Vknihách komentáře u knih

Moja druhá prečítaná Hoover a ja som opäť zažila emocionálnu bombu. Prečo?
Načrtnem vám o čom príbeh je. Hlavná hrdinka Kenna sa prisťahuje do mesta, kde nikoho nepozná. Nie naozaj, no žije tu jej dcéra a dúfa, že sa s ňou bude môcť stretnúť. Hlavný hrdina(áno, je to pre vás, ktorí zbožňujete dva pohľady v príbehu) Ledger je majiteľom baru, a je dôležitou súčasťou života dcéry svojho najlepšieho priateľa a aj jeho rodičov. Všetci sú zatrpknutí a nenávistní voči žene, ktorá im obrátila život naruby…
Kenna a Ledger sa stretnú v jeho bare netušiac, že majú niečo spoločné. Jeho záujem o ňu prinesie vášnivú chvíľku a Kenna medzitým zistí, kto je chlap, ktorý ju bozkáva. Na druhý deň sa začne boj. Vnútorný boj oboch hrdinov, pretože Ledger je plný predsudkov a Kenna chce len jedno, vidieť dcéru. Nesebecky, len vidieť… ako vyzerá, či je šťastná, na koho sa podobá… Kenna trpí chybami minulosti každý deň a Ledger postupne búra steny, ktoré si voči Kenne vystaval v čase, keď ju nepoznal. Spoznával ju a mal výčitky pre zradu, ktorej sa dopúšťal. Bol ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Chápal Kenninu túžbu po dcére, na druhej strane bol lojálny voči rodičom priateľa.Listy písané Kennou boli na jednu stranu spestrením deja, no na druhú, sme sa dozvedeli nielen o tragédii, ale aj o jej detstve. Po celý čas som tŕpla aký záver si prečítam. Naozaj som sa bála. Ako matka som celú knihu preciťovala oveľa intenzívnejšie…
Napäté situácie striedali odľahčené, kedy som sa s ľahkosťou pousmiala, ale potom opäť prišiel moment kedy som mala “knedlík” v krku a po úsmevoch nebolo ani pamiatky…Netuším a nechápem ako to Hoover robí, ale to, ako kolíšu moje emócie počas čítania,robí majstrovsky. Práve preto budú jej príbehy pre mňa nezabudnuteľné.
Colleen píše jednoducho a zároveň krásne surovo o živote,ktorý nie je prechádzka ružovou záhradou, skôr nebezpečný beh strmými zrázmi a je len na nás ako sa s touto trasou vysporiadame…

Dávno som s jednou knihou nestrávila toľko času ako práve s touto.Niežeby bola zlá,to vôbec!Začítala som sa od prvej stránky,a to bez problémov.Autorka ma nenechala tápať v cudzom prostredí s cudzími postavami.Venovala sa ich spoznávaniu.Mala som možnosť zoznámiť sa so šesticou najtalentovanejších ľudí sveta oplývajúcich magickými schopnosťami. Veľmi ma to bavilo.Okrem mien a charakterov mi autorka ukázala v akom prostredí hlavné postavy žili.Atlas však stále zostával záhadou.Po tom,ako sa všetci stretli v centrále Alexandrijského spoločenstva,sa začali diať veci.Ak očakávate akciou prepchatý príbeh,rozhodne sa kroťte.Táto fantasy sa radí skôr k filozofickej.A vlastne s tým som mala najväčší problém.Ani nie tak s teóriami,ktoré postavy pretvárali do praxe,to bolo priam fascinujúce.Mne dosť prekážali vsuvky vnútorných monológov,rôznych teórií,či skoky v čase(vracanie sa k udalostiam,ktoré sa stali dávnejšie)v priamej reči.Niekoľkokrát sa mi stalo,že som popri dumkách postáv zabudla,o čom sa zhovárali,takže som si musela opätovne vyhľadať priamu reč,preskočiť niečie myšlienky a”napojiť”sa na pokračujúcu debatu.Okrem tejto maličkosti mi prekážalo,že autorka,čo sa týka vzťahov medzi postavami,len rozbabre a nechá tak.Ja som skôr čitateľ,ktorý potrebuje všetko čierne na bielom,nerada si domýšľam.Mali sme tu dokonca niekoľko vzťahových liniek,no všetky boli účelové(rozumej, intrigy v plnom prúde,prečo nevyužiť aj sex na dosiahnutie svojich cieľov)…
Ale teraz k pozitívam.Postavy sú charakterovo tak rozdielne,že striedanie pohľadov v kapitolách vás bude náramne baviť.Každého magická schopnosť je jedinečná,každý ju využíva inak a autorka s nimi vie pracovať rafinovane.Blake vytvorila originálny svet,majstrovské taktizovanie a intrigovanie,zaujímavé vzťahy medzi postavami,famózne”triky” a ilúzie,veľa tém a tajomstiev ale zostalo otvorených….V závere však nastali také zvraty, že až!
Aj keď mám výhrady, boom okolo tejto knihy je vskutku oprávnený. Je brutálne premakaná a verím, že viacerým štýl autorky ulahodí viac ako mne.

2 23.11.2022

Nemka Linda je psychiatrička. Čo ju spája so španielskym zariekavačom koní Damiánom? Jedna hrozná tragédia.
Linda pricestuje do Španielska, kde ju okrem Damiána prijmú s otvorenou náručou. Aj keď je cudzinka a nikto netuší prečo prišla, na ranči je dosť miesta a obyvatelia tohto konského raja sú veľmi pohostinní. Príbeh je rozprávaný z oboch pohľadov hlavných hrdinov,čo je veľmi dobre, pretože vidíme myšlienkové pochody najmä Damiána, ktorý je odťažitý, ufrflaný, utrápený a pred Lindou sa snaží vytvoriť ochranný múr. Linda mu pripadá krásna, ale keďže ju viní z osobnej tragédie, nechce s ňou mať nič spoločné. Aspoň si to nahovára a snaží sa držať ďalej. Veľmi mu to nevychádza. Všetci na haciende to vidia. Linde sa naopak Damián páči, aj si to pripúšťa a veľmi ju mrzí, že jej pripisuje vinu za niečo, za čo naozaj nemôže. Obe hlavné postavy majú svoje trápenia.
Damián sa cíti menejcenný preto,ako ho vychovával otec. Linda si v srdci nesie výčitky kvôli sestre,preto žije svoj život podľa vzoru matky a nie taký, aký by ho chcela mať ona sama. Matka ju viní aj z toho, že do Španielska odišla. Nezáleží jej na tom aké je to pre Lindu dôležité. Postupne ale Damiánove hradby začnú pukať v základoch a dovolí sám sebe preniknúť do Lindinho života. Je veľmi dobre, že autorka popisuje emócie aj (no pre mňa najmä) u Damiána, lebo z jeho strany som absolútne necítila žiadnu chémiu, žiadne reálne city,celé jeho chovanie by mi prišlo absolútne neopodstatnené. Napríklad, v bare by som z jeho správania a postoja očakávala vyvolanie nejakého konfliktu. On, so svojou zádumčivou povahou sa však rozhodne ísť tancovať!!!
(Celý text nájdete na https://blogvknihach.blogspot.com/2022/11/vse-co-k-tobe-citim.html?m=1 )

23.11.2022

Pred krutým osudom zničenia sa snaží 10 ročná Anna zachrániť desiatky kníh z knižnice. Pracuje tam totiž pán Berg a jeho náplňou je ničiť knihy, ktoré si nikto nepožičiava. Je to smutné, nemyslíte? Anna si teda požičia z knižnice 50 kníh, číta jednu za druhou a aj keď je vášnivou čitateľkou, presýti sa príbehmi a potrebuje od kníh pauzu. Ale len do momentu, kým jej pani knihovníčka Monsenová nepožičia zvláštnu knihu. O chlapcovi Waldemarovi a lese, v ktorého blízkosti žil.Autor je neznámy a Anna sa ho snaží stoj čo stoj vypátrať. Taktiež knihu odporúča kde sa dá a dúfa, že sa dozvie koniec príbehu….
Táto publikácia ma na prvý pohľad uchvátila ilustráciami. Potom som sa zhrozila. Totižto, ja a verše…to naozaj nejde dokopy. Našťastie, knižka je preložená vo veršoch, ale tak, že akonáhle sa začítate, verše nebudete vnímať (ani sa nerýmujú). Je to naozaj krásny príbeh a záver vám zaručene vyčaruje úsmev na tvári.

“Ak sa zničia knihy, ktoré nikto nečíta, zmiznú aj ľudia v nich. Ako listy na jeseň. Uschnú. Potom sa rozpadnú na prach. A rozfúka nich vietor. Navždy. Bolo strašné na to čo i len pomyslieť.”

2 14.11.2022

(SPOILER) Tento rok to u mňa s trilermi nie je žiadna sláva, ale tento?! Wau! Myslím, že aj keby som mala prečítanú každú druhú knihu tohto/podobného žánru, kniha Napospas by bola aj tak mojim trilerom roka!
Sociálny experiment, ktorý sa rozhodli vysielať v Británii, s 8. cudzími ľuďmi na opustenom ostrove Škótska, mal trvať rok. Necelý. Náhodne rozmiestnené kamery po ostrove, tiež pripnuté na hrudi účastníkov, mali zabezpečiť autentické nahrávky toho, čo sa počas roka udialo. Nemajú k dispozícii nič. Náhodne umiestnené boxy s potravinami, či potrebným náradím na vybudovanie obydlia boli svetlou výnimkou iba na začiatku experimentu. Takto opísané to možno znie aj nudne. Čo sa v knihe dialo, že som z nej tak paf?
Autorka nám prostredníctvom hlavnej hrdinky Maddy priblíži jej život pred experimentom. Žila s rodičmi, bola vymodlené dieťa, preto ju až nezdravo ochraňovali. Učila sa doma, nemala kontakt s rovesníkmi,priateľov a po smrti rodičov potrebovala zmenu. Priebeh výberového konania do experimentu, bol po častiach vsadený do častí, kedy už bol pobyt na ostrove v plnom prúde. Počas pohovoru sme mali možnosť nahliadnuť do duše Maddy, jej vnútorných monológov a klamlivých odpovedí, ktoré si myslela, že chce druhá strana počuť. Už pár dní po príchode na ostrov sa začali tvoriť skupinky. Práce bolo veľa, účastníci si zvykali na nepohodlie. Dosť skoro sa začali ľudské charaktery prejavovať a ja som žasla. Autorke som žrala každé jedno písmeno. Naväzovanie priateľstva bolo v prípade Maddy k ničomu, začala sa očividná neprávosť. Najprv po skupinkách, neskôr, keď sa Maddy ozývala čoraz častejšie pri konfrontáciách, nikto sa jej nezastal, nikto sa nepriklonil k jej názoru, aj keď ho zdieľali viacerí. Vyústilo to do šikany, ktorá sa stupňovala. Ľudský hyenizmus sa prejavil v plnej sile a doslova šlo o boj o holý život.Pre mňa to bolo perfektné, šokujúce, dychberúce, temné, uveriteľné…záver bol šmrncnutý nadprirodzenom, ale podľa mňa to príbehu dodalo na uveriteľnosti. Veď prečítajte a uvidíte. Mrzel ma pravý dôvod, prečo práve Maddy do experimentu vybrali. Všetko sa pekne ukončilo, dozvedeli sme sa aj, čo sa stalo s účastníkmi po experimente. Takýto záver sa mi páčil. Čo mi trochu prekážalo, bolo, keď autorka na konci kapitoly naznačovala ďalší vývoj udalostí. Bez toho by som sa od knihy isto neodtrhla. Takto som ju síce odložila, no nikdy nie na dlho

3 14.11.2022

V úvodnej časti série spoznávame Petronelu, malú čarodejnicu, žijúcu v jablku na strome pri starom mlyne. Predstavia sa nám tiež Pečkovci, rodina, ktorá bola nútená okolnosťami, nasťahovať sa do starého mlyna. Deti s čarodejnicou sa spriatelia a prerozprávajú nám svoje dobrodružstvá. Napríklad sme zistili, ako chcela Petronela Pečkovcov z mlyna vyhnať, aby mala kľud. Tiež sme sa dozvedeli, ako Pečkovci prišli k sliepkam menom Snehulienka,Ruženka, Anakonda, Tarantula a Nefertiti. Hlavným ťahúňom príbehu je ale jablkový koláč. Nie hocijaký. Čarovný od Petronely a s ním príde mnoho zápletiek. A ak uvažujete nad týmto zábavným a zároveň detsky napínavým príbehom, hodí sa do tohto obdobia… Záver sa odohráva počas Halloweenu.

10.11.2022

Spočiatku som mala dojem,že hlavná hrdinka príbehu len sníva…absolútne som nechápala,prečo sa z hrozných snov nezobudí a hotovo…až po pár desiatkach strán som prišla na to,že Mizení nie je o vytratení sa do ríše snov,ale o miznutí,premiestňovaní sa v čase aj priestore.Už toto je perfektná myšlienka knihy,doposiaľ som nič podobné nečítala.Po veľmi krátkom úvode prišli tak horúce scény,že som sa istotne červenala…v knihe je aj neskôr bozkávačka či sexuálna scénka,ale tej úvodnej sa už nič nevyrovnalo.Čo musím povedať je,že mi chýbala emócia zo strany hlavnej hrdinky.Odhliadnuc od toho,že na môj vkus bola prelietavá,ja ju však nesúdim,len konštatujem,mi z jej strany chýbalo akékoľvek vyjadrenie pocitov.Počas príbehu som sledovala jej myšlienkové pochody,to ako sa rozhoduje medzi Benom a Samom,mali spolu sex(nie,v trojici ani raz),no stále mi tam okrem plaču a strachu chýbal ten obyčajný pocit…bez mihnutia oka za sabou zanechala muža,s ktorým má dieťa.Tiež k dieťaťu,resp.k deťom mali ako Michelle,tak Mary vlažný vzťah.Okrem spomínaných chýbajucich emócií Michelle,mi udreli do očí chyby.Sú to síce len technické veci,ktoré však náročnejšiemu čitateľovi môžu prekážať,a tým by si príbeh zlizol možno aj zbytočnú kritiku…Ale vráťme sa k obsahu-Veľmi sa mi páčilo Miznutie ako také…aj dary,ktoré postavy mali,taktiež sa mi páčilo,akí boli chlapi nežní,milujúci,pozorní a obetaví.Z nich som emócie a lásku cítila…Dokonca bolo dojemné,s akou pozornosťou sa Sam staral o dcérku Michelle…Chválim veľa zvratov,zápletiek,postupné odhaľovanie nových skutočností a originálnych postáv ako upíri,Osud a pod.Síce nie som veľký fanúšik zbytočných opisov,pri tomto príbehu som si občas želala,aby bolo opisov trošku viac…Vcelku musím povedať, že na prvotinu to bolo viac než dobré a premyslené,ale veľa vecí zostalo otvorených,ktoré verím,že sa vysvetlia v pokračovaní…a snáď aj to,ako Mizení vlastne detailnejšie funguje

1 10.11.2022

Ďalšia kniha od autora mi len potvrdila moje predchádzajúce domnienky. A to,že spisovateľ je to perfektný.
Prológ ma zaviedol pri les k telu ženy, ktorú rozožrali mravce, pretože bola potretá medom a priviazaná k stromu. Horňák sa nebabre a nechutne opisuje ako červené mravce doštípali obeť a odkiaľ zo všadiaľ jej mravce vyliezali. Ale… dumem,dumem, nespomínam si, či sme s Romanom(vyšetrovateľom) a Viki zistili, kto bola obeť. Pretože…
… ešte v prológu sa opísala ďalšia vražda. Obeť bola hneď identifikovaná a pátralo sa po páchateľovi.
Mňa však zaujala vražda “šantiacej”dvojice. Prečo boli zavraždení takým prešpekulovaným spôsobom, kto to urobil?
Autor píše naozaj dobre. Ide priamo na vec, neplytvá slovami na zbytočnosti. Jeho humor, ktorý používa najmä v dialógoch Romana s kolegami aj pri vyšetrovaní, je natoľko odľahčujúci, že vám nebude vadiť ani podrobný opis odseknutého penisu nájdeného vo vagíne mŕtvej ženy… dá sa to, ak nad tým premýšľate. Stačí si prečítať Sexeso ;)
Postupy vyšetrovania, hľadanie svedkov a pojítok v prípade, Romanova nebojácnosť a arogancia voči vplyvným ľuďom, pribúdajúce obete… toto ma baví. V príbehu sú priam neskutočné zvraty, ktoré nebudete čakať a aj keď odhadnete páchateľa, nič to, autor vám aj tak vyrazí dych… všetkým tým okolo toho. Ja vám Romana Horňáka môžem len odporučiť. Už lámem manžela,ktorý je zarytý nečitateľ. Zatiaľ odoláva, ale verím, že Horňák je presne ten typ autora, ktorý sadne väčšine, lebo v jeho knihách sa vždy niečo deje. Od začiatku až do konca.
PS: aj žena z mraveniska nakoniec mala svoju identitu odhalenú… moja nepozornosť, ospravedlňujem sa
PPS: aj toto bolo riadne premyslené do detailov… proste wau!

(SPOILER) Príbeh ornitologičky, predajcu vajec a mimozemšťanky je písaný veľmi jednoduchým štýlom. Hlavné postavy, ako som vám ich opísala v prvej vete, znejú divne. Nemusíte sa však báť. Postavy sú skvelé, každá z nich si prežila svoje trápenia a myslím, že aj tým ich osud zviedol dokopy. Záhadné dievča s bosými nohami v pyžame sa objaví pri Joinom prenajatom dome v blízkosti lesa. Tvrdí, že je mimozemšťanka, ktorá si telo dievčaťa iba požičala na skúšku, ktorá pozostáva z piatich zázrakov. Potom sa môže vrátiť na svoju domovskú planétu. Je naozaj mimozemšťanka alebo nie? Odkiaľ sa to dieťa vzalo a ako je možné, že nikomu nechýba? Jo si robí doktorát po prerušení štúdia kvôli mastektómii v tejto pokojnej vidieckej lokalite. Vďaka mimozemšťanke Urse sa zoznámi s predajcom vajec Gabrielom. Začnú sa priateliť a akosi starať o neznáme dievča. Mala som pocit, že všetko je správne. Gabe trpí depresiami, ale vďaka novým kamarátkam opäť pocíti trochu života. Býva na farme so svojou mamou, ktorá je odkázaná na pomoc.
Tento príbeh je skutočne emotívny. Je jednoduchý svojím plynutím, no po celý čas si lámete hlavu ako sa skončí. Zaľúbia sa Jo a Gabe do seba? Čo sa stane po piatich zázrakoch s Ursou? Je možné aby tvorili rodinu? Pretože z ich spoločne prežitých chvíľ to vyzerá priam idylicky. Príbeh sa odohráva v súčasnosti, takže polícii a sociálke sa hrdinovia nevyhnú. Musím povedať, že v závere sú nervy drásajúce udalosti a šokujúce odhalenia. Jo je neuveriteľne silná ženská hrdinka, tým, čím si musela prejsť a postojom k životu. Gabe mal desivé tajomstvo, ktoré odhalil Jo a zhodou okolností sa aj vďaka nej posunul vo svojom živote a nevidel ho až tak tragicky. No a Ursa? Toto inteligentné, vtipné, priateľské, milé dievča si zamilujete a o to viac vám jej osud nebude ľahostajný. Či sa dočkáte Happy Endu, sa dozviete po dočítaní posledných strán, ale že to bude bez sĺz, to vám nezaručujem.

Tretie pokračovanie nadupanej krimi série mám za sebou a ja sa teda vôbec, ale vôbec nemám dôvod sťažovať. Opäť ma Poe nesklamal a aj keď Tilly podľa mňa mala menej priestoru ako v predošlých častiach, hviezdila. Jej “taktné” otázky Flynnovej, či jej tečú bradavky, ma opakovane rozosmievali. Tilly je stále čudák a na jej adresu sa sypú neúctivé a štipľavé komentáre. Poe je jej rytier v lesklej zbroji, stále nad ňou drží ochrannú ruku a zastáva sa jej. Je to vážne správny chlapík, no napriek tomu, že nevie ovládať Blackberry, nemusí sa za svoj intelekt hanbiť. Jeho oko detektíva a “bliknutie” súvislostí je priam dychberúce. Čo ma ale fascinuje a zároveň neuveriteľne rozčuľuje, je autorova taktika ukončit kapitolu v momente, kedy sa Poe dozvie niečo dôležité, ale Craven sa neobťažuje s týmto faktom oboznámiť čitateľa. Aby sa čitateľ nasr… nahneval poriadne,tak ani v úvodných riadkoch ďalšej kapitoly sa dôležitý zvrat nedozvie. Preto číta ako najatý…lebo inak to nejde…ja sama som včera(vlastne dnes) knihu o 2.45 dočítala. Párkrát som zadriemala, ale premáhala som sa XD toto je presne ten typ autora, ktorého musíte jednoducho milovať. Craven má rád aj opisy a ja ich u neho zbožňujem tiež. Vidieť,že Cumbria je autorovou srdcovkou. Dokáže vám opísať počasie a prostredie tak, že sa klepete od zimy spolu s Poom, ale aspoň s nádhernými kulisami. Ako inak, pokiaľ ide o krimi, páchateľa tipujem od prvých strán. Uhádla som? Ani zďaleka. Tu sa kamoši so svojimi tipmi môžete skryť do kúta a hanbiť sa ;D Nemáte šancu…

