Torgal komentáře u knih

Doteraz najstrhujúcejšia kniha narvaná až po okraj dejom rozprávaným vo vysokom tempe a plná zvratov. Číta sa doslova sama a z Uhtreda je už plnohodnotný vodca, ale s hodnotením nemôžem tentokrát ísť najvyššie. Všetko sa deje totiž až príliš rýchlo a kým si čitateľ zvykne na novú situáciu, všetko sa zmení. Napríklad dva roky v otroctve pokryje jedna kapitola a ide sa ďalej. Taktiež je z akčného deja dosť cítiť „filmovosť“ na úkor historickej presnosti (ktorá sa vzhľadom na nedostatok dobových materiálov dá pochopiť). Vynikajúce dobývanie Dunholmu (hoci Thyryne nadprirodzené schopnosti boli už trochu moc) a súboj s Ivarrom ale v závere nakopli dojem veľmi vysoko. 8+/10

1 03.01.2017

Vynikajúce pokračovanie osudov Uhtreda z Bebbanburgu. Spolu s ním absolvujeme lúpežné nájazdy, kde sa prejaví ako nemilosrdný bojovník, prím ale hrá záchrana Wessexu pred Guthrumovými hordami. Pri nej lepšie spoznáme nevďačného Alfréda a stretneme aj nové zaujímavé postavy z ktorých mnohé sa bohužiaľ nedožijú konca knihy. Čoraz viac ma ale fascinuje všadeprítomný náboženský fanatizmus, ktorý ľuďom kalí zdravý úsudok (pozerám na teba, Alfréd). Záver s poriadne špinavou bitkou je potom skvelým vyvrcholením strhujúcej knihy. 9/10

2 29.12.2016

Konečne som si aj ja poriadne za(c)onanoval. V dnešnej dobe už pôsobia priamočiare Conanove dobrodružstvá, v ktorým nie je núdza o krásne ženy, zlovoľných mágov a smrtiacich nástrah trochu archaicky, ale kvalitne napísaný text sa nezaprie. Mocný Cimmeran si tak svoje miesto medzi základnými kameňmi žánru jednoznačne zaslúži. 8/10

1 06.12.2016

Černokňažníkovi svedčia viac kratšie dobrodružstvá ako rozsiahle príbehy a Prízraky na Devine toho využívajú na plno. Je to v podstate zbierka poviedok umne upletených do podoby uceleného deja. Ubudlo sekania krkov i démonov, pribudlo intrigovania a plánov v plánoch (čo vítam). Príjemnou nadstavbou je téma nastupujúceho kresťanstva. Je z nej cítiť, že nová doba starým bohom nepraje a Rogan už nie je tým vítaným hrdinom, ale pre mnohých nebezpečným pekelníkom. Stále je to odpočinková literatúra (ako pre čitateľa, tak i pre autora), ale poctivo napísaná a pútavá. 7+/10

6 08.11.2016

Úprimne priznávam, že po tejto knihe som siahol kvôli Čitateľskej výzve nakazujúcej prečítať knihu od autora oceneného Nobelovou cenou. A dobre som urobil! Staroveký Rím za Nerovej krutovlády dýcha životom a na jeho pozadí sa odohráva príbeh najväčšej lásky v histórii literatúry (nemám potvrdené, ale neviem si predstaviť, že by ju mohlo niečo prekonať). Vyzdvihujem najmä skvostný jazyk (hlavne Chilónovu výrečnosť) a výborné postavy (špeciálne Petronius). Dokonca som nemal problémy ani s veľmi jednostranne vykreslenými kresťanmi (beriem to tak, že v tej dobe boli ešte plný ideálov o ktoré časom prišli). Pred poslednou štvrtinou som bol nadšený, ale očakával som trochu iné vyvrcholenie príbehu a samotný záver už bol odbitý a uponáhľaný. 8+/10

2 04.11.2016

„Život je osamelý, úbohý, škaredý, krutý a krátky.“ Tento Crozierov citát z Knihy Leviathanovej presne vystihuje ducha tohto románu. Posádky nešťastných lodí Terror a Erebus sú ťažko skúšané nielen zovretím ľadového pekla v ktorom uviazli, ale aj bezohľadným netvorom akoby z iného sveta. Dokonale zachytená dobová atmosféra ako aj zúfalá snaha o prežitie na mieste, kde všetky nádeje zlyhávajú. Jedinú výhradu mám len k záveru, kedy kniha náhle uhne dosť iným smerom. I tak je to ale pohlcujúci a mrazivý zážitok. 9/10

