Adhara
diskuze
Zedbernik: načo by to niekto kradol? Toho sa u poézie a prózy netreba báť, pozrite: https://www.adhara.sk/?page_id=1755
Ospalý_Táta: Mne to pripadá rovnako prirodzené ako v minulom čase. Veď rozprávač v knihe predsa neopisuje (väčšinou) nejakú skutočnú príhodu, ktorá sa kedysi v minulosti stala. A pri použití rozprávania v prvej osobe je v prítomnom čase jednoduchšie predchádzať štylistickým chybám.
Ja píšem primárne v minulom čase, ale v niektorých pasážach cielene používam prepnutia do prítomného času. Ako čitateľ však nevidím v čitateľnosti textu v prítomnom a minulom čase vôbec žiadny rozdiel. Ani nevnímam, v akom čase bola kniha písaná, musím si spomenúť na konkrétny citát z nej. Je mi preto ľúto autorov, ktorých diela napísané v prítomnom čase čitatelia odsudzujú len kvôli použitému času.
Ospalý_Táta: Stále nechápem. Keď o niečom čítate v minulom čase, tak si to nepredstavujete? Vtedy si nepripadáte ako slepý, keď to nevidíte/nepočujete?
Ospalý_Táta, a čo vám na tom trhá oči? Ja vôbec neriešim, či je kniha písaná v prítomnom alebo minulom čase a pokúšam sa pochopiť, prečo niekto áno...
Čo tak Venuša? https://www.databazeknih.cz/knihy/druha-planeta-406227
A z tých, čo ešte nezazneli, a čítala som ich nedávno, napr.:
Hamilton: https://www.databazeknih.cz/knihy/prazdnota-sny-470103
Bunta: https://www.databazeknih.cz/knihy/modra-anomalia-466138
Pitzmos: https://www.databazeknih.cz/knihy/vesmirna-asociace-svetlo-pulsaru-238759
Clarke: https://www.databazeknih.cz/knihy/zlaty-vek-venuse-malstrom-33067
Kolektív autorov: https://www.databazeknih.cz/knihy/capricorn-70-233488
ja by som si knihy, ktoré sa mi vyslovene páčili, ponechala všetky. Áno, aj napriek tomu, že môj zoznam "Chcem si prečítať" rastie rýchlejšie než zoznam "Prečítané". Lenže sa môže stať, že niekoľko po sebe idúcich kníh z tých, ktoré si chcem prečítať, budú podes. Vyhladovaná po dobrej literatúre preto na zotavenie siaham po istote - knihách, ktoré som už čítala a nesklamali ma.
Ja si takto žánre netriedim, pretože u mňa žáner nerozhoduje o kvalite knihy. Rozhoduje o tom to, ako je napísaná (ak sa bavíme o beletrii). Keď už, tak sa rozhodujem skôr podľa témy než podľa žánru. Ale ak zhrniem svoje doterajšie skúsenosti:
- sci-fi: podľa mňa žáner, ktorý má potenciál byť najlepší zo všetkých, ale písať ho dobre je nesmierne ťažké. Autori tam môžu urobiť toľko rôznych chýb (čím vôbec nemyslím len vecných), že si knihy z neho vyberám opatrne.
- fantasy: pre mňa žáner s takmer rovnakým potenciálom ako sci-fi, ale viac než čokoľvek iné tu rozhoduje štýl písania. Ochutnávam, ak sa nezačítam, idem ďalej.
- horory: už toho bolo veľa, napísať neklišéovitý horor je ťažké. Vyhýbam sa krvákom, na to nemám žalúdok, ale mysteriózne zvedavo skúšam.
- humor: pre mňa výlučne oddychový žáner a musí mi sadnúť. Príliš ho nevyhľadávam, aj keď poznám pár dobrých kníh.
- romantika: tento žáner obsahuje toľko veľmi zle, neuveriteľne a plytko napísaných kníh, že si držím preventívny odstup. Ale keď nájdem silné indície, že ide o hlbokú knihu, prečo nie?
- triler: tiež máva svoju schematickosť, ktorú neobľubujem, no zároveň najčastejšie obsahuje rovnováhu prvkov, ktoré mám rada, preto po ňom siaham asi najčastejšie. Zvlášť po psychotrileroch.
- detektívka: kedysi môj obľúbený žáner, dnes ho už čítam len striedmo. Prejedla sa mi schéma, že vrah je vždy odhalený a nikdy to nie je ten, čo vyzerá po väčšinu deja najviac podozrivo. Napriek tomu, ak prináša niečo nové, s chuťou po nej siahnem.
- historické romány: žáner, v ktorom sa neorientujem, ale v puberte som z neho čítala pár silných kníh a chcem sa k nemu vrátiť.
- young adult: statočne ho skúšam zas a znova, hoci mám u mnohých kníh neodbytný pocit, že autori očakávajú, že ho budú čítať len slabšie mysliaci jedinci vychovávaní v kláštore.
věrapodpěra: Nie je, ale aj tak stojí za to. Prinajmenšom prvé tri knihy.
