zuzulique
komentáře u knih
Všetko, čo nás spája: Príbeh slovenskej Vietnamky
Kvet Nguyen (p)
Priala by som tejto knihe, aby si ju prečítalo čo najviac ľudí. Aby aspoň na chvíľu vyšli zo svojej zaprdenej bubliny a objavili slovo empatia. Aby sa prestali báť rozmanitosti. Aby si prečítali, ako sa tu žije cudzincom.
Rozmanitosť je dobrá, rozmanitosť nás obohacuje, rozširuje obzory, robí nás otvorenejšími, nie naopak.
"Na to, aby sme dosiahli zmenu, musíme nielen pohnúť nielen naším politickým spoločenstvom, ale musíme učiť seba aj iných empatii. Musíme rozprávať svoje príbehy, aby ich videli, počuli a čítali aj iní. Aby im uverili. Záplava smutných a tragických príbehov, ktorými sú zaplnené médiá, nás síce otupuje a empatia sa vytráca, ale možno je to len preto, že sa nesnažíme nájsť nové vizuálne metódy, ako rozprávať príbehy inak."
Doživotí
Billy O’Callaghan
Je dosť pravdepodobné, že ste už čítali podobné príbehy ako tie v Doživotí. Intenzita zážitku tohto románu spočíva však predovšetkým v autorovej schopnosti skladať nádherné premyslené vety a myšlienky bez toho, aby skĺzol ku klišé a patetickosti. Dojímavý príbeh troch postáv prepojených rodinnými vzťahmi odkrýva kus írskych dejín, ale hlavne dejiny osobné, ľudské, obyčajné. Billy O´Callaghan mohol pokojne napísať nekonečnú ságu, no vystačil si s priestorom o rozsahu necelých 200 strán, v ktorom sa postavy ocitajú zoči voči smrti v rôznych podobách, no v svojom nekonečnom smútku si uvedomujú, že život ich má ešte stále o čo obrať. Postavu Jera považujem za jednu za najkrajších mužských postáv v literatúre, v roli bratra, manžela i otca obstál na jednotku s hviezdičkou. Keďže autor v románe spracováva skutočné rozprávanie svojich príbuzných, musel sa inšpirovať úžasným človekom. Jer pre mňa stelesňuje predstavu, čo s človekom dokáže láska v rôznych podobách v ťažkých časoch.
Vraj text obsahuje logické chyby, nevšimla som si, som nepozorná čitateľka. Ak nejaké sú, nevadilo mi to. Na začiatku knihy je rodokmeň, tam sú tiež chyby v rokoch, ale na orientáciu rodinnej schémy veľmi fajn. Neviem koho z týchto nedokonalostí viniť, ale samotného autora zrejme nie. Zážitok z čítana mi to našťastie nepokazilo.
Ohně: Láska a jiné katastrofy
Sigríður Hagalín Björnsdóttir
Veľmi originálne a fascinujúce spojenie vedy a literatúry v jednej knihe. Hlavná postava, vulkanologička, skúma celý život prírodné živly, je veľmi racionálna a myslí si, že ju máločo môže ešte v živote prekvapiť. No občas to vybuchne, keď to najmenej čakáte. Kniha sa zamýšľa nad morálnymi i praktickými otázkami ako prežiť katastrofy, tie živelné aj tie vo vzťahoch. Napriek tomu, že dej je v istých aspektoch pomerne predvídateľný, autorke sa podaril napísať príbeh, ktorý čitateľa dokáže pohltiť a záver je hodný pomenovania psychotriler.
Keby som si z nejakej knihy chcela vypísať veľa "citátov," tak by to bola práve táto. Myšlienky z tejto knihy by sa hodili aj na maturitné témy, no uznajte, napr.: " Bez vědy jsme jen nevzdělaná zvířata vydaná napospas přírodním živlum. "
Chci se stát kočkou – Antologie současné korejské prózy
* antologie
Jedinú chybu má táto antológia, že ide iba o ukážky z kníh a väčšinu z nich by som si teraz chcela prečítať a nemôžem...hlavne prvé dve a posledná úplne najviac...
Ostrov morských žien
Lisa See
Posledné dni ovládol moju myseľ fascinujúci príbeh potápačiek henjo z kórejského ostrova Jeju, ktorý má všetko, čo dobrý román potrebuje.
