1. Domů
2. Autoři
3. Igor Vsevolodovič Možejko
4. O autorovi

• O autorovi
• Knihy 19
• Bazar 25
• Životopis
• Citáty
• Diskuze 5

Populární knihy

/ všech 19 knih

Nové komentáře u knih Igor Vsevolodovič Možejko

Alenka z planety Země

„Jedna z naprosteho minima knih co jsme uplne necetly poctive. Deti to nebavilo (6let), je asi pro starsi. Spousta veci je dnes uz prekonana, deti nechapaly podstatu, duvody co a proc, stejne jako ty nazvy a jmena, ztraceli jsme v tom.“... celý text
— Worbitka89

---

Osada

„Taková ta klasika žánrové literatúry. Vrhat se do toho poprvé,nevědět,čekat,ono se to nějak vyvrbí. První,kratší část,nadšení z objevování s pocitem neznámého. Druhá,předvídatelnější,rozvláčnější. Někdy to připomínalo jakýsi deník z cest. Vlastně se tam něco děje bez Děje. Popisování flory-fauny,která není nikterak kamarádská. Spíše jakési prázdninové dobrodružství,s lidským poselstvím. Nostalgické vyprávění,které neurazí.Příjemné ohníčkové počtení.“... celý text
— opic 12

---

Zákon pre draka

„Toto bude dlhšia rozbórka. Edícia vydavateľstva Obzor, Periskop, vydávala hlavne populárno vedeckú literatúru, ....a Borovičku (kriminalistika), Pacnera (kozmonautika), Stingla (indiáni a etnografia), Kosidowskeho (historicko vedný pohľad na bibliu), no čo kniha, to klenot pre mladého zvedavého čitateľa. No a medzi tým ... Možejkove poviedky. Njo... rozoberme trošičku podrobnejšie... Zákon pre draka. Pavlyš vyslaný na stanicu jednej nepriateľskej planéty ako lekár náhradník, a skončí skôr ako detektív a ako ...xenoekológ. Nosná myšlienka je, pochop vzťahy v prírode a prežiješ aj na nehostinnej planéte. Nebojuj, nezabíjaj, pochop a prispôsob sa. Pripomína slávnejšiu Osadu, a ešte možno trochu... Harrisonovu sériu Planéty smrti. Poctivé ****. Polovica života. Pavlyš a posádka vo vesmíre nájdu cudzí vesmírny koráb, rozhodnú sa ho odtiahnuť domov a pritom ho preskúmať. A objavia... pozostatky po človeku. Po žene. Po vojnovej hrdinke, zdravotnej sestre Nadežde Sidorovne. Ktorá bola .... a to sa postupne dozvieme z jej denníčka. Poviem vám že znie to skvele, a ženská, vojnová veteránka, vo vesmíre, keby sa to poňalo správne podvratne, po Kotletovsky, by bol skvelý recept. Lenže, písal to Bulyčev v roku 1973, a mne to nerezonovalo. Autor Guslaru, Alenky, ktorý vie dialógy, vie atmosféru, vie vymyslieť celé divné planéty (no trošku komiksovo), vie humor, tak teraz to nebolo bohviečo. Za mňa len **. Cudzia pamäť. Aneb Sovietsky Frankenstein. Akademici, profesori, sovietsky realizmus, analýza rodinných vzťahov, tajné laboratórium, klonovanie zvierat, ale s pridanou hodnotou, že preklonujete aj (nie je to spoiler, je to vlastne základný motív od prvých strán) pamäť objektu. Znie to príšerne, že? Ako Stranger Things z Wishu. Ale je to dobre napísané, a podnecuje to k zamýšľaniu sa. Vcelku sa mi to páčilo. Je to skôr také morálne zamýšľanie ako riešenie technikálií a akcia. *** Záhradník vo vyhnanstve. Opäť Pavlyš, náš lekár v službách kozmickej rozviedky, sa v bare na nejakej anonymnej pracovnej planéte stretá s podivným profesorom-záhradníkom. Následne sa to rozbehne do fikcie okolo strateného druhého dielu Gogoľových Stratených duší, tajomnej minulosti, až po cestovanie v čase. Krátka poviedka, pýtalo by sa viac. Za mňa veľmi zaujímavá poviedka. Napodiv, ako to začalo byť o literatúre, o historickej fikcii, bavilo ma to a prekvapilo. Fajne ****. Poznámka. Čo je na čítaní sci fi skvelé, je, že občas Vám začne mozog šrotovať nad vecami, ktoré by Vás inak nenapadli. Pri čítaní záhradníka som teoreticky