TERRORDROME komentáře u knih

Minulý diel bol nebezpečne rutinne-recyklačný, s týmto je to trochu komplikovanejšie. Základom je nekroskopova premena na vampíra, keďže ho mentálne znásilnil hnusák Faethor a Harry sa tak pomaly stáva vyvrheľom po ktorom idú jeho bývalý kolegovia a aj mŕtvy ( ktorý ho dovtedy zbožnovali a neváhali kvôli nemu kedykoľvek vstať z hrobu aj vo forme stáročných franforcov ) mu dali košom, lebo s upírom sa nebavia, HOWGH! K tomu je prilepený Harryho posledný prípad, po ktorom plánuje nadobro vziať roha z našej dimenzie. Úlohou je chytiť úchylného nekrofilného nekromanta znásilňujúceho svoje obete do ručne vyrezaných dier ľubovolne po tele, tak aby to cítili aj po smrti. No a medzitým ešte prcnutá linka z hviezdnej strany s vampírmi v ľadovom vyhnanstve plánujúcimi čo ďalej. Táto časť sa mi páčila, len som si nevedel dosť dobre predstaviť kam ( a či vôbec ) to nakoniec môže viesť. Nuž, viedlo aj keď tá záverečná kucapaca pôsobila opäť v celkovom kontexte tak nejak divne dolepene a hrrr, ale zasa horiace kríže, zvracanie granátov, atómový blitzkrieg a satan so stratou pamäti je zaujímavá kombinácia. Plus vampírsky sex s nevídanou telesnou akrobaciou. Takže to bolo síce preplácané, ale došlo solídneho konca, každopádne to vidím na tri.

2 22.09.2019

Po prvý krát ma Nekroskop naozaj sklamal, jediné pozitívum Reči Mŕtvych je vyrovnávanie sa Harryho s jeho zablokovanými nekroskopickými schopnosťami vďaka vampírskemu synovi, ktorý sa mu pohral s mozgom a takto sa poistil že po ňom tatko nepôjde. Tento nekroskopov pád a jeho neschopnosť byť sám sebou zaujal, všetko ostatné je už iba rutina ktorú sa Lumley snaží zakryť možno iba občasnou perverzitkou. Z hrobu/urny povstane ďalší Ferenczy, tentoraz nehodný Faethorov štvorprstý syn Janos a zbytok knihy je plus mínus iba hajpovanie akýže strašlivý a nebezpečný hnusák to je. Ale keď na to reálne príde, tak Harry zasa len povolá pár mŕtvol na pomoc a Janos si ani neprdne... tak to ma teda nepresvedčilo. Čo už...

2 01.09.2019

Tretí Nekroskop je hneď od začiatku nakopnutý ako stíhačka. Sovieti zmršeným projektom otvoria bránu do inej dimenzie z ktorej občas vyletí nejaký ten hnus a na oplátku tam oni nahádžu pár ľudí že čo to spraví. Takto skončí na druhej strane aj zajatý imperialistický špión prezývaný Jazz a stihne so sebou ešte strhnúť aj jedného nepríjemného ruského hajzla. Všetky tie popisy sibírskej základne, samotného experimentu aj bizarného cudzieho sveta sú zmáknuté, zaujímavé a nemám k nim žiadne výhrady. Samozrejme vzhľadom k naturelu tejto série neprekvapí že nový rozmer je plný hašterivých a tyranských upírov obývajúcich svoje zámky, po Frankensteinovsky pozliepaných zo zmodifikovaných tiel rôznych úbožiakov. Potešila prítomnosť telepatky Zek, ktorá sa objavila už v predchádzajúcom diely a ako ideologicky nepohodlná ( stále sme v časoch sovietskeho zväzu ) osoba mala tú "česť" byť poslaná bránou na "hviezdnu stranu. Stále som nespomenul samotného Nekroskopa, lebo ten už tak nejak tradične nemá, hlavne v prvej polovici až trištvrtine knihy veľa priestoru, vlastne len pár pasáží kde rieši kam sa podeli jeho žena a syn, plus neskôr kam sa podel agent Jazz. Vlastne si myslím že Harryho hrdinský nástup vo finále môj celkový zážitok skôr narušoval, lebo celý čas sledujeme nejaké postavy hodené a pretĺkajúce sa nepriateľskou dimenziou a potom ich z ničoho nič len tak opustíme pretože tam zrazu nabehne Superman Keogh ako nejaký naspídovaný Gandalf a začne smažiť upírov bleskami zo svojej zadnice. To síce trochu preháňam, ale bolo to niečo v podobnom duchu a posunulo ladenie príbehu ešte viac smerom k epic fantasy. Inak my ale ten odklon od hororu k fantasy nevadil, lebo som sa proste bavil, len ten záver by som jemne ošomral, pretože to proste dosť nemilosrdne utne rozbehnuté vyprávanie len aby bolo jasné že je to stále o Nekroskopovi. P.S. to že cigáni pochádzajú z inej dimenzie ma ako slováka úprimne pobavilo... mier!

