Dada077
komentáře u knih
Sklenené telá
Erik Axl Sund
po toľkých švédskych majstroch krimi som asi mala priveľké očakávania, axl sund ma sklamal
Jako nahá
Kristina Cook
tento žáner som čítavala ako 16-17 ročná, možno aj v náročnejšom prepracovaní. ani neviem, kde ma po rokoch postretla táto knižka. čítať sa dala, ale ničím mi rytmus srdca nerozbehla.
Čarodejnica z Portobella
Paulo Coelho
príliš dlhé čakanie na rozuzlenie, aby potom - nič
Nie na ústa
Maxim E. Matkin
Redaktor na voľnej nohe? Písmenkový génius? Internetový dohadzovač, rozhadzovač, rozvedený otec, brat, syn a dosť veľké množstvo akurátnych komentov, ktoré majú hlavu, pätu a niekedy aj hĺbku.
"Filmy a knihy nám umožňujú nežiť chvíľku svoj život a to je blahodarná šanca zotaviť aspoň na chvíľu svoje doráňané vnútro."
Lovec králikov
Lars Kepler
dobrá krimi, Joona Linna sa mi tuším páči viac, ako Harry Hole
Dívka, která kopla do vosího hnízda
Stieg Larsson
Prečítané jedným dychom a zároveň bez dychu :). Mne už Zalaščenko prišiel tak trochu za vlasy pritiahnutý, s rezervou beriem aj zrudy, ktoré počas záverečného boja zomierajú na štyri razy (brat), ale ak kedy niekto vo Švédsku položil základy dobrého napínavého a gradujúceho thrilleru, tak u mňa je to Larsson.
Dívka, která si hrála s ohněm
Stieg Larsson
Pre mňa najvzácnejší na druhom dieli bol fakt, že sa nepotvrdilo pravidlo, kedy najlepší býva len prvý diel sérií, druhý a ostatné nestoja zvyčajne za nič. Aj hra s ohňom sa narodila trhákom. Lisbet by sa mala volať "salamanderová", lebo vie dokonale klamať telom, pod krehuľkou zbavenou svojprávnosti sa skrýva vysoko inteligentná dievčina (popravde génius v punkerskom vydaní) neváhajúca použiť svoju fyzickú silu.
Anglický pacient
Michael Ondaatje
Kvôli Čtenárskej výzve som si prečítanie Ondatjeho Pacienta po dlhých rokoch zopakovala. Ani ja som sa nevyhla rozporuplným pocitom, ale už vtedy som jej po prečítaní v mojom súkromnom zozname udelila na obsah jednotku. Dej je najmä ku koncu divne dotrhaný a dopletený, občas človek stráca istotu, či sa odohráva v minulosti, prítomnosti, či vôbec... Koniec druhej svetovej vojny, jedna zabudnutá vila v Taliansku, ošetrovateľka a jeden úplne popálený pacient, ktorý samozrejme vystúpi z anonymity až pri konci románu, inak by zrejme čitateľov čítajúcich až do konca bolo o poznanie menej, potom ešte jeden známy ujo a jeden indický ženista, špecialista na zneškodňovanie bômb a mín. Trochu dosť chlapov na jednu ženu, ale nejako to už autor ukorčuľoval.
Mne učaroval neprestajný opis púšte, preto som neodložila, kým som nedočítala.
"Otcovia zomierajú. A my ich ďalej milujeme, ako len vládzeme. Nemôžeme ich ukryť niekde mimo nášho srdca."
Umění míru
John Stevens
v podstate hodnotím knižočku kladne, hoci, ak by bola kapitola o živote Ueshibu dlhšia ešte o jeden a pol strany, možno by som sa dočítala, že vedel aj chodiť po vode.
chvíľu mi nešlo do palice, ako môže niekto aikidom bojovať za mier, ale ak som správne pochopila, mier sa dá pri bojovom umení zabezpečiť predbehnutím súpera v útoku a jeho zneškodnením skôr, ako by mohol niekomu ublížiť.
Starý pán v neskoršom živote, keď už bol učiteľom, hodne filozofoval a výsledky svojich uvažovaní a zvažovaní kládol na papier, či maľoval kaligrafie. Je to ako pri iných autoroch, keď vám vlastne jednou vetou nepovedia nič nové, ale podať to takto stručne a jasne vás ešte nenapadlo.
