Adhara
přečtené 533
V korunách stromov
2020,
Richard Powers
Román je náročne napísaný. Jeho umelecké jazykové prostriedky mi nesadli, v jeho filozofovaní, ktoré od stromov a prírody celkovo zabieha neraz veľmi ďaleko, som sa strácala. Mám rada širokotematické romány ukazujúce problémy v čo najširších súvislostiach, ale toto spracovanie ma neoslovilo. Ďalším obrovským problémom sú postavy. Všetci muži trpia, tápu a nevedia, čo od života chcú. Ak sa v ich blízkosti zjaví nejaká žena, osudovo na nej visia. Ženy: svojské, nezávislé, sexuálne povoľné, svadbu nechcú, deti chce len jediná z nich. No tak ako aj muži, ani ženy inak netušia, čo so životom. Nemajú žiadnu motivickú stránku. Len sa tak potácajú svetom tam, kam ich ruka autora sťaby predĺžený konár stromu postrčí. Aj ich náhly ekoaktivizmus je nevysvetlený a nezrozumiteľný pre každého, kto nie je akoaktivistom sám od seba. Väčšinou mi teda postavy boli nesympatické až ľahostajné, čím sa strácal silne emotívny účinok, ktorý autor chcel ich pohnutými osudmi dosiahnuť. Boli príliš čudné, nečitateľné, éterické, nepozemsky uvažujúce na to, aby som sa s nimi mohla stotožniť. Koncepcia knihy tomu vôbec nepomáha. Predstavovať postavy osemkrát, vždy presne v momente, keď predošlý príbeh začal byť konečne trochu zaujímavý, je utrpenie. Je toho priveľa a zároveň primálo. Podivnosti sa len nabaľujú a nabaľujú a nič nezačínalo dávať zmysel. Stromy sú tie najsympatickejšie postavy. Mohutné a pritom také bezmocné. Stromom, len v malinkej miere aj postavám, som tuho držala palce. Lepšie pasáže sa striedajú s horšími. Autor niekedy ponúkne celkom peknú myšlienku, aby ju ale vzápätí zabil do neba volajúcou naivitou. Na jednej strane je autor vzdelaný, ohuruje poznatkami o stromoch, na druhej strane napísal (už takmer na druhej strane) taký kiks, že som bola len kúsok od znechuteného odloženia knihy. Najtragikomickejšia pasáž sa ale nachádza v Kmeni. Párik ekoaktivistov je vyslaných, aby sedeli na najvyššom strome v okolí a tým zabránili jeho výrubu. Dvaja mestskí ľudia tam, prosím krásne, v pokoji a harmóniou s prírodou aj sebou samými prežijú takmer rok s rovnakým nepratým oblečením, na malých množstvách biednej stravy, pod holým nebom v daždi a vetre, chladení zo všetkých strán, ešte aj odspodu v tomto má aj zvierací brloh navrch v úplnej izolácii od zvyšku sveta. Chápem zapálenie pre vec a túžbu zachrániť strom, ale čo je veľa, to je veľa. V podstate ani neviem, ako tá kniha skončila. Asi s istou nádejou, ktorej dôvody mi však, tak ako mnoho iného, unikli. Posledné zamyslenie, ktoré vo mne kniha vyvolala je, či je nutnou podmienkou súčasného umenia jeho nezrozumiteľnosť. Moje skúsenosti so staršími nositeľmi Pulitzerovej ceny boli totiž lepšie.... celý text
Tretie oko
1992,
Stephen King
Nejako mi to nesadlo. Neviem, či je to tým, že je to skutočne jeden zo slabších kúskov od Kinga, alebo tým prekladom, alebo tým, že som už príliš zmlsaná čitateľka. Štýl mi pripadal plytký a slabý, nezachádzajúci dostatočne do podrobností na to, aby som sa mohla s postavami stotožniť. Emočne je to také nijaké, s Misery, ktorá je takisto Kingovým hororom o spisovateľovi, sa to nedá ani porovnávať. Dejove – začiatok super, ale dospelý Thadd ma už bavil omnoho menej. Navyše som pochopila, že časť zápletky tejto knihy si King vykradol do jedného zo svojich pozdných diel – Outsider, ktorú som čítala ako prvú. Preto ma ani zločin s dokonalým alibi, ale totožnými odtlačkami prstov podozrivého nijako nezaujal.... celý text