2 18.08.2019

Takmer polovicu knihy som si hovoril že to proste nie je tak zaujímavé ako prvý diel, základ príbehu je postavený na barličke že sa "mŕtvy" upír Tibor Ferenczy okrem onoho plánu s Dragosanim pokúša oživiť sám seba aj pomocou stvorenia poloupíra, ktorého matku znásilnil chápadlom. Okrem toho tvoria dej samé flashbacky do minulosti a všetky postavy sa tam len mihajú, vrátane samotného Nekroskopa Harry Keogha uväzneného v podivnej posmrtnej metaexistencii. Neskôr sa ale začne balvan valiť z kopca, pasáže z Tiborovej a Faethorovej minulosti plnej vražedného šialenstva majú grády, upírsky pankhart a satanáš samouk Julian Bodesku sa stáva riadne zvrhlým bastardom a ako bonus tam buble nemysliaci surový, upírsky protohnus pod podlahou v pivnici. Taktiež špiónska linka príbehu ( stále je studená vojna ) solídne graduje, pričom za vrchol knihy považujem útok na Bodeskov "brloh" plný plameňometného grilovania úpírskych psov i nahých žien v kúpeľni. Áno, všetky tie morbídne a brutálne detaily s perverzným podtónom rozhodne potešili, stále žiadna gotická emo romantika len poctivý horor. Trochu by som asi skritizoval finálne zúčtovanie, proste preto lebo značne kopíruje to z prvého dielu, aj keď samozrejme zombík s polovicou hlavy zatĺkajúci kolík do upíra pomocou náhrobného kameňa je bizár ako sviňa a to ako sa Harry napokon vysporiadal so svojou nehmotnou existenciou bolo celkovo parádne vypointované vyústenie. Takže nakoniec som bol opäť spokojný.

1 26.07.2019

Zaujímavá vec s upírskou tematikou, aj keď tí upíri sú tam vlastne len okrajovo a neovplyvňujú priamo fyzicky samotný dej. V každom prípade je určite fajn že to nie sú moderný trblietavý emáci, ale odporný vyčúraný paraziti najhnusnejšej kategórie. Dej ako taký je rozdelený na dve súbežné linky, pričom viac priestoru nedostáva prekvapivo hrdina, teda titulný Nekroskop, ale je ho "protivník", sovietsky ( studená vojna a špióni fungujú ako motor príbehu ) nekromant Dragosani špecializujúci sa na vypočúvanie mŕtvol veľmi nechutným spôsobom a plánujúci získať tajomstvá jedného skoromŕtveho upíra pochovaného uprostred rumunských lesov. Samotný hrdina sa oproti tomu rozbieha veľmi zvoľna, objavuje svoje schopnosti tlachania z mŕtvymi a pasáže s ním sú kratšie než Borisove. Nakoniec sa títo dvaja samozrejme stretnú, ale to už je jeden z nich upír a druhý superman čo sa dokáže pomocou metafyzických rovníc vo svojej hlave teleportovať a vyvolávať armády kostlivcov. Záver je v kontraste s dovtedy precízne budovaným hororíkom taká rozšupnutá mysteriózna fantasy, ale mne to náladu nepokazilo ( Dragosaniho finálny časopriestorový rozsudok ma dostal ). A vzhľadom k počtu nasekaných pokračovaní by som povedal že sám autor bude nejaký druh upíra čo svoje pôvodné originálne nápady vysaje až do kostnej drene... veď uvidíme.

