Adhara komentáře u knih

Aj keď je ťažko zhrnúť dojmy z viacerých autorov, vo všeobecnosti vo mne prevládal dojem lepšej štylistiky ako deja. Príbehy neobsahujú veľa klasického klišé (možno s výnimkou ich koncov), no súčasne som ani nad nad nijakým nápadom nepadla údivom do mdlôb. Mnohé nápady mi pripadali nedotiahnuté a dojmy z nich kazia menšie nelogickosti. A zopár poviedok išlo úplne mimo mňa. Podrobnosti pri jednotlivých poviedkach.

2 08.04.2020

Možné spojlery! Za mňa jedna zo slabších kníh tejto autorky, pripomínajúca mi (aj obsahom) Mrazivé svetlo. Hlavne rozbeh mi pripadal pomalší, potom to už išlo. Škoda, že tá sopka v tom nehrala nejakú väčšiu a desivejšiu úlohu, takto je názov aj obálka trochu zavádzajúci, lebo ide len o okrajovú záležitosť. A tiež som sa pozastavila nad tým, že len 30-ročný muž má 16-ročnú dcéru, čo nikomu nepripadá divné.

22.03.2020

Podobný problém, aký som mala s Kmeňom Androméda či s nedočítaným Jurským parkom. Vedecké pozadie zakaždým super, ale tieto staré Crichtonove knihy akosi nemajú šťavu. Na jednej strane oceňujem pestrosť tém, v ktorých sa autor vyzná do takej hĺbky, že to pôsobí uveriteľne – či už kvantová teória alebo história. Je fajn, že existujú aj knihy, v ktorých je (ako-tak) vysvetlené, ako sa postavy do minulosti dostanú, že to nestojí na nejakom zázračnom portáli. Niečo v tom vysvetlení však škrípe – keď sú cesty časom vlastne cestami do paralelného vesmíru, ako je potom možné, že ich následky sa prejavujú práve v našom vesmíre a nie v tom paralelnom?

Na druhej strane sú tu však absolútne nezvládnuté postavy. Pritom vidieť, že autor sa snažil. Aspoň hlavný hrdina má akú-takú minulosť, sem-tam je opísané, aký majú hrdinovia z diania pocit. Ale pocity, resp. minulosť sú opísané príliš polopate, príliš plytko a čo je najhoršie, absolútne neovplyvňujú konanie postáv. Nechápem, ako sa zo skupinky postgraduálnych študentov histórie hneď po poslaní do minulosti stala partička chladnokrvných a vždy energiou nabitých zabijakov, ktorých chcel každých päť minút niekto zlikvidovať. Samotný prenos časom musí byť strašný útok na psychiku a mnohopočetné pokusy o vraždu ani nehovoriac. Pre niekoho, kto dovtedy len zíval na prednáškach a hrabal sa v hline, to musí byť šoková zmena. Ale hrdinovia sú absolútne v pohodičke. A nie, tie suché konštatovania, že mal niekto z nich strach, ale napriek tomu naďalej pokračoval v akčnej činnosti, akoby sa nechumelilo, to nezachránili. Celkove je to slabo napísané a do čítania som sa musela nútiť, hoci námet sa mi veľmi páčil.

4 14.03.2020

Autor rozbehol zaujímavý príbeh. Moderný svet (píše sa rok 2012), všadeprítomné mobily, internet, youtuberi,... a aplikácia na čarodejnicu. No ako je u mňa bežné, naskakovali mi v hlave hromady otázok, z ktorých na niektoré sa mi odpovedí nedostalo. Napriek tomu som ale bola s prvými dvoma tretinami knihy veľmi spokojná. Azda okrem samotného začiatku, kým som sa zorientovala. Ale inak sa to čítalo dobre. Pekne sa rozbehli príbehy niekoľkých postáv, plastické, vyvážené, detailné, no napriek tomu ma niektoré ma chytili menej ako iné. Zaujímavá bola ponurá atmosféra prírody v období okolo Halloweena aj – ako je pre strašidelný príbeh bežné – pomalé stúpanie napätia, postupné gradovanie a hromadenie problémov s nadprirodzenom i obyvateľmi samotnými, ktoré spelo k vyvrcholeniu.