Dítě noci
2022,
Karen McQuestion
Slabý triler. V porovnaní s priemerom iných trilerov tam zase o toľko nejde. Začiatok vyzeral sľubnejšie, no čím ďalej som čítala, tým viac som sa nudila. Chýba gradácia aj napätie. Postupne mi začalo byť fuk, ako kniha dopadne, možno preto, že bolo jasné, ako dopadne. Postavy, hoci spočiatku nevyzerali plocho, sa v priebehu knihy zmenili na výlučne kladné (nanajvýš s niekoľkými chybami v minulosti) a výlučne záporné. To je nerealistické a plytké. No a ten presladený rozťahaný koniec... Odporučila by som to začínajúcim čitateľom kníh pre dospelých, tým, čo trilery veľmi nemusia a tým, čo chcú vyskúšať triler, no najprv slabý a jemný bez potokov krvi a ohrozenia celého sveta.... celý text
Anomálie
2021,
Hervé Le Tellier
Zaujímavý, pestrý, netradičný príbeh s množstvom prepracovaných detailov. Niekoľko životných príbehov úplne odlišných ľudí, ktorých spája len spoločný absolvovaný let lietadlom... a odvedenie FBI. Prečo? Nič však nie je také, ako sa zdá - ani zdanlivá retrospektíva z lietadla vystaveného strašnej búrke, ktorá nasleduje. Anomália nie je románom s klasickou dejovou líniou. Vytiahne jeden úplne neuveriteľný jav a len popisuje všetky dôsledky, ktoré by v našom svete mohol mať. Isteže, dalo by sa ísť do ešte väčšej hĺbky a podrobností, ale rámcovo to dobre zvláda. A zaklincuje to nečakaným záverom.... celý text
Odbočka v lesích
2022,
Kateřina Karolová
Ak si tento komentár prečíta autorka, nepoteším ju, ale inak mi nedá. Knižka sa síce dá čítať, ale nepáčila sa mi. Je predovšetkým veľmi amatérsky až polopatisticky napísaná. Jej štýl je kúsok nad dobrým slohom, lenže ku knižného majstrovstvu je od dobrého slohu veľmi dlhá cesta. Hoci román má v zásade to, čo by mal mať na zžitie sa s dejom - charakteristiky postáv, oživujúce detaily z ich života, prvky postupne budovaného napätie - nefunguje to. Postavy mi boli nesympatické, strach som o ne necítila a vlastne som sa v priebehu knižky nebála vôbec. K tomu prispelo aj nejasné a trochu si protirečiace zobrazenie lesa. Napríklad tráva nebude rásť tam, kde sú balvany pokryté machom. Som skrátka mnohoročná lesná turistka a preto citlivo vnímam takéto detaily. A o to viac ma tiež rozčuľovali zmäkčilé postavy, ktoré považovali za absolútne nereálne prejsť desať kilometrov, alebo v akútnom ohrození života uvažovali nad tým, ako si vyperú módne kúsky oblečenia. Vysvetlenia nedávajú zmysel. Nepoznám žiadne výpary, ktoré by spôsobili, že prestane fungovať elektronika (pričom život v lese prekvitá). Možno tie výpary mal byť chabý pokus zamaskovať paranormálne sily, ktorý by prekukol každý, ale dobre. No prečo sa nelogicky správal aj majiteľ ranča? Prečo nebezpečnú oblasť zatarasil kopou dreva UPROSTRED nej a nie na vstupe/výstupe do nej? Prečo namiesto zákazovej značky neosadil rovno závoru? A ako a na čo tá odbočka v lesoch vlastne vznikla, keď je to tam odjakživa tak príšerne nebezpečné? Naostatok som v románe nenašla nič originálne. Nie pre človeka, ktorý už má pár lesných hororov prečítaných. No s dobrým štýlom by sa aj z tohto dal vysekať nadpriemerný kúsok. S takýmto? Nie, ďakujem.... celý text
