Dada077 komentáře u knih
Cestoval po celom svete na pokyn svojho strýka a zbieral talizmany a indície, ktoré napovedajú, ako žiť. Ja som si vybrala štvorku a sedmičku :)
Príbeh trochu slabší, ale čitateľný je.
také chronicky roztomilé brebentenie Haliny o stratených a získaných láskach, nadobudnutých kilách, trochu o cestovaní a jedle
Najlepší agent zo všetkých, ktorý si už takmer nepamätá svoje pravé meno, zachraňuje svet pred apokalypsou. Nežné zabitie Ameriky si naplánoval stúpenec islámu, vycvičený mudžahedín, úplne neznámy, nikým nevidený, nepolapiteľný. Každý tvor má však slabinu, aj ten najväčší bojovník. Lásku.
Cez začiatok sa bolo treba trpezlivo prehrýzť, lebo každý kúsok deja má svoju príčinu a dôvod tam byť.
asistentka a šéf. mačka a pes. v pracovnom čase po kútoch, kde ich nikto? nevidí, sexuálni akrobati. ak by som vyškrtala všetky kopulačné scény tu, ostal by mi asi len reklamný leták na americký spôsob života žien.
okolo strhujúceho tento príbeh ani nešiel, skôr bol rozvláčny, ale ak máte aspoň trochu radi umenie, nájdete si v ňom svoju parketku, čítať sa to dalo
záver trilógie bol asi najlepší, aj keď akčné scény boli podľa mňa už tak trochu nasilu, ale ponúka pohľad na skutočnosť, ako nás virtuálny svet ovláda a manipuluje s nami. Nie je to kniha pre paranoikov.
na lanovke visí torzo zabitého koňa a dolu pod kopcom je psychiatria plná masových vrahov.
na toľký povyk okolo tejto knihy, som čakala viac, neohúrila ma, nebola pre mňa napínavá, ale taká priemerná, možno raz ešte Miniera okúsim, ale tak skoro to nebude
dve dejstvá a štyri postavy, Wesson, lapač mŕtvych spod Niagarských vodopádov, Smith, ktorý k nim prišiel, aby si doplnil tabuľku o počasí, Rachel, ktorá chce svojmu otcovi, vydavateľovi a celému svetu dokázať, že sa stane výnimočnou ženou, alebo aspoň novinárkou a pani Higginsová, žena, čo je ochotná pomáhať.
ľúbostné verše slovenských poetiek, trochu ťažké, možno trochu viac jednoduchej krásy do tých veršov by bolo treba, ale básne sú to predsa len dušu, či city motivujúce
Knihy, ktoré prečítam pomerne rýchlo a neodkladám ich pričasto, považujem za tie lepšie.
Mornštajnovej štýl písania mi vyhovoval, príbeh bol premyslený, ťahavý, hoci ťaživá tragickosť obdobia nie je práve z tých, čo by mi podobné knihy podsúvali do rúk a témy holokaustu začínam mať za desaťročia naozaj dosť. Dokázala som ju prečítať práve kvôli autorkinmu zmyslu pre text a prečítala som ju za dva dni. A myslím, že keby som ju čítala v slovenčine, prišla by som o veľa. Určite časom siahnem aj po ostatných románoch z tohto pera.
Jim Cutter má čo robiť, aby sa vyrovnal so stratou zamestnania v úrade starostu a aby zvládol nepríjemné reakcie ľudí na fakt, že zrazu kosí trávniky, stále ho máta manželkina nevera, hoci si obaja snažia nahovoriť, že sa už nad to povzniesli, navyše mu zatknú sedemnásť ročného syna pre podozrenie, že vyvraždil rodinu v susednom dome.
Dej mi pripomínal filmy zo súčasného reálneho života, čítal sa veľmi dobre.
Keďže ma tak recenzie a mienky nastavili, čítala som tak nejako pod vplyvom ezoterična. Ale potom som sa triezvo obzrela a - keď sa z ouperky vykľuje otcova milenka a otec v snahe utajiť skutočnosti dokonca topí vlastného sedemročného syna vo vani, potom aj jazierko pre kačky za domom sa mení na oceán a svet dieťaťa na niečo podobné ako Narnia, všetci zlí ľudia sú bosorky a prízraky s tajomnými silami. Ešteže na konci ulice je dom, ktorý obývajú tri generácie žien, ktoré chlapcovi poskytnú útočisko, dobré jedlo a v jeho predstavách ho nadprirodzene ochránia pred temnými bytosťami. Hrozne rada by som bola čítala knihu, kde by boli rozpracované tieto tri osoby - starká, matka a jedenásť ročná dcéra - vnučka. Z knihy mám poznačený citát:
"Detstvo mi nechýba, ale chýba mi to, ako som si vedel nájsť potešenie v drobnostiach, zatiaľ čo sa svet okolo mňa rozpadal na kusy."
dobré švédské krimi, páči sa mi aj hlavná postava policajného psychológa Sebastiana Bergmana, ktorý má sám svojich problémov vyše hlavy a do vyšetrovania sa zapája svojsky
Od Keplerov úplný úlet. Ale malo to niečo do seba a v myšlienkach sa to dlho ku mne vracalo.
čítanie to nebolo celkom zlé, ale prišlo mi že - priveľa nenaplneného očakávania a nejaký príliš akčný záver
ja som podľahla reklame a na toľký povyk v médiách, knihu som si zakúpila.
po prvých desiatkach strán som zistila, že v auguste prežívam Vianoce. Text knihy bol totiž doslovný prepis statí z Biblie, odstavec, kedy na Štedrý deň prichádza Jozef s Máriou do Nazareta a vojdú " do chlieva, lebo nebolo pre nich miesto v hostinci. I tu porodila Mária syna, zavinula ho do plienok a uložila do jaslí" .. číta náš pán farár už roky na každej polnočnej omši.
Vezmite teda Bibliu, urobte z nej vlastnú rešerš, skúste do nej zapletať malý príbeh z vlastnej hlavy a ste svetovo uznávaný autor.
Škoda toho príbehu židovského chlapca, zahrabaného pod textom.
nie je to duchárčina, cieľom ktorej je, aby vás oblievala husia koža. autorka popisuje svoju cestu od skepticizmu až po uverenie na nejakú formu života po živote, pretože po smrti milovaného manžela začali sa jej diať čudné veci a ako sa s tým bála vyjsť na verejnosť, pretože vedela, že by ju pokladali za psychicky narušenú, prišla by o miesto v spoločnosti a snáď aj o zamestnanie.
Pritom sa nám všetkým dejú nejaké tie podobné veci, ale nie všetci ich vnímame rovnakým spôsobom.
ja asi neviem Vandenberga čítať, pre mňa nudnejšie podanie histórie ani neexistuje. a pri tejto knihe som si dala poznámku - nikdy viac tento autor.
no zabite ma :))
Boh môjho detstva
Tak mi bol blízko, že som ho neraz videl.
Detskými očami, čo majú štvoro krídel
a kam chcú lietajú.