Kedy sa to začalo kaziť? Asi vtedy, keď sa zápletka zvrtla a začala veľmi okato pripomínať Kingov Cintorín zvierat. Ale úplne to dorazili záverečné scény. Moje výčitky k nim by sa dali rozdeliť do dvoch hlavných okruhov: žiadny strach a žiadny zmysel. A možno mi ten záver pripadal zbabraný pre to, že pointa mi pripadla tak trochu absurdná. Rozhodne bola v rozpore zo všetkým, čo sme o čarodejnici vedeli, a s pravidlami, ktoré boli ohľadom nej nastolené. A kým v prvých častiach knihy som počúvala neúnavné otázky: „A prečo...? A prečo toto...? A ako toto...?“ len v kútiku mysle, teraz priam revali.

8 10.02.2020

Čítala som od Gaimana Amerických bohov a tí ma vôbec neoslovili. Spontánne som sa rozhodla dať mu šancu ešte s touto knižkou, pretože bola krátka a anotácia aj ukážka ma zaujali. Ako to vystihnúť? Je to lepšie ako Americkí bohovia, ale podobne surealistické. Autor nedáva dôraz na príbeh, ale na atmosféru. Podarilo sa mu skombinovať pocity pohodlia v dome prívetivých farmárok s nadprirodzeným dianím v živote malého chlapca. Odpovede však nedostaneme nijaké a vlastne celý príbeh je len na úrovni sna, z ktorého sa preberiete a napriek silným emóciám nemá pre život nijaký význam. Okrem tohto mi ešte vadila priveľká vyspelosť hlavného hrdinu. Po väčšinu príbehu mal sedem rokov, ale na prváčika v škole prejavoval pozoruhodnú odvahu, rozvahu, psychickú odolnosť a sčítanosť. Prejavy, ktoré mal, by som neraz čakala najskôr u dvakrát takého starého hrdinu.

8 21.01.2020

Kladom príbehu je nadstavba nad klasický triler. Tu sa nejde hurá rovno k vražde, ale je dobre rozobraté aj pozadie postáv, vývoj ich vzťahov a plno atmosféru dotvárajúcich, aj keď dej zdanlivo len málo posúvajúcich situácií. Časť odohrávajúca sa počas vysokoškolských štúdií ma zaujala viac, zvyšok o trošku menej. Celá kniha sa ale čítala dobre. Mínusy? Ani s jedinou postavou som sa nevedela stotožniť. Dve z kamarátok boli antipatické a Kate bola absolútne príšerná. Vôbec som nechápala, prečo sú z nej všetci úplne paf. Bola krásna a mala peniaze, ale ku každému sa správala ako taká mrcha, že ono jej tajomné kúzlo išlo úplne mimo mňa. K neuveriteľnostiam sa pridala aj výdrž jej krásy pri jej životnom štýle. Tak celý život je na alkohole, omamných a striedavo povzbudzujúcich látkach, a pri takejto životospráve je aj v štyridsiatke očarujúco krásna? Taktiež emočne to pre mňa nebolo až také silné, ako to zrejme chcelo byť.

Na Pieseň ľadu a ohňa sa to nechytá, ale aj tak dobré. Hlavným problémom textu je (pre nás, nehistorikov) asi ten, že sa snaží napodobniť historické zápisky. Tie ale majú od bežného beletristického textu ďaleko. Nenájdeme tu preto veľa dialógov a už vôbec nie ponory do duše postáv, ktoré sa mi na Hre o tróny a spol. tak páčili. Napriek tomu ale autorovi hlavne v neskorších kapitolách niečo také ujde – vlastne na to, že ide akože o zápisky historikov písané x rokov po udalostiach, je tam tých dialógov a presných charakteristík postáv až príliš veľa. Je to tak síce čitateľnejšie, ale stráca sa autenticita kvázi historického textu. Tú však do určitej miery nahrádzajú nejasné udalosti dejín a časté rozpory v popise historických udalostí rozličnými „autormi“.