2 16.07.2019

Tretí diel už definitívne prišiel o čokoľvek čo robilo vesmírnu odyseu zaujímavou, Clarke možno dokáže popísať technické detaily vesmírnych letov tak, že to ani dnes nepôsobí smiešne, ale rozhodne nedokáže normálne odvyprávať ani obyčajnú jednoduchú historku akou 2061 proste je. Z nejakého vesmírneho mystéria neostal ani prd, len politika, technické popisy čohokoľvek-kedykoľvek a za tým všetkým skrčená naivná Verneovská zápletka o stroskotancoch na Europe čo nájdu diamantovú horu ( a žiadnych mimozemšťanov, lebo tí sa vraj ukryli ). Clarke si dá záležať na životopise čínskeho magnáta čo sa knihou len mihne či detailmi obratu kozmickej lode, vrátane toho že je dôležité ju osprchovať v kometárnom gejzíre, ale samotná záchranná akcia je nakoniec odbitá "mimo záber", zato toho ako si posádka kráti dlhé chvíle na ceste si užijeme do sýtosti. Z celého diela som mal akurát dojem halabala zlátanej fušeriny ktorá sa tragicky neúspešne tvári ako hard sci-fi ale je úplne prostučká, skáče len hore-dole, vyžíva sa presne v tom čo ma vôbec nezaujíma, súvislým príbehom príliš neprekypuje a dokonca kašle na vlastné pravidlá ( no fakt, čo to tajomné varovanie o nevstupovaní na Europu ktoré je porušené a nič z toho... ). Toto je bieda!

2 07.07.2019

Keď je treba zabrániť svadbe, Pratchettove čarodejnice sú ideálne kandidátky na splnenie misie a Ich jasne vyprofilované akčné charaktery neomylne ťahajú celý príbeh, dávajúc na frak všetkému a všetkým. Takže sa vydajú na cestu, počas ktorej neustále narážajú na situácie kde sú ľudia aj zvieratá kýmsi zmanipulovaný aby sa správali podľa klasických rozprávok. Najviac ma asi zaujal ten schizofrénny vlk, aj keď to nebola práve jedna z tých vtipných vložiek. Inak je to ale neprekvapivo o tom ako sú fúria Zlopočasná a veselá starenka Oggová ťažko nad vecou a silou arogantného uragánu riešia všetky problémy napríklad tak že proste sfackujú stádo býkov valiace sa mestom, nehovoriac o tom ako dokážu sebedrsnejšieho protivníka psychicky zlomiť len pomocou diabolsky rafinovaného špárania sa v uchu. Ich mladšia a neistejšia kolegyňa Magráta sa im viac menej iba pletie pod nohy ( aj keď je to celé oficiálne jej akcia ) a mení svojou tvrdohlavou kúzelnou paličkou všetko na dyne. Takže z toho vychádza fajn oddychová zábavka s hláškami ( starenkine svojrázne pokusy hovoriť vlastnoručne spatlanými cudzími jazykmi boli brilantné ) a tentoraz menej abstraktným "zlom" než v pár predchádzajúcich Zemeplochách. Miestami som uvažoval či nedám štyri hviezdičky, ale tie tri sú nakoniec tak akurát.

2 30.06.2019

Ono je to zasa o tom istom čo vždy, hrdina s poetickým menom Mlejnek funguje ako lovec vylepšených zločincov v cyberpunkovej Prahe a jedného dňa sa ocitne uprostred spiknutia ktoré ho postaví proti všetkým, čo znamená že ich bude musieť pekne po vzore svojho mena brutálne pomlieť do klobás a popri tom sa ešte navážať do moslimákov, džamorákov a východného Slovenska. Jeho protivníci sú "rehabilitovaný" šialenci ako sadistická prostitútka s katanami vyliezajúcimi z rúk a pyroman čo pri vraždení zapaľuje sám seba. Okrem výdatne mäsitej a špliechajúcej akcie ma bavili aj neustále striekajúce hlášky a krkolomne epické prirovnania ktorých tam Kotleta naprdel za celú kadibúdku. Plus nejaké to jeho obľúbené slovko "prásk", aj keď tentoraz tam bolo asi viac "ratatatata". Finále s tankom proti cybermodlivke bolo vlastne jedno z Františkových najúdernejších, je to klasik.

7 19.06.2019

Takže sme došli do bodu keď večnému cisárovi dočista hrabe, je z neho solídny Caligula a Nero v jednom a jeho bývalý najlepší agent Sten musí proti nemu zmobilizovať všetkých vesmírnych partizánov a proletárov. Po grandióznom planetárnom antihmotovom atentáte nasleduje až prekvapivo podrobná pasáž kde samotný cisár spomína ako sa stal z Havajského špinavca vládca vesmíru a "nesmrteľník". V tej chvíli už to ale začnú rozmotávať aj hrdinovia a môže nastúpiť vražedné finále v inom vesmíre. Posledný Sten má všetko čo by mal mať, odpovede na dávne tajomstvá aj poriadne napätie, ale ten pomyselný dramatický vrchol sme už proste minuli už v predchádzajúcej Smršti a tak sa Koniec Ríše musí kvázi uspokojiť so štyrmi hviezdičkami na vesmírnom pozadí.

