Vknihách komentáře u knih

Dovolím si tvrdiť, že nová slovenská autorka Olívia Sweet ešte poriadne namúti vody v knižnom svete. V žánri romantiky a jej podskupín (ako dark romance a pod.) je Olívia mojím objavom tohto roka, aj keď je len apríl.

Začnem asi tým, že prednedávnom som sa s niekým rozprávala o tom, že táto kniha je sklamanie. Keďže má Strach na obálke uvedené, že ide o Dark Romance, údajne je to darkromance bez romance. Z môjho pohľadu však toto tvrdenie naozaj nie je pravdivé. To, že kniha neobsahuje sexuálne scény je fakt. Aj keď… To však neznamená, že romantika chýba. Práve v tomto tkvie jedinečnosť a originalita tejto autorky. Napísala tak hlboký, citlivý príbeh bez použitia sexuálnych scén, ktoré naozaj z môjho pohľadu absolútne neabsentovali. Práveže by pôsobili absurdne. Sweet vytvorila skutočné, dychberúce emócie, ktoré som dokázala prežívať nielen s Annie, ale aj vedľajšími postavami. Niektoré som mala chuť zahrdúsiť a nie pri každej postave som si istá, či je naozaj kladná, napriek zdaniu pomoci alebo má nejaké vedľajšie úmysly. Keďže tu máme viacerých rozprávačov a máme možnosť vidieť situácie z rôznych uhlov pohľadu, čo je na knihách naozaj zbožňujem, okrem Annie a jej démonov vidíme aj obavy a šok v častiach Jaslyn, Neilove prapodivné, humorné vnútorne pochody v nevhodných situáciách, ale aj spomienky a podstatu Harryho skutočnej povahy. A ak mi niekto povie, že postava Romana by nemala skončiť v kazajke, sám by nad nejakou tou liečbou mal pouvažovať-až sa čudujem, kam až to nechala jedna matka zájsť :/

V knihe nechýba akcia, napätie, dráma, brutalita, násilie (psychické i fyzické) a postupné zbližovanie v situácii, ktoré by nikto nebol predpokladal. Verím, že Strach 1 je akousi vstupenkou do druhej časti, ktorá isto bude ešte viac vygradovaná aj ja sa na ňu nesmierne teším.

1 25.04.2024

Vraj Iveta je seriál v TV a dosť obľúbený. Nech. Ja vždy radšej uprednostním knihu. A nie, netušila som o čom Iveta je. Už na prvých stránkach som zistila, že je o humore. Spontánnom, jednoduchom, aj trochu primitívnom, či silenom. Ale v konečnom dôsledku som sa smiala aj pri dramatických momentoch. Lebo… musela som. Ako sama Iveta neraz v závere poznamenala, že jej príbeh je ako telenovela, úplne s ňou súhlasím. Páčilo sa mi, že v knihe bolo hneď niekoľko uhlov pohľadu, a teda aj rozprávačov. Okrem Ivety, sa mi veľmi páčil Števo. Bol to taký ňuňu, aj keď vyrastal bez mamy a v bordeli. Zamestnankyne boli tiež skvelé, najmä v závere, keď Števovi dokazovali svoju lojalitu. Nedalo sa neobľúbiť otca Graňáka s jeho “božskoutrpezlivosťou s Dianou. To bola rúra ako vyšitá. Zvláštna povaha a bolo mi jej veľmi ľúto. Ako sa “zakuklila do seba v dôsledku čudných presvedčení vlastnej matky. Prekvapením príbehu bola pre mňa mrcha modelka Linda, ale aj spolubývajúca, tá však práve z opačného dôvodu. A nesmiem zabudnúť na Adrián. Bolo mi jasné, čo je vo veci s jeho záhadným správaním, ale interakcie s Ivetou vždy končili mojím úškrnom. Jeho “odpaly sú na nezaplatenie.

Zhrniem to asi takto. Telenovela krížená so “sitkomom ako vyšitá. Na oddych super. Hlavná hrdinka má viac šťastia ako rozumu a k charizme jej rozhodne pridáva syndróm predbiehajúcej papule. Števo, Adrián a otec Graňák sú najlepšie postavy. V knihe Iveta nájdete z každého rožku trošku- dráma, láska, tajomstvá, odhalenia, a to v opakujúcej sa slučke, akurát sa prestriedajú postavy. Autorkin ľahký, humorný, dynamický štýl celému príbehu dosť pomohol. A ďakujem za preklad trebišovčiny- síce nemusel byť, kupodivu som rozumela, no vždy lepšie s prekladom priamo v texte, ako googliť(to sa mi deje pri použití angličtiny, španielčiny… no proste mám rada čítanie bez google).

23.04.2024

Mám pocit, že Alice Oseman s jej sériou Motýliky/Srdcerváči rozprúdila u nás akýsi opätovný záujem o komixy. Aspoň z môjho pohľadu to tak je, pretože pred Motýlikmi som nejak neregistrovala tento literárny druh. I keď doma mám Solitaire, jej (predpokladám) prvotinu, nečítala som ju, ale komixy áno. Aj preto som bola zvedavá na štýl a tému v knihe Bez lásky.

Násť som mala pradávno, no i tak si rada prečítam young adult príbehy. Jednak, aby som bola ako tak v kurze a vedela, o čom je dnešná mládežnícka literatúra a aj preto, aby som mala nejaké tipy na knižky pre moju už čoskoro -násť ročnú dcéru. Čo sa týka konkrétne tejto “Osemanky, ja ako rodič, ju rozhodne odporúčam dospievajúcim deťom rovnako, ako rodičom, ktorí chcú byť pripravení- najmä v prípade, že svoje dieťa milujú a aj keď mu nie vždy rozumejú, chcú mu byť na blízku a oporou v každej situácii.

Bez lásky je príbehom hľadajúcej sa Georgie. Nechápe, prečo sa jej v živote nedeje to, čo v životoch rovesníkov. Nerandí, nebozkáva sa, nemá túžbu vpadnút do tínedžerského vzťahu plnom poznávania nepoznaného, a to ani v dobe, kedy sa lúči so strednou školou a byť pannou je divné, nie to ešte byť TOU, ktorá nikdy nikoho nepobozkala. Georgia sa preto cíti zvláštne. Nechce to, netúži po tom, ale je presvedčená, že by už všetko objavovanie mala mať za sebou, veď všetci to tak robia. Do vysokoškolského života vpláva tak, ako opúšťala strednú, bez skúseností, ale s najlepšími priateľmi Pip a Jasonom po boku. Zaujímavou postavičkou, navonok suverénkou, je internátna spolubývajúca Rooney. Počas svojho hľadania sa, dostáva Rooney nápady ako Georgii s jej problémom pomôcť a aj vďaka tomu introvertná Georgia veľa vecí robí zle, z nesprávnych dôvodov. Vzniká viacero zápletiek, nejaké roztržky medzi partiou priateľov. Na pozadí príbehu je len šmuha štúdia, viac sa autorka zamerala na dianie v internátnej izbe, na párty a v študentských spolkoch. V jednom takom sa Georgia spoznala so Sunilom. Je to veľmi príjemná, rozvážna a múdra postava.

Ak ste čítali komix alebo videli seriál Motýliky (originál Heartstopper) isto viete, že byť heterosexuálom u Oseman nie je dosť “cool, preto sú postavy hlásiace sa k lgbtq+ preferovanejšie. Čo je ale skvelé, pretože v Bez lásky som sa naozaj dozvedela výrazy a orientácie, ak to tak môžem nazvať, o ktorých som ani nepočula. Vzdelávanie takouto formou je aj pre mladých ľudí určite prijateľnejšie, ako nasávanie názorov, poväčšinou subjektívnych a zastaralých, vyučujúcich v škole. A aj to len v prípade, ak sa k témam sexuality a sexuálnej výchovy v niektorých školách deti dostanú. Nejde ani tak o hľadanie vlastnej orientácie, i keď v prípade potreby áno, ide aj o pochopenie “inakosti vo svojom okolí, všímanie si signálov, že priateľ potrebuje oporu a najmä, že všetci sme cítiace ľudské bytosti.

Táto knižka bola miestami rozvláčna, hlavná hrdinka mala nespočet vnútorných monológov a dilem, ale neberiem to ako výrazné mínus. Skrátka nechápala, čo sa s jej životom deje. V krátkej epizódke si Georgia vypočula nepríjemný rozhovor, ktorý ju zasiahol. Prečo niektorí rodičia nerešpektujú rozhodnutia a potreby svojich detí? A nedeje sa to len v puberte. Áno, ako rodič mám potrebu svoje dieťa vychovávať, ale prečo mu nanucovať niečo, na čo nie je pripravené alebo to jednoducho nechce! Aj toto Georgii pomohlo zistiť prečo a čím je iná. V knihe nám autorka tiež ukáže, že nielen hetero, ale aj medzi homosexuálmi sú takí, ktorí iných queer ľudí odsudzujú a majú voči nim predsudky.

„Som rád, že si bola zvedavá. Zvedavosť je vždy dobrá.“

18.04.2024

Ano, pane Božský je už druhým počinom autorky Lucie Srňánkovej. Čítala som aj jej debut a čo sa týka zápletky, v tejto knihe bola taká prirodzenejšia. Ale pekne po poriadku.

Srňánková je macher na posteľové scény. Bez debát, snáď najlepšia a najoriginálnejšia autorka na SK/CZ scéne v písaní erotických scén. Neštíti sa “použiť rôzne polohy, techniky, hračky dá sa povedať, že to je aj edukatívne čítanie :D. Z môjho pohľadu je práve toto Luciino obrovské plus. Ďalšie pozitívum “Božského je netypicky zvolená postava. Už v úvode je príbeh srdcervúci, hlavná hrdinka Eva čerstvo ovdovela. Všetky jej pocity zachytila autorka presvedčivo. Avšak smrťou sa s manželom celkom nelúčime, myslím, že nejednu čitateľku práve toto v deji zaskočí, nie však negatívne. Robert, najlepší priateľ Evy je úžasný, je jej obrovskou oporou, len ma mrzí, že Evinmu úsudku nedôveroval až natoľko, že sa nechal zaslepiť vlastnou pravdou. Nie dlho po smrti manžela Eva spoznáva Sama. On má za sebou pestrú minulosť rozmazávanú bulvárom. Autorka je líška prefíkaná, pretože som netušila, čo od Sama čakať. Celý čas bol pozorný, aj z jeho uhla pohľadu(pár kapitol bolo venovaných jeho rozprávaniu) bolo jasné, že Evu miluje, ale stále mi na ňom niečo nesedelo. Čakala som prehnanú drámu, ktorá síce prišla, ale prekvapivo z úplne inej strany. To rúško tajomna vznášajúce sa nad Samom sa rozplynulo až poslednými stranami, kde to zúfalstvom a napätím sršalo. Mám však dve (absolútne ide o vec osobného vkusu)poznámky k príbehu, ktoré mi v tomto ANO nešmakovali. Podľa mňa nie je vôbec sexy ak muž (parafrázujem, nie som si istá zvoleným slovom autorky) “zhoupne obočím- pre mňa to je totálne antisexy, alebo som ešte nevidela nikoho to urobiť príťažlivo. Ďalšia vec, ktorá mi nie celkom sadla(aj keď chápem dôvody Lucie), sú predramatizované niektoré roztržky- najmä teda s Evinou mamou. Akoby boli občas umelo nafúknuté, ale v konečnom dôsledku, Evino rozhodnutie v súvislosti s matkou absolútne schvaľujem a nič lepšie nemohla urobiť.

1 26.03.2024

náučné, citlivé, láskyplné

PRETOŽE SI VÝNIMOČNÁ sa asi nebude páčiť každému. Napriek nášmu hodnoteniu, máme pár výhrad.

Táto útla publikácia má krásne ilustrácie, ktorých hlavnou hrdinkou je rozkošné dievčatko Mária. Knižka je určená pre deti od 5 rokov. My sme si ju s Pauli čítali a ako vždy, keď má Pauli(alebo ja) potrebu hovoriť o tom, čo čítame, tak sa rozprávame. A pri tejto sme sa rozprávali. Často.

Knižka nie je písaná detským jazykom. Preto si nie som istá, či zaujme tak malé deti. Avšak každý rodič svoje dieťa pozná najlepšie, či sa popri čítaní rozprávajú, vysvetľujú Pauli s textom problém nemala, veď je už veľká školáčka. Napriek tomu sme sa rozprávali o Máriinej mame. Či si každá mama o svojich deťoch myslí, že sú výnimočné, či každá mama varí kakao a rozpráva sa s dieťaťom, keď ho niečo trápi. Žiaľ, každá nie. Čo je holý fakt. No tie mamy, ktoré milujú svoje deti bezhraničnou láskou, myslím, že tie to robia. A možno aj viac, len sa o tom nepíšu knihy.

Knižočka je rozdelená na dve časti. Prvá časť je určená pre deti (a ich rodičov). Na Máriinom trápení nám jej mamička ukáže, ako najideálnejšie vyriešiť trampoty s kolektívom v škole. Nie, ísť do školy narobiť cirkus nie je riešenie. Druhá časť je venovaná výlučne rodičom, kde sú uvedené body a konkrétne tipy, ako komunikovať s dieťaťom, aby sa nám otvorilo. Toto by som si však tiež nevedela predstaviť aplikovať plošne. Dieťa vycíti, keď rodič nie je sám sebou(keď vyjde zo vzorca svojho zaužívaného správania, a teda si myslím, že takáto zmena bude pre dieťa podozrivá). Alebo iný prípad, keď je dieťa iné a “fungujú naň iné triky(To sú len moje postrehy, nijako nazavážia nad hodnotením Pauli)

V každom prípade, knižka rozoberá,okrem iného, stále aktuálnu tému- začlenenie sa do nového kolektívu, obsahuje veľa krásnych myšlienok no a ilustrácie perfektne podtrhujú celkové čaro príbehu. Myslím, že by sme po knižke nesiahli, ale keď už nám ju Ježiško u krstnej mamy priniesol, škoda ju neprečítať.

1 25.03.2024

Ak by som musela niečo knihe vytknúť, bol by to jedine olupujúci sa zlatý názov Nevlastná sestra. Nič iné. Nepreháňam.

Začala by som vekovým odporúčaním. Vo vydavateľstve sa rozhodli, že Nevlastná sestra je vhodná pre deti od 13 rokov. S tým sa mi nedá nesúhlasiť, kniha neobsahuje vulgarizmy či nevhodné scénky. Avšak, som presvedčená, že príbeh má čo ponúknuť aj dospelému čitateľovi a podľa mňa by hlavnej myšlienke lepšie porozumel, viac by si z knihy odniesol.

Príbeh o Popoluške pozná každý. Jej ťažký život s nevlastnými sestrami a macochou. Nevlastná sestra sa začína v momente, keď si Octavia ošetrovala krvavú pätu a naša hlavná hrdinka Isabelle zohrievala čepeľ noža, aby obetovala svoje prsty na nohe kvôli manželstvu s princom. Vieme, že podfuk sa nevydaril.

Od tohto momentu žili všetky tri ako vyvrheľky. Jennifer Donnelly šla na príbeh rozprávkovo. Sudičky, ktoré dopriali Popoluške lepší život, Isabelle ten jej dlhý nedopriali. V opak verí Markíz de la Chance- Šanca a pokúsi sa zmeniť osud zlej škaredej sestry. Kráľovná víl jej splní želanie, keď nájde tri kúsky svojho zlomeného srdca. Všetky tri bytosti menia kroky Isabelle jej “mapou života.

Čo je ale úžasné, je samotná myšlienka príbehu. Zlými ľuďmi sa nerodíme, stávame sa nimi pre to, čo zažívame. Presne takto to bolo s Isabelle. Podnadpis knihy je presne taký, o čom kniha je. Krása nie je vždy pekná. Nejde o zovňajšok, ale o to, akým človek je. Predsudky, klebety, nesympatie, to všetko môže zničiť našu krásu. Rovnako, ako od detstva počúvať “dobre mienené rady- buď šikovná a poslušná ako tvoja sestra, nie si taká krásna ako tvoja sestra, BUĎ ako tvoja sestra! Aký môže byť následok takéhoto porovnávania? Strata sebavedomia, zatrpknutosť, žiaľ, nenávisť, zloba

Donnelly prerod zápornej postavy a jej uvedomenia si svojich chýb napísala perfektne. Deň za dňom sledujeme, aké nesebecké rozhodnutia Isabelle postupne urobí, čo všetko je ochotná obetovať a čoho sa vzdať. Hlavná hrdinka v sebe objaví nezlomného, bojového ducha i láskavé srdce.

Krátke kapitoly zaručia, že nielen dieťa sa od knihy nebude chcieť odtrhnúť. Príbeh je písaný v tretej osobe, takže ho vidíme z pohľadu viacerých postáv. Dej je vcelku akčný, objaví sa šikana, dráma, útek, záchranná misia, bitka vojsk a to je len zlomok toho, čo vás v knihe čaká. Musím spomenúť aj Tavi a jej vedeckú dušu. Dokonca aj jej príbeh by som si s chuťou prečítala. Páčil sa mi odkaz po túžbe rovnosti pohlaví.

Nevlastná sestra je rozprávkovo krásny, poučný príbeh, kde nakoniec zvíťazí dobro nad zlom, ale je to cesta plná tŕnia a bodliakov.

Na knihu Stratená v nenávisti som registrovala poväčšinou veľmi kladné, pozitívne reakcie. Ja som ju čítala 10 dní. Akosi som sa netešila na každú voľnú chvíľku ukradnutú pre seba s knihou, môžu za to sčasti aj choroby. Najhoršie pre mňa bolo, keď som si o knihe písala s kamarátkou, bola som asi v polovici a napísala jej všetky svoje dohady. No verili by ste, že som všetko predpovedala? A to som dúfala, že až toľko zvratov ma ešte nečaká. Ale poďme na pozitíva príbehu.

„Ani som si nevšimla, že sme trpeli všetci spolu, no každý sám.

Autorka má príjemný štýl. Vytvorila prostredie, v ktorom úradujú päste, aj mimo ringu. Kupodivu, toto boli scénky, ktoré sa mi z celej knihy páčili najviac. Veľmi oceňujem nádherný vizuál knihy, ktorý vo mne evokuje vášeň. V príbehu teda prevládala skôr vášeň k boxu, než medzi hlavnými hrdinami. Čo sa týka vnútra knihy, predsádky nezaostávali za zovňajškom a veľmi sa mi páčili obohacujúce citáty na začiatku každej kapitoly. Torkan tiež využila silu slova v podobe mnohých krásnych myšlienok.

No a teraz si trošku zhrnieme mínusy a začnem citátom z knihy:
„ Všetko sa komplikovalo. Keď som si už myslela, že medzi nami nie sú ďalšie tajnosti, prišlo niečo ďalšie.(str. 322)
Moje vlastné myšlienky sa preháňali hlavou hrdinke Hatseps. Že by náhoda?!?
Naozaj, chúdence postavy nemali jednu kapitolu kľud. Dej bol “preakčnený a najviac ma mrzí, že k Hate som si ani na konci nedokázala nájsť cestu, čo však neznamená, že by bola zlou postavou. Bola taká, aby sa na základe jej správania diali zvraty,aj keď boli občas divné. Všetci mali tajomstvá a aj keď pred ňou niečo naznačili, mykla plecom a nechala to na neskôr. Pritom nešlo o banality a z hlúpostí robila armagedon. Bola naivná vo vzťahu k bratom(alebo ako to nazvať). Mať také súrodenecké puto a mesiac im nestojím ani za telefonát?! Najviac sa mi páčila postava Olivera, Vincenta a Riley- boli to presne také postavy počas celej knihy, aké charaktery im Claudia zvolila. No a chudák Rob bol ako ten pánko, čo nosí slipy na legínach, akurát, že sa nechal často “zmaľovať. Celkovo pobyt v NY nebola moja šálka kávy(najmä kvôli intenzite zvratov).
Čo sa týka vzťahu Roba a Hate, bolo to dosť turbulentné, avšak, až toľko príbehov sa mi pod ruky nedostalo s vzťahovou linkou, kde sa postavy poznajú od detstva, rozdelia ich, ale vzájomná láska, aj keď zranená a zatrpknutá, v ich srdciach stále je.

Veľmi dlho som premýšľala aké hodnotenie zvoliť, prikláňam sa však k veľmi slabým, no predsa 4*, pretože Stratená v nenávisti nie je priemerným príbehom.

03.01.2024

klamstvá, strach, osamelosť

To je len zlomok toho, čo prežíva Dafné. Krásne dievča s havraními vlasmi a nebesky modrými očami púta pohľady okolia. Jej život je však doslova boj o prežitie. Bez rodičovskej lásky, bez priateliek, bez pochopenia a podpory. Jediný, kto pri nej stojí, je Adrián. Až kým

sa do susedstva neprisťahuje sexi čudák Dominik. Nemotorne vpadne Dafné do života a ona zisťuje, že nie každý jej chce zle. Čistá duša Dominika ju láka ako svetlo nočného motýľa. On pochádza z usporiadanej rodiny, jediný, kto tam robí “vietor, je jeho dedko. Spočiatku sa zdá byť senilnejúcim mrzútom, ale život sa s ním nemaznal a zbožňuje kapelu Queen, tak mi bol razom sympatickejší, napriek jeho “besným chvíľkam. Páčilo sa mi, aký bol voči Dafné empatický.

Keď autorka avizovala, že chystá príbeh s názvom Kráľovná čiernych tenisiek, absolútne mi nenapadlo, že ho vlastne čítam. Aj keď majú tenisky svoj význam pre dej, Nelám mi krídla je poetickejší názov. K príbehu sa, podľa mňa,hodí viac.

Čo však musím spomenúť je, že Ježovičová opäť majstrovsky vykreslila mládež. Akí vedia byť k sebe lojálni alebo nevraživí, láskaví i krutí. Žiadna zo situácií mi nepripadala silená, autorka píše realisticky a s ľahkosťou aj scénky, ktoré ľahkými rozhodne nie sú.

Priznám sa, že v závere som bola rozčarovaná takmer z každej postavy. Najviac ma sklamali Dominikovi rodičia. Odhliadnuc od faktu, že mám asi 200 nezodpovedaných otázok k príbehu, nechcem na ne odpovede hneď. Budem veriť, že autorka na nič nezabudne pri písaní pokračovania osudov postáv. A či pokračovanie bude? Musí! Iná možnosť sa nepripúšťa :D

28.12.2023

Baja Dolce je ten typ autorky, ktorá napíše čokoľvek a vy jej budete zobať z ruky (alebo aj nie, no mali by ste). Jej štýl je chytľavý, ba priam návykový, ako autorka románov je tvárna, skúša rôzne “podžánre romantických príbehov- viacgeneračné, temné, dramatické a po novom aj humorné. Ja si jej flexibilitu pochvaľujem, pretože aj keď si myslím, že viem, čo od Dolce čakať, opak je pravdou. Vždy prekvapí- mňa len pozitívne.

V tomto nádherne spracovanom dielku bolo kopec srandy. Skutočne, často som sa chichotala, občas aj schuti zasmiala. Hlášky, bizarné situácie a fantastická svojhlavá hrdinka Valentína, boli tak parádne naordinované, že som nemohla inak, len si príbeh zamilovať. Nemôžem povedať, že dej nebol predvídateľný (pretože pre mňa bol) rovnako, ako nemôžem tvrdiť, že to nezaváňalo občasným klišé(áno, bolo ho cítiť) Vadilo mi to? Pche! Ani náhodou! Neviem si predstaviť, že by autorka niečo z príbehu napísala inak!

Okrem postáv, ktoré boli charakterovo rôznorodé, no všetky do jedného perfektné, sa mi veľmi páčilo ako v bytovom komplexe žili. Symbióza, družnosť, prajnosť, podpora a ochota pomôcť mi pripadá ako z inej galaxie, no presne toto na knihách milujem. Ako je každá postava iná, svojská, napriek tomu si rozumejú a podajú pomocnú ruku navzájom. Vzišli z toho krásne, dokonca i dojemné situácie.

Ďakujem autorke, že myslela na neamericky hovoriacich ľudí a frázy, či texty piesní použitých v príbehu boli preložené. Síce pre niekoho zbytočnosť, pre mňa neoceniteľná pomoc.

Priateľské prostredie, skvelé hlavné aj vedľajšie postavy, vtipné hlášky, nádherné kulisy interiérov aj exteriérov, ne-čakané zvraty, láska, vášeň a bonusové epilógy to je len malý náhľad toho, čo na vás čaká v tejto, už na prvý kuk, nádhernej fialovej knihe. Neváhajte, Valentína s Dáriusom a ich priateľmi vám vyrozprávajú svoj príbeh lásky, kde nechýba humor či pekné myšlienky. Isto nikoho neprekvapím, ale ja knihu Ten ľavý vrelo odporúčam.

28.12.2023

Den nula je perfektný sci-fi príbeh rozprávaný z pohľadu robotickej plyšovej pestúnky menom Dráp. Dizajn tigra isto zavážil pri výbere pomenovania nenahraditeľnej súčasti životov ľudí v nultej časti série Moře rzi. Ako dobre, že som sa ku knihe, ktorá ma na poličke už nejaký ten týždeň čaká, zatiaľ nedostala.

Audioknihe nemám čo vytknúť. Predvianočné upratovanie som vykonávala so zatajeným dychom, pretože strhujúci prednes Filipa Jančíka v kombinácii s napínavým, akčným dejom mali na svedomí, že som audiovku dopočúvala behom štyroch dní. Je to na pováženie, keďže audiokniha je u mňa niekoľkotýždňovou záležitosťou.

Cargill je majster rozprávač. Vojna robotov a snaha o vyhladenie ľudstva predchádzala dlhým rokom, kedy umelá inteligencia slúžila ľuďom. Zaujímavé však je, že AI cítila, myslela, svojvoľne sa dokázala rozhodovať. Áno, roboty mali pravidlá a obmedzenia, no schyľovalo sa k vzbure, niektoré “hračky chceli rozhodovať za seba a podľa seba.

V Den nula autor načrtne témy, kvôli ktorým je spoločnosť v situácii, v akej sa nachádza, v popredí je však zverenec našej tigrej pestúnky, chlapec Ezra a Dráp v hlavnej úlohe, bojujúci o jeho život. Prekvapivo (a možno ani nie) z čírej, úprimnej lásky k dieťaťu.

Počas záchrannej misie kadečo zažijú, postretajú ľudí i robotov a Dráp si musí riadne premyslieť, komu bude dôverovať. Ide predsa o život. Jeho i chlapca.

V rozvrátenom svete je príbeh Ezru a jeho pestúnky nezvyčajným príbehom silného puta lásky a priateľstva. I keď sci-fi nie je práve váš obľúbený žáner, po tejto audio-knihe by ste siahnuť mohli. Spokojnosť zaručená.

25.12.2023

Dnes mám pre vás tip na psycho hororovú ducharinu.
Takýchto kníh až tak veľa nečítam. Niežeby som sa im vyhýbala, to len iné žánre si ku mne nájdu cestu ľahšie.

Hlohovec mám od môjho bydliska, čo by kameňom dohodil, no viem, že ak by sa pokúšal autor prilákať do svojho rodného mesta na pamiatky návštevníkov, so mnou by isto nemal počítať. To by musel písať iný žáner takto sa budem Hlohovcu oblúkom vyhýbať. Len tak, pre každý prípad.

Jakub má skvelý štýl písania, na ktorý som sa “namotala už v jeho predchádzajúcej tvorbe. Píše sviežo, bez zbytočných opisov, zato si hovie v popisoch nechutností a ja si to maximálne užívam. Mišči prostredie, o ktorom píše, pozná dokonale. Možno preto je zámok a jeho okolie opisované realisticky aj s legendami, “povedačkami, ale aj historickými faktami.

Igorovi po návrate do Hlohovca vstúpia do života dve ženy. Ja, ako zarytá romantička(čo by som ešte pár rokov dozadu len ťažko priznala), som čakala na vývin týchto vzťahov. Jakub, ako inak, mi vytrel zrak tým najzvláštnejším, no jemu vlastným spôsobom. Keď sa tak zamyslím, normálny vzťah v jeho príbehoch by ma šokoval.

Hlavný hrdina v príbehu zažíva niečo neuveriteľné. Vlasy sa mi stavali dupkom už v začiatku, z takýchto príbehov sa bojím aj schádzať z postele. Čo mi nesedelo, bolo rýpanie sa v multiverze- toto nebude mojou šálkou kávy asi v žiadnom žánri, no musím povedať, že vzhľadom na dychberúci a mnou absolútne nečakaný záver, aj to multiblabla odpúštam Celkovo je to perfektne premyslené, nadprirodzenými javmi popretkávané zvláštne dielo, ktorého obrovským plus je, že absolútne netušíte, čo vás čaká na ďalšej strane.

Mišči písať vie! To bez pochýbmohol by písať viac, v tom sa isto viacerí zhodneme a ja pridávam len svoje očakávanie chcem normálnu romantiku. Nie krvavú, ani šmrncnutú kanibalizmom takú úplne jednoduchú, klišé, tuctovúdržím si palce, snáď sa dočkám :D

25.12.2023

spracovanie, grafika, zápletky

To sú veci, ktoré vo mne zarezonovali

Hneď na úvod sa priznávam, že kniha neprekonala prvú časť série. Nie je to mojimi očakávaniami, pretože Hardy píše rovnako skvele aj tentoraz. Ide skôr o chýbajúcu chémiu, ktorú som od Jacka a Rilay nepociťovala. Sympatie, náklonnosť, to áno, ale vášeň, či erotično vôbec. To však nevidím ako prekážku v mojom hodnotení knihy, prekvapivo, dávam jej 5*. Myslím, že autorka si nastavila svoju spisovateľskú latku Hakou riadne vysoko. Má však moju plnú dôveru v tom, že ju, aj sama seba, prekoná.

Veľkým plusom Hardy je voľba kratších kapitol i striedanie rozprávača. Vieme, ako sa obe hlavné postavy cítia a čo prežívajú aj vnútorne, nie len to, čo je vyslovené nahlas a v tomto príbehu je to vyslovene nutnosť. Taktiež, ako pri Hake, sa mi veľmi páčia obrázky pri každej kapitole. Ak by som si na obálke v ohni všimla ženu, asi by sa mi nezdali tie “gule také záhadné :D. Žiaľ, všimla som si ich až pri písaní týchto riadkov, rovnako, ako ikonické auto na zadnej strane knihy XD.

Musím vyzdvihnúť autorkin um. Nestavila na to,čo možno všetci očakávali. Jack a jeho exmanželka boli minulosťou. Šancu dostala Riley a jej zoznámenie s Jackom bolo perfektné. Okrem zvratov, do ktorých nebudem zachádzať, pretože lepšie si ich prečítať priamo na stránkach knihy, ma hrialo pri srdci, že Lily a Alek mali svoj priestor “po boku Jacka. Autorka ich začlenila do príbehu ako rodinu a presne tak to malo byť.

Záver bol vskutku emotívny, pretože poväčšinu času som sa rozčuľovala nad neprávosťami voči Jackovi, potom som bola fakt naštvaná nielen na Riley, ale najmä na jej brata, avšak v závere, keď bol Jack postavený k rozhodnutiu svojho života, keď prehodnotil to, čo naozaj stojí za jeho vrásky, to bola rana pod pás(od autorky). Vážne ste ma rozplakali, milá M.K.Hardy! Trošku klišé v závere mi nevadilo, pretože iné by som postavám ani nedopriala(teda ešte Lily a Alekovi ;) k spokojnosti).

A verte, či nie, aj ja STOJÍM ZA SVÝM KAPITÁNEM <3

2 24.12.2023

Na novú Kozmonovku som sa veľmi tešila. Autor vie napísať záver, po ktorom budete hľadieť na poslednú stranu so smútkom v očiach(alebo nefalšovaným šokom). Pri knihe Srnka to u mňa bolo hlavne kvôli Wolfovi. Zavŕtal sa do šlamastiky, z ktorej by sa dalo len ťažko vyviaznuť bez ujmy.

Našťastie, autor pokračoval tam, kde prestal, aspoň čo sa týka osobného života hlavného hrdinu, Mareka Wolfa. Nový prípad zavraždenej mladej ženy v klenotníctve sa javí na prvý pohľad ako jasná vec. Prepad. Práve preto vyšetrovanie prenechajú na najmladšieho člena oddelenia, pre mňa extrémne nesympatického, premotivovaného Líšku. Ako inak, nevie si rady a vyhľadá Wolfa. Ten však rieši vlastné problémy. A dosť nešťastnými spôsobmi. Myslím, že svojím správaním sklamal nejedného fanúšika. Mňa ani tak nie. Napriek svojmu detstvu a dospievaniu, tomu, čo prežil a s čím momentálne zápasí, má stále morálny kompas nastavený na stranu dobra. Aj keď urobí chybu, uvedomuje si ju, snaží sa o nápravu a bojuje za to, čo je správne. V rámci svojich možností robí maximum. Aspoň ja to tak vidím. Na rozdiel od Michaely, ktorá ma vážne v dôležitej chvíli sklamala. Marek sa aspoň stará o dobro celej rodiny, ona sa ukázala v nelichotivom svetle sebca.

Vyšetrovanie aj vďaka Marekovým utajovaným dôkazom napredovalo. Skvele sa vynašiel v každej situácii. Aby vlk zostal sýty(neprezradený), aj koza celá(páchateľ dolapený). Postavy sú presne také, ako ich František napíše. Buď sú vám sympatické, alebo ani nie. Sú realistické, aj so svojím vyjadrovaním, povahami a osudmi. Zasiahol ma vývoj Patrika. Povestné “na posratého aj hajzel spadne uňho platí do bodky.

Kozmon píše perfektne. Počas série som si všimla, že má geniálne premyslených niekoľko(desiatok) “ťahov vopred. Zdanlivá drobnosť je pre príbeh dôvodom na zaujímavú odbočku- ako tomu bolo napr. tentoraz, kedy bola situácia z knihy Srnka použitá v Kamzíkovi z iného uhla pohľadu a niektoré skutočnosti do seba Wolfovi zapadli. Vyšetrovanie bolo skvelé, systematické, a to na vlastnú päsť aj dosť nebezpečné. Síce sa prípad zavraždenej Alexandry vyriešil, príbeh nie je uzavretý, preto očakávam ďalšie maléry, z ktorých sa Wolf bude dostávať ešte ťažšie ako doteraz.

Famózny autor skvelej napínavej krimi série. Nedá sa mi inak, ako vrelo odporúčať.

Autorka zvolila netypické IT prostredie. Ja som na technológie úplne ľavá, ale vôbec to nebol hendikep pri čítaní. Okrem originálneho prostredia IT, Levinski zvolila aj nie veľmi často volený vzťah dvoch hlavných hrdinov- žena pred tridsiatkou a študent-maturant. To by ste sa mohli začať chytať za hlavu čo to bude za hlúposť, ale vôbec nie. Šimon bol úžasná postava, bol vyspelejší ako ktorýkoľvek tridsiatnik, ktorého poznáte. Bol rozumný, zodpovedný, mal svoje sny a ciele a snažil sa ich naplniť napriek tomu, že tí, ktorí by mali stáť po jeho boku a podporovať ho, mu nanucovali svoje predstavy o jeho štúdiu, či kariére. Vodné pólo, ktoré Šimon hrával(okrem počítačových hier) a diagnóza, s ktorou Ester zvádzala neľútostný boj, boli čerešničkou na torte originality tejto košickej autorky.

Ester bola nedokonalou hrdinkou, napriek tomu v mojich očiach prekonala aj Wonder Woman najmä preto, akým zmenám čelila vo svojom živote stále so zdvihnutou hlavou a pomáhala aj ľuďom, ktorí o to nestáli alebo si to nezaslúžili.

Veľmi sa mi páčili zvraty, zápletky, ale aj obyčajné situácie. Akoby (a možno naozaj) Levinski čerpala inšpiráciu zo skutočného života. Celý príbeh napísala skvele, dej mal príjemnú dynamiku bez hluchých miest a mne nezostáva nič iné, len knihu vrelo odporúčať.

23.12.2023

láska, strata, vône, jedlo, rodina

Ak som si spočiatku myslela, že pôjde o epický príbeh lásky s “žili šťastne až kým nepomreli, nemohla som byť ďalej od pravdy. I keď

Áno, Tembi Locke nám vyrozprávala svoj príbeh lásky. Tak, ako sa stal, ako si ho pamätá, s tým krásnym i bolestným. A vonkoncom sa jej pri prvom stretnutí s osudovou láskou nepodlamovali kolená a v bruchu nevyrojili motýle. Uvedomenie si, že láska môže vzísť z maličkostí a prerásť do tých najhlbších citov, Tembi ovalilo. Scénka, kde ju poznanie pravej lásky zasiahlo, je mojou najobľúbenejšou. V daždi. Saro čakajúc na chvíľu, ktorú bude môcť stráviť so ženou, ktorá ho očarila.

Čitatelia, ktorí uprednostňujú akciu a drámu, budú mať z Od nuly nenaplnené očakávania. Avšak krásne myšlienky o živote, vôňou a chuťami Sicílie presiaknuté stránky, ale aj život černošky s mužom, pochádzajúcim z tradičnej Talianskej rodiny s dodržiavaním tradícií a rozdiely, ktorým ako dvojica museli čeliť, môže zaujať kohokoľvek, len treba vedieť, čo od knihy očakávať. Tembi svoj príbeh rozpráva v súčasnosti aj retrospektíve. Vidíme rôzne udalosti jej života. Málo konverzácií, veľa, veľa myšlienok. A to je na tejto knihe krásne, dalo by sa povedať, miestami až poetické. Vďaka šikovnosti autorky dokážete prežiť to, čo ona. Radosti, krásy aj smútok, žiaľ, stratu, snahu, ktorá vyšla navnivoč, lebo smrť si nevyberá. Vcítite sa do hlavnej hrdinky a toho, s akým údelom kráča po svete. S tým, aké náročné bolo prežívať v Amerike, ale nemenej ľahké ísť na Sicíliu a pobudnúť v rodnom dome Sara. Utužiť a zachovať rodinné vzťahy.

Okrem toho, že kniha je krásna po grafickej stránke aj zvnútra (ilustrácie zdobia nejednu stránku), obsahuje pravé talianske recepty spomenuté v príbehu až na 40.stranách, vám knihu odporúčam pre to, čím v podstate je. Je otvorenou spoveďou milujúcej ženy, ktorej osud zasadí poriadny úder. A ona sa so svojou bolesťou podelí, lebo vie, že v tom nemusí byť sama.

21.12.2023

Kto by nemal rád Armentroutovú? Heeej, jasné, nájdu sa aj takí čudáci( XD nič proti vkusu). Okrem fantasy(ktorých som veľká fanúšička) som jej romance nečítala, preto som sa poddala svojej zvedavosti a najnovšiu sériu, s názvom Bratři Gambleovi, ochutnala.

Hlavnými hrdinami sú Maddison a Chase. Poznajú sa od detstva, vedia o sebe takmer všetko. Chase je najlepší kamoš brata Maddie a ona je už od puberty do Chase-a paf. Pred pár rokmi sa niečo medzi nimi stalo. Epizódka, ktorá do ich “rodinného vzťahu priviala napätie. V príbehu sa, samozrejme, dozvieme, k akému stretu medzi Mad a Chaseom došlo, aj to, ako sa obaja zachovali.