Dianie počas prvej polovice vládnutia dynastie Targaryenov je pestré, čítavé i ponuré s málo svetlými okamihmi, zato o to častejšími vojnami, chorobami a umieraním neprirodzenou smrťou. Trochu mi vadila len recyklácia postáv Martinom. V Targaryenoch a nielen v nich nájdeme plno paralel s Robertom, Cersei, Nedom, Robbom, Sansou, ale najmä s Aryou. Nepochybne ide o Martinovu obľúbenú postavu, lebo neženská a bojová zástupkyňa ženského pohlavia sa tam zjavuje najčastejšie. Spolu s nezapamätateľným kvantom iných postáv, ako býva u Martina zvykom.

3 08.01.2020

Slušná oddychovka, taký ľúbostný triler. Nastolená situácia je síce pritiahnutá za vlasy a rovnako aj záverečné vysvetlenie, ale dobre sa to čítalo. Inak mi vadila už len plochosť postáv. Carole bola príšera z najhorších pekiel bez štipky pozitívnej vlastnosti či citu. Avery zase hotový anjel z nebies, čo sa vzťahov k ostatným týka. Len som sa pousmiala nad tým, ako jej stačil jediný jej rozhovor s každým problematickým členom Tateovej rodiny a dokázala to, čo nedokázali ostatní x rokov predtým – zmenila im charaktery k lepšiemu. Ako vravím, len oddychovka, čo rýchlo vyšumí z mysle. Vraha aj jeho za vlasy pritiahnutý motív som odhalila skôr, ale uznávam, bolo to dosť náročné. Vierohodne naopak hodnotím Tateovu odťaživosť od svojej domnelej manželky spôsobenú mnohými sklamaniami.

2 22.11.2019

Počas čítania mi bežala v hlave jediná hlavná otázka: čo preboha urobila Rowlingová so svojím rozprávačským talentom? S pútavosťou Pottera to totiž nemá spoločné absolútne nič. A ešte aj v porovnaní s Volaním Kukučky ide o veľmi, veľmi zlý text.

Prvých dvesto strán nemôžem nazvať inak ako koncentrovaná nuda. Bolo to o nejakom mestečku plnom nesympatických postáv, ktoré som si – s výnimkou teenagerov – až do konca dosť mýlila. Stovky strán sa odvíjajú bez hlavnej zápletky, v zmesi lenivých, nudných, nefunkčných vzťahov, krivých charakterov, ktoré nemám prečo ľutovať. Postavy a udalosti – teda, tá hrśtka chatrných udalostí – sú v Prázdnom mieste pospájané neuveriteľne slabo. Jediný dôvod, prečo stojí za to si túto knihu prečítať, je uvidieť dôkaz, že Rowlingová vie písať aj úplne, ale úplne inak. Na vlastnú škodu.

Za mňa priemerný triler. Začiatok, kým hrdinka len jazdila vlakmi, sa mi páčil. Jej postupne sa rozvíjajúce interakcie s postavami už menej. Moje počiatočné sympatie k hlavnej hrdinke sa postupne strácali, ako sme sa o nej toho dozvedali čoraz viac. Nenašla som tam nič výrazne zlé, ale všetko dianie je také nejaké trilerovo klišéovité. Ak máte načítaných veľa trilerov, zmocní sa vás pocit, že toto ste už čítali. Nič nevypadne z očakávaní a stereotypov a skutočný vinník sa dá uhádnuť pomerne skoro.