Na vrchole mojej čítacej aktivity, niekedy v trinástich rokoch, som bez problémov dávala dve-tri knihy týždne a nebyť školských povinností, bolo by to aj viac. Je ale nutné povedať, že väčšinou išlo o kratšie knižky.
Potom som ale dostala čítaciu krízu, ku ktorej sa neskôr pripojila časová kríza. Ich výsledkom sú súčasné dve knihy mesačne.
A sériu Pieseň ľadu a ohňa si prečítajte, stojí za to. :-) Ja ju momentálne čítam už tretíkrát.
PanPredseda: Mňa by skôr zaujímalo, ktorého autora (autorov) mal na mysli. Momentálne si neviem spomenúť na žiadneho autora, ktorý by na sklonku kariéry vykrádal niekoho iného, než sám seba. Vykrádanie samého seba je bežné, vykrádať iných je bežné v začiatkoch tvorby, s tým súhlasím, ale riešiť takto tvorivý blok? A samotný autorský blok vidí autor článku dosť jednostranne.
Aileena: Súhlasím. Aj mňa to štve. Niekedy je síce nevyhnutné spomenúť čosi z deja, aby bolo jasné, k čomu presne sa komentujúci vyjadruje aj pre prípadného človeka, čo to ešte nečítal, ale aby obsah tvoril väčšinu komentára? To neberiem. (Táto téma mi padla vhod, hneď pred ňou som sa otrávene prehrýzala práve takým dlhým, skoro čisto obsahovým komentárom. :-)
alekis: Odsudzujete ma a pritom o mne nič neviete. Nechcem presviedčať o ničom názore. Chcem pochopiť názory druhých, pretože som sama autorka a potrebujem prísť na kĺb na to, čím to je, že niektoré texty na ľudí tak pôsobia, aby som sa z toho autorsky poučila. Netuším, prečo si myslíte, že tu žiadna diskusia nie je možné - okrem toho, že ste sa rozhodli, že diskusia s vami nie je možná. Uznávam, v takom prípade naozaj možná nie je. Mimochodom, vo svojom prvom komentári som dokonca ani nereagovala na váš názor na knihu, ale na váš názor na to, akí majú iní ľudia názor na danú knihu.
alekis: Ak nechcete o tejto téme diskutovať, v poriadku, je to vaše právo. Ja som ale úprimne zvedavá, prečo iní ľudia vnímajú tie isté knihy ako ja tak odlišne. No keď načínam diskusie pri konkrétnych knihách, zostáva to bez reakcie, takže ja už neviem, kam sa mám obrátiť, keď chcem rozobrať niečie názory...
alekis: Čítala som Ľavú ruku tmy, nemám chuť čítať to znova, ale ani som to neodhodila ako zlátaninu. Ide o príbeh z rozsiahlej kategórie "odlišné planéty, odlišné kultúry, a my si s nimi nerozumieme", v ktorej bolo toho napísaného neskutočne veľa a nezdá sa mi, že by táto kniha nejako prečnievala. Hodnotím ju ako priemer, možno lepší priemer, ale rozhodne nie ako najlepšiu sci-fi na svete, ako ju hodnotila osoba, ktorá mi ju odporučila. Nerozumiem tomu, čím si niektorých čitateľov tak extrémne získala.
ijcro: Na jednej strane chápem, tiež si tým prechádzam. Na druhej strane ale z vlastnej skúsenosti viem, že ak je niekde priveľa gramatických a štylistických chýb, nedá sa sústrediť na myšlienky. Často ich tam dokonca kvôli chybám nie je ani vidieť.
Niekedy je to zbytočné, niekedy to ale má význam. Napríklad ak chcem poukázať na to, že postava sa správala veľmi nezmyselne, musím opísať situáciu, v z ktorej to vyplýva. Pravda, dalo by sa len konštatovať, že postava sa správala nezmyselne a bodka, ale neznelo by to príliš presvedčivo.
Na druhej strane ale súhlasím, že vypísať na začiatok komentára anotáciu svojimi slovami bez toho, aby to malo zmysel pre zvyšok komentára, narobí skôr škodu ako úžitok.
Bola som na českom Mámtalente, kým dianie zo strany redakcie úplne nezaniklo. Potom ešte na nejakých slovenských, ale to bolo tak pred 10+ rokmi, takže neviem, aký je aktuálny stav (okrem slovenského Mámtalentu, ktorý tiež zo strany redakcie zakapal).
Marthas: Ale ja tiež píšem o bestselleroch - z hlavy mi napadá Meyerová, Weir... viem, že by som pravdepodobne márne čakala v knižnici na niečo, čo vyšlo v 500 ks náklade vydavateľstva s jeden a pol pracovníkmi. Takúto knihu si aj preto skôr kúpim, podporím. Kým bestselleristi neskrachujú, ak si ich knihu iba vypožičiam na prečítanie. Len keby ju aspoň v tej knižnici mali... možno u vás je to inak, ale na Slovensku bieda.
Covid2020: Pretože nové knihy sa v knižniciach prakticky nevyskytujú?
Ja som registrovaná v dvoch väčších knižniciach a v oboch márne čakám na známe tituly, ktoré si chcem prečítať, ale nie až tak veľmi, aby som za ne platila. Niektoré vyšli už pred rokmi. A stále nič...