Predstavuje presne typ príbehov, ktoré vyhľadávam, spája v sebe zaujímavé, v našich končinách nie príliš známe historické poznatky, a zároveň pútavé osobné ľudské osudy a tragédie.
Autorka prelína minulosť s prítomnosťou, čo je veľmi obľúbený postup, ktorý čitateľovi umožňuje odkrývať jednotlivé vrstvy príbehov a postáv.
Směna
Anna Beata Háblová
Výborná výpoveď súčasných mileniálov o tom, že v živote sa vám skrátka sny splniť nemusia aj keď máte talent, o tom, že šťastným vás môžu urobiť úplne obyčajné veci.
O ostatních nevím nic
Kristina Májová
Čudnejšiu knihu som dávno nečítala, to bol asi hlavný dôvod prečo ma tak bavila. Tri výborné napísané, neľúbivé ženské postavy, ktoré sa väčšinu času správajú neznesiteľne, no zároveň ľudsky. Prvá polovica kniha mala lepší spád, ktorý druhej časti trochu chýbal.
Paví hody
Jan Štifter
Pútavá románová kronika obyvateľov Horní Jelení, ktoré čítam veľmi rada. Rodinné príbehy, tajomstvá, kostlivci v skrini a túžba po živote, bez ktorej by sme tu neboli. Štýl autora ma nesmierne baví, Sběratele sněhu odporúčan takisto. Krásne obrazy a dokonale vyskladané vety, ktoré pohladia oči aj srdce čitateľa.
Těla
Klára Vlasáková
Kniha plná podnetov na zamyslenie a trefných neošúchaných myšlienok, ktoré sa nehrajú na intelektuálne frázy. Naše telá ako nástroje, zbrane, schránky plné nepríjemných chorôb a nikdy nekončiacich premien, odsúdené na zánik. Surové, nepríjemné, bez prikrášlovania.
Poupátka
Hana Lehečková
K tejto knihe sa asi nedá napísať ani nič iné, len to, že by som si priala, aby vôbec takéto veci neexistovali. Je to šokujúce ako detská duša, predovšetkým tá, ktorej sa nedostáva dostatok pozornosti a lásky, dokáže priľnúť k netvorovi.
U severní zdi
Petra Klabouchová
Excelentná kniha v mnohých aspektoch. Pre mňa jednoznačne jedna z najlepších súčasných kníh českej literatúry, ktoré som doteraz čítala. Kniha je poctou obetiam 50tych rokov v Československu, inšpirovaná skutočnými príbehmi ľudí, ktorí prešli ženskými väznicami, nejasnými osudmi "detí režimu" a silným odkazom na to, aby sme nezabúdali na minulosť naprieč ďalšími generáciami. Emociálne vyčerpávajúce, čitateľsky nadmieru uspokojivé.
Severka
Nina Špitálníková
Mýliť sa je ľudské, ale nie severokórejské.
Bolo fascinujúce čítať príbeh osoby, ktorá neodišla z KĽDR dobrovoľne a sama, túžiac po slobode tam vonku. Fascinujúce a desivé zároveň, keďže každá minca má dve strany.
Severka má iba 17, keď sa ocitá v Južnej Kórei, lebo o jej osude rozhodol otec, ktorý nepochybne chcel iba jej dobro. Ako sa však dokáže jedinec, ktorý vyrastá s okovami ideológie vrastenými do duše, vyrovnať so svetom nadbytku bez pravidiel? Ako sa vyrovná s minulosťou, počas ktorej za cenu jedného kapučína nahlásila strane úplne hocikoho (vrátane najlepšej kamarátky a rodičov) v dobrej viere, že dostanú napomenutie alebo drobný trest v podobe navýšených hodín ideológie. Nevedela alebo nechcela vedieť o tom, čo sa dialo potom. Pracovné tábory a scény ako z Orwellovho románu 1984. Žiadny dystopický scenár iba holá skutočnosť v tej najhoršej zvrátenej podobe.
Po celý čas mnou zmietali protichodné pocity voči hlavnej postave tohto príbehu, no v závere sa to vo mne zlomilo a dostavila sa empatia a ľútosť.
"Osud lidí, kterí mi zkřížili cestu, míval cenu jednoho kafe. Jednoho blbýho kafe."
