TERRORDROME komentáře u knih

Aj keď je Mrakoplaš mág čo nevie čarovať, tak som z neho, respektíve jeho Zaujímavých Časov celkom rozčarovaný. Terry sa síce snaží, ale jeho rýpanie do Číny mi neprišlo moc iskrivé, aj keď malo svoje jasné momenty. Mrakoplaš je kvázi povolaný aby spasil vyvažovací kontinent kde sa schyľuje ku komunistickej revolúcii a po prvý krