Adhara komentáře u knih

Táto kniha rozhodne nie je pre slabšie povahy. King v porovnaní s nechutnosťou a drastickosťou tu ukázanou vyzerá ako rozprávka pre deti. Atmosféra je nielen temná, strašidelná, ale do značnej miery aj odporná. Možno to niekomu vyhovuje – na mňa to bolo dosť. Neľutujem, že som si ju prečítala, ale nalepil sa na mňa určitý pocit hnusu. No to k dobrej upírskej literatúre asi patrí.

Trochu mi prekážala nezmyselná ignorácia ľudských zvykov zo strany upírskej postavy, takže všetci už na prvý pohľad videli, že je iná, divná. Neviem, ako sa dá počas dvesto rokov života medzi ľuďmi nevšimnúť si, že nosia topánky a v zime sa teplo obliekajú. Potom nech sa nečuduje, že kade chodí, tade budí rozruch. S jej motiváciou som mala trochu problém aj v iných záležitostiach a tiež jej vzťah s hlavným predstaviteľom sa vyvíjal neprirodzene rýchlo a vzhľadom na okolité prostredie ružovo. Taktiež s mojím pocitom z hlavného hrdinu to mávalo. Najprv vyzerá ako šikanovaný poľutovaniahodný slušný chudáčik s nepríjemným zdravotným problémom, potom sa zrazu zmení na zlodeja a dobreže nie psychopata a napokon v sebe ukáže neprirodzenú obetavosť pre dievča, čo videl len párkrát v živote a aj to od prvého pohľadu videl, že nie je normálna. Môže mať všetky takéto zložky osobnosti, no boli zlepené tak, že pôsobili veľmi nekonzistentne.

Napriek tomu všetkému – dalo sa. Keď sa to rozbehlo, bolo to veľmi pútavé, až som chvíľami nevedela knihu odložiť. Tiež oceňujem autorovu snahu o “nečiernobielosť” postáv až do tej miery, že kladné a záporné sa v podstate nedali odlíšiť. Len u Oskara sa tento zámer, myslím, celkom nevydaril.

10.01.2018

Môj prvý dojem po začítaní sa? Bože, to je ale guláš. Technológia s mágiou je vždy nebezpečná kombinácia, podozrivo sa blížiaca k princípu deux ex machina. Nestačí technológia? Pomôže mágia. Mágia je v koncoch? Na to máme technológiu. A tak dookola. Ale kniha je napísaná pomerne čítavo, svižne.

Nefungujú v nej však drsné pasáže. Obchádzanie násilia bolo až príliš okaté, príliš obkecávané a príliš umelé. Humor je ďalšou slabinou príbehu. Autorská reč je nepríjemná, rozprávač pôsobí ako chytrolín a cenzor v jednom. Kým v Potterovi plynul humor prirodzene, situačne, tu mi pripadal väčšinou práve taký násilný ako snaha o nenásilnosť.

2 09.01.2018

Ani druhý diel trilógie nesklamal. Je podobne pútavý, čítavý ako prvý, dopĺňajúci ho a pritom sa neopakujúci. Svet, v ktorom sa to odohráva, sa mi páči. Možno začiatok bol trošku pomalý, ale to mi nevadilo, aspoň sme sa dozvedeli viac aj o Katnissinom živote pred Hrami, na čo v prvom dieli akosi nebolo miesto. Prekážala mi však Katnissina veľká sebaobetavosť. Jej dychtivosť obetovať sa za chlapca, ktorého podľa vlastného presvedčenia ani nemiluje (hoci všetko nasvedčuje tomu, že skutočnosť je už niekde inde) nie je dosť presvedčivá. Mal byť viac zdôrazňovaný fakt, že sa tak rozhodla aj preto, lebo si myslí, že Sídlo ju ďalšie Hry nenechá prežiť, nielen z vrúcnej nezištnosti a zmyslu pre spravodlivosť – to mi pripadá priveľmi americké. Jej túžba nechať sa zabiť a dokonca predtým “zbaviť utrpenia” aj svojich priateľov ma najviac iritovala ku koncu, keď všetko nasvedčovalo tomu, že je už v bezpečí. A čo sa týka jej predstieraného tehotenstva, spočiatku to bol senzačný nápad, no pochybujem, že v Aréne nikto z divákov nezapochyboval, či je naozaj v druhom stave – veď potom, čo tam prežila, mala potratiť aj trikrát… Inak ale zaujímavý príbeh na voľné chvíle.