Sny
2021,
Peter F. Hamilton
Space opery bežne nečítam. Nebudem preto kritizovať veci, ktoré sú (asi) pre tento žáner typické a práve kvôli nim ich nečítam. Viem tiež, že táto kniha patrí do akéhosi väčšieho autorovho univerza, v kontexte ktorého by asi (aj ako prvý diel trilógie) dávala väčší zmysel. Napriek tomu si však dovoľujem vytknúť, že zmysel mnohých vecí sa človek dozvie až pred koncom alebo vôbec. A pokiaľ to nie je tým, že táto kniha je vytrhnutá z kontextu univerza, o to horšie. Autor nás bez postupného zoznamovania vhodí do sveta, ktorý je extrémne odlišný od nášho. To sa dá čakať, keď je 36. storočie, ba dokonca v reáli si myslím, že bude toto storočie ešte oveľa odlišnejšie od súčasnosti, než ho autor popisuje. Lenže všetky odlišnosti treba nenápadne predstaviť, ukázať, vysvetliť. A tu je vysvetlené naozaj máločo. Sme vtrhnutí do víru postáv a pojmov. Takmer v každej vete je niečo, o čom nevieme, čo si pod tým predstaviť. Iste, autor aspoň naznačuje. A mnohé veci časom do seba zapadnú, ak si ich, pravda, budete po tom strašnom počte strán ešte pamätať. Autor nám však nedáva dostatočnú motiváciu na to, aby sme ten strašný počet strán zdolali. Nijako sa nesnaží nás zaujať (začína scény opismi, čo je jedno z najväčších ziel), akoby si neuvedomoval, že nikto nemá povinnosť prehrýzať sa jeho knihou, tobôž takou hrubou – že buď nás so záujmom drží, alebo ju odložíme. Ja som ju neodložila len preto, že som, výnimočne, povinnosť prehrýzť sa touto knihou mala. Dlho, dlho chýba jasná predstava o tom, čo sa tam vlastne deje, pretože prvé desiatky strán sú preplnené pojmami, ktoré nám nič nehovoria. Akoby boli v cudzom jazyku. Navyše vždy, keď by sme sa mohli v nejakej dejovej línii konečne zabývať, vtrhne nás do novej plnej nových pojmov a nových postáv. A toto robí stále znova a znova. Postavy pribúdajú po celú knihu, kým súvislosti medzi nimi sa budujú len veľmi, ale naozaj veľmi pozvoľna. Až príliš pozvoľna. Zaujímavé to začína byť až pred koncom. Tiež ma zaráža, aký slabý je ústredný motív spomenutý v anotácii. Takmer nikto sa rozširovania Prázdnoty skutočne nebojí, necítiť jeho strach zo zániku všetkého, čo pozná. Čo tam po zničení celej našej galaxie, keď nás trápia banality, však? Sem-tam ktosi tento problém spomenie, ale bez štipky naliehavosti a záujmu. Okrem iného aj vinou tohto sú všetky postavy nesympatické. Páčila sa mi iba jedna dejová línia – Inigove sny. Tá bola písaná tak, ako má byť. Postupné uvádzanie do sveta, postavy pribúdajú pozvoľna, sú poriadne predstavené, majú aj hlbšie emócie a sú lepšie stotožniteľné. Aj jej svet je veľmi odlišný od nášho, pripomína však viac fantasy príbeh. Vrátane fantasy klišé, akým je hlavný hrdina mládenec so supersilnými „magickými“ schopnosťami. No po hromade chaosu okolitých dejových línií sa mi trocha klišé normálne aj žiadala. Je fajn, že autor má schopnosť písať takto odlišne, len prečo to nevyužíva viac? Ako celok sú Sny totiž veľmi únavné dielo.... celý text
Kočas 2014
2014,
* antologie
Dobré začiatky, zlé konce. Aj takto sa dá zhrnúť dojem z väčšiny poviedok tejto zbierky.
Kulový blesk
2019,
Liou Cch'-sin
Čítala som až po prečítaní série Spomienka na Zem, na smolu tohto diela. Táto knižka sa mi napriek niekoľkým zaujímavým a odvážnym nápadom javí nesporne slabšia ako spomínaná trilógia. Trilógia mala vysokú pestrosť tém aj štýlov, odborné výklady striedali hlboké emócie. Guľový blesk síce prestupuje melanchólia, ale nijako hlboká. Emočne je plochšia a nevyváženejšia, výkladov a opisov je viac než pocitov či samotného deja. Čo však nechýba v oboch príbehoch, sú nelogizmy, hlavne ku koncu. Aj motivácia hlavného hrdinu, po väčšiny knižky zrozumiteľná, zrazu z ničoho nič zmizne a vedie k absurdnému zakončeniu.... celý text
Dlhý dych stromov
2022,
Peter Wohlleben
Veľmi zaujímavá kniha, moja prvá od tohto autora, ale nie posledná. Mení náš pohľad na stormy ako na hlúpe bezmocné stĺpy, odhaľuje, že sú oveľa zložitejšie, prispôsobivejšie a vplyvnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. A to bez ezoteriky o nejakej múdrosti matky prírody – naopak, cez vedu zvanú epigenetika. V hrozbe globálneho otepľovania odhaľuje svetielko nádeje. Je určite potešiteľné, že najlepšie, čo môžeme urobiť, je zasahovať do lesov čo najmenej, namiesto otrockej lesníckej práce, ktorá vyprodukuje slabé, chorľavé stromové plantáže. Kniha je zrozumiteľná a čítavá. Jediné, čo by som vytkla, je trochu prílišná zaujatosť, ktorá z niektorých pasáží trčí. Zdá sa, že autor napríklad schválne podceňuje životnosť drevených výrobkov a nevysvetľuje dostatočne, prípadne vôbec, niektoré protiargumenty svojich teórií. Chcem autorovi veriť, veď výrub stromov neznášam, no aj tak by som vedela argumentovať proti nemu.... celý text
Polnočná knižnica
2021,
Matt Haig
Anotácia lákavá. Téma zaujímavá – žena s mnohými talentami skončí nezamestnaná, nemilovaná, bez priateľov a bez domáceho maznáčila. Tak sa pokúsi o samovraždu, no v priestore medzi životom a smrťou dostane možnosť prežiť si všetky alternatívy, v ktorých sa rozhodla inak. Nahrádza samú seba v paralelných vesmíroch (bez spomienok na minulosť svojich alternatívnych ja) a sleduje, ako si tam žije. Spracovanie je strašné. Síce čítavé, ale totálne neuveriteľné, skratkovité s predvídateľným, hlúpym záverom. Autor si na takú obrovskú tému, ako sú paralelné životy a alternatívne reality, zvolil príliš malinký priestor. Toto je ako pokúsiť sa napísať Pána prsteňov na dve strany. Do hlavnej hrdinky som sa nevedela absolútne vcítiť, pretože jej emócie boli buď nijaké, alebo plytké, opísané v rýchlosti a polopate. Základná premisa príbehu nedáva zmysel. Ako môže jedno jediné rozhodnutie viesť človeka k tomu, aby sa stal rockovou hviezdou či olympijskou plavkyňou? Nebolo tam treba tých rozhodnutí viac? Napríklad aby sa po celú dobu výstupu na vrchol neozhodol to vzdať? Muselo existovať množstvo variant úspechu a nielen takých, kde bola účelne naaranžovaná smrť hrdinkiných blízkych, aby sa nám dostalo trápneho poučenia: že sláva je fuj, úspech je fuj, veda je fuj, rodina je fajn, ale najlepšie zo všektého je premrhať všetky svoje talenty a pozitívne ovplyniť troch ľudí nameisto pozitívneho ovplyvňovania miliónov či bojovať proti globálnemu otepľovaniu. A ešte mať aj mŕtveho kocúra. Nie, toto naozaj neprehltnem. Neprehltnem ani to, aké boli všetky životy vykonštruované tak, aby do nich Nora hladko zapadla a bez spomienok sa v nich bez problémov pohybovala a nikto to neriešil. Nanajvýš sa jej opýtal, či je v poriadku, a keď odpovedala, že áno, zakaždým to nechal plávať! Norina ohromná vynaliezavosť a rečníctvo je v úplnom protiklade s tým, že pred ľuďmi máva trému. Čitateľ skrátka strašne cíti, ako sa postavy správajú proti všetkej logike a prirodzenosti, ako sú nasilu strkané autorom presne tam, kde ich chce mať. Kniha mala pre mňa iba jeden jediný silný moment. Keď hrdinke umrel (a ešte raz umrel) jej tigrovaný kocúr. A to iba z dôvodu, že sama chovám tigrovaného kocúra. Vraciam knihu do nepolnočnej knižnice a rozhodne nikomu neodporúčam.... celý text