Keďže vydavateľstvo Venupress sa zameriava na knihy so silnými ženskými hrdinkami, bola som veľmi prekvapená, že niečo podobné napísal autor. Ešte viac prekvapená som bola, keď som zistila, že hlavnou hrdinkou príbehu o líške je vlastne chlap.A aj keď mi hlavný hrdina Michal prišiel miestami až bolestivo naivný, stále to bol veľký sympaťák a pohoďák.Dosť som si ho obľúbila a to,čím si prechádzal druhú polovicu knihy bolo priveľa aj na koňa.Naozaj som mu držala palce, fandila som mu, nech sa mu konečne život ustáli, či už v pracovnej alebo láskovej rovine. Na rozdiel od Michala mi Erik nevoňal už od začiatku a tak isto Natália. Keďže nejakej Natálii autor venoval knihu, dúfam, že sa s podobnou existenciou nestretol na vlastnej koži aj v realite. Žiaľ, podobné povahy sa nájdu či už medzi mužmi alebo ženami, je to však o to smutnejšie, keď sa nalepia na dobráka akým Michal rozhodne bol.
Čo musím povedať je, že postava Vanessy sa mi sprvu zdala dosť podobná Natálii. Možno predsudky, netuším, ale to ako sa z nej vykľula správna baba bolo skvelé, rovnako ako Vanesina babka… až mi je ľúto,že nedostala viac priestoru. Okrem Michala som si veľmi obľúbila Ester. Jej povaha sa tiež dosť zmenila, možno to robí ten prvý dojem, ktorý je občas klamlivý, ale na konci už bola mojou veľkou srdcovkou a dúfam, že autor príde s ďalšími príbehmi, ktoré nám predstavia bližšie vedľajšie postavy z tejto knihy. Esterina minulosť ma veľmi zaujíma.
Autor píše jednoducho, ´čtivo´,vtipne, neštíti sa vulgarizmov, ktoré mne napríklad vôbec nevadia, pretože mužskému pokoleniu do úst idú skôr, ale musím povedať, že niektoré tie dialógy mi prišli také, akoby chceli byť nasilu vtipné alebo opakovne použité frázy s menšou obmenou( najmä v súvislosti s rannou kávou)…niekedy je menej viac…

Chválim krásnu obálku,k príbehu a žánru sa hodí ako pokrievka na hrniec.Vychváliť však musím aj predsádky,ktoré vo vydavateľstve nikdy nie sú obyčajné.V Nelám mi srdce nám práve na predsádkach autorka predstaví hlavných hrdinov príbehu v instaštýle.5hrdinov-Andrea,Boris,Sofia,Nora a Maroš…sú tak rozdielni,a predsa majú čo-to spoločné.
Pri čítaní máte pocit,akoby šlo o decká z vedľajšieho vchodu.Máte pocit,že ich môžete stretnúť,spoznať,porozprávať sa,dohovoriť im,utešiť ich,dodať odvahu,porozumieť…
Sú akoby reálnymi bytosťami a ich problémy a trápenia autorka vykreslila ako ‘z prvej ruky’. Ježovičová rozumie mládeži,dokáže ich pochopiť,to je zjavné už z príbehu a ja ako nepochopené dieťa svojich rodičov si prajem,aby malo každé dieťa aspoň jedného rodiča,akým je Kristína.Vnímavá,citlivá,chápajúca.Sama seba použila v príbehu pri veľmi emocionálnej scéne a vtedy sa mi moje dojmy o jej povahe ako človeku,ako matke,len potvrdili.
Najviac som si obľúbila Andrejku,poslušnú dcéru,veriacu knihomoľku,ktorá chce robiť všetko správne.Tak trochu som sa v nej videla,preto sa mi všetky neprávosti,ktoré jej autorka nadelila,zahrýzali pod kožu.Nielen od jej brata Adama(to bol malý netvor!aspoň väčšinu času),ale aj od Sofie,najlepšej kamarátky.Táto insta diva,neraz Adi zavarila,ale páčilo sa mi,že napriek Sofiinmu vplyvu,bola stále dobrým dievčaťom. Sofia bola obeťou ambícií svojej matky a nepoznala svoju pravú hodnotu.Boris,rodičmi nepochopení,Maroš,trpiaci správaním otca a deda. No a Nora,ktorá milovala život a hudbu,ale v jej rodine bolo všetko dôležitejšie ako ona.To bolí a vyrovnať sa s tým nie je ľahké.
Autorke v r.2015 vyšla kniha Soňa a je dosť možné,že práve táto postava si v Nelám mi srdce zahrala vedľajšiu,no dôležitú rolu,rovnako ako Fredy z knihy Nevyslovené.
Čo vám poviem,záver mi nebol po chuti,ale taký je život.Postavy majú tínedžerský vek, život pred sebou,snáď nám autorka ešte o nich niečo napíše,lebo tieto decká len tak z hlavy nedostanem.

14.10.2022

Toto bola jedna zo zvláštnych kníh, ktoré som čítala…. V dobrom, ba priam najlepšom zmysle slova. Príbeh, v ktorom sa mágia všívala do ručne šitých svadobných šiat vyvolených neviest, pre šťastné a naplnené manželstvo. Príbeh, v ktorom úraduje vojna. Príbeh, v ktorom sa prelieva smútok zo strany na stranu ako láva. Príbeh, pri ktorom budete dúfať v šťastný koniec.
Davis je u nás už známa autorka vďaka knihe Posledná žena z rodu Moonovcov, Strážkyňou som si jej tvorbu preklepla ja a nemám námietky… Vrelo odporúčam ďalej.
Štýl autorky je príjemný, zvolila prítomnosť, rok 1985 v Bostone a minulosť v časoch 2.sv. vojny v Paríži. Hlavnými hrdinkami dvoch dejových línií sú Soline, ktorej mama bola krajčírka alebo čarodejnica s ihlou,ako ju prezývali spokojné nevesty. Mágiu dedili všetky ženy v rode spolu s prekliatím zlomeného srdca. Z Paríža nás autorka prenesie na striedačku do Bostonu, kde žije zlomená Aurora/Rory. Jej milovaný snúbenec je nezvestný po tom, ako šiel na misiu do vojnovej oblasti ako lekár. Ako sa presnú životy týchto dvoch žien? To si musíte prečítať, ale varujem vás, bez vreckoviek čítajte len na vlastnú zodpovednosť.
Príbeh nie je nepredvídateľný, ale myslím si, že to ani nebolo zámerom Barbary. Sama nám dáva vodítka, aby sme predvídali, čo sa udeje. V tejto knihe však nejde o cieľ, ale samotnú cestu, akou sa k cieľu dopracujú hrdinky príbehu. Tá cesta je riadne kľukatá, život sa najmä so Soline nemaznal. Spôsobil jej hlboké jazvy nielen na duši, ale aj na tele, a tým ju pripravil o to, čo milovala, čo jej ako jediná útecha v živote zostala-práca. Mala som pocit, že Soline v súčasnosti nežije, iba hybernuje a čaká na smrť. V živote sa zasekla aj Aurora do momentu, kedy si zaumienila, že sen svojho snúbenca pre ňu, v podobe vlastnej galérie, uskutoční. A tak sa pustila do práce, aby sa neutápala v žiali.
Kniha má krásnu obálku, veľa nádherných myšlienok, mágiu decentne vtkanú medzi riadky a srdcobôľny príbeh o sile puta a lásky. Proste skvelé!

