Adhara diskuze

PanPredseda: Úplný súhlas s vaším príspevkov z 8:05.

Na druhej strane však tak málo kníh prináša názory a závery mne blízke, že keď nejakú takú nájdem, moja radosť z nej prevýši aj radosť z kníh, ktoré ma primäli k vývoju mojich názorov! :-)

@Ijcro
Možno som to už spomínala, ale ja to mám s tými žánrami plne naopak. Je mi na zúfanie, keď zisťujem, že kniha ide v starých zažitých koľajach, keď síce možno neviem plne predvídať dej, ale pri žiadnom zvrate nie som prekvapená, pretože som to už tak trochu očakávala. Pri young adult je to napríklad klišé, že postava dieťaťa ani teenagera nesmú za žiadnu cenu umrieť (a ak náhodou áno, ich duša sa zachová a veselo vystupuje ďalej). Ako má potom čitateľ prežívať hlbokú obavu o postavu, keď dobre vie, že pravidlo žánru je, aby sa jej nič nestalo?

Zoznam, ktorý som napísala, nie je žiadnym všeobecne uznávaným zoznamom z kurzov tvorivého písania (mimochodom, nikdy som nijaký neabsolvovala). Hodnotí totiž kvalitu jednotlivých komponentov a nešpecifikuje, ako konkrétne sa má tá kvalita dosiahnuť. Na to je množstvo možností, no všetky sú náročné a navyše hrá úlohu aj individuálny vkus. Navyše aj tieto veľmi všeobecné požiadavky sú len obrazom môjho individuálneho vkusu, nie návod na knihu, ktorá sa bude páčiť každému. Napriek tomu môj zoznam nehovorí, že zápletka musí byť taká a taká, postavy také a také, koniec šťastný či smutný. To už by sa dalo prirovnať ku kuchárskej knihe. Alebo zoznamy typu „Veta nesmie mať viac ako desať slov, pomer slovies k príslovkám musí byť 3:1“, atď. Pretože aj keď je pravda, že dlhé vety by sa vo všeobecnosti nemali veľmi používať a čítavosti textu vo všeobecnosti pomáha veľké množstvo slovies s malým množstvom prídavných mien, existuje bezpočet výnimiek, kedy je porušovanie týchto (i ďalších podobných konkrétnych) pravidiel k dobru veci. Zato si neviem predstaviť, že niekto v snahe napísať plnú, hlbokú a nesterilnú knihu cielene siahne k preklepom, štylistickej neobratnosti, otrepanosti, predvídateľnosti a plochosti postáv. A ešte menej si viem predstaviť, že takéto vybočenie zo zaužívaných mantinelov inak kvalitného autora čitateľ ocení ako novú, osviežujúcu zmenu.

Čo sa týka mojej tvorby, každá moja kniha je z úplne iného prostredia s inými charaktermi a problémami postáv (prirodzene, okrem tých kníh, čo sú súčasťou – zatiaľ len klíčiacich – sérií). Stavila som na pestrosť, hoci časť čitateľov to neoceňuje. A tí mi zanechali pár nepriaznivých komentárov pod mojimi knihami, pretože po prečítaní prvej mojej knihy očakávali „to isté, len v ružovom“, ale v ďalšej to už nedostali.

@ ijcro: ktorá kniha splnila všetky moje podmienky? Žiadna. To je len ideál. Ale otázka znela, čo musí mať skvelá kniha, nie ktorú konkrétnu knihu považujete za skvelú.
Podľa týchto pravidiel sa pri tvorbe vždy snažím riadiť aj ja sama. Či vznikla bramboračka, o tom sa už čitateľ musí presvedčiť sám.

DeepSea21, PanPredseda: ďakujem.

