Flotila zatracenců

Tenhle Sten byl před lety mým prvním. Kouzlo neztratil ani nyní.
Vlivem událostí v předchozím díle se nyní schyluje k válce, ve které Sten samozřejmě spadne přímo do první linie. Taky je sympatické, že náš drsňák konečně taky dostává trochu na budku a není to jen další příběh o tom, jak to Sten celé spráskal na hromadu.
Závěr pak přináší přesně ten potřebný tah, který sérii jako celku do této chvíle možná trochu chyběl. Další díl nebudu odkládat dlouho.

Po spíše detektivním Dvoře tisíce sluncí přichází další epická řež Stenovi vlastní. Tento díl byl opravdu zážitek s každou novou stranou. Od výcviku v pilotní škole až po nervy drásající finále zkrátka bomba. Celá série se mi pěkně zavrtává pod kůži.

V Stenovom vesmíre sa teda po zapeklitých atentátnych udalostiach pomaly schyľuje k vojne s Tahnskými fašistami a náš hrdina sa na "radu" cisára dá k letectvu aby absolvoval ďalší výcvik s nonstop ziapajúcimi inštruktormi a nakoniec dostal svoju vlastnú letku štyroch lodí na základni vypatlancov ktorým ide iba o to mať čo najviac vyleštené zlaté gombíky na uniformách. Steník si vďaka ich "podpore" musí zbúchať posádku zo samých vyvrheľov a pochybných existencii, čo je jednak sranda a taktiež s nimi čitateľ z toho dôvodu akosi podvedome sympatizuje. Keď potom to rošambo naozaj vybuchne ( myslím tým že začne vojna ), cisár schytá pár atómoviek na svoj palác a jedine Stenov tucet špinavcov medzi armádnymi trotlami dokáže podľa svojho zvyku dávať Tahnom čo to zožrať. Tentoraz však aj Sten konečne po prvý krát v tejto sérii dostáva zabrať viac než môže zvládnuť a vedie zúfalý boj proti zúrivej presile galaktofašistov, ktorej nakoniec musí podľahnúť. Inak povedané, konečne to začína byť z čitateľského hľadiska poriadne husté...

Po detektívnej tretej časti prichádza čistokrvná a po úvodnom pilotnom výcviku a príchode novopečeného komandéra Stena na nové miesto určenia (Periférne svety) takmer non-stop vojenská akcia – vo vesmíre, na zemi, pod zemou a dokonca aj pod ľadom. Flotila zatracenců je zatratene dobrou akčnou military sci-fi, výdatne inšpirovanou bojmi druhej, ale i prvej svetovej vojny (pevnosť Sh´aarl´t). Okrem Stena a jeho nerozlučného parťáka Alexa Kilgoura (opäť sa dočkáme ďalšieho z jeho omračujúcich vtipov), generála Mahoneyho a samotného cisára (z nepriateľov treba spomenúť madam Atago – vrchnú veliteľku tahnských útočných síl), sa tu objavuje množstvo nových a zaujímavých postáv, bohužiaľ máloktorá z nich sa dožije konca knihy. V rámci žánru ide o veľmi slušný nadpriemer, kniha sa číta na jeden dych a pri maximálne otvorenom konci nezostáva iné, než sa rovno vrhnúť na ďalšie pokračovanie.