1 12.06.2019

Americký novinár pátra po autenticite Ježiša a jeho zázrakov a má to vysoké hodnotenia, takže som sa do toho pustil aj ja. Kniha je pojatá ako séria rozhovorov pri ktorých autor rozoberá hodnovernosť jednotlivých aspektov evanjelií s niekoľkými novozákonnými top expertami, ktorý drvia na prach každú pochybnosť... teda skoro, lebo ja som ateista ukovaný vo vyhniach Mordoru a keď nejaký ( akokoľvek fundovaný ) týpek vyhlási že zázrak sa musel stať lebo staroveký pisateľ dokázal správne opísať miesta na ktorých sa odohrával, tak proste nepadnem hneď na zadok s modlitbou na perách. Pozitívom je to že Strobel dáva správne rýpavé otázky a dostáva vyčerpávajúce odpovede nad ktorými sa proste človek musí zamyslieť a nejako spracovať ( a treba povedať že čím som to dlhšie trávil, tým viac sa mi to všetko zdalo ako celkom šikovný manipulačný manifest. ). Ono, všetci tí experti sú veriaci, často teológovia, či dokonca kňazi, takže ma neprekvapuje že dochádzajú iba k jednoznačne kladným odpovediam na to či bol Ježiš zosobnený Boh ( ak to o sebe Ježiš tvrdil, vraj to musí byť pravda práve preto že je to také extravagantné ) a mesiáš čo rozhadzoval zázraky ako lentilky a popri tom sa ešte musia občas decentne rozhorčiť nad tým ako sa stále niekto pokúša tieto veci spochybniť. Všetci pochybovači, skeptici a ateisti sú tu celkovo iba za takých habkajúcich truľkov ktorý sú radi ak dajú dohromady aspoň súvislú vetu aby ju naši apologéti mohli rozcupovať. Oni si síce dokážu výrečne vyargumentovať čokoľvek ( ale to dokáže aj Däniken keď tvrdí že pyramídy postavili mimozemšťania ) a že apoštoli a evanjelisti proste nemohli klamať, mystifikovať či sa len mýliť, ale pre mňa je to stále o tom že niekto pred 2000 rokmi píše o zázrakoch a ja tomu môžem iba veriť alebo neveriť. Hlavne v prvej polovici má Strobel tendenciu uspokojiť sa s odpoveďami ktoré vo mne akurát vyvolávali ďalšie otázky a aj keď nakoniec poznamená že kniha proste nemôže obsiahnuť všetko, tak ma štve ak sú mi teda predkladané takéto rádoby definitívy, ktoré vraj dovtedy pochybujúceho autora absolútne odrovnali. Hovoria tu o tom že minimálne 10 000 židov v krátkej dobe opustilo svoju vieru a prešlo ku kresťanstvu, čo sa dá vraj vysvetliť iba tým že videli oživlého Ježiša, ale ani podľa evanjelií ktoré opisujú jeho "posmrtné" zjavenia ho toľko ľudí nemohlo vidieť a väčšina z nich teda musela konvertovať z "druhej ruky", čiže na základe toho čo tvrdili iný ľudia. Taktiež keď sa to hodí, je nám pripomenuté že v staroveku neboli žiadne noviny, rádio a televízia, takže keď Herodes vyvraždil novorodeniatka takmer nikto si to vraj ani nemusel všimnúť, ale zato ak by boli v evanjeliách o Ježišovi napísané nepravdivé či skreslené údaje, hneď by bol údajne oheň na streche a "pamätníci" oných udalostí by sa museli predsa ohradzovať voči takým bludom. Verdiktom knihy proste je že nový zákon je na železobetón stopercentne pravdivý, medzi historickým a mýtickým Ježišom nie je žiaden rozdiel a že je to tak si môže každý overiť tým že sa k nemu obráti. Sorry, toto nežeriem... každopádne aj keď ma kniha o ničom nepresvedčila, tak ju asi odporúčam skúsiť, ale neberte ju moc vážne, lebo je veľmi ľahké podľahnúť veľkohubej sebaistote Kristových obhajcov a nadobudnúť dojem že všetko čo povedia má zmysel... ale nemá, stačí to len rozdýchať a nestratiť hlavu.

2 01.06.2019

Najlepší diel Stena, ktorý ma oproti predošlému nenápadnejší rozbeh. Cisár je späť na tróne, láta diery v rozpočte po dočasnej vláde rady dôverníkov a vyšle Stena na nejakú idiotskú diplomatickú misiu podporiť dákeho starého tyranského prda. Ten však natiahne brká ešte pred Stenovým príchodom a celá Altajská hviezdokopa dychtí v rámci starých rasových sporov po tom, skočiť jeden druhému po krku. Najlepšie na tom ( pre čitateľa ) je práve to ako sa všetko úsilie iba zvrháva v stále väčší a chaotickejší bordel, cisárom dosadený nový vodca je psychopatický maniak s genocídnymi chúťkami a hrdinovia tancujú v daždi hovien uprostred revolúcie. No a z cisára sa po zmŕtvychvstaní pomaly stáva nefalšovaný šialenec, takže všetko speje k tomu bodu keď Sten a jeho parta budú stáť sami ako nedobrovoľný vzbúrenci proti celej ríši, čo je opäť veľmi vďačný motív. Za mňa sto bodov!