prišiel na spôsob, nie ako cestovať do minulosti, ale ako minulosť aspoň vidieť a sledovať ju. Skvelý námet ale ja nemám spisovateľské odhodlanie a trpezlivosť niečo dotiahnuť do konca :) Mávam len tie nápady. Oko. Snáď jedna z najlepších vecí, hoci fantastický motív tu je len okrajový, kybernetické oko ktoré snáď raz prinavráti zrak nevidiacich. Ale v jadre je to vzťahovka, opis celého života vedca kybernetika na niekoľkých stranách ako od Marqueza alebo Bernieresa. Toto napíše spisovateľ čo píše detskú sci fi, humor z Guslaru, mierne naivné vesmírne dobrodružstvá. Veľké prekvapenie pre mňa. Klenot. Nenápadne zamaskovaný v akoby náhodne bez koncepcie zozbieraných poviedkách, navyše v ne-scifi edícii. >>>Pred dvoma rokmi sa doňho zaľúbila jedna prváčka. Bola múdra a usilovná. Dokonca začala zbierať – tak isto ako Kotkin – známky so zvieratami, a tým dokazovala príbuznosť ich duší. Bola však nepekná a bojazlivá a jeho hnevalo, že to ešte zdôrazňuje jeho vlastné nedostatky. Bol k nej slušný, ale vyhýbal sa jej. V ročníku sa to čoskoro rozchýrilo a posmievali sa mu. Veľmi si želal spoznať a ľúbiť výraznú a príťažlivú dievčinu, takú, ako je Parchomovová. Uvedomoval si však, že je opovážlivosť čo len pomyslieť na taký ideál, a pekných dievčat sa stránil. - Na čom teraz pracujete? - spýtala sa Zina. Spýtala sa to trocha tichším hlasom, akoby to bolo podobné tajomstvo, aké mávajú ľudia, čo vedia zohnať lístky na Comédie-Francaise. Celú noc bol ako na ihlách, ako to býva pred operáciou. Nad ránom už akoby sa celkom pomiatol, vzal si zo susedovho stolíka teplomer a asi dvadsať minút ho držal pod pazuchou v nádeji, že je chorý. Teplomer ukázal 36,8. Poznáte ten pocit, že niečo čítate, a hneď máte tlak šíriť to ďalej a deliť sa? Tu som to mal, ten text je presne pre moje struny. >>>Boli v kine, potom ju odprevadil na Rusakovského ulicu, kde mu ukázala okná svojho bytu. - Tu bývam so starkými. Otec má ísť do Strednej Ázie. Je stavbár. Takže ostanem celkom sama. Boris povedal: - A ja mám iba matku… - Tam? V tých tvojich Putinkách? - Áno, tam. Vo februári zomrela. >>>Do dlane jej vložil spínač. - Asi by ste sa nemali pozerať na prudko osvetlené predmety. Nakloňte hlavu. Tu to stlačte. Jej jemný chudý prst zamrel nad tlačidlom a Boris jej ho pritlačil. Spínač šťukol. Žena mlčala. Sedela so sklonenou hlavou a Boris sa nevedel odhodlať pozrieť jej do tváre. Potom namáhavo zdvihla hlavu, obrátila sa k nemu, až uvidel v prístroji záhadné chladné svetielko. Z nevidiacich očí vypadli slzy; na suchej bielej pokožke nechávali za sebou kľukaté cestičky ako dážď na skle. Totálnych *****. Fúzia fantastiky s veľkou, nostalgickou miestami až nežnou (napísal by som až klasicky ruskou nostalgickou) literatúrou. V maličkom nenápadnom krátkom príbehu. Podhubie a výchova veľkých klasikov sa nedá zaprieť. Aspoň niečo mali na úrovni.“... celý text
— Corso

---

---

Alenka z planety Země

„Moje dětství by bez Alenky z planety Země nebylo stejné! Naprosto jsem se tehdy ponořila do jejího světa, žila v něm celé prázdniny na zahradě a samozřejmě domýšlela spoustu nových úžasných dobrodružství. Dokonce si pamatuju, jak jsem do čtenářského deníku malovala Ptáka Hovoráka:) Myslím, že tenkrát jsem se s knihou setkala v ten přesně správný čas, navíc bez internetu a záplavy fantasy, sci-fi filmů jako dnes, to mělo daleko silnější vliv...dodnes vím přesně, kde na psí boudě jsem měla ovládací panel vesmírné lodi :)“... celý text
— Tiore

---

Mimozemšťané v Guslaru

„Cítím překvapení nad tím, jak mne to bavilo...“
— Unforgiven