6 24.10.2019

Veľmi pekne spracovaný príbeh, teda jeho väčšinová časť. Škoda, že sme sa už v strede dozvedeli pointu a v tomto smere nenastal žiadny zvrat. Bývalo by lepšie, keby sa atmosféra, podozrenie nadprirodzena udržala dlhšie. Páčila sa mi však psychológia postáv, ich realistické prežívanie smútku, kopa nebanálnych a zaujímavých detailov, aj to, aké odlišné postavy autor vytvoril – neboli, ako u kopy iných autorov, na jedno či dve kopytá. Príbeh šiel trochu do hĺbky, nie priveľmi náročnej, ale dostatočnej na to, aby ma veľmi zaujal a na jeho čítanie som sa tešila. Postava Melissy mi bola veľmi sympatická, ostatné omnoho menej, ale dalo sa to vydržať. Autor však riadne pokazil záver. Polopatistický, klišéovitý, neuveriteľný. Všetko, čo sa dialo od začiatku pôrodu, bolo z môjho pohľadu absolútne strašné a navyše predvídateľné. Za to by si zaslúžil strhnúť minimálne dve hviezdy.

7 25.09.2019

Kým prvý diel, Problém troch telies, vysvetľuje, ako a prečo došlo ku konfliktu, druhý, Temný les, sa ním už priamo zaoberá. A ten sa mi páčil viac. A najviac ma zaujala pasáž, ktorú by ste v príbehu o medzihviezdnej vojne očakávali asi najmenej – o tvorbe literárnych postáv. So všetkým, čo autor o tejto téme napísal, nadšene súhlasím.

(možný spojler) Pravidlá sveta načrtnuté v prvom dieli sú neúprosné, o to som bola zvedavejšia, kde autor nájde trhlinku a poskytne ľudstvu šancu. Ako celok je riešenie vcelku vydarené, rušila ma v ňom iba jedna dosť zásadná otázka: Prečo by na niečo také mohol prísť iba jeden jediný človek? Miliardy ľudí vedeli o útoku mimozemšťanov, miliardy mozgov mohli celé stáročia uvažovať nad problémom. A napriek tomu nikto nič? Iste, ak by bežný človek z ľudu prišiel s nápadom, ako mimozemšťanov poraziť, asi by ho vrchní predstavitelia štátov hneď nepočúvali. No máme predsa internet. Mohol by svoje názory šíriť, vybudovať si skupinu zástancov a zmocnieť natoľko, že by taká možnosť aspoň stála za vyskúšanie. Takže príbeh jedného spasiteľa je síce pôsobivý, no nie presvedčivý.
(/možný spojler)

Túto trilógiu som si prečítala na odporučenie a neoľutovala som. Medzi jej najväčšie klady zaraďujem obrovskú šírku záberu a príbehu nazerajúceho nielen do hlbín dejovej línie, ale aj rozličných zákutí. Pre niekoho možno zbytočné odbočky, pre mňa znak vyváženosti a hĺbky. Hoci čitateľ vďaka početným odborným výkladom nezapochybuje, že číta hard sci-fi, autor zároveň necháva široký priestor aj humanitárnym témam a jednotlivým postavám. Príbeh v sebe miestami nesie až poéziu, priam lyrické opisy sveta a hlboké pocity. A hoci moja čitateľská potreba po pochopení a prežívaní postáv nebola naplnená úplne (a v treťom dieli už vôbec), snaha o vyváženie tohto príbehu je až šokujúco úspešná. U Liou Cch´-sina máte skrátka pocit, že sa vyzná v rozličných témach a odvetviach. V matematike, fyzike, informatike, politike, sociológii, psychológii, histórii, astronómii… a hoci v tej poslednej som odhalila nejaké medzery, pred tretím dielom ešte vyznievali ako súčasť zámerného umeleckého prispôsobenia si reality. Aj napriek nim, ba dokonca vďaka nim, však paradoxne môže laik pochopiť, že skutočný vesmír nefunguje ako v Star Treku.