Za mňa aspoň pár bodov z tohto:

- Prekvapenia, ktoré som nečakala, ale súčasne logicky vyplývajú z deja
- Sympatické postavy s únosným množstvom (a rozsahom) ľudských chýb
- Kvalitné a do detailov premyslené prostredie
- Štylistická obratnosť
- Vyváženosť zložiek deja a dejových línií
- Dobre podaný kontrast
- Pestrosť charakterov vystupujúcich postáv
- Nezvyčajné, zaujímavé témy a prostredia
- Prepojenie na známe fakty a realitu
- Viacvýznamovosť textu a jeho vnútorná prepojenosť
- Dostatočná psychologizácia postáv
- Uveriteľný koniec

A naopak, nesmú tam byť:
- Otrepané témy spracované otrepaným spôsobom
- Chýbajúca atmosféra
- Chýbajúci dej
- Predvídateľný dej
- Bezkontextové ľúbostné vzťahy
- Autorova neznalosť faktov
- Logické chyby
- Nesympatické či ploché hlavné postavy
- Rozprávačovo tvrdenie niečoho, čomu všetky náznaky protirečia
- Neuveriteľne podaný happyend
- Silný rozpor s mojou skúsenosťou
- Megalomanstvo
- Preklepy
- Vymyslenie nejakej „zázračnej“ technológie, ktorá má veľký význam pre dej a nie je nijako vysvetlený princíp jej fungovania (sorry, ale toto dokáže každý)

siena: A takto s rodia flamewary. :-( Nuž áno, nemusela som spomenúť, keďže sa to až tak netýkalo témy. Na druhej strane, vyjadriť len súhlas s názorom mi pripadalo v duchu neobľúbených komentárov typu "dobrá kniha". :-)

Ešte raz, písala som o komentároch na imaginárnom blogu, nie tu na DK. Hoci ja osobne ani na DK nečítam komentáre predtým, než napíšem svoj vlastný. Aj recenzie inde si čítam až potom, ako si knihu prečítam ja. A podľa čoho si vyberám knihu? Podľa anotácie, ukážok, odporučení známych...

kapr, mne sa vaša myšlienka zase celkom pozdáva.

Tiež som kedysi rozmýšľala nad tým, ako dosiahnuť čo najreastickejšie hodnotenia príspevkov (ale na blogu, nie kníh). A napadlo mi, že komentáre by sa zobrazili len tomu čitateľovi, čo by sám komentár napísal, skôr nie. Tak by sa komentujúci navzájom neovplyvňovali a vzájomne by si mohli komentáre hodnotiť až potom, ako by dielo prečítali (aj keď vybabrať sa s tým, samozrejme, dá).

@ijcro:

Citujem " je-li muž-žena a případně věk), to hodně o preferencích napoví". Nenapovie. Proti týmto generovo-vekovým predsudkom bojujem už desaťročie. Povedali by ste napríklad, že dvanásť-trinásťročné dievča bude milovať sci-fi a horory? Nie? Tak potom asi (teda, moje mladšie ja) neexistujem. Inak, zhruba od dvanástich som čítavala všetky "dospelácke" knihy a vo všeobecnosti sa mi vtedy páčili oveľa viac než sa mi páčia ako dospelej.

Kniha môže čitateľovi "nesadnúť", ale s jeho vekom, pohlavím a vzdelaním to nemusí mať nič spoločné.

Dúfam, že sa vám nestane, že po všetkej tej práci sa vám kniha po prečítaní nebude páčiť. :-)

Prečo ste sa do toho vlastne pustili sám a nedali ste to do kníhviazačstva?

Aj ja si tlačím obsiahle texty z internetu, ktoré nechcem čítať z obrazovky. E-knihy nie, na tie mám čítačku, dokonca dve, ale náučné texty s obrázkami o ktorých som si takmer istá už pred čítaním, že budú kvalitné a dobre mi doplnia knižnicu. Zalomím si to, aby to nejako vyzeralo (tlačiť priamo z webu prudko neodporúčam), vyrobím tomu narýchlo nejakú obálku, ale väzba mi v týchto prípadoch stačí hrebeňová.

[PanPredseda]: Viem, bohužiaľ sa to stalo, odkedy web prešiel na nový dizajn (a ja som z neho z toho dôvodu odišla).

Ja mám k dispozícii ešte staré softvéry a tlačiarne (a vďakabohu aspoň za ne). Robila som preto aj ručne tlač do brožúrky po skupinách, pretože som od Chemoprenu časom upustila a knižky som si dávala viazať vo viazačstve diplomoviek. A pani odtiaľ mi poradila, že lepšie sa to viaže v naskladaných brožúrkach než v preložených dvojstranách, čo je postup, ktorý je prezentovaný v odkaze. Vypočítať a ručne zadať správne čísla strán do brožúrky však boli pre takého antimatematika, ako som ja, strašná tortúra, s mnohými chybami a papierovým odpadom.

