• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Nová kniha

Bezvýchodný marasmus - * antologie

Příspěvky ze stejnojmenného semináře Institutu Václava Klause a další doplňkové texty, konaného v září 2024. Největší problémy české ekonomiky. S jakými návrhy ... detail knihy

Populární knihy

/ všech 3706 knih

Nové komentáře u knih * antologie

Odvržení: Hororová antologie

„Knížka mě absolutně nenadchla, čekala jsem víc, lepší, líbivější.“
— lalela

---

V Královských zahradách

„Já osobně jsem si knihu užila. V některých povídkách najdete odkazy na knížky jako je Osvícení , Doktor Spánek, Carey. Povídky jsou různorodé, některá vás bude bavit a jiná zase ne. Za mě dobrý počin.“... celý text
— veronika8887

---

Poviedka 2021

„Štandard poviedok zo súťaže "Poviedka", takže dielka lepšie i horšie, pravdaže podľa osobného vkusu. Zaujímavé však je, že spriemerované je to ako celok viac-menej taká istá paleta slovenskosti ako v hociktorom inom ročníku, ktorý som mal v rukách, dokonca vlastne až do tej istej miery rovnaká prehliadka ako pred štvrťstoročím, keď tá súťaž začínala! To samozrejme nemusí znamenať nič iné ako to, že sa poviedky v takomto štýle vyberajú, hoci sa aj porota mení - tá je však neraz skladaná z víťazov starších ročníkov, z ktorých sa často medzičasom vďaka Bagalovi stali viac či menej etablovaní, viac či menej úspešní, slovenskí spisovatelia - a tak sa ten podobný vkus akoby stále replikuje, stále posúva ďalej a pretrváva v literatúre. Čo mám pod tým na mysli ? Tú sociálnu realitu, ktorá tvorí námet a obsah 90 % všetkých poviedok, pričom štýl sa mení v škále od metaforického až nezrozumiteľného po prízemný až naturalistický. Ale podstatou je (skoro) vždy ten istý slovenský marazmus, v realite uchytené príbehy malých ľudí a ich každodennosti. Prifarbené sú svojskými poetikami, ale základom je až neskutočne jednotný, prevažne trúchlivý, melancholický stereotyp šedivých dní, prerušovaný ešte trúchlivejšími, ešte melancholickejšími udalosťami. Celé to ladenie je také neveselé a v šírke tvorivých možností literatúry tak silne obmedzené, akoby to bolo už v samotnom súťažnom zadaní, akoby všetci autori víťazných poviedok prišli z jedného kurzu tvorivého písania... alebo akoby sa na Slovensku za posledného štvrťstoročia absolútne nič nezmenilo. Podľa tejto súťaže je to tu stále tá istá frustrácia, ťažoba, bezvýchodnosť, malomestskosť a privátnosť, ich detailizmus a rochnenie sa v nich, absencia rozletu, progresu, tepla a radosti - to všetko reflektované skvele, to nechcem spochybňovať. A nejdem ani tvrdiť, že to nie je pravdivý obraz - netreba ani pozerať na zacyklenosť našej spoločenskej a politickej scény odrážajúce akúsi zabrzdenosť, respektíve zotrvačnosť krajiny a národa - ale viem to aj podľa seba samotného (a je to viac tým, že som sám taký "slovenský" alebo tým, že som vystavený takému prostrediu?). Lenže umenie má nielen odrážať, ale aj povznášať, nie je len tým, že sa zo sračiek vypíšem, ale aj schopnosťou transformovať, predstaviť krajší obraz, ponúknuť víziu... A to akosi v týchto zborníkoch nenachádzam... Možno je to naozaj hlavne o naladení a vkuse tejto súťaže, ktorej výhercovia sa stávajú vydávanými spisovateľmi a následne porotcami... - a "Poviedka" tak ukazuje akúsi charakteristickú sféru vnímania istého, aj na jej základe sa konštituujúceho, výseku slovenského národa, povedzme frustrovanej mladej inteligencie, ignorovaných citlivých ľudí s umeleckým talentom... - Ale keby som mal prečítať za sebou zborníky všetkých 30 ročníkov, tak sa celkom určite zbláznim alebo rovno obesím.“... celý text
— Martin-M

---

---

Proměny Kafkovy Prahy

„Kafku nemusím. Avšak to mi nebránilo pořídit si antologii povídek napsanou na jeho počest. A nelitovala jsem. Směs je pestrá a dostane se vám něco psycha, něco smutku, vydatný pocit marnosti a zmaru a rovněž potměšilé absurdity. Po dobu, co jsem to četla, tak jsem měla divné sny, ostatně některé povídky připomínají sen, v němž bloudíte a nemůžete ven, jako Ohrada Ondřeje Neffa. Moc na mě zapůsobila zdánlivě prvoplánová Žádost od Veroniky Fiedlerové, bála jsem se u Zámku Karolíny Zoe Meixnerové, bylo mi smutno u Nech brouka žít, bavila se u Procesu Marka Epsteina, moji zálibu ve sci-fi naplnila povídka Den, kdy se vrátila paní Vránová Pavla Fritze. Vše završila Kristýna Sněgoňová Posledním přáním přesně v kafkovském duchu. Všechny povídky stojí za přečtení.“... celý text
— Maud22

---

Srdcová desítka

„Výborně zvolená kombinace povídek. Některé se mi líbily méně, jiné více. Ale knihu jsem četla rychle a svižně. Pokud nejste vůči povidkam duverivy a bojite se jako já, tak zde nesahnete vedle.“... celý text
— booklover_mili