Adhara
přečtené 533
Zoznam hostí
2021,
Lucy Foley
Prekvapilo ma, že je to knižka od tej istej autorky, ktorá napísala Štvanicu. Aj keď má rovnakú tému, je o hviezdičku lepšie spracovaná. Mračná sťahujúce sa nad svadobnou oslavou som si užila, aj napriek tomu, že temné tajomstvá postáv sa odkrývali len veľmi pozvoľna. Vzťahy medzi postavami sú prepletené, ich charaktery pekne vykreslené. Opäť veľmi dlho nielenže nepoznáme vraha, ale ani obeť. A vrah naozaj prekvapil. Vytkla by som len pasáže písané z pohľadu Willa, nepôsobili na mňa presvedčivo.... celý text
My ostatní tu len tak žijeme
2016,
Patrick Ness
Výborný nápad napísať niečo o postavách mimo hlavného príbehu a tak trochu si vystreliť (aspoň ja to tak vnímam) z pubertálnych vyvolených, ktorými sú iné knihy preplnené. Aj obálka sa mi páči. Ale nebolo to dobre spracované. Postavy mi boli nesympatické, ich city plytké, povrchné, pre mňa nepochopiteľné, nestotožniteľné. Nefandila som im a nad ich správaním som iba krútila hlavou. Tiež ma fascinovalo, ako málo sa pozastavovali nad paranormálnymi javmi. Tie uletené popisy kapitol som od istého momentu prestala čítať, dobré sú iba na to, aby doplnili trošku vysvetlenia do tých fantasy vsuviek. Celé to bolo akési rozbité, nefunkčné. Keby bolo prežívanie postáv excelentne spracované a knižka povedzme dvakrát hrubšia, možno by som to zhltla aj s navijakom. Takto ďakujem, neprosím.... celý text
Verity
2020,
Colleen Hoover
Veľmi zaujímavý nápad a príbeh, čiastočne aj preto že som tiež autorka a príbehy o písaní milujem. Spracovanie však bolo zlé. Takéto ťažké psycho by si zaslúžilo oveľa podrobnejšie, poctivejšie, presvedčivejšie a emočnejšie spracovanie. Vo výsledku som nerozumela ani jednej z postáv a so žiadnou som nesympatizovala. Najhoršia bola Lowen, ktorú som nikdy nemala rada a ku koncu som ju úplne znenávidela. Toto má byť akože kladná postava? Bez ohľadu na to, aká je – či skôr aká si myslí, že je – Verity, Lowen súloží so ženatým chlapom, psychicky týra paralyzovanú ženu, a čo je vrchol, chlapcovi, ktorý prišiel o dve sestry, vezme ešte aj matku, ktorú mal rád, a napchá sa na jej miesto. Lowen by si zaslúžila oveľa horší koniec než život s nekonečnou pochybnosťou a výčitkami svedomia. Jeremy bol tiež nepríjemný. Paradoxne som najväčšmi súcitila s Verity, a to dokonca ešte aj pred finálnym odhalením. Isteže je strašné, čo robila nevinným deťom, ale nechcené materstvo, zúfalstvo nad postupnou stratou záujmu jej muža, ktorý jej bol všetkým, do toho som sa ako-tak vedela vcítiť. Aspoň zo začiatku, lebo čím väčšiu mrchu z nej autorka robila, tým menej realistická Verity bola. Čo je o to väčší problém, že Verity mala byť super svetoznáma spisovateľka. Ale s takým štýlom písania ťažko. A k tomu odhaleniu... bolo by skvelé, keby nemalo hromadu logických dier. Ale tak, ako sa dej až do odhalenia rútil priveľmi rýchlo a povrchne, tak sa mi po odhalení zdalo, že je tam kopa zbytočných rečí na záver. Autorka mala radšej nechať šokujúci zvrat na konci rezonovať a nezabíjať ho omáčkami. Nepáči sa mi ani to, ako povrchne boli spracované tie spisovateľské záležitosti. Spisovateľka podpíše zmluvu na to, že dokončí knižnú sériu bez toho, aby si ju predtým prečítala? Prosím? Čo ak by zistila, že to absolútne nie je jej štýl? Že nemá žiadny nápad? Veď ak bola taká „kladná“, že pre Verity od začiatku