10 12.09.2019

Na Londonov štandard slabá kniha, ale stále dosť dobrá. Rozoberá mnoho rozličných tém: manželské šťastie, depresia, hospodárska kríza, ekonomika, optimálne poľnohospodárstvo, možnosti, ako viesť čo najlepší život, blahodarný účinok prírody na dušu, box a jeho morálnosť, poézia, davové a pudové správanie... Táto pestrosť jej dodáva plastickosť a uveriteľnosť. Niektorými prvkami mi to trochu pripomenulo Martina Edena, napríklad zničujúca drina práce v práčovni, vzťah muža s o dva roky staršou ženou – ale dej sa tu vyvíja úplne inak. Ba možno – na Londonove pomery a tiež realitu – až príliš idylicky. Nepochopila som, prečo sú na vidieku k hrdinom všetci takí neuveriteľne vľúdni a dobrí, až na jedinú výnimku v podobe nočného strážnika. Kniha jasne a možno až trochu príliš jednostranne predkladá myšlienku, že mesto je zlo a vidiek dobro.

2 02.09.2019

Nečítam červenú knižnicu, takže neviem, aký je v tomto žánri priemer. Okom nezaujatého však išlo o značne plytký a hlúpy príbeh. Hlavnú hrdinku som absolútne nechápala. Niežeby som poznala niekoho s autizmom, ale toto podľa popisu skôr ako na autizmus vyzeralo na chorobnú úzkosť, nulové sebavedomie (prečo, keď je taká dobrá v práci?) a sebanenávisť. Nebola ženská, mala klišé výzor intelektuálky (zase raz okuliare a drdol), nebola konzistentná sama so sebou (vraj sa nevyzná v sociálnych vzťahoch, ale keď si to dej vyžaduje, zrazu je v nich macher), každú chvíľu som jej mala chuť dať facku a vôbec – naozaj je pravda, že autizmus človeka prejde, keď stretne človeka, s ktorým má kompatibilnú chémiu? Nemala by nenávidieť dotyky s každým, vrátane „toho pravého“?
Ostatné postavy sú neuveriteľne ploché. Michael, až na to, že je gigolo, je hotový princ na bielom koni. To už neexistoval trápnejší dôvod, prečo robí gigola, ako ten, že potrebuje peniaze pre svoju matku chorú na rakovinu? Stellin druhý nápadník je zase koncentrátom arogantnosti a povýšenosti a o vzťahu s takým hovadom by predsa nemohla uvažovať ani autistka. Stelini predošlí partneri boli tiež úplné prasce na jedno kopyto, skrátka čierno-biely svet. To, ako okolo seba hlavní hrdinovia donekonečna krúžili a nevedeli sa dať dohromady kvôli obojstrannému nezmyslu „nie som pre neho dosť dobrá – nie som pre ňu dosť dobrý“ – bolo rozvláčne a neuveriteľné.
Čítalo sa to ľahko a rýchlo, za to tie hviezdy (aj to som chcela dať pôvodne iba dve). No emócie to vzbudzovalo len slabé. Ide o vyslovene oddychový text.

3 27.08.2019

Vcelku čítavá postapokalyptická knižka, no obsahuje samé už viac-menej známe prvky, dejové a dystopické klišé (odlišní sú utláčaní, ale práve oni sú tí správni, atď). A dôvod, prečo sa volá takto, som teda nepochopila.