4 08.01.2018

Myslím, že viem, ako táto kniha chcela pôsobiť. Ako zbierka melancholických obrazov po tragickej smrti hlavnej hrdinky, ktorá má vyvolať potoky sĺz. Lenže na mňa tak príliš nezapôsobila. Predovšetkým preto, že s postavami som sa nemohla stotožniť. Nie je to ani zďaleka prvá kniha, pri ktorej mám pocit, že tie americké deti sú vykreslené ako príliš vyspelé. Susie je na štrnásťročné dievča extrémne inteligentná a empatická, chápe a prijíma aj také veci ako neveru jedného zo svojich rodičov.

Knihe chýbala poriadna kompozícia. V scénach som sa strácala, nevedela som, čo sú opakované retrospektívy a čo súčasnosť. Postavy sa plantali odnikiaľ nikam bez plánov a motivácie. A predkoncová scéna bola priam katastrofa.

Vo výsledku je teda kniha dosť slabá. Štýl má prijateľný, no potrebovala lepšie vedenie deja a cieľavedomejšiu prácu s emóciami. Namiesto potokov sĺz zanechala len nejasný melancholický pocit.

2 07.01.2018

Téma knihy je rozhodne zaujímavá. Rozvíja čitateľovu fantáziu a núti sa na svet pozerať očami – teda, skôr nosom – človeka, pre ktorého sú arómy to najvýraznejšie a najdôležitejšie na svete. Na mizériu toho, že ľudský jazyk nemá pre mnoho vôní žiadne pomenovania, lebo slabé nosy ostatných rozoznávajú len veľmi málo ich druhov. Na postupne sa rodiace poznanie, že hoci väčšina ľudí pachy vedome nevníma, podvedome ich emočne ovplyvňujú, čo prisudzujú pôsobeniu iných zmyslov. Grenouille vzbudzuje akúsi neurčitú ľútosť, hoci je postavou jednoznačne zápornou. Ale dobre vystavaní záporňáci u mňa neraz bodujú viac než vyumelkovaní anjelskí klaďasi. Určite to bola prínosná čitateľská skúsenosť po hromade kníh nemastne-neslano prepierajúcich stále dookola to isté.

Čo však žiaľ opäť raz musím vytknúť, je nelogickosť. Áno, aj s ohľadom na nadreálnosť celého príbehu.

4 06.01.2018

Typický prípad, kde danú knihu všetci tak chvália, až mám pocit, že ja som asi čítala nejakú úplne inú, ktorá má náhodou rovnaký názov aj autora. Čiže mňa neoslovila. Štylisticky to bolo veľmi slabé, priam hrozné, a dejovo nie oveľa lepšie. Namiesto zručne poskladaného príbehu, kde všetko do všetkého zapadá, mi toto pripadalo len ako prehliadka autorovej fantázie, ktorú nenechal obmedzovať niečím takým prízemným, ako je realita. A tiež prehliadka všetkých staníc moskovského metra budúcnosti. Obetaví dobrodinci, ktorí hlavného hrdinu vždy vytiahli z kaše, mi liezli na nervy (i keď na konci sa zjavilo aké-také vysvetlenie týchto podivuhodných záchran). Kniha bola síce pretkávaná svetlými momentmi – dobrými nápadmi, zábleskami atmosféry, tajomna, až mrazenia, pocitmi, že ma to už-už konečne vtiahne do deja, no tie zakaždým rýchlo čosi rozbilo a zanechalo vo mne pocit veľkej nespokojnosti. Nikdy sa to nevyvíjalo tak, ako by som si ako čitateľ želala. K tomu hromada neuzavretých záležitostí a chatrný vedecký základ… Skrátka zle napísané (či preložené?) dielo.