nemala nič iné než odsúdenie, mal by pre ňu byť problém písať z pohľadu záporáčky, nie? A to, čo sa v dome Verity postupne deje, Lowen nijako spisovateľsky nezablokuje a ani nijako inak neovplyvňuje? Možno spisovatelia, čo vidia v písaní iba biznis, to vidia inak, ale pre mňa bola Lowen aj z tejto stránky úplne neuveriteľná. A čo reakcie verejnosti na Lowenino spoluautorstvo? Bolo to naznačené ako ďalšia zápletka, tak rada by som bola, keby sa to bolo ďalej rozvíjalo, ale ono nič... Takže vo výsledku námetom zaujímavé, ale plytké, povrchné, nestotožniteľné. Z emócii sa dalo vyťažiť omnoho viac a z logiky príbehu tiež.... celý text
Štvanice
2021,
Lucy Foley
Jednoduchšie, i keď stále čítavo napísaná oddychovka. Mala byť postavená na hustnúcej atmosfére, ale rozprávačský štýl nezvládol tú atmosféru vybudovať a tak ju rozprávač trošku nešikovne doslovne otrepáva o hlavu. Postavy neboli spracované úplne špičkovo, Miranda nešikovne a nepresvedčivo kolíše medzi mrchou a fajn ženskou, Emmu a Katie som si sústavne plietla. Ale dalo sa to zvládnuť, nebolo to nič, z čoho by sa mi nožík vo vrecku otváral - no ani nič, čo by sa dalo označiť za pravé rozprávačské umenie. Kladom samotného deja je, že ponúka tak veľa možností a nielen v otázke, kto je vrah, ale dokonca aj v tom, kto je obeť. Snaží sa zavádzať čitateľa, neustále mu predkladať zvraty, lenže pri takomto zámere som od rozuzlenia čakala viac. Obeťou je tá postava, ktorá sa od začiatku javila ako najpravdepodobnejšia, a z vraha mi sánka tiež nespadla. Trochu nemastný-neslaný záver - aj keď som rada, že sa neuchýlil ku klasickému klišé.... celý text
Vtedy v lese
2011,
Tana French
Tiež ste mali pocit, že presne viete, kam to smeruje? A prvé náznaky a zistenia tejto klišé schéme krásne nahrávajú. No nedajte sa oklamať. Tak ako u G. R. R. Martina, aj tu sa stretneme so zvratmi, ktoré sa v zaužívaných koľajach postavám proste nerobia. Na rozdiel od Martina si však autorka vystačí s oveľa menším množstvom násilia. Napriek tomu je príbeh veľmi tragický, veľmi pôsobivý a ponurý. Náznaky zlého konca trúsi autorka čím ďalej, tým viac. Hlavné postavy, najmä Cassie, sú však také sympatické, že si želáte, aby to radšej zbehlo do starého známeho trápneho klišé. Oni si to zaslúžia. No autorka rozhodla inak… Vtedy v lese je detektívka s hlbokou psychologickou nadstavbou. Veľmi pekne a podrobne vykresľuje postavy, epizódy z ich minulosti, ako aj drobné detailíky, ktoré nemusia byť všetky použité – slúžia len na oklamanie nepriateľa, teda čitateľa, aby to nemal s tipovaním vraha také jednoduché. Rozbieha niekoľko smerov podozrení, v hre je i nadprirodzeno. Podrobne zobrazuje psychologické pozadie vypočúvania podozrivých a policajných postupov. A nádherne zobrazuje čisté priateľstvo medzi mužom a ženou. Jeho aktéri sú zábavní, živí, vtipní, žiadne zombie, na akých sa čiperní ľudia v dospelosti väčšinou premenia. U mňa dobré. Viem však, že sa určite nájde hromada čitateľov, ktorí budú túto knihu obviňovať zo zbytočnej ukecanosti. No samotný koniec… priznávam, trochu ma sklamal a verím, že milovníkov klišé sklame ešte viac. Lenže to je daň za originalitu. Nesadlo mi aj to, prečo sa Ryan nesnažil viac bojovať a napraviť svoje chyby, keď si ich bol tak dobre vedomý. Román Vtedy v lese vám nezodpovie všetky záhady a nebude vždy viesť príbeh smerom, ktorý by sa vám páčil. Ak ale chcete od detektívky aj niečo viac než zaobalenú odpoveď na obligátne otázky „a kto je teda vrah?“ „a prečo ju zabil?“, je táto kniha správnou voľbou.... celý text