Autorka v poďakovaní píše, že ďakuje vydavateľstvu, pretože z Moje vina spravili niečo veľkolepého.
Mercedes asi skromná nebude, ale toto vyhlásenie je z môjho pohľadu úplne pravdivé.
Na tému láska nevlastných súrodencov je mnoho príbehov. Veľa z nich je krásnych, ale tento je jedinečný, originálny, úchvatný. Talent Ron je nepopierateľný, pretože na 440 stranách dostanete nádherný príbeh bez zbytočnej vaty. Striedajúce sa kapitoly sú oknom do hlavy oboch hlavných postáv. Vidíme zrod krásnej lásky a na tomto príbehu sa mi páčilo najmä to, ako postavy teatrálne neprežívali “súrodenecký”vzťah. Aj keď mali obavy, ako okolie prijme ich vzájomnú náklonnosť, netočil sa okolo toho celý príbeh. Ak očakávate klišé zápletky so žiarlivými ex-priateľkami, nedočkáte sa. Tu je všetko iné, lepšie. Hulvátske správanie Nicka a Noah s vystrkucúcimi pazúrikmi, ktorá sa len tak nenechá rozhodiť, privodí viacero adrenalínom nasiaknutých situácií. Adrenalín s prímesou vášne navodí dokonalú atmosféru a pocity postáv budete prežívať spolu s hrdinami. Na veľký zvrat som čakala dlho,takmer až do konca. Síce som vedela čo konkrétne bude tým veľkým zvratom, bola som nesmierne zvedavá, ako si autorka poradí s touto nervydrásajúcou drámou. Musím však sňať z hlavy klobúk, pretože tak ako si s celou knihou poradila bravúrne, záver vôbec nie je sklamaním. Držala si svoj štýl,zvraty a zápletky servírovala postupne a bolo to celkovo veľmi, veľmi dobré čítanie. Keď vás náhodou nezaujala nenápadná obálka, verte, že o to viac vás uchváti obsah. Nie nadarmo knihu 5 rokov starú sa rozhodli v Naše nakldatelství preložiť

Musím začať šatom. Táto kniha je tak netypicky odetá, no o to krajšia. Jednoducho zvolená farba s ilustráciou na “kartónových”doskách ako z leporela. Originálne! Avšak nielen zvonka. Zvnútra je rovnako krásna. Zážitky Pavla dopĺňa množstvo nádherných fotografií zachytávajúcich rozmanitosti krajiny a tamojšieho obyvateľstva.
Už v Predslove som mala zimomriavky. Písala ho mama autora. V skratke, ale s emóciou napísala, čo pociťovala, keď sa jej syn rozhodol odísť z domu. Najprv študovať, potom študovať, pracovať a následne sa “zabudol”domov vrátiť. Dokonca bol niekoľko dní nezvestný…Ja ako matka si to nedokážem ani len predstaviť, ale vidieť, že plne dôverovala svojmu dieťaťu a dovolila, aby si našlo miesto v živote ako dospelý, inteligentný muž, ktorý toho dosiahne veľa. Lebo stačí CHCIEŤ!
Bolo fascinujúce čítať, ako sa chlapec rozhodne sám učiť po čínsky. A ten dôvod… Neuveriteľné! Jackie Chan prispel k popularizácii bojového umenia u nás, ale myslím, že k učeniu čínštiny až tak nie. S výnimkou Pavla.
Najviac ma zaujali zážitky z čínskeho “paintballu”v prírodnej rezervácii, keď pri zákaze fajčenia zamestnanec odhodil ešte horiacu cigaretu do kríkov, pritom skupine hráčov zakázal fajčiť;z čínskych diskoték,kde majú viacero zamestnancov na toaletách-umývač wc po každom použití, podávač papierových utierok, otvárač odpadového koša, otvárač dverí,v niektorých mali dokonca k dispozícii pri pisoároch maséra krku, či asistenta pri vracaní(hihi kultúrne rozdiely); trefný názov alkoholu, ktorý sa dá preložiť ako “dvoma panvicami po hlave”(vraj pocit po požití je rovnaký);dokonca som sa dozvedela o Slovákovi, známom architektovi v Číne (hanbím sa, o pánovi Hudecovi a jeho úspechoch som absolútne netušila);Pavel otvorene píše o tom, ako sa do Európy dajú dostať výrobky z materiálov, ktoré sú u nás pre škodlivosť zakázané….
Pobavil ma postreh Pavlovej manželky “Mne sa tu u vás páči, že stále používate aj historické veci(vlaky).”
Pavel píše naozaj pútavo, svoje príhody podá bez príkras, také, aké sa stali. Popri rozprávaní nás zasvätí do histórie alebo vysvetlí ako čo funguje. Na všetko priestor ani v knihe nie je, a tu musím vyzdvihnúť autorov um. Na okrajoch strán sú umiestnené QR kódy, ktoré po naskenovaní načítajú autorov YouTube kanál s videom na danú tému. Skvelé,nie?
Nečakala som, že táto nenápadná knižka bude tak fascinujúcim čítaním inšpiratívneho muža.

2 06.10.2022

Tretia časť voľnej série je o sympatickej Elare z Phoenixu, ktorá po hádke s mamou odišla k babičke do Green Valley, malebného mestečka učupeného medzi horami. Kurióznou haváriou sa stretáva s Noahom, mladým synom miestneho farára. Kvôli alebo vďaka nehode je Elara nútená v mestečku pobudnúť dlhšie ako pôvodne zamýšľala, nakoľko bez auta sa domov vrátiť nemôže a na opravu peniaze nemá… Jej matka je v tomto príbehu dosť nepríjemná a rázna. Trestá Elaru za to, že netúži naplniť jej sny, ale chce sa vydať vlastnou cestou. Babička je naopak, zlatíčko, svoju vnučku podporuje a zbožňuje. A ja zbožňujem Green Valley. Malé mestečko, kde sú všetci ľudia ako jedna rodina. Poznajú sa, navštevujú, pomáhajú si… Rodina farára, vrátane Noaha sa angažujú nielen v cirkvi, ale aj v aktivitách pre miestne deti, bez ohľadu na finančnú situáciu rodín… Na tak malé mestečko sa tam vždy niečo dialo a obdivovala som ten”ústny telegraf” -niečo sa stalo a behom pár minút sa informácia šírila ako morské vlny v prílive. Veľmi sa mi páčil Noah. Bol zodpovedný, cieľavedomý, citlivý a múdry ako encyklopédia (vážne!)…Aj keď podľa popisu jeho expriateľky by som neočakávala jej správanie, ktoré viedlo k ich rozchodu a to je asi jediné, čo mi v príbehu nesedelo. Inak boli situácie pekne vygradované, konverzácie sa niesli poväčšine v humorom duchu… Obľúbila som si aj sestry Noaha, Rebeccu a Ruthie s jej najobľúbenejšou rozprávkou na dobrú noc. Krásnym pozadím príbehu bola Noahova obsesia vesmírom, vznikla z toho nejadna pekná či úsmevná situácia. No a na záver ešte spomeniem záverečnú scénu z nemocnice! Podľa mňa bola v tejto situácii Elara odvážna a aj odhodlaná. Objavilo sa v knihe klišé? Aj áno. Škodili to príbehu? Vôbec! Lucas má veľmi čtivý štýl písania a dokazuje to u mňa nie často vídaný jav-kniha prečítaná za jeden deň! Vrelé odporúčanie

4 05.10.2022

Mám takú úchylku… Meno Martin Stránský na audioknihe a ja nerozmýšľam, nepotrebujem vedieť o čom príbeh je, pretože viem, že od Martina by som počúvala aj recepty z kuchárskych kníh. Jeho podmanivý hlas ma vytrhne z reality a tak, ako som sa niekoľko mesiacov vnárala do dračieho sveta (séria o Eragonovi), počúvala o 100ročnom starčekovi či analfabetke, tak som sa započúvala do dychberúceho úvodu… Vražda neznámej ženy na Manhattane ma natoľko zaujala, že v momente, keď mi Martin začal čítať o niečom úplne inom, bola som v pomykove… Niekoľko krát som si myslela, že som omylom preskočila nejaké kapitoly alebo čo….Veru nepreskočila som nič…Hayes píše na prvý pohľad/posluch chaoticky, no v momente, keď mi do seba začali zapadať kúsky mozaiky(rôzne, akoby samostatné príbehy-a že ich teda bolo dosť, o tom nepochybujte)mi začala klesať sánka. Pri celkovom rozuzlení som mala pocit, že mi sánka padla na podlahu s riadnym treskotom. Nič som od tejto audioknihy nečakala, len príjemný čas strávený “v spoločnosti” Stránského…dostala MEGA premyslený, prepracovaný krimi román, ktorého každá minúta stála za to(dĺžka takmer troch bežných audiokníh)