Táto knižočka je naozaj útla, samotný príbeh nie je napísaný ani na 200 stranách. Je to taká novelka- jednohubka. Keďže sa všetko dôležité odohráva počas pár dní pred(počas/po) svadobnou udalosťou v krásnom prostredí romantických viníc, dej je napísaný v rozpätí +\- jedného týždňa. A to, ako sa týmto dvom postavám zmení vďaka svadbe život, je úplne očakávané.

Chase navonok pôsobí ako “zberateľ trofejí a svojho imidžu sa drží zubami-nechtami. V skutočnosti je to starostlivý a dobrosrdečný muž, len má strach. Strach z lásky, v ktorú ani neverí. Maddie je benjamínek rodiny a všetkým ide o jej dobro. Je očividné, čo k Chaseovi cíti. Vedia to všetci.

Okrem divných rodičov Maddison, bolo v knižke pár vtipných momentov, nejaký ten zvrat- tu musím povedať, že tie zvraty ani neboli zvratmi, len prchké rozhodnutia, ktoré vyústili do nedorozumení a bez zbytočných debát potvrdzujem, lebo to z predošlých Jenniných kníh vieme, že Armentroutovej písanie (nielen) chémiou nadupaných a vášnivých scén ide perfektne.

Séria začala fajn. Nebolo to to najlepšie, čo som od autorky čítala, ale rozhodne sa za svoju tvorbu nemusí hanbiť a ja už som teraz zvedavá na lásky Chada a Chandlera v ich vlastných príbehoch.

1 21.12.2023

Autorkin štýl je sofistikovaný, popretkávaný jej inteligenciou. Už pri predošlých dielach som si vravela, že svoju nastavenú autorskú latku len tak neprekoná. Omyl. Sara Mia Velinská je presne ten typ autorky, ktorá je každou knihou o kus lepšia.

Pri predošlých knihách som prežívala všetko s postavami, no Marcel a Izabela sú pre mňa samostatná kategória. S nimi bolo všetko oveľa intenzívnejšie. Autorkin talent spočíva okrem iného, aj v umení opísať pocity postáv tak, že sa vám zahryznú až do mozgu a zimomriavky vás budú boľavo omínať rovnako pri pasážach plných vášne, ako pri tých, kde panuje strach, hrôza a beznádej.

Sara nikdy nevytvorí plytký príbeh. Jej knihy sú poskladané z uveriteľných postáv, ktoré by mohli žiť vo vašom susedstve. Majú svoju prácu, život, minulosť a to, že sa dva svety stretnú, aj keď v knihe, neznamená, že do deja vstúpia jednorožce. U Velinskej ich rozhodne nečakajte. Postavy zápasia s predsudkami, očakávaniami spoločnosti, vlastnou rozpoltenosťou a morálnymi zásadami, čelia okoliu i minulosti. Všetko je ale uveriteľné, bez prvkov absurdity.

Autorka nás okrem zakázanej lásky, ktorá je síce dôležitou, ale nie jedinou témou príbehu, zavedie do vôd špinavostí súdneho systému, nelegálnych činností kartelov, v mnohých pasážach budete uznanlivo prikyvovať znalostiam a rozhľadenosti autorky. Povodí nás po trópoch, jej očami ukáže horské zimné krásy krajiny.

Vzájomná príťažlivosť Marcela a Izabely nie je ako vzbĺknutie suchého raždia. Ich vzťah je morálne neprístojný, obaja si to uvedomujú, no z príťažlivosti vzíde láska. Pravá, obetavá, odpúšťajúca, zraniteľná, vášnivá

Izabelu vnímam ako zranenú, no silnú ženskú hrdinku, ktorá si musí vybrať kariéru alebo lásku Marcel má však vo svojom výbere jasno. Miluje svojho syna, ktorý v príbehu nie je len do počtu, ale je súčasťou situácií a rozhodnutí nielen jeho otca. Pre Marcela je však extrémne náročné zbaviť sa svojej nálepky a odstrihnúť od minulosti, ktorá ho ničí a sťahuje na cestu, z ktorej chce uniknúť.

Velinská sa neštíti vášnivých scén, ani brutality, či preukázania ľudskej slabosti. Boss a ja v sebe skĺbil prvky dark-romance, spoločenského románu, trileru, drámy a romantiky, so štipkou erotiky. Dokonale vyvážené dielo, ktoré si vďaka šikovnosti autorky musíte zamilovať.

2 16.12.2023

Impulz mi sadol. A ešte ako! Takmer 500 strán padlo na moje pomery rýchlo. Ba priam priskoro. Naozaj sa mi nechcelo lúčiť s postavami, ktoré som si obľúbila od prvých riadkov.

Kto pozná tvorbu Zamari, vie, že sa s vervou pustí do písania. Má rada opisy ciest po svete, ktoré zakomponuje do deja absolútne nenásilne, vyžíva sa v dvojzmysloch, doťahovačkách a humore jej vlastnom, čo nemusí byť po chuti každému. Ja si však tento Michaelin špecifický štýl užívam a veľmi ma baví.

Kivi a Divožienka rozdúchavali iskry, ktoré medzi nimi lietali a myslím, že im nikto nedržal palce viac ako ja. Fandila som im, pri ich morálnych dilemách som bola tým pomyselným diablikom na pleci a našepkávala- veď to chceš, čo môžeš stratiť? Vrhni sa do toho, čo ti radí srdce ani Riley, ani Connor ma ale dosť dlho nepočúvali, no tú chémiu som si užívala a autorka ju perfektne vygradovala. Kto sa s Miškinou tvorbou už stretol, intímne scénky ho isto nezaskočia. Pre tentokrát sa ale Zamari rozhodla staviť na dosť netradičný sled udalostí. Hmmm bolo to odvážne- za mňa v tom najlepšom slova zmysle.

Autorka opísala stret postáv jedinečne, vďaka vôni/impulzu. Postupne si k sebe hľadali cestičky, spoznávali sa, ale aby to nemali jednoduché, sledovalo ich niekoľko párov očí, preto bola opatrnosť na mieste a po prečítaní usudzujem, že robili dobre.

Riley zbožňovala otca, no myslím, že mu tolerovala až príliš. A nielen ona. Postava Stephena mi proste nebola sympatická ani na konci a to sa zo začiatku javil ako dokonalý ocko. Leyton bol hmmm najprv by som ho uškrtila, potom som ho “pozorovala prižmúreným skúmavým pohľadom a nakoniec som uverila, že je takým, aký bol na pláži, keď utekal za no, dúfam, že budeme mať možnosť nahliadnuť aj do jeho života, isto by to bolo zaujímavé čítanie už podľa toho, čo autorka o postave načrtla.