10 20.10.2016

Dvojka pokračuje presne v duchu prvej časti, čiže sa opäť dočkáme predovšetkým šťavnatých opisov porcovania ľudí i besov („Vypúlil oči, no vzápätí mu vystrekli z hlavy a z dier po nich vyšľahli plamene.“). Nonstop akcia sa mi ale ku koncu už začala dosť zajedať, zvoľnenie tempa a pokojnejšia pasáž by mi prišla k duhu. Na druhú stranu potešila väčšia nepredvídateľnosť, keď krachujú vytýčené plány a umierajú významné postavy, ba dokonca i nevinné deti. Kvôli akčnému stereotypu (a utnutému záveru) ale aj tak idem s hodnotením nižšie ako minule. 7-/10

2 28.09.2016

Čistá pohanská mágia. Akčné dobrodružstvo s hektolitrami telesných tekutín (prím hrá samozrejme krv), ktoré čitateľovi nedá šancu vydýchnuť. Dej sa na nič nehrá, je to priamočiara rubačka, no to neznamená, že by sme sa nedočkali aj nejakých prekvapení a zaujímavých dejových zákrut. Kniha priam preteká slovanskou a severskou mytológiou, je veľmi čtivá a farbisto napísaná. Je vidieť, že jej písanie si autor užíval rovnako ako ja jej čítanie. Napriek všetkým týmto pozitívam ale nejdem s hodnotením vyššie, lebo kniha ostáva v mantineloch odpočinkovej jednohubky bez presahu. 7/10

2 23.09.2016

Čert nech vezme opakovanie motívov (viacnásobné prepady vlakov, Shatterhand zamlčujúci svoju identitu) a epizodickosť knihy, pričom chýba ucelený dej i vývoj postáv. Všetko darmo, keď som čítal záverečnú kapitolu, tie dvadsať rokov staré emócie boli totiž späť. Dojemné i smutné zavŕšenie trilógie, ktorá navždy zostane v mojich spomienkach ako jedna z najvýnimočnejších knižných sérii. 9/10

6 16.09.2016

Oslavné ódy o význame Winnetoua na moje detstvo som napísal už v komentári k prvému dielu, pri druhom budem objektívnejší. Aj dnes si stojím za tým, že prvá časť funguje takmer dokonale, no pri „dvojke“ to už ani zďaleka neplatí. Úvod vôbec nenadväzuje na koniec predošlého dielu a tak si musíme čítať skratkovité rozprávanie o tom, ako sa Old Shatterhand stáva súkromným očkom, pričom všetci čakajú na pokračovanie dobrodružstiev s Winnetouom. Časom sa samozrejme dočkáme aj toho, ale pri tom všetkom je cítiť značná roztrieštenosť príbehu. Všetky dobrodružstvá pôsobia dojmom náhodných stretnutí (pričom viac ako náhodu pripomínajú deus ex machina), často krát sú opísané tak úsporne, že ani poriadne nevyznejú (príkladom absolútneho nezvládnutia dramatického písania je vyvrcholenie honby za Ohlertom) za ktorými nasledujú veľké skoky v čase a priestore. Skrátka, kniha pôsobí dojmom zbierky poviedok, ktoré niekto nasilu natlačil do jedného textu. Okuliare nostalgie sú ale veľmi mocná vec a tak som si jednotlivé epizódky (námatkovo: parník, ku-klux-klan, hacienda, Komančovia, vlak,...) stále náramne užil. 7+/10 PS: Keď to čítam teraz, tak vzťah Old Shatterhanda s Winnetouom pôsobí miestami neuveriteľne teplo, viď citácia z knihy: „Veď som sa dozvedel takú neobyčajnú vec: môj Winnetou kedysi ľúbil dievča.“