7 05.10.2022

Keď som sa tak začítala, čo pri mne Quinnovej knihy nemajú problém, mala som pocit, akoby táto kniha bola oproti starším sestrám slabšia. Všetko sa dialo nejak unáhlene, chýbali mi články lady Whistledownovej(čo je dosť logické :) )v podstate sme sa už čo to dozvedeli v predchádzajúcej časti…no v momente, kedy sa hlavní hrdinovia začali spoznávať, sa mi už slabšia kniha nezdala. Julia má môj obdiv, pretože dokázala napísať (ja zatiaľ prečítať) 5 kníh, z toho 5 úplne odlišných príbehov lásky a spoznávania. Síce Daphne, Anthony a aj Eloise boli vlastne k sobášu donútení okolnosťami (predsa česť bola kedysi to najdôležitejšie v spoločnosti-teda okrem majetkov), všetko bolo presne tak, ako malo byť. Eloise sme mali možnosť poznať ako vedľajšiu postavu z predchádzajúcich kníh, ale musím uznať, že vo svojom príbehu mi bola oveľa sympatickejšia. Bola si vedomá svojich slabostí, aj silných stránok a vedela s nimi dobre nakladať.Prerod Phillipa bol krásny. Najmä čo sa týka vzťahu k deťom.Je smutné, že ich označovali ako malých diablov, pritom stačilo tak málo. Pozornosť, lásku a usmernenie. Tieto malé “beštie” sa mi páčili. Boli ako “postrach Denis” a Eloise si s nimi vedela dať rady. A nielen s nimi. Poradila si aj s ich otcom. Príbeh sa zbytočne nenaťahuje, vášeň sa dostaví spolu s citmi a zápletky sú naozaj originálne! Či už “nehoda”Eloise alebo príchod bratov Bridgertonových na scénu XD za to tlieskam…pre mňa neočakávané, prekvapivé a koniec koncov aj vtipné….do srdca sa mi zapísala napríklad scénka pri nákupoch… Takže nie, rozhodne toto v mojom prípade nebola slabšia časť a namiesto denníka lady Whistledownovej sa v každej kapitole objaví úryvok z listov, ktoré posielala Eloise pri svojej pisateľskej vášni. Júlia si drží svoj štýl, svoju úroveň, svoj humor a noblesu…aj preto Bridgertonovcov milujem.
A viete čo je najbombovejšie? Kúsok návnady, ktorý som našla v závere. To som predpokladala, že Francescin príbeh bude nezaujímavý, keďže o nej vieme najmenej zo súrodencov….ale….toto vyzerá byť na riadnu peckuuuuu

2 05.10.2022

Viete čo je na tejto knihe najhoršie? Nie? Tak čítajte…
Hmmm…predsa čakanie na pokračovanie X( žiaľ, sklamem asi nejedného náročného čitateľa, ale okrem toho, že to autorka opäť usekla v tom najlepšom, v ‘Kráľovstve’ nevidím (pravdepodobnejšie je, že nechcem vidieť) žiadne nedostatky.
ZKaP sa končí veľkolepým vyhlásením o svadbe. Na tú si budeme musieť pár stoviek strán počkať XD mimochodom, autorka vymyslela krásny obrad s tradíciami, o akých som doposiaľ nečítala. Klobúk dolu. Ale pomyselný klobúk snímam aj pred erotickými výbojmi. Obávala som sa, či mi pri tých horúcich scénach nevzbĺkne kniha v rukách. Ale nie, nebolo to len o sexe(aj keď ;)). Veľmi veľa sme sa dozvedeli o Hawke-ovi. O jeho minulosti, ex-priateľke, bratovi, aj o zverstvách, čo sa na ňom páchali počas zajatia, tiež o jeho krajine a ľuďoch v nej, o jeho rodičoch, aj jeho úmysloch s Poppy. No a Poppy je Poppy. Občas nebojácna, občas ustráchaná. Občas dôverčivá, občas rázna. Presne taká, aké by malo byť dievča, ktoré samo nevie čo od dobroty, keď zrazu za ňu nikto nerozhoduje. Učí sa za pochodu kým je a kým nechce byť. A to mi je veľmi sympatické. Čo sa týka postáv, stretávame sa so známymi, ale aj kopou nových. Strašne ma mätie Alastir. Na jednej strane mi hrozne pripomína otcovského Viktera, no na druhej strane mám pocit, akoby sa snažil manipulovať Poppy, akoby jej chcel zle… Bojové scény, ktorých je požehnane,zase raz Jenny napísala parádne. Počas čítania som si neraz povedala, že ma už autorka isto ničím nemôže prekvapiť. Ale môže a aj prekvapí. A to každú chvíľu.
Čo teda nájdete v knihe? Zaujímavé postavy, šokujúce odhalenia, krvavé bitky, nečakané zvraty, vtipné dialógy, nejedno vyjednávanie, ale aj veľa veľa vášne. Záver bol veľkolepý, no bez hanby priznávam, že si nie som istá, či som sa naladia na myšlienkové pochody autorky a stalo sa to, čo sa stalo. Či chápem udalosti správne alebo nie, sa definitívne dozviem v tretej časti a bola by som povďačná, keby to je čím skôr. Trpezlivosťou neoplývam.

Príbeh je skvele spracovaný, premyslený do detailov, plný zvratov a veľmi sa mi páči, že jednorožce, ako ich poznáme my, autorka “prerobila”. Nie sú to žiadne roztomilé koníky kakajúce dúhu, ale krvilačné potvory ovládajúce elementy- vodu, zem, vietor a oheň. Čo sa týka kakania…no, nečakajte dúhy, ale autorka vás pobaví horiacimi prdmi, ktorými sa jednorožce radi bavia.
Skandar, hlavný hrdina, sa dostal na ostrov, kde výcvik jazdcov prebieha, bez skúšky.Vôbec tam nemal byť. Celá táto záhada je perfektná. Kto ho na ostrov dostal, z akých dôvodov, prečo musel takmer rok klamať? Všetky tieto otázky sú postupne zodpovedané, no Steadman si vymyslela toľko zvratov, že od knihy som sa nevedela odtrhnúť (sranda,nie? Keďže je to kniha pre deti XD). Aby som vás nalákala na Skandara, nemusíte mať 10, 13, 22 ani 35 rokov… Ak ste fanúšikmi ľahkej fantasy, túto sériu si zamilujete.
Príbeh je prešpikovaný tajomstvami, klamstvami, zlobou, zradou, láskou, strachom, oddanosťou, dobrodružstvom, akčnými scénkami, ale aj plnými humoru. Nájdete tu všetko, čo sa od fantasy očakáva. Skvelé postavy, vysvetlenie ako funguje svet jednorožcov s jazdcami, silné puto priateľstva a najmä šokujúce odhalenie v závere…Ja mať 10 rokov, milujem prdiace jednorožce kŕmiace sa divými králikmi viac ako tie plyšové s dúhovou hrivou.