1 01.06.2019

Tento diel má rozhodne hneď skraja skvelo rozhodené karty. Mŕtvy a opäť resurektovaný cisár pracuje na svojom návrate z hrobu na trón a medzitým vládne ríši banda nenažraných hajzlov ktorým čoskoro začnú dochádzať pohonné hmoty, takže sa neštítia ničoho aby nejaké splašili. Takto začne aj hon na Stena, ale ten je samozrejme nebezpečná korisť a hneď aj plánuje ako zaraziť hnusáckych buržujov v rozlete. Z rozjazdu som bol teda nadšený, zbytok knihy to trošku zrazil dole na môj vkus až mamutím množstvom politiky zo všetkých strán, vrátane pasáže kde Raschid dosť šialeným spôsobom falšuje voľby na jednej extra skorumpovanej planéte. Nemôžem povedať že by niečo z toho bolo zbytočné či nudné, len to zasa posúva príbeh viac do všeobecnej galaktickej roviny miesto osobnej, ktorá mi vždy vyhovovala viac. Ale záver so znepokojujúcim happyendom dáva tušiť, že sa asi všetko obráti naruby a to autorom vyšlo.

20.05.2019

Steník teda naposledy skončil ako vojnový zajatec, takže prvá polovica knihy je klasická záležitosť o pobyte vo väzení s krutým fašistickým režimom a plánovaním úteku. Druhá polovica sa potom preklopí do širšie pojatého politikárčenia, kde sledujeme plánovanie večného cisára aj priblblých Tahnov ( ktorý po agresívnom úvode vojny už iba statočne smerujú k porážke ), plus medailóniky rôznych jednorázových postáv čo nejako prispejú k vývoju udalostí a do toho tu a tam vstúpi Samotný Sten so svojou obvyklou podvratnou činnosťou ( a Kilgour s vtipmi o bodkovaných hadoch ). A treba povedať že nič z toho ma nenudilo, ten cynický pohľad autorov na hrdinstvo a vojenskú "česť" stále funguje. Po epicky idiotskom vyvrcholení Tahnskej superstar madam Atago už smerujeme do finále so šokantnou príchuťou, takže uvidíme čo s tým urobí ďalší diel.

06.05.2019

V Stenovom vesmíre sa teda po zapeklitých atentátnych udalostiach pomaly schyľuje k vojne s Tahnskými fašistami a náš hrdina sa na "radu" cisára dá k letectvu aby absolvoval ďalší výcvik s nonstop ziapajúcimi inštruktormi a nakoniec dostal svoju vlastnú letku štyroch lodí na základni vypatlancov ktorým ide iba o to mať čo najviac vyleštené zlaté gombíky na uniformách. Steník si vďaka ich "podpore" musí zbúchať posádku zo samých vyvrheľov a pochybných existencii, čo je jednak sranda a taktiež s nimi čitateľ z toho dôvodu akosi podvedome sympatizuje. Keď potom to rošambo naozaj vybuchne ( myslím tým že začne vojna ), cisár schytá pár atómoviek na svoj palác a jedine Stenov tucet špinavcov medzi armádnymi trotlami dokáže podľa svojho zvyku dávať Tahnom čo to zožrať. Tentoraz však aj Sten konečne po prvý krát v tejto sérii dostáva zabrať viac než môže zvládnuť a vedie zúfalý boj proti zúrivej presile galaktofašistov, ktorej nakoniec musí podľahnúť. Inak povedané, konečne to začína byť z čitateľského hľadiska poriadne husté...

22.04.2019

Sten je prevelený z planetárneho podvraťáka na cisárskeho pikolíka starajúceho sa o bezpečnosť jeho výsosti večného nasávača. Už v úvode pri detailných predstavovačkách rôznych postáv, obetí i podozrivých je jasné že tentoraz to bude proste kozmická pátračka. To je zároveň aj problém tohto dielu, pretože aj keď sa mu formálne vlastne nič moc vytknúť nedá a zápletka, pátranie i odhalenie atentátneho komplotu bez problémov funguje, tak predsa len nedokážem potlačiť pocit že je to "iba" priemerná detektívka v sci-fi háve. Za zmienku stojí hlavne pasáž z fašistickej väzenskej planéty kde sa aj vďaka nástupu hláškujúceho ťažkosveťana Alexa rozbehne nejaký ten očakávaný cynický humor, ktorého je tu inak ako mäsa v párkoch. Celé je to naviac iba akási komorná rozohrávka udalostí do ďalších dielov, ale ako vravím, zle na tom vlastne nič nie je, okrem toho ľahkého dojmu medzihry či nutnej výplne.