3 02.08.2019

Knižku som prečítala dávno po videní filmu, na základe recenzie, ktorá tvrdila, že kniha ide viac do hĺbky. Neviem, či to môžem potvrdiť. Kniha je skrátka... iná. Jej prvá polovica bola len voľnou predlohou pre prvý diel filmu a druhá polovica ešte voľnejším námetom pre druhý diel, pričom ale hlavná pointa druhého dielu je absolútne inde než hlavná pointa druhej polovice knihy. Čo nie je výlučne na škodu – druhá polovica knihy bola predvídateľná a z môjho pohľadu príliš výchovná. Vo všeobecnosti je ale svet Fantázie v knihe oveľa pestrejší než bol vo filmoch. Je zjavné, že niektoré veci sa museli vypustiť pre problematickosť sfilmovania, iné zase kvôli diváckym sympatiám – preto na rozdiel od knihy Bastián nie je škaredý, Atrej nie je zelený a Falco nemá hlavu leva, lež milého psa. Niektoré vypustenia však išli na úkor logiky filmu, napríklad skamarátenie sa Atreja s Falkom malo v knihe oveľa lepší dôvod. A mrzí ma, že v rámci vypúšťania sa vo filme úplne stratil aj dôvod toho, prečo sa to volá Nekonečný príbeh, v knihe tak pekne vysvetlený. Hoci... vypustený starec z hory bol nepochybne zaujímavou postavou, no jeho moc až priveľká, čo z literárneho hľadiska nemuselo robiť dobrotu.

Skrátka a jasne, Nekonečný príbeh v knižnom origináli je pre mňa neuveriteľne pestrou prehliadkou autorskej fantázie, v niečom lepšej a v niečom horšej než film.

3 07.07.2019

Čítala som dávno pradávno, ale čosi vo mne z tejto zbierky ešte ostalo. Na Nechoďte po půlnoci a Teď se nedívej sa vôbec nepamätám, asi vo mne nijako nezarezonovali. Jabloň a Alibi sa mi páčili. Ptáci… neboli zlí, no čítala som už aj lepšie hororové poviedky, preto sa celkom nestotožňujem s tým, že bývajú považované za top tejto zbierky (darcovia jej názvu) či dokonca top od tejto autorky. Zapôsobili na mňa aj Modré čočky. V situácii tej hrdinky by som sa nechcela ocitnúť.

1 27.06.2019

(SPOILER) Najslabšia Kingovka, akú som kedy čítala. Nikdy som nedala Kingovi menej ako tri hviezdy, ale teraz naozaj musím. Pritom sa to rozbiehalo tak sľubne... jeden páchateľ na dvoch miestach zároveň, to vyzeralo ako skvelá zápletka, v ktorej sa dalo ťažiť zo psychológie, súdu, vývoja postáv. (Spojler) Prvý problém nastal, keď namiesto sľubne rozbehnutého vývoja autor postavy náhle preriedil a dej nadobudol iný smer. A čoraz horší a horší, s čoraz slabšou a slabšou atmosférou a charakteristikami postáv. Vyvrcholenie, stret so samotným zlom, vo mne nevzbudilo ani kúštiček napätia, obáv či strachu – vlastne mi to pripadalo, ako keby sa niekto neveľmi úspešne pokúšal Kingov štýl napodobniť. Toto je naozaj všetko? Tomu som nemohla uveriť – keďže som to mala v čítačke a nevidela som, koľko strán mi zostáva, očakávala som druhé, lepšie kolo. Aj kvôli roztiahnutému záveru. A keď už som naozaj uverila tomu, že druhé kolo bude, zrazu bum – posledná strana. A to ani nevravím o logickej chybe – nadprirodzené monštrum je raz viditeľné na záberoch kamery, raz nie. (/Spojler)

4 27.06.2019

Zaujímavá dystópia. Oceňujem, že smerovanie deja neskĺzlo ku klišé, hoci na to malo množstvo predpokladov. Napokon sa však vyberie realistickejšou cestou. Malo to celkom silnú atmosféru podivnej spoločnosti, života v sústavnom strachu, miestami nepatrného uvoľnenia, ktoré však napokon vyústi do ešte väčšieho strachu... aj keď chvíľami som mala už toho atmosférotvorného filozofovania hlavnej hrdinky celkom dosť. Malo tam však svoje miesto. Chápem, že zameranosť na detail, prežívanie a sny by bolo prirodzeným dôsledkom intelektuálnej aj zmyslovej deprivácie Služobníc.

8 17.06.2019