06.12.2023

tanec, hudba, láska, bolesť Snáď tieto slová najviac definujú príbeh Jedine môj. Tanec a hudba sú vášňou a dennou súčasťou oboch hlavných hrdinov. Láska ich prepadne nečakane, no zápasia aj s bolesťou. Nielen fyzickou, i keď, naše postavy sa nevyhnú ani tej. Už tretie pokračovanie “voľnej série z prostredia najznámejšej chlapčenskej speváckej skupiny minulej dekády a osudy mladých mužov nám v podobe fikcie priniesla nadaná Barbora Astor. Prečítané mám všetky tri knihy a musím povedať, že každá kniha je iná, osobitá, autorka rozdáva hrdinom jej príbehov životné situácie, ktoré sú uveriteľné, s iným rodinným zázemím a minulosťou, ktorá postavy vyformovala. Je cítiť, že Astor bola/je fanúšičkou spevákov a vysnívala si pre nich životné lásky, doteraz iba spomedzi obyčajných dievčat. Ktovie, možno v ďalších knihách narazíme aj na celebritný pár (áno, toto by som si prosila). Spomínam to často- som pomalý čitateľ. Napriek môjmu “tempu som knihu prečítala už za dva dni. Bola skvelá, perfektná, dokonalá. Nemám ani najmenšiu bodku, ktorú by som mohla vytknúť. Ellie a Logan sa spoznávajú postupne. Pracovné stretnutia sa menia na priateľstvo, náhodné strety ich posúvajú ešte ďalej náznaky, prečo Ellie drží pri živote tanec s neterkou a z očí jej sála smútok s odhodlaním, nám autorka po kvapkách dávkuje. No rozprávanie Ellie Loganovi po tom, čo v jeho živote nastal zlomový moment, bolo niečo srdcervúce. Dve doráňané duše sa pokúšali vyliečiť navzájom. Snaha sa cení a láska aj hory prenáša- bude to v šťastí našich hrdinov stačiť? Síce je príbeh písaný z pohľadu oboch hlavných postáv, na Loganovu chvíľku som čakala 100 strán a aj potom prevládali časti z pohľadu Ellie. Napriek tomu nemám pocit, že by ma autorka ochudobnila o niektoré pocity, myšlienky či konania Logana. Všetko bolo tak akurát povedané/napísané alebo ututlané pre ten správny moment. Čo sa týka vedľajších postáv- Maddie bola slniečko, jej ocko mi nesedel od prvej zmienky a priatelia Ellie boli perfektní. Naozaj, ako rodina. Páčilo sa mi, že pomalým finišom Astor neuberala príbehu na reálnosti. Žiadne zmeny v postoji a názoroch lusknutím prsta, aj keby sme práve také počínanie ubúdaním stránok knihy očakávali. Postavy sú zásadové, niekedy to hraničí až s tvrdohlavosťou, no kto z nás odpúšťa ľahko? Ako som už spomínala, každá časť série Môj je iná. Táto je veľmi emocionálna, najmä čo sa týka potláčaných boliestok na duši, ťažké vyrovnávanie sa s údermi reality a hľadanie kúska šťastia. Aj keď ho Ellie a Logan nájdu jeden v druhom, predsa si odopierajú, čo by mohli mať. Ako prevenciu pred ďalším sklamaním, čo je pochopiteľné. Sériu nie je nutné čítať postupne, ja to však odporúčam. Užijete si momenty, malé aj veľké, ktoré sa vzájomne prepletajú jednotlivými príbehmi. Ak na takúto pasáž narazíte, s úsmevom si pripomeniete- AHA, TAK TAKTO TO TEDA BOLO U NICH :) Síce séria Môj ešte nie je na konci, ale ja som už teraz veľmi zvedavá s čím ďalším Barbora Astor príde. Píše vždy lepšie, čo badať každou knihou, zvraty nie sú prehnane dramatické, pocity postáv opisuje s nehou a intímne chvíle s riadnou dávkou vášne, no vkusne. Mne nedá inak, ako vám knihy len a len odporučiť.

08.11.2023

spaľujúca vášeň, iskrenie a chémia

To mi, žiaľ, v príbehu princeznej a bodyguarda chýbalo. Napriek tomu, sa mi však pomaly zrejúca láska v knihe KRÁĽOVSKÁ HRA páčila.

Dôvod je jednoduchý. Vyvážili to iné emócie. Môže sa zdať, že v príbehu lásky by chýbajúca vášeň mohla byť kameňom úrazu. Nie u mňa. Páčilo sa mi, že autorka vo mne dokázala vyvolať niekoľko druhov emócií. Síce som vzájomnú náklonnosť hlavných hrdinov verila, niečo osobné, intímne, mi tam chýbalo, ale po dlhých úvahách som prišla na to, že som to takto pravdepodobne vnímala najmä kvôli častému skákaniu v čase. Mala som dojem, že autorka mi niektoré pohľady, či dotyky zamlčala XD

Nevadí, emócií som si užila dosť. Smútok z náhlych zmien, frustrácia z obmedzení, oddanosť a láska k priateľkám, rozhorčenie voči rodine, odpor k niektorým postavám, dojatie, hnev i šok pri určitých odhaleniach a kopec iných.

Bridget som si obľúbila už v predošlej knihe Bezpodmienečná láska. Jej cesta z princeznej, ktorá si žije privilegovaný život so snahou o normálnosť, po záver knihy, kedy sa chopila toho, čo jej osud(spolu s bratom)nadelil, bola úžasná. Dospela, bila sa za to, čo jej patrí, za seba aj svoju krajinu. Bola silná, láskavá, chápavá

Naopak Rhys bol zvláštny. To jeho smrteľne vážne vystupovanie! Ako toto mohlo Bridget imponovať? Asi videla pod masku od začiatku. Inak si to neviem vysvetliť. Ale jeho gestá, maličkosti, ktoré pre svoju zamestnávateľku robil, boli veľmi úsmevné. Zápletku týkajúcu sa bodyguarda som tipovala dávno predtým, ako sa stala- a správne. Nevedela by som si predstaviť inú.

Vedľajšie postavy sa párkrát zapojili do deja, ale o zťahu Alexa a Avy som sa nič nové nedozvedela. Čo je aj škoda, ale zas som dostala jasnú indíciu, kam povedú kroky Josha a celkom sa tomu teším. To bude hate-to-love ako vyšité.

Čo ma ale dostalo do kolien situácia takmer v závere knihy, návrat do domu ďaleko od ľudí odohrala sa tam taká epická scénka, až sa mi reálne vykotúľali slzy z očí! A to nie je bežné, stalo sa mi niečo takéto pri konkrétnej činnosti postáv úplne po prvý krát. Nerozumiem tomu, no nezabudnuteľná chvíľa ako táto ma rozcítila natoľko, že som potrebovala vreckovku.

Vyše 400 strán príbehu som si užila, pretože Huang píše parádne a radím ju k mojim obľúbeným zahraničným autorkám.

1 05.11.2023