1 17.04.2019

Druhý diel Stena nemusí stíhať toľko vecí ohľadom hrdinu a sveta v ktorom sa nachádza a preto zostáva všetok priestor na konkrétny problém. Sten a jeho galaktický cisársky podvraťáci majú zatočiť s hviezdokopou ovládanou náboženskými fanatikmi, aby tadiaľ mohli bezpečne prechádzať lode za účelom ťažby surovín. Teda proste kvôli cisárovým kšeftom. Inak, večný cisár je naozaj nevyspytateľná postava u ktorej jeden nikdy nevie či je to úplný psychopat, alebo len pragmatický vyčúranec. Samozrejme sa mi páčila tematika o tom ako spacifikovať vesmírne hadrónové gebule s konskou dávkou cynizmu a čierneho humoru. Pravda aj tu sa Stenovi a jeho parte ( valibuk Alex, tučná cigánka Ida, emzácky medvedík zvaný doktor... ) vlastne darí všetko do čoho sa pustia na prvý pokus a nebyť nejakej tej hnusne zrady stihli by zničiť celú civilizáciu nábožníkov ešte pred obedom, ale tentoraz je to proste celé zábavnejšie, takže robím akože nič. Hlavne potom to finále kde sa z nového proroka stane stopercentná supersviňa riadne šliape a kĺže po satirickej čepeli. Tak teda hrr na ďalší diel, lebo záver jemne naznačuje že s cisárom asi bude "veselo".

1 08.04.2019

Klasický motív lúzra ktorý sa musí vyhrabať z dna civilizačného močiara aby dokázal pohnúť galaxiou. Tentoraz tu máme roboša z ťažobnej planéty bez šance na únik, tak trochu sociopata s diabolským nožom ukrytým v predlaktí. Zaujímavé a dobre popísané prostredie a vôbec fiktívny vesmír riadený večným cisárom ( pozoruhodná postava žerúca čili ) akurát ten príbeh je budovaný strašne mechanicky a všetky problémy sú vlastne len "akože", lebo aj keď hrdinom pod zadkom tiká atómová bomba, proste ju hneď len tak zneškodnia a hotovo, nehovoriac o úplne zbytočnej linke s najlepším nájomným vrahom vesmíru. Proste "puf" a hotovo, plus Sten nájde lásku, stratí lásku a je to akoby sa nič nedialo. Najlepšia časť je tak zrejme výcvik v cisárskej garde a oceňujem ako vždy všadeprítmoný cynizmus a humorný podtón. Je v tom rozhodne potenciál ktorý snáď ďalšie diely rozvinú, zatiaľ je môj postoj rovnako neutrálny ako emocionálny náboj tejto historky.

1 01.04.2019

Solídna zemeplocha kde smrť dostane padáka a odíde kosiť obilie, čo vedie ku kritickému nárastu životnej energie ktorá potom presakuje do reality a spôsobuje že rôzne predmety lietajú rôzne vzduchom a nadávky sa zhmotňujú nad hlavou nadávajúceho v podobe zmutovaných komárov. Medzi tým všetkým sa potáca starý Rumpál Žička, zmätený z toho že sa mu nedarí umrieť a stále oxiduje medzi živými, ktorý sa mu ale snažia nezištne pomôcť napríklad tým, že ho zakopú na križovatke. Nemŕtvy zakladajú odbory, nezmysly tárajúci mágovia bojujú ( sme zlý! ) s obživlou kopou hnoja a inváziou nákupných vozíkov a bubák sa ukrýva za dverami ktoré si nosí so sebou po ulici... a zrodí sa krysí Smrť! Humoristicky to teda funguje a aj tá Smrťova existenciálna linka o spoznávaní života do toho pasuje, takže celkovo hodnotím výrazne pozitívne. Akurát to ústredné "zlo" je snáď až príliš abstraktné a koniec sentimentálny, ale to k tomu asi patrí tiež.

