Adhara
přečtené 534
Chladný plamen
1994,
Dean Koontz
Stred bol dobrý. Začiatok a koniec poslabší. Na začiatku som sa nevedela začítať, ku knihe som sa vrátila až na druhý pokus po roku či dokonca dlhšom období. Asi mi príliš prekážala bizarnosť postáv, Koontzov charakteristický znak, ktorý u mňa balansuje na hrane prijateľnosti. Počas Hollinho prenasledovania Jima môj záujem rástol. No keď sa dve hlavné postavy stretli a odhalili časť tajomstva jednej z nich, hovorila som si „bože, len toto nie“. Našťastie sa s tým vysvetlením neuspokojila ani Holly a postarala sa o veľmi zaujímavý zvrat, po ktorom ma to bavilo najviac. Koniec mi však prišiel useknutý a udalosti pred ním málo vygradované. Okrem toho spomínaného veľkého zlomu som sa iných zaujímavých prekvapení nedočkala.... celý text
Městečko Pines
2018,
Blake Crouch
Bola som naozaj zvedavá, ako sa zápletka vyvinie. Útrapy hrdinu počas pokusu o útek z mesta som s ním prežívala úplne citeľne No vysvetlenie stálo na vode. V rozuzlení možno toho napadnúť toľko, že škoda slov.... celý text
Capricorn 70
2015,
* antologie
Aj keď je ťažko zhrnúť dojmy z viacerých autorov, vo všeobecnosti vo mne prevládal dojem lepšej štylistiky ako deja. Príbehy neobsahujú veľa klasického klišé (možno s výnimkou ich koncov), no súčasne som ani nad nad nijakým nápadom nepadla údivom do mdlôb. Mnohé nápady mi pripadali nedotiahnuté a dojmy z nich kazia menšie nelogickosti. A zopár poviedok išlo úplne mimo mňa. Podrobnosti pri jednotlivých poviedkach.... celý text
Temná hmota
2017,
Blake Crouch
Dobre čítavý, netuctový príbeh. Vysvetlenie cestovania medzi paralelnými vesmírmi stojí trochu na vode. Páčilo sa mi však tvrdenie, že objavenie tohto cestovania je veľmi nepravdepodobné, ale stačí, že to dokázal jeden Jason v jedinom z nekonečného množstva paralelných svetov a mohol sa odohrať tento príbeh. Autor s nekonečným množstvom možností operuje aj ďalej a vcelku šikovne, no so všetkými otázkami a paradoxmi vyplývajúcimi z existencie nekonečna vesmírov si neporadí. Ovšem je namieste sa pýtať, či je úplné poradenie si s nimi vôbec v silách nejakého autora. Nekonečné množstvo ponúka aj nekonečné množstvo možností, ktorými by sa mohol uberať dej, ktoré by sa dali rozvíjať a u ktorých by sa mi páčilo, ak by ich bol autor rozvinul. Zaujímavým osviežením je, že hrdina sa nesústreďuje ani tak na na opätovné stretnutie so svojím synom ako so svojou manželkou. A rozvíjanie ľúbostného príbehu s manželkou namiesto krásky, ktorá ho ťahá v kaše, je v literatúre príjemná zmena.... celý text
Žhavý hrob
2010,
Yrsa Sigurðardóttir
Možné spojlery! Za mňa jedna zo slabších kníh tejto autorky, pripomínajúca mi (aj obsahom) Mrazivé svetlo. Hlavne rozbeh mi pripadal pomalší, potom to už išlo. Škoda, že tá sopka v tom nehrala nejakú väčšiu a desivejšiu úlohu, takto je názov aj obálka trochu zavádzajúci, lebo ide len o okrajovú záležitosť. A tiež som sa pozastavila nad tým, že len 30-ročný muž má 16-ročnú dcéru, čo nikomu nepripadá divné.... celý text
Dům na kopci
2015,
Shirley Jackson
Dom na kopci má všetko, čo sa na strašidelný dom patrí: krvavú históriu (aj keď nie extrémne krvavú) a architektonické podivnosti. To však neplatí o príbehu. Príbeh sa nezačínal zle, alebo skôr nezačínal by sa zle, keby po pomalom rozbehu a načrtnutí Eleanorinej osobnosti začal gradovať. To sa ale nestalo. Nádej sa po prvých stránkach rozplynula a celá kniha sa niesla v mdlom duchu nemastnosti-neslanosti. Niežeby v strašidelnom dome nedostatočne strašilo. Naopak, až na prvú pokojnú noc to duchovia vzali riadnym útokom. Hrôza však nehrozila z prostého dôvodu – nebáli sa a prirodzene sa nesprávali ani postavy samotné. Okrem nelogickosti a nevystrašiteľnosti sú ešte aj veľmi monotónne. Eleanor vo mne spočiatku vyvolala náznak sympatií a súcitu, ktoré síce pretrvávali, ale nerozvíjali sa a neprinútili ma sa o ňu báť. Celkový dojem? Nuda, nuda a ešte raz nuda. Príbeh mal potenciál, ale bol zle vystavaný a do istej miery aj zle napísaný.... celý text