Jak milovat svoji dceru
Hila Blum
Príbeh začína v vo chvíli, keď matka pozoruje svoju dcéru na ulici iba z diaľky. Postupne sa začne pred nami odvíjať klbko príbehov a drobných udalostí, ktoré viedlo k tomuto odsudzeniu. Román o tom, že hranica medzi vrúcou materskou láskou a tou, ktorá sa stáva obsesiou je veľmi tenká. Chce to kus empatie, aby sme pochopili hlavnú hrdinku a vedeli s ňou súcitiť.
Drsná, dojemná a úprimná výpoveď zložená zo spomienok, kde-tu vytrhnutých a náhodne pozliepaných.
Elena to ví
Claudia Piñeiro
Silný príbeh o matke trpiacej Parkinsonovou chorobou, ktorá síce o sebe ešte vie, ale vie aj to, že skôr či neskôr jej myseľ skončí v hmle. Na zvonici kostola nájdu jej obesenú dcéru Ritu a ona je presvedčená, že ju niekto zavraždil, odmieta sa zmieriť s aktom sebebraždy, pretože svoju dcéru samozrejme dokonale pozná, vie o nej všetko. Elenine života sú striktne ohraničené jednotlivými tabletkami, ktoré jej pomáhajú zvládať priebeh choroby, naplnené rutinou a činnosťami presne vyrátanými na minúty. Anotácia mylne zavádza čitateľov, že pôjde o akúsi detektívnu novelu, no nedajte sa pomýliť. V centre deja stojí predovšetkým nedokonalý vzťah matky a dcéry, no venuje sa aj veľmi univerzálnym a nadčasovým témam, ako sú prekážky brániace žene v práve kontrolovať vlastné telo, mýty a realita materstva, psychické a fyzické obmedzenie ženskej každodennosti, narastajúce obavy chorého a starnúceho tela, vyrovnávanie sa so svojím vlastným upadaním vo svete všadeprítomného ageismu a nevšímavosti spoločnosti voči starším a invalidným osobám.
Mateřské mléko
Nora Ikstena
"Tak to už chodí - ne všichni se narodí, ale všichni zemřou."
Výborný exkurz do sovietskeho obdobia Lotyšska o ktorom som zhola nič nevedela. Vzťahy troch žien - babka - matka - dcéra, z ktorých každá svoj životný údel nesie odlišným spôsobom. Ich životy výrazne ovplyvňuje postava matky, intelektuálky, ktorá je citovo chladná a zjavne trpí depresiou. Už po narodení dcéry od nej ušla, lebo ju odmietala kojiť, aby ju neotrávila svojím nešťastím. Striedavé rozprávanie matky a dcéry, členené do krátkych kapitol, dodáva príbehu dynamiku a udržiava pozornosť čitateľa. Dcéra stelesňuje nádej na lepšiu budúcnosť krajiny a babička zasa minulosť lotyšských dejín. Veľmi silná smutno-krásna kniha plná symbolických obrazov a podnetov k premýšľaniu.
Jednoho krásného dne
Šemi Zarhin
Meir Šalev by sa zhora určite usmieval blahom, keby si prečítal túto knihu. Milujem izraelskú literatúru a jej rozprávačov, nemajú vo svete príbehov žiadnu konkurenciu. Šemi Zarhin, veľmi rada vás spoznávam a hlboko sa skláňam pred vaším majstrovstvom.
Už dlho som nečítal príbeh, od ktorého som sa nemohla odtrhnúť a zároveň som si jeho stránky šetrila, aby som s postavami mohla zostať čo najdlhšie.
Na pozadí "veľkých dejín" sa odohrávajú dejiny osobné, plné smútku, vôní, tajomstiev a lásky, nielen tej partnerskej, ale všetkých jej podôb, predovšetkým súrodeneckej.
Autor postavil do popredia Šlomiho, no všetkým postavám okolo neho vtisol podobu jedinečnosti, žiadna nie je obyčajná, žiadny mikropríbeh ktorejkoľvek z postáv nie je zbytočný či nudný.
Román vyrozprávaný podmanivým jazykom, veľmi vhodný na booklubové diakusie, otvára mnohé morálne dilemy a zasieva množstvo otázok, na ktoré nemusíte nájsť odpoveď.
Román par excellence "se vším všudy," ktorý si zaslúži oveľa väčsiu pozornosť akej sa mu dostáva.
Čítajte s otvorenou mysľou a dušou, vychutnávajte po malých dúškoch, inak hrozí, že vám zabehne.