3 26.08.2016

Keď ma čitateľská výzva nasmerovala k obráteniu sa ku knihám môjho detstva, ako prvý ma okamžite napadol Winnetou. Táto kniha bola pre mňa absolútne zlomová. Kým som Winnetoua nedostal ako tretiak na základnej škole k Vianociam, čítal som maximálne tenké rozprávkové knižky s množstvom obrázkov. A zrazu tu bol ON - takmer štyristo strán textu skoro bez ilustrácii. Po počiatočnom rešpekte som skúsil aspoň úvodnú kapitolu menom Greenhorn. Vtipný opis čoho všetkého je schopný zelenáč na Divokom západe ma totálne pohltil a do knihy som sa okamžite zažral. Táto kniha mi otvorila dokorán brány literatúry. Kvôli tomu, aby som sa dostal k ďalším dielom som sa zapísal do knižnice, z ktorej som si potom vypožičal kopec ďalších kníh. Trilógiu Winnetou som nakoniec prečítal štyri krát a toto číslo som prekonal už len s Pánom Prsteňov o pár rokov neskôr. A neostalo len pri čítaní. Ja a moji kamaráti sme mali v šľachetnom Winnetuovi a čestnom Old Shatterhandovi veľké vzory, ktoré formovali náš duševný vývoj. Za týchto okolností žiadne iné ako maximálne hodnotenie neprichádza do úvahy. 10/10

9 18.08.2016

Vzniknúť táto kniha ako fikcia, odsúdil by som ju ako totálny brak. Veď autor nielenže urobil z hlavnej postavy najlepšieho kulturistu planéty a hviezdu akčných filmov, ale dokonca aj guvernéra najbohatšieho amerického štátu. Nehorázna blbosť! Schwartzeneggerov život je nepochybne fascinujúci a napísal o ňom mimoriadne čtivú knihu, ktorá je na pomedzí životopisu a motivačnej literatúry. Každý neúspech ho motivoval k tomu snažiť sa ešte viac a do každej z tuctov svojich aktivít sa vrhal s elánom a naplno. Teda aspoň takto idealisticky to prezentuje v knihe, čo ma vedie k pochybnostiam o tom, či si realitu hollywoodsky nevylepšil. Nespochybniteľne to bol ale neuveriteľne ambiciózny a cieľavedomý človek s poriadnym egom (od malička veril tomu, že je predurčený na veľké veci, ktoré napokon aj dosiahol). Jediná vec, čo ma vyložene otravovala bola všadeprítomná adorácia USA a siahodlhé opisy jeho politických aktivít ešte predtým, ako sa stal guvernátorom. 8/10

2 10.08.2016

Alegória, ktorá hravou formou vysvetľuje ako moc ničí charakter a že aj tie najvznešenejšie ideály neobstoja proti ľudskej nenažranosti. Mnoho tu načrtnutých myšlienok autor dotiahol v 1984 do dokonalosti, nič to ale neznižuje na jej pôsobivosti a poučnosti. Nečudujem sa súdruhom, že ju zakázali, to spodobenie vtedajšieho režimu bolo dokonalé. 9-/10

Dôkazom geniality tejto knihy je jej úžasná nadčasovosť. Aj po takmer siedmych desaťročiach od vydania pôsobia jej témy neuveriteľne aktuálne a keby ju Orwell písal dnes, pokojne by ju mohol vydať v nezmenenej podobe. Z opisov totalitnej spoločnosti a jej praktík, z ktorých mnohé boli súčasťou našej minulosti, chodí mráz po chrbte. A to preto, že sa až nepríjemne blížia skutočnosti v ktorej doteraz žije kus sveta, napríklad Severná Kórea. Vizionárske dielo, z ktorého som mal prvý krát v živote pocit, že som prečítal spoločensky naozaj dôležitú knihu. 9+/10

6 29.07.2016

Táto legenda teda očakávania nenaplnila. Námet o bohov živoriacich medzi nami sa dal zužitkovať podstatne zaujímavejším spôsobom než len neustálym presúvaním z miesta na miesto. Hlavná dejová linka je potom strašne nezaujímavá a grády dostane až v poslednej štvrtine. Dej našťastie spestrujú početné historky a príbehy, ktoré síce nijak nesúvisia s príbehom, ale vďaka umnému Gaimanovmu slovotepectvu sa výborne čítajú. Stále ale prevažuje prehnane popisná hlušina, ktorá síce buduje atmosféru, ale tá nie je samospasiteľná. Chvalabohu na konci väčšina vecí zapadne na svoje miesto a konečné rozuzlenie nakopne celkový dojem z knihy vyššie. 6-/10 PS: Idea, že "modernými bohmi" sú televízia, internet, železnica alebo dokonca diaľnica je smiešna, obzvlášť keď chýba boh, ku ktorému sa klania celý svet - peniaze.

