Adhara
přečtené 533
Desivá symetria
2010,
Audrey Niffenegger
Kniha postavená na zaujímavej, nebanálnej téme psychológie jednovaječných dvojčiat popretkávanej s tajomnom posmrtného života. Vyzeralo to tak sľubne... kým sa to nezvrhlo. Prvá polovica knihy bola pomalá, takmer na hranici s nudou, no načrtla veľa zaujímavých otázok – problém individuality jedinca, ktorý má svoju identickú kópiu, bezmocnosť duše, ktorá nevie opustiť tento svet, otázku vernosti k niekomu, kto umrel, no máme dôkaz o jeho posmrtnej existencii... Odhliadnuc od pomalého napredovania deja boli postavy vykreslené pekne, uveriteľne. V druhej polovici sa však všetko pokazilo. Valentina totiž vymyslí neuveriteľne šialený plán, ako sa odpútať spod vplyvu jej sestry, a ktorý dočista vymietol všetky moje sympatie k nej – ako môže byť taká hlúpa a nevidieť, že to na 99 % skončí zle? Aj ďalšie postavy stratia rozum – napríklad jedna dovtedy podrobne a uveriteľne vykreslená matka s veľmi chabým zdôvodnením zabije vlastné dieťa... skrátka druhá polovica knihy vyzerá ako narýchlo spichnutá kvôli nejakému deadlinu a tento dojem ešte umocňujú preklepy, ktoré sa v nej nachádzajú (aj keď je jasné, že tie sa tam dostali až prekladom). Škoda, takto je to iba priemer.... celý text
Nočné motýle
2010,
Katarína Tholtová
Všedná i zvláštna kniha zároveň. Pomerne čítavá a v napätí udržiavajúca po celej dĺžke, ale zase nie natoľko, aby som ju nemohla pustiť z rúk. Na to, že išlo o víťazku Literárnej ceny, som čakala viac hĺbky až náročnosti v štýle. Ten je však skôr prosto popisný a neemotívny. Prekážala mi aj plochosť postáv, najmä doktora Hechtera, ktorý je priam komixovým záporákom. Ale na to, v akom mladučkom veku to autorka písala (22 rokov), to je naozaj nevšedné dielko. A to najmä pre jeho záver. Neočakávaný a nenaivný, potvrdzujúci, že ak máme skupinu hrdinov, bolo by absurdné, ak by skončili všetci rovnako. Síce mi prekáža, že veľa vecí nebolo dopovedaných a vysvetlených, ale rámcovo sa mi také zakončenie pozdáva.... celý text
Hora mrtvých
2020,
Jeremy Bates
Začala som čítať s nadšením, dočítala som len so sebazaprením. Línia zo súčasnosti so spisovateľom ma zaujala. Línia z minulosti mi pripadala taká nemastná-neslaná, aj keď som sa ňou netrpezlivo prehrýzala k rozuzleniu. Chápem, že fantazírovanie o skutočných a nedávno zosnulých ľuďoch má svoje úskalia a zdá sa, že fantázie tam autor napriek tomu vložil až-až. No výsledok nie je silný. A vlastne z veľkej časti zbytočný. Neviem, či autor potreboval vyplniť priestor, ale pripadá mi naozaj zbytočné začať opisovať príbeh toľko dní pred nešťastím, keď žiadna z tých udalostí nemala na rozuzlenie nešťastia nijaký vplyv. Ani na to, aby som si postavy obľúbila a ich smrť ma nejako veľmi dojala. A spisovateľova línia? Keď dôjde na prvé veľké odhalenie, len som krútila hlavou. Nič proti fantastickým rozuzleniam, nejakú fantastiku sme čakali, ale toto bola príliš silná káva. Aj napriek okamžitému vychrleniu kopy argumentov, prečo to môže byť práve takto. Nasledujúca akčná časť knihy ma nadmieru nudila. Postavy sa vôbec nesprávajú realisticky, nie sú na môj vkus dosť vystrašené, šokované, otrasené, unavené, podchladené. Len spurne sa pchajú vpred aj tými najužšími škárami, hoci nenachádzam vierohodný dôvod, prečo musia. Nedalo sa do nich vcítiť, prežívať s nimi útrapy. V závere bod za to, že odpadlo jedno očakávané klišé. Ale aj tak celkové sklamanie. Bolo by to na dve hviezdičky, keby som hneď potom nečítala ešte slabší román na túto tému. Tak tri, čo sú zaokrúhlené dva a pol.... celý text
Ďatlovův průsmyk aneb Záhada devíti
2018,
Anna Matvějevová (p)
Mal to byť román alebo faktografia? Neviem. Proti faktografii svedčia pasáže z osobného života, dokonca so silným prídavkom nadprirodzena, nad ktorým sa ale nikto príliš nevzrušuje. Proti románu svedčí všetko ostatné. Žiadny dejový oblúk, žiadne vypointovanie, žiadne rozuzlenie, žiadna uveriteľnosť, žiadne zakončenie a únavne dlhé pasáže plné nie vždy práve zaujímavých faktov. Pustila som sa do toho s chuťou, dočítala s veľkou nespokojnosťou.... celý text
Tři přání
2016,
Liane Moriarty
Za mňa najslabšia kniha tejto autorky. Priveľa postáv a zďaleka nielen preto, lebo sú tam tri hlavné hrdinky. Ženských postáv bolo celkovo toľko, že som si ich neustále plietla. Priveľké skoky medzi scénami – ja viem, že to mali ozvláštniť, ale z oddychového čítania tak urobili vcelku náročný chaos. Všetky tri trojičky ma štvali, možno aj preto, že som v ich veku, ale nemala som ani s jednou z nich spoločné zhola nič. Ich životné štýly mi boli rovnako cudzie ako predstava spomínaných austrálskych 40.-stupňových horúčav na Vianoce. Inak to bolo ale napísané čítavo.... celý text