5 20.03.2019

Bláznivá sci-fi groteska kde nešťastný vojačik Bernhard zbesilo kľučkuje medzi absurditami ťažkého kalibru a neustále pri tom nadáva. Najprv je vyslaný ako prieskumník na planétu ( bývalá zem ) kde nejakých 200 tisíc rokov vládne iba osamotený riadiaci počítač ktorý sa pasoval za boha a z protoplazmy stvoril haldu chujovín podľa rôznych kníh. Hrdina musí odolávať sexdroidom v megabordeli, oženiť sa so šialenou sestričkou na Drakulovom zámku, zožerie vajce vtáka Fénixa, stretáva boha hromu Tóra so smrdutým dychom, dementného Conana... atakďalejatakďalej... proste z jednej kraviny do druhej a ešte sa musí celý čas hádať so svojim robodruhom čo ho neustále buzeruje a púšťa na plné pecky reklamy na nejaké geniálne keksy a pivo. S takou kadenciou hustenia nezmyslov nemá nuda šancu, akurát začína byť Bernhard postupne trochu otravný, ako iba neustále narieka a zdrhá a nikdy sa nevybičuje aj k nejakým činom. V druhej časti je potom za svoju misiu odmenený pobytom na väzenskej planéte Plíživá Smrtka, šťastnou náhodou utečie na šialenú megaloď kde sa brodí odpadkami, zažíva migráciu nadržaných televízorov a teror nadržaných dôstojníkov ktorý už dlho nemali komu rozkazovať. Keď sa lietajúci mozog premení na herný automat, Bernhard poletuje priestorom pomedzi Verneovké lietajúce vtákoviny, a navštívi papundeklovú utópiu vedenú pošahaným vlkolakom začal som mať pocit že už naozaj strácam pôdu pod nohami, ale sranda to stále bola, takže načo sa sťažovať. Celkový dej nemá zmysel, ide iba o príval satirických scénok ktoré svoju úlohu plnia, takže to má odo mňa za štyri.

3 10.03.2019

Pratchett tentoraz ryje do Hollywoodu a jeho pozlátkovej plochosti. A keďže sa to odohráva na Zemeploche, je aj tá satira dosť plochá. Alchymisti vynájdu film, niekto prihodí popcorn, postavia mestečko Holy Wood plné maľovaných priečelí, občas hádžu hlášky ako "keď to krváca, môžeme to zabiť" a hrdinka má halušky o tom ako stojí nad mriežkou a vzduch jej fúka pod sukňu. Väčšina z týchto narážok a citácií ma vôbec nebavila, snáď okrem vízií tajomného zlatého muža s mečom a rozhodne scéna s obrou ženou držiacou jačiacu opicu. Hrdina je na začiatku zaujímavo opísaný ako extrémny lenivec ktorý radšej poctivo posilňuje, lebo nosiť kilá naviac je príliš namáhavé, ale v zbytku knihy na tom nezáleží a je to v postate nímand. Viac zaujal cynický zázračný pes Gaspoda či trollské dvorenie tehlami po hlave. Samozrejme že nejaké tie vtipné scény a hlášky tam boli, ale celkovo to bolo proste také pozliepané čosi, čo nebolo ani dosť absurdné ( ako trebárs Pyramídy ), ani dostatočne dejovo prepracované a tak ostalo iba niekde visieť. Vypichol by som určite pasáž kde zbor mágov ide do kina, maskujúc sa pravými falošnými bradami a následne začnú z plátna vyliezať monštrá čo držia pokope iba silou vôle, to bolo konečne správne iskrivé. No a to je asi tak všetko čo by som k tomu povedal.

2 04.03.2019