3 22.07.2016

Tento diel už na mňa pôsobil dojmom nadbytočnosti. Asi ako prídavok k výdatnému obedu. Zápletka naznačená na konci Diablovej pevnosti sa vyrieši nečakane hladko a rýchlo, potom nastúpia vojenské manévre. Stále sa to číta jedným dychom, ale tentokrát je dej menej pestrý (všetko sa točí len okolo invázie handrových hláv), navyše fantasy prvkov je tentokrát minimum. To, že Ďuro má históriu v malíčku nie je treba zdôrazňovať, ale mal som veľký problém so zorientovaním sa v množstve uhorských a hlavne tureckých dôstojníkov. Potešila prítomnosť starých známych zo Strážcov Varadína, na splatenie dlhov si ale počkáme až do Hradbu západu. A to je moja posledná výhrada – kniha je jednoducho príliš krátka a z plného tempa náhle skončí bez toho, aby sa čokoľvek rozriešilo. 7-/10

1 07.07.2016

Zavŕšenie trilógie privádza našich hrdinov späť na hranice Uhorska a opäť je z toho čtivá rubanica s fantasy nádychom, akou bol prvý diel. Väčšie ambície než baviť čitateľa stínaním mohamedánskych kotŕb Ďuro ani tentokrát nemal, čo je s ohľadom na úžasnú prácu s historickými reáliami možno aj trochu škoda. Dej už tradične nepatrí k najkomplikovanejším, ale odsýpa vo vysokom tempe a neraz sa vytiahne s parádnou scénou. Nové postavy sa tiež vydarili a oproti Bráne Irkally som sa dočkal aj plnotučných záporákov. V mojich očiach teda najlepšia časť série, uvidíme čo na to Železný polmesiac. 8/10 PS: Tá porno vložka už ale bola trochu moc, do knihy mi nepasovala.

4 22.06.2016

Kniha pre deti v nás. Rozsahom dlhá ako krátka poviedka, myšlienkami ale bohatšia ako mnohá hrubá bichľa. Príbeh v nej hľadať netreba, jej zámerom je obrátiť našu pozornosť na to podstatné, čo očami nevidieť. Napriek mnohým krásnym momentom (ovečka, ruža, líška) som ale v dobrej polovici podobenstiev nepochytil ich posolstvo. Z tohto dôvodu (a možno aj preto, že dieťa vo mne je už asi odrastené) nedokážem Malého princa oceniť tak, ako by som rád. 7-/10

31.05.2016

Dej sa presunul na exotický Blízky východ, ktorého arabská poetika bola veľmi príjemným spestrením príbehu (i keď v Uhorsku som sa aj tak cítil „viac doma“). Nesadlo mi, že tlačením na nadprirodzené prvky sa z historického dobrodružného románu Báthory zmenil v podstate na klasickú fantasy, k čomu prispel aj menej zaujímavý dej spočívajúci v klasickej výprave družiny do nebezpečenstva. Navyše nepriateľom chýba „ksicht“ – sú to len generické prekážky stojace hrdinom v ceste, o ich motiváciách sa nič nedozvieme. I napriek tradične vysokej úrovni slohu hodnotím teda o hodný kus horšie ako Strážcov Varadína. 6+/10

Čisté dobrodružstvo s hromadou akcie a čvachtavého gore. Kornel na svojej púti kosí mohamedánov horšie ako mor, stretáva nečakaných spojencov, čelí zradám aj silám pekelným – proste všetko, čo by človek od poctivej dobrodružnej knihy čakal. To všetko vyšperkované živými opismi dýchajúcimi atmosférou protitureckých vojen s množstvom autentických dobových výrazov a úžasným zmyslom pre detail. Celkový dojem kalí jedine prílišná jednoduchosť zápletky a priveľmi priamočiary dej. 8-/10

1 19.05.2016