Nehoda
2016,
C. L. Taylor
Priemerný triler. Čitateľný, ale neveľmi rezonujúci. Obete Sue a Charlotte mi vôbec neboli sympatické, čo Jamesovo správanie k nim síce neospravedlňuje, ale aj tak znižuje napätie.... celý text
Rituál
2020,
Adam Nevill
Zmiešané pocity – ale ako pozerám, úplne opačné, než drvivá väčšina čitateľov predo mnou. Zo začiatku som sa veľmi dlho nevedela začítať. Páčila sa mi téma aj prostredie, ale v tom štýle bolo niečo, kvôli čomu som sa textom len ťažko prehrýzala. Postavy som dlho nevedela odlíšiť, boli nezaujímavé, atmosféra žiadna. Zaujalo ma to až niekde v polovici, kde som konečne nabrala nejaké sympatie k hlavnému hrdinovi, stotožnila som sa s ním a začala som mu držať palce. No jeho nezničiteľnosť mi začala byť podozrivá – schytáva zranenie za zranením, všetko neošetrené, má na sebe niekoľkotýždňovú špinu, ale žiadna infekcia, žiadny zápal... Občas mi tiež prišiel trošku pozadu v myslení, ba priam naivný. Keď som už dávno vedela, že sa na neho chystá nová hrôza, on očakával konečne zlepšenie situácie. Ale stále som mu držala palce. Napokon, jeho opakované zrútenia a pozbierania sa, prerody myslenia a osobnosti, boli za daných okolností presvedčivé aj presvedčivo popísané. Obyvatelia podkrovia mi už pripadali trochu navyše a ani nie desiví... a ten záver? Žiadal sa mi iný, hoci tento aspoň nebol klišé. Takže na rozdiel od hodnotiacich predo mnou bola pre mňa druhá polovica lepšia než prvá.... celý text
Astronautův průvodce životem na Zemi
2014,
Chris Hadfield
Štyri hviezdy za to, že kniha mi poskytla množstvo cenných informácií (aj) pre vlastnú tvorbu. Nikde inde v slovenčine som nevidela toľko podrobností o fungovaní kozmických agentúr, prípravách na let, a živote astronautov pred, počas aj po misii. Jednu hviezdu strhávam za neúspešný, rušivý motivačný rádoby presah. Ako každá motivačná kniha má v sebe hromadu protirečení (napr. keď je v podstate fajn aj neletieť do vesmíru, tak načo tam vôbec letieť?), nevysvetlených a ľahko napadnuteľných vecí. Nesadol mi ani štýl – hoci sa astronaut snaží pôsobiť ako veľmi prísny na seba aj na iných, jeho skromnosť vyznieva falošne, ako maska. Rušivé pre mňa bolo aj neveľmi chronologické radenie udalostí, skákanie od misie k misii, porovnávanie rôznych situácií v nich za účelom ilustrácie motivačných myšlienok. A pritom, keby len stručne a jasne napísal pekne zaradom o svojej životnej ceste s použitím vecných informácií bez rozčuľujúcich „presahov“, mohla to byť dokonalá kniha. Teda, ak by bola dobre preložená. Nad prekladom niektorých výrazov do slovenčiny sa mi totiž nožík vo vrecku otváral. Prečo nedali terminológiu skontrolovať nejakému odborníkovi?... celý text
Frankenstein
2008,
Mary Wollstonecraft Shelley
Táto klasika ma sklamala. Áno, aj potom, ako prižmúrim oko nad dobou, v ktorej bola písaná. Logika ale existovala už vtedy. Príbeh je krajne nevierohodný a tým vôbec nemám na mysli oživenie monštra, ale jeho putovanie po oživení. Autorka toho málo tuší o prírode (jahody rastú pod snehom?), o prežívaní v divočine. Postavy sú príliš jednoduché, ich pohľady obmedzené a reakcie stereotypné.... celý text
Agónia a extáza
1975,
Irving Stone (p)
Životopisné romány takmer nečítam (predtým som dala „až“ jeden), preto neviem, aké sú štandardy a netrúfam si hodnotiť hviezdičkami. Je mi však jasné, že keď sa autor musí pridŕžať faktov, nenájdeme tu príliš dramatický dej, ani happyendy, hoci by sme si ich aj neraz priali. Spolu so starším jazykom to zapríčinilo, že išlo pre mňa o náročnejšie čítanie. Ale pomohlo mi preniknúť do duše tohto umelca, jedného z najväčších vôbec. Z knihy mám pocit, že jeho život bol prestúpený viac agóniou než extázou. Trápili ho medziľudské vzťahy, ale najmä tvorba, v ktorej si takmer nikdy nemohol robiť čo chcel a kedy chcel, čo ho strašne ničilo. Spolu s nepochopením ľudí, ktorí netvoria, mu to zo života robilo priam peklo. Stále mu niekto alebo niečo prekážalo v nasledovaní inšpirácie. Výroba umeleckých diel je dlhá, ale moc ľudí krátka a ich vrtochy sa menili tak prudko, že nešťastný umelec musel za sebou nechať rad nedokončených diel aj diel, ktoré mu neboli celkom pochuti. A tiež premárnené roky, kedy riešil financie či niečie rozmary a nemohol ich naplniť plodnou tvorbou. Kiežby k nemu býval osud priaznivejší, mohol toho zanechať oveľa viac.... celý text