Načať čokoľvek po tejto knihe bude celkom výzva. Stále sa mi totiž v hlave prechádzajú postavy z Tiberiady...
Pastva pro oči
Myla Goldberg
Fiktívny príbeh pozoruhodnej umelkyne menom Lilian Prestonová z obdobia 50-70tych rokoch 20. storočia, ktorej jediným prianím v živote bolo iba fotiť.
Netradičná forma "výstavného katalógu," v ktorom fotografie ožívajú a rozprávajú svoje príbehy a tajomstvá. Dômyselne poprekladané denníkovými zápiskami vytvárajú neobyčajnú kompozíciu, ktorá možno ku koncu už čitateľa unaví, no poskytnee mu nezvyčajný literárny zážitok.
Román otvára rôznorodé témy ako hľadanie svojho ja a umeleckej slobody, postoj k mužom, rodičom a samotnému materstvu. Veľmi intenzivne pôsobia časti o nelegálnom potrate prepojené so spomienkami na súdny spor o hraniciach umeleckého vyjadrenia, v ktorom zohrala úlohu fotografkina dcéra Samantha. Práve kvôli tejto mediálnej kauze, ktorá sa rozpútala po Lilianinej výstave, si Samantha musí vytrpieť množstvo nepríjemností a matkine fotografia poznačia celé jej detstvo a vyústia v traumu.
"Ale co já vlastně vím? Jěště jsem tenkrát nebyla na světě, ačkoli poslední dobou jsem strávila zkoumáním těchhle fotek tolik času, až někdy zapomínám, že jen hádám. Pravda je taková, že dokud jsem se jěště matky mohla zeptat, nechtěla jsem vědět, co se jí honí hlavou. Teď, když jsem připravená, mi zbylo pouze její dílo."
Klinika
Pavol Rankov
Čítať Kliniku bolo ako ocitnúť sa znovu v Kafkovom Procese, kde nič nikam nevedie a iba sa donekonečna točíte sa v bludnom kruhu. Vôbec som nečakala, že ma kniha zaujme, nakoľko je úplne iná ako moje obľúbené romány Matky alebo Stalo sa prvého septembra, no bavila som sa. Autor nešetrí kritikou a poukazuje na stav nášho zdravotníctva, kde to často funguje ako práve na Klinike. Nemáme, nedá sa, nezáujem.
Únikové cesty
Barbora Haplová
Knihy z edície Vyšehradu zaujmú na prvý pohľad a na druhý tiež, lebo ponúkajú nevšedné zážitky. Ťaživé čítanie o dospievaní na dedine, kde detskí hrdinovia nenachádzajú príliš veľa opory u svojich rodičov, ktorí by sami potrebovali pomoc. Boľavá kniha o hľadaní, nachádzaní a strácaní samých seba.
"Pokud člověk padá z určité výšky na vodní hladinu, začne mít voda tvrdost srovnatelnou s betonem. A Kamila samu sebe zdvihá pořád výš a výš. Návraty domů už nejsou cestami zpět do náruče, zabalené do odpuštění, které mírní bolest. Návraty naopak odstupem dostaly charakter nárazu. Konec roku, oslavy, i další předěly sem do vsi pronikají úplně stejně všechno ostatní. Rozvrzaně, s dlouhými dozvuky. "
Všetko je možné
Elizabeth Strout
Vybrať si na čítanie čokoľvek od Elizabeth Strout je pre mňa znamená vyhnúť sa sklamaniu.
Autorka mi dáva svojím písaním presne to, čo moja čitateľská duša potrebuje, bez toho, aby ma začala nudiť.
Poviedkové príbehy obyčajných ľudí prepojených rôznymi nitkami s Lucy Barton zaručene prekvapia, pobavia a zjavia vám večnú životnú pravdu, že nikto z nás obyčajný nie je. Všetci pred svetom skrývame svoje slabosti, nedokonalosti, závislosti a tajomstvá, ktoré občas vyplávajú napovrch, no často s nami poputujú až do hrobu, skryté i pred našimi najbližšími.
Pri čítaní som neustále myslela na našu ľudskú neresť posudzovať druhých ľudí bez toho, aby sme vedeli čokoľvek o tom, čo prežili, prežívajú, čo si myslia a čo ich trápi. Vyslovujeme súdy bez toho, aby sme sa zamysleli nad tým, že za správaním každého človeka, akokoľvek čudným a spoločensky neprijateľným, sa skrýva dôvod.