15 05.01.2018

Dala by som päť hviezdičiek, ak by som nebola čítala ďalšie diely, ktoré sú ešte lepšie. :-) S výnimkou posledného.

3 04.01.2018

Román je prezentovaný ako sci-fi, ale ide o soft sci-fi, také mäkučké, že by sa na ňom vyspala aj princezná na hrášku. Jazyk je prostulinký. Vzťahy sú alfou aj omegou deja. Dej je, podobne ako v Súmraku, písaný v prvej osobe z pohľadu hrdinky. Oproti Súmraku je však oveľa menej čítavý, čo je problém, lebo čítavosť bola jedna z mála vecí, ktoré som Twilight ságe uprieť nemohla. Hostiteľ je naproti tomu rozvláčny a mdlý. Donekonečna sa zaoberá presným popisom gest hovoriacich, každým žmurknutím, pohnutím brvou a úderom srdca, bez zakorenia v hlbšej psychologizácii. Príbeh je rovnako plytký ako príbeh Súmraku a popri tom omnoho menej zábavný. Z uväznenia dvoch duší v jednom tele by sa dalo vyťažiť mnoho, no nájdeme tu len málo. Pútnička je najväčším problémom celej knihy. Na ostrieľanú mimozemšťanku je to skrátka priveľká trúba. Akoby Belle Swanovej z oka vypadla. Čo je o to iritujúcejšie, že od skúsenej a tisícky rokov žijúcej bytosti by človek predsa len očakával viac ako od sedemnásťročnej pubertiačky.

5 03.01.2018

Životopisný román o sestrách Brontëových písaný z pohľadu najstaršej a kvantitatívne najplodnejšej z nich – Charlotte. Román zachytáva asi desať-dvanásťročné ročné obdobie, počas ktorého Charlotte postupne prišla o všetkých súrodencov, ale nastúpila na cestu akej-takej slávy a dostala svoju jedinú ponuku na vydaj. Príbeh o chudobe, nešťastnej láske, neuznaní, o živote, ktorý priniesol len málo radosti. Zaujímavá kniha, hoci sa nečítala práve „sama“ – nielen kvôli náročnejším témam než v prípade predošlých dvoch recenzovaných kníh, ale aj kvôli jazyku a v neposlednom rade asi aj kvôli malému množstvu akcie. Život sestier bol prázdny a pustý, preto si ho museli kompenzovať fantáziou. Som rada, že som mohla nahliadnuť do súkromia spisovateliek, na problémy, ktoré vo svojej dobe prekonávali na ceste k úspechu a ktoré sa prekvapivo rokmi nemenia. Niekedy ma vážne zaujímalo, kde končia fakty a kde začína fikcia. Napríklad ako to naozaj bolo medzi Charlotte a Arthurom – či sa do neho po čase skutočne zamilovala, alebo autorka len chcela trochu zmierniť jej krutý osud.

1 02.01.2018

Potýčky medzi sterilne pôsobiacou rasou a nedokonalým človekom pre fanúšikov sci-fi nie sú žiadnou novinkou. Do úplnej predvídateľnosti však kniha neskĺzne. Dej sa stáva dosť pútavým na to, aby nútil čitateľa dychtivo prevracať stránky. Ponúka niekoľko možných rozuzlení, a do ktorého napokon dospeje, zostáva záhadou.

Kniha však vo mne vyvolala otázku: Prečo na spísanie tohto bolo treba troch autorov a, ako som sa dočítala v doslove, tridsať rokov času? Je to dobrý dobrodružný príbeh s prvkami filozofovania, to áno. No okolnosti jeho tvorby akosi nútia človeka čakať viac. Toto by uspokojilo u jedného autora (a rozumnej dobe tvorby), ale u trojice, navyše svetového formátu?