Oceán na konci uličky
2013,
Neil Gaiman
Čítala som od Gaimana Amerických bohov a tí ma vôbec neoslovili. Spontánne som sa rozhodla dať mu šancu ešte s touto knižkou, pretože bola krátka a anotácia aj ukážka ma zaujali. Ako to vystihnúť? Je to lepšie ako Americkí bohovia, ale podobne surealistické. Autor nedáva dôraz na príbeh, ale na atmosféru. Podarilo sa mu skombinovať pocity pohodlia v dome prívetivých farmárok s nadprirodzeným dianím v živote malého chlapca. Odpovede však nedostaneme nijaké a vlastne celý príbeh je len na úrovni sna, z ktorého sa preberiete a napriek silným emóciám nemá pre život nijaký význam. Okrem tohto mi ešte vadila priveľká vyspelosť hlavného hrdinu. Po väčšinu príbehu mal sedem rokov, ale na prváčika v škole prejavoval pozoruhodnú odvahu, rozvahu, psychickú odolnosť a sčítanosť. Prejavy, ktoré mal, by som neraz čakala najskôr u dvakrát takého starého hrdinu.... celý text
Oheň a krev
2019,
George R. R. Martin
Na Pieseň ľadu a ohňa sa to nechytá, ale aj tak dobré. Hlavným problémom textu je (pre nás, nehistorikov) asi ten, že sa snaží napodobniť historické zápisky. Tie ale majú od bežného beletristického textu ďaleko. Nenájdeme tu preto veľa dialógov a už vôbec nie ponory do duše postáv, ktoré sa mi na Hre o tróny a spol. tak páčili. Napriek tomu ale autorovi hlavne v neskorších kapitolách niečo také ujde – vlastne na to, že ide akože o zápisky historikov písané x rokov po udalostiach, je tam tých dialógov a presných charakteristík postáv až príliš veľa. Je to tak síce čitateľnejšie, ale stráca sa autenticita kvázi historického textu. Tú však do určitej miery nahrádzajú nejasné udalosti dejín a časté rozpory v popise historických udalostí rozličnými „autormi“. Dianie počas prvej polovice vládnutia dynastie Targaryenov je pestré, čítavé i ponuré s málo svetlými okamihmi, zato o to častejšími vojnami, chorobami a umieraním neprirodzenou smrťou. Trochu mi vadila len recyklácia postáv Martinom. V Targaryenoch a nielen v nich nájdeme plno paralel s Robertom, Cersei, Nedom, Robbom, Sansou, ale najmä s Aryou. Nepochybne ide o Martinovu obľúbenú postavu, lebo neženská a bojová zástupkyňa ženského pohlavia sa tam zjavuje najčastejšie. Spolu s nezapamätateľným kvantom iných postáv, ako býva u Martina zvykom.... celý text
Vždycky je to manžel
2018,
Michele Campbell
Kladom príbehu je nadstavba nad klasický triler. Tu sa nejde hurá rovno k vražde, ale je dobre rozobraté aj pozadie postáv, vývoj ich vzťahov a plno atmosféru dotvárajúcich, aj keď dej zdanlivo len málo posúvajúcich situácií. Časť odohrávajúca sa počas vysokoškolských štúdií ma zaujala viac, zvyšok o trošku menej. Celá kniha sa ale čítala dobre. Mínusy? Ani s jedinou postavou som sa nevedela stotožniť. Dve z kamarátok boli antipatické a Kate bola absolútne príšerná. Vôbec som nechápala, prečo sú z nej všetci úplne paf. Bola krásna a mala peniaze, ale ku každému sa správala ako taká mrcha, že ono jej tajomné kúzlo išlo úplne mimo mňa. K neuveriteľnostiam sa pridala aj výdrž jej krásy pri jej životnom štýle. Tak celý život je na alkohole, omamných a striedavo povzbudzujúcich látkach, a pri takejto životospráve je aj v štyridsiatke očarujúco krásna? Taktiež emočne to pre mňa nebolo až také silné, ako to zrejme chcelo byť.... celý text