"Každý deň ľudského života obsahuje radosť a hnev, bolesť a potešenie, tmu a svetlo, rast a rozklad. Do každého okamihu je vyrytý veľký plán prírody - nesnaž sa popierať kozmický poriadok vecí, ani mu vzdorovať. "
Muži, kteří nenávidí ženy
Stieg Larsson
V dobe, kedy som knihu čítala, ešte som netušila, že držím v ruke prvú z trilógie. Nevedela som, kto je Larsson. Kniha od prvého riadku po posledný splnila všetky moje očakávania. Náročná, dostatočne temná a nepoznaná, ako pre mňa v tej dobe celé Švédsko, teória, ako "slabá" Lisbeth vyhrá nad mužom, násilím, systémom, štátom, celým ansámblom zločincov akoby dávala nádej spravodlivosti hoci aj vzatej do vlastných rúk. Pomalé hláskovanie všetkých názvov vo švédčine bolo pre mňa ako čerešnička na bohatej torte. Stieg sa stal v mojich očiach majstrom pera a príbehu hneď od začiatku.
Plavec
Joakim Zander
Príbeh o špiónoch, tajných službách a verejnom neverejnom zabíjaní. O tom, ako veľkí nakladajú so životmi malých, ktorí sa v ich službách dostali k priveľa informáciám. Inak dej plný zmätku, postáv, dejových línií a časov a miest, v ktorých sa všetko odohráva. Dialo sa v Damasku potom, čo vybuchlo auto a v ňom zahynula mladá matka s trojmesačnou dcérou, naviac, keď bomba bola určená otcovi...
Alef
Paulo Coelho
Cesta Transsibírskou magistrálou z Moskvy do Vladivostoku, po boku so ženou, ktorá sa mu nanútila, aby mu pomohla vrátiť sa prostredníctvom alefu (magickej brány, prechodu) do minulosti, aby pochopil, čo sa kedysi stalo, čo spôsobil, čoho bol príčinou ... A prostredníctvom lásky si vymohol odpustenie.
"Dá sa odkloniť z cesty, ktorú načrtol Boh? Áno, ale je to vždy chyba. Dá sa vyhnúť bolesti? Áno, ale nikdy sa nič nenaučíte. Dajú sa veci spoznať, ak ich sami nevyskúšate? Áno, ale nikdy nebudú naozaj vašou súčasťou."
Velké africké dobrodružství
Petr Jahoda
úžasná kniha, ktorá mi prišla do cesty presne v čase, kedy som potrebovala odložiť všetku beletriu, krimi a životopisy a zaviedla ma do nepoznaných krajín a končín fantastickým opisom a fotografiami.
Syn
Jo Nesbø
Hlavný inšpektor Šimon Kéfas vyšetruje vraždy zločincov a sám pritom neujde vlastnému trestu, lebo aj polícia je skorumpovaná.
U mňa lepší Nesbov príbeh ako všetky krimi doposiaľ.
Dole vodou alebo Správa o splavovaní delty Dunaja s Jožom Rážom a s našimi manželkami
Boris Filan
O ceste, ktorá vypálila nad očakávanie zle, ale postrehy z ktorej vypálili nad očakávanie čitateľne. Cesta dolu rumunským Dunajom k delte v Suline, na minipalube spolu s Rážovcami. Rumun so slovenskými koreňmi a podvodníckym talentom, čoby tŕň v päte, ale aj kapitánom člna.
Zlatý kolovrat
Karel Jaromír Erben
Po prečítaní životopisu v úvode knihy, podľa ktorého K.J.Erben osem rokov pracoval v temných kobkách pod kostolom ako archivár, som pochopila, prečo písal tak depresívne a hororovo.
Krvácajúce city
Alex Preston
"V bezhlavom úniku za dobrodružstvom sme sa vlastne hnali preč z mladosti do budúcnosti zbrázdenej vráskami. Sklamaní. Nikto nás však vtedy nezastavil, aby nás varoval a priamo nám povedal, že by sme si mali túto prítomnosť vychutnávať, nasávať bezstarostné chvíle plnými dúškami a navždy si v srdciach uchovať svoje city - veď už onedlho to bude všetko, čo sme mali."