Modrá anomália
2020,
Juraj Kotulič Bunta
Dejovo Modrá anomália pripomína zakončenie kultovej knihy 2001: Vesmírna odysea. Misia vyslaná kvôli ďalekej prírodnej abnormalite, jediný muž v kozmickej samote, cesta bez návratu, osudné splynutie so zdrojom podivnosti. A predsa je iná. Autor neklame, keď píše, že príbehu dominuje prísna veda. Vedecky zdôvodnený a vyriešený je každý aspekt výpravy. Veľmi pozitívne hodnotím vysvetlenie modrej anomálie. Lenže informácie treba vedieť dobre podávať. Pasáže, v ktorých hlavný hrdina premýšľa a spomína, sú, povedzme, ešte v poriadku. Znejú síce neveľmi ľudsky, ale dobre vieme, že osoba dobrovoľne navždy odtrhnutá od zvyšku ľudstva nemôže byť obyčajným človekom, ale takpoviediac biologickým robotom. Bohužiaľ, na dávkovanie informácií si autor povolal aj ďalšie osoby, ktoré by mali byť oveľa bližšie nám ostatným. Lenže nie sú. Ich vysvetľovacie dialógy pôsobia umelo a nevierohodne. Hoci cítiť, že sa autor snažil poľudštiť ich, účinku sa to míňa. Za veľa hovorí už len to, že replika každej z postáv má v počiatočných vysvetľovacích fázach dĺžku celého priemerného odseku. Navyše, všetci odborníci sú len muži. Ženy (počítačové programy so ženským hlasom nerátame) sú zobrazené len ako zadubené figúrky nastrčené vyslovene na to, aby im muži mohli ozrejmiť, ako čo funguje. Potom ale prichádza záverečná časť románu a s ňou chvíľka nadšenia, no najmä sklamanie. Fyzikálne procesy v ňom sú naďalej logické, objavujú sa však trhliny v logike deja a kauzalite.... celý text
Marťan Mark Watney v sukni na Mesiaci – tak by sa dal zhrnúť celkový dojem z tejto knihy. Hlavná hrdinka Jazz je Markovým osobnostným dvojčaťom – technicky zdatná, oplýva (chvíľami trápnym) humorom, je striedavo sympatická a protivná a dostane sa do šlamastiky, z ktorej ju vytiahnu jej dobré odborné znalosti. No obávam sa, že väčšina mojich sympatií k nej vyplynula len z toho, že zhodou náhod som donedávna riešila podobný problém ako ona – chcela som lepšie bývanie a nevedela som, kde naň zohnať peniaze. Práve táto motivácia okolo Jazz roztočí kolotoč problémov, z ktorého sa už nevymotá. Zaujímavé (ale neprekvapivé) je, že hoci Jazz pochádza zo Saudskej Arábie, dušou je to hotová Američanka. Vlastne Američanka z filmov. Je príkladom nepresvedčivejšej osobnosti „čestného zločinca“ a človeka ochotného položiť za svoju vlasť aj život. Až na to, že za svoju vlasť nepovažuje USA, ale Mesiac. A v tejto súvislosti nachádzam jedinú hlbšiu myšlienku v celej knihe: ukazuje nám, ako by mohlo vyzerať mentálne odpútavanie sa od Zeme. V tejto téme je totiž v sci-fi značná diera. Väčšina sci-fi kníh sa odohráva vo vzdialenej budúcnosti, kde sú domovom ľudí od narodenia iné kozmické telesá a Zem je v ich očiach už len nejaká bizarná rarita. Je to prudký kontrast so súčasnosťou, v ktorej si život bez Zeme nevieme po psychickej stránke ani predstaviť. Jazz je však v podstate prvá Mesačňanka. Narodila sa síce na Zemi, ale už v najmladšom možnom veku, aký je povolený, sa s otcom presťahovala na Mesiac. Zem jej nechýba a o návrate na ňu nechce ani počuť. Zvykla si totiž na slabú mesačnú gravitáciu. Nikoho z vás by asi tiež neblažila predstava, že by