Ja áno, kým som bola ešte len šuflíkovou autorkou. Pred sto rokmi som k tomu napísala návod. Článok samotný veľa nepovie, ale v komentároch som to rozvinula (samotnej väzbe sa venujem v poslednom od konca): https://blog.enigma.sk/2010/03/10/suflikove-vydanie/

Naias: isteže, spracovanie a spojler spolu nesúvisia. Nechcela som povedať, že spojler často prezradí niečo zaujímavé, čo anotácia nie a čo je práve magnetom pre mňa. A tak začnem čítať, nie kvôli prekvapeniam, ale kvôli tomu, že som zvedavá na spracovanie. Preto si tiež chcem prečítať knihy, ktoré som najprv videla sfilmované.

Vidíte, a pre mňa je práve spojler často dôvodom, prečo si knihu prečítať. :-) V beletrii sú pre mňa informácie druhoradé, na prvom mieste je spracovanie.

Keď už sa táto diskusia zvrtla na polemiku o kvalitách jednotlivých spisovateľov z vrcholu rebríčka, prispejem svojou troškou do mlyna.

Prvých šesť dielov Harryho Pottera je podľa mňa v tom knihách celkom zaslúžene. Myšlienkovo iste existujú knihy ďaleko lepšie, ale Potterovská séria pre mňa zostáva tou najlepšie napísanou, akú som kedy čítala. Beletria má ľuďom poskytnúť predovšetkým zábavu, únik, a v tomto je táto séria na jednotku.

Tolkien je ťažšie čítanie, bodaj by nie, keď vznikol tak dávno. Ale vytvoril silný svet s pre mňa ohromujúcou magickosťou a atmosférou. Nie je to síce môj top autor, ale nie som ani rozhodená z toho, že je v rebríčku tak vysoko.

Ja som si prečítala knihu Boh múch od Goldinga na základe toho, že sa veľmi páčila všetkým postavách v mnohých románoch Stephena Kinga. Pomaly nebolo hororu od Kinga, aby nespomenul Boha múch. Na základe toho som čakala veľa - veď si túto knihu ctí aj taký velikán - ale bola som sklamaná.

Inak, názov tejto témy mi skôr evokoval, že reč bude o situáciách, kde si autor fikcie v románe vymyslí inú fiktívnu knihu a tá hrá dôležitú úlohu.

kapr: Priznám sa, že vašej logike hodnotenia knižných sérií nerozumiem. Nedať viac než jednému dielu plný počet hviezdičiek už princípu? To mi pripadá rovnako skresľujúce, ako keď nejaký užívateľ dáva z princípu plný počet všetkým. Pretože áno, vyskytujú sa prípady, keď je prvý diel za päť hviezdičiek a ostatné za jednu, lebo autor už varí z vody, stavia na minulom úspechu, umelo naťahuje... a čitateľ má právo vedieť, že je lepšie čítať len prvý diel. S vašim hodnotením však napomáhate tvorbe takéhoto dojmu aj u tých dielov, ktoré sa prečítanie stoja. To už si radšej ostatné diely dať do prečítaných bez hodnotenia.

PanPredseda: Nenamietam, preto sa viac kamarátim s mužmi. :-)

ijcro: Vidíte, a ja psychologických rozborov pri čítaní väčšinou nenachádzam dosť. Hlavne u ženských postáv je pre mňa ich správanie v nejakej pasáži nepochopiteľné a zaslúžilo by si lepšie vysvetlenie. :-)

PanPredseda: ja to riešim cez pridanie svojej knihy do podobných kníh. :-) Ovšem takýto prípad som mala len raz (Crichtonova Sféra – môj Úvod do teórie chaosu). Pri iných knihách bola moja inšpirácia konkrétnymi dielami taká zlomková, že to nestojí za zmienku. Ak sa ale pýtate, či by sa mi páčilo na niečo také natrafiť, v princípe nie som proti, no muselo by to byť napísané tak, aby to nebolo odradzujúce.