4 01.01.2018

Výlučne oddychové čítanie. Dej: dvojica stredoškolákov sa prihlási na Facebook z budúcnosti, a podľa statusov, ktoré vyvesia o pätnásť rokov neskôr, vidia svoj budúci život a snažia sa ho vylepšovať. Spočiatku som očakávala nejaké prekvapenie, čosi v tom zmysle, že tí dvaja neovplyvňujú budúcnosť, len si MYSLIA, že ju ovplyvňujú na základe útržkovitých správ z Facebooku. To by bol, myslím, dobrý námet na román poukazujúci na nebezpečnosť internetu, sociálnych sietí, ale aj unáhlených záverov dospievajúcich. Žiaľ, nič také neprišlo a príbeh bol omnoho jednoduchší než som očakávala. Bol o predvídateľnej spleti stredoškolských vzťahov, nie o cestovaní v čase (ktorého vysvetlenie ani neprišlo – ako inak, veď nesmieme odvádzať pozornosť od vzťahov, však?). Toto je učebnicový príklad knihy, ktorá rozpráva dávno známy príbeh, len s novými kulisami – v tomto prípade s Facebookom budúcnosti – ale jej dej a posolstvá už boli (nielen) americkým teenagerom mnohokrát otrepané o hlavy. Podľa mňa je škoda, že z tejto novej kulisy autori nevyťažili viac. A nechápem, prečo v týchto amerických stredoškolských vzťahových peripetiách vždy musia spolu skončiť vo vzťahu najlepší kamarát a kamarátka. Je to také časté klišé.

Ale ako oddychovka, pri ktorej nechceme premýšľať, to bolo OK. Napísané to bolo dobre a čítalo sa mi to tak rýchlo, ako už dávno nič nie. Hoci, obávam sa, že ma tak rýchlo dopredu hnala aj nádej, že sa v knihe zjaví niečo nového – v tomto prípade márna.

1 31.12.2017

Koontz má zvláštnu schopnosť (aspoň pre mňa) opisovať aj naozaj extrémne a neobyčajné veci uveriteľne. Verím, že jeho prehnanosť, prudkosť jeho kontrastov až na hranici s gýčovosťou nemusí vyhovovať každému. Mne vyhovovala. Príbeh stojí na zaujímavej myšlienke biblickej mytológie a autorova zvyčajná čudesnosť s ňou celkom ladí. Rovnako dostala dobrý zmysel čiernobielosť postáv.

Lenže to sa žiaľ nedalo povedať o ďalších veciach, o logických chybách a zbytočných absurditách, ktoré z textu na niekoľkých miestach priam trčali. Nechcem spoilerovať, no musím povedať, že po dočítaní knihy som teda nad mnohými vecami krútila hlavou.

3 29.12.2017

Prvou zaujímavosťou tejto knihy je samotný jej názov. Hoci je písaná v prvej osobe z pohľadu ženy, Rebeka nie je meno tejto hlavnej hrdinky. Meno hrdinky sa vlastne nikdy nedozvieme, no jej to tak majstrovky zakamuflované, že som si túto zvláštnu skutočnosť pri prvom prečítaní vôbec neuvedomila. Rebeka nie je ani žiadna iná vystupujúca postava. Je to žena, ktorá je v čase, keď sa začína odohrávať príbeh, už mŕtva. A napriek tomu sa zdá, že sa okolo nej toho točí až priveľa.

Zápletka môže niekomu evokovať podobnosť s Janou Eyrovou. V oboch knihách máme tajuplné panstvo dýchajúce históriou, lásku staršieho bohatého muža k veľmi mladej chudobnej sirote, a nevyriešené otázky ohľadom jeho prvého manželstva. Rebeka sa však veľmi rýchlo vydáva vlastnou cestou k vlastným nečakaným zvratom a odhaleniam. Svojím spôsobom sa mi páčili obe knihy. Milujem atmosféru starých anglických sídiel, nádherne zariadených, no pochmúrne prázdnych, ktoré pôsobia na nervy citlivej hrdinky. A hoci atmosféra dýcha tajomnom, ani jedna kniha napokon neskĺzne k nadprirodzenu – všetko dostane svoje vysvetlenie.