ste, hoci s liekmi, mali zrazu žiť v gravitácii 6-krát vyššej. Jazzin postoj je smutný, no (do istej miery) pochopiteľný. Vedecko-technická stránka je podobne ako v Marťanovi premakaná, aj keď podobne ako v Marťanovi sa mi nadvihlo obočie pri dvoch odborných problémoch – opäť z biológie. A jeden z nich ani nie je nijako zložitý – to je čo za argument, že pod kupolou na Mesiaci nemôžu rásť stromy preto, lebo sa dospelé stromy nedajú dopraviť kozmickou loďou? O semienkach autor ešte nepočul? Celkovo hodnotím Artemis ako nenáročnú, čítavo napísanú knihu s uveriteľnými kulisami, ktorá však s výnimkou jednej (a to možno ani nechcenej) myšlienky prináša len klasický hollywoodsky scenár.... celý text
Lockdown
2021,
Alexander Gordon Smith
Dobrý, čítavý štýl, vťahujúci príbeh a prostredie, príjemné tempo, primerane krvavé – ani nie prislabo, ani nie príliš. Hlavnému hrdinovi, i keď začínal ako záporák, sa dajú držať palce a úpenlivo si priať, aby sa z Výhne dostal. Prekážal mi však surrealistický podtón celého diela. Nie ani tak príšery s dýchacími maskami a iné vyslovené nadprirodzeno, ako to, prečo Výheň vlastne vznikla a dospelí ju tolerujú. Nejaké vraždiace bandy pubertiakov mi nepripadajú ako dostatočné zdôvodnenie toho, že rodičia zakaždým úplne zavrhnú vlastné deti a je im šumafuk, že Výheň má pekelne vysokú úmrtnosť väzňov. A k tej úmrtnosti – deti živiace sa dlhú dobu len plesnivejúcimi zvyškami by padali ako muchy, otravy by boli na dennom poriadku u väčšiny väzňov. Spomínam to preto, lebo na rozdiel od dozorcov a inej čudesnej chamrade sa obávam, že toto nebude mať ani v ďalších dieloch vysvetlenie. Ibaže by nadprirodzeno preliezlo skrz-naskrz aj celou „normálnou“ spoločnosťou. Napriek nezodpovedaným otázkam ohľadom nadprirodzena som však, popravde, sklamaná, že to má aj pokračovanie. Bod, v ktorom príbeh končí, je dobrý. Nesie v sebe omrvinku nádeje, ale dobre vieme, ako to s drvivou pravdepodobnosťou dopadne. Čokoľvek prinesú pokračovania, veľmi pravdepodobne to zrazí reálnosť príbehu ešte o stupeň nižšie. Napriek tomu do ich čítania idem.... celý text
Spáč
2018,
Mackenzie Cadenhead
Nie, toto nie. Nie námetom, ale spôsobom spracovania. Suchý strohý text v štýle "z mosta doprosta" bez akýchkoľvek umeleckých jazykových prostriedkov, umeleckých okľúk a teda aj bez atmosféry. Možno si autorka myslela, že teenageri sú jednoduchší ľudia, ktorých by metafora zabila. Takisto by ich asi zabila nejaká originalita vývoja vzťahov medzi postavami. Hoci na konci sa jej predsa len trošku objavilo. Každopádne - nenávidela som všetky postavy v knihe vrátane hlavnej hrdinky, v žiadnej mi autorka nedala jediný znak, s ktorým by sa dalo stotožniť, chápať ich, súcitiť s nimi. Alebo im aspoň veriť. Postavy sú buď absolútne čierne alebo absolútne biele a to, že niektoré medzi týmito stavmi prepínajú, z nich farbisté postavy rozhodne nerobí. Všetky boli ploché ako dosky. Snové pasáže ma zo začiatku tiež ničili. Druhá polovica knihy bola mierne lepšia. Ale úprimne ak by som vtedy mala na čítanie niečo lepšie, tak túto knihu nedočítanú odložím.... celý text
Světlo pulsaru
2015,
Aleš Pitzmos