Pri Rebeke ma fascinovala autorkina schopnosť popísať očami hrdinky, ako si vytvára obraz o svojej zosnulej predchodkyni. Ako len na základe niekoľkých náznakov a množstva fantázie postavy dokázala priblížiť celú tragickosť predčasnej smrti úchvatnej Rebeky, priam cítiteľný žiaľ nad skonom ženy, ktorú nikdy nepoznala. Tieto pocity sú ešte silnejšie v kontraste s rozuzlením, ktoré nasleduje. Kniha je skrátka brilantne napísaná – možno ani nie tak v mikromeradle, lebo drobné nedostatky štylistiky sa tam iste nájdu (mnohé je ale zrejme spôsobené aj archaickejším štýlom staršieho diela), ako skôr v makromeradle, v schopnosti fabulovať a naozaj na čitateľa zapôsobiť nečakanými zvratmi.

7 25.12.2017

Prekvapuje ma, že ide o najlepšie hodnotenú knihu sa serveri. Pre mňa nie je najlepšia ani v rámci Tolkiena, ktorý pre mňa nie je najlepším autorom. Atmosféru, prepracovanosť a uveriteľnosť, to on vie. Jeho knihám však chýba iskra, akcia, napätie.

Z trilógie Pán prsteňov si najviac cením prvý diel, ktorý som prečítala niekoľkokrát. Návrat kráľa iba raz. Mordor bol vykreslený pekne temne, ale... dej mal už vyššie spomínané nedostatky.

6 20.12.2017

Milujem strašidelné príbehy z morských hlbín. Tento sa však do mojej zbierky obľúbených nezaradil. Motivácia postáv je jedným z aspektov, nad ktorým možno len nechápavo krútiť hlavou. Najväčším nedostatkom knihy však je, že autor až príliš tlačil na pílu. Chcel znázorniť prirodzený ľudský strach z nesmiernej temnoty a tlaku na oceánskom dne posilnený neznámou zlou silou, ktorá v ňom prebýva. Ale jeho snaha je premrštená. Slovo hrôza omieľa príliš skoro, príliš často a v príliš mnohých pádoch. Naštartuje zverský des skôr, ako sa čitateľ dokáže zžiť s postavami a báť sa o ne na základe sympatií. Ide na vec prirýchlo a ihneď na plný plyn. Postavy a tým pádom ani čitateľ nemajú ani chvíľočku pokoja. Autor ich vlečie z jednej extrémnej hrôzy do druhej. Výsledkom môže byť len jedno: čitateľ sa otupí. Chýba gradácia, niet už totiž kam gradovať. Áno, opisy toho, čo tú hyperhrôzu postáv spôsobilo, sa postupne vyvíjajú od javov, ktoré sa ešte dajú ako-tak pripísať vypätej mysli, až k úplne otvoreným prejavom nadprirodzeného zla, ktoré zahŕňajú výjavy zdeformovaných, mutovaných, zrastených, hnijúcich a pohybujúcich sa tiel. Lebky praskajú, vnútornosti lietajú a krv spolu s hnisom tečú prúdom. Ale strach som pri tom nepocítila ani na okamih. Keď už niečo, tak hnus. Na obálke sa píše, že ide o horor v najčistejšej forme. Omyl. Toto je splatter v najčistejšej forme. Ale ani hnusom sa nedá šokovať donekonečna, aj tu príde otupenie pomerne rýchlo. A napriek novým a novým opisom ohavností, ktoré sa na stanici objavujú, a pocitov extrémneho desu, ktoré v Lukovi vyvolávajú, som od istého času prevracala stránky priam znudene.

4 20.12.2017

Podľa anotácie to malo byť niečo medzi Jackom Londonom a Stephenom Kingom. Vzhľadom na to, že sú to moji dvaja obľúbení autori, povedala som si, že to si teda musím prečítať. Od začiatku to vyzeralo na absolútne klasický horor, taká oddychovka na dlhé večery, zvlášť tie zimné. Mal dobrú atmosféru polárnej zimy a pozvoľného nárastu hrôzy. Obsahoval všetky typické hororové prvky a ničím nevyčnieval, takže od polovice knihy som už nemala jasno iba v tom, ktorá postava (a pes) to prežije. Napokon sa však v knihe jedno prekvapenie predsa len vyskytlo. Nie však v súvislosti s hororovou dejovou líniou, ale s čímsi iným. Musím priznať, že TO som naozaj nečakala, hoci, ako som spätne listovala, náznakov tam bolo dosť. Ja som ich však nezaregistrovala, možno preto, že som sa priveľmi sústredila na ducha. Asi kvôli omráčeniu z prekvapenia sa mi zdalo, že koncové udalosti sa zomleli akosi prirýchlo v kontraste s predošlým pomalým nárastom strachu. Takmer som nestíhala sledovať, čo sa deje. Koniec sa mnou prevalil ako uragán. Bol hororovo klasický, ale zase nie úplne predvídateľný. Na knihu spomínam ako na typický milý hororík, ktorý neurazí.

1 19.12.2017

Len o málinko horšia ako prvý diel, ale stále veľmi dobrá. Milujem prekvapujúce knihy, knihy vychádzajúce zo zaužívaných schém a vyjazdených koľají. Pieseň ľadu a ohňa dokonca vychádza z tých koľají natoľko, až vo mne ako v čitateľovi obnovila prianie, aby sa aspoň v niečom k tým koľajam autor späť priblížil a sem-tam doprial postavám aj trochu šťastia. Čo je u mňa ojedinelé – čítala som mnoho kníh, kde som mala pocit, že ich rozmaznaní ufňukaní hlavní hrdinovia si žiadny happyend nezaslúžia.

2 18.12.2017

Je to jedna zo vzácnych skoro realistických sci-fi. Watney nad dianím na Zemi a témami typu život, vesmír a vôbec dumá len minimálne. Namiesto toho koná. Tým, že príbeh neskĺza k filozofovaniu a nie je chudobný na akciu, by to bolo vlastne celkom svižné a ľahké čítanie, nebyť skutočnosti, že sa predsa len treba sústrediť, keď Watney vysvetľuje, čo, kam a prečo zapája, alebo čo s čím chemicky zreaguje. Oživuje to humorom, ktorý mnohí čitatelia hodnotia ako pozitívny a sympatický prvok – mojou šálkou kávy však akurát nie je. Obzvlášť spôsob Markovej komunikácie s ostatnými mi bol trochu protivný. Niekedy mi pripadal ako trápny pubertiak, ktorý sa vie normálne správať iba keď je osamote, ale v spoločnosti musí zo seba robiť šaška, alebo, úprimnejšie povedané, debila.

Kým prvá časť knihy prebiehala originálne, verne a vzdialene od známych filmov, v druhej polovici akoby si autor uvedomil, že realistickosť je síce fajn, ale Watneyho ňou nezachráni. Začnú sa v nej objavovať prvky trochu skĺzavajúce do klasického klišé amerických katastrofických sci-fi filmov. Aj napriek tomu však Marťana hodnotím ako celkom vydarený počin súčasnej sci-fi.

7 17.12.2017

Silné. To je hlavný pocit, ktorý sa mi spája s touto knihou. Silné aj napriek drobným nedostatkom či prinajlepšom diskutabilným záležitostiam. Osamelosť a depresia z Enderovho života sálajú naozaj intenzívne. Je to jedna z kníh, ktoré nútia človeka premýšľať. Určitá nejasnosť bola možno zámerom, napriek tomu sa neubránim dojmu, že toto je príbeh, ktorý by si zaslúžil podrobnejšie spracovanie. A to nielen v pasážach týkajúcich sa Endera a jeho myslenia, ale aj ohľadom ostatných postáv, mimozemskej rasy a (nezapriem v sebe hardscifistu) aj technológií. Prekvapuje ma, že tento román už vlastne je rozšírením pôvodnej novely, pretože viac okresaný, ako je teraz, si ho predstaviť naozaj neviem.

4 15.12.2017

Na Rowlingovej štandard, na vysokú latku položenú predošlými dielmi, slabé. Jednoznačne najslabší diel ságy. Prvá polovica knihy dosť postrádajúca dianie (hoci primerane temná), druhá potom nerealisticky optimistická (Woldemort, ktorý prvé horcruxy tak dobre zabezpečil, tie ostatné len tak rozhádzal?).

4 13.12.2017