Príbeh ma vôbec nevtiahol. Rozprávačský štýl mi neumožnil sa s dejom stotožniť. Pripadal mi príliš jednoduchý, prostý, plytký. Všetko dianie v ňom je akési umelé. Vidieť, že autor stvoril nejaký svet, že si s ním dal prácu, že sa snaží. Lenže ten svet nežije a nedýcha. Fakty o budúcnosti sú buď „súčasnosť, len v ružovom“ alebo príliš známe a otrepané spaceoperovské motívy. S Desmondom sa nedá stotožniť. Vďaka zbrklému duševnému komentovaniu všetkého navôkol pôsobí nezrelo, miestami až pubertálne.... celý text
Sociálně úspěšní psychopati aneb vzpoura deprivantů 1996-2020
2020,
František Koukolík
Nebola to zlá kniha, no podľa nadpisu aj jej začiatku som očakávala niečo iného. Čakala som – kto by to bol povedal, že? – že bude celá venovaná sociálne úspešným psychopatom, analýze ich správania, spôsobu ich fungovania. Napríklad by ma bolo veľmi zaujímalo, odkiaľ psychopati – keďže nemajú empatiu – presne vedia, čo na ľudí platí, čo v nich vyvoláva tie správne pocity, akým spôsobom sa nimi učia manipulovať. Veď žiadna vysoká škola manipulatívna, ktorú by mohli navštevovať, neexistuje. No odpovede som sa nedozvedela. Namiesto toho sa so psychopatmi, aj to v širších súvislostiach, stretávame iba na začiatku. Stred je skôr taký povzdych, kam ten náš svet speje, kritika ľudskej hlúposti, vyjadrenie názorov na rozličné spoločenské a filozofické témy. Niežeby som sa s autorom nestotožňovala, s jeho závermi som skoro vždy súhlasila a bolo to užitočné, aj keď nie práve najjednoduchšie čítanie. Len nespĺňa očakávania, ktoré dáva svojím názvom. Ani posledná časť knihy, prílohy, nie je priamo o nich, popisuje však techniky, ktoré títo narušení ľudia používajú na ovládanie davov.... celý text
Sieť
2019,
Håkan Nesser
Na2,5 hviezdičky. Na to, že to bol príbeh o vrahovi konajúcom z extrémnych emócií, to bol veľmi suchý príbeh bez emócií. Príbeh, v ktorom som si všetky postavy vyšetrovateľov okrem toho hlavného vzájomne plietla, pretože neboli dobre odlíšené. Pasáže z pohľadu vraha išli úplne mimo mňa, boli príliš nejasné (keďže zatajovali vrahovu identitu), nebolo ich ako uchopiť. Rozuzľovanie nebolo postupné, len nič, nič, nič a zrazu tu máme vraha aj s motívom. Veľa v konaní a psychológii postáv zostalo nedovysvetlené. Slabšia kniha.... celý text
Drž se
2009,
Harlan Coben
Ak by som predtým nečítala Chlapca z lesov, bola by som hodnotila o pol hviezdičky lepšie (keby to tu bolo možné). Takto na mňa nezapôsobilo opakovanie motívov z týchto dvoch kníh, napríklad rodiny zloženej z otca, matky a dospievajúcej dcéry, pričom matka je zlá a rodinu opustila. Alebo až prehnaná šikana dievčaťa za jedinú drobnosť. Šikana jestvuje a je vážnym problémom, ale toto mi pripadalo až absurdne extrémne (a ešte znásobené tým, že je to druhý podobný prípad, ktorý nám autor predkladá). Tiež tam na môj vkus bolo až priveľa postáv. Čítalo sa to však dobre a linky osudov sa na konci pekne preplietli.... celý text
Čo s nemŕtvymi
2011,
John Ajvide Lindqvist
Zhruba z prvej polovice som bola celkom aj nadšená. Zaujímavá zápletka, realistické prvé reakcie, celosvetové pozdvihnutie v rozličných oblastiach. Príbehy troch rodín, ku ktorým sa vrátili ich zomretí blízki, som dychtivo hltala (hoci Elvy + Flora ma bavili najmenej). No sila príbehu postupne slabla. Na môj neveriaci údiv nemŕtvi akosi prestali väčšinu ľudí a najmä vedcov zaujímať, nikto sa nič nepokúša urobiť pre ich záchranu, a pointa je strašne otrepané klišé. Navyše sa línia Elvy + Flora vôbec neuzavrela a absolútne nechápem, akú úlohu tam zohrala postava Petra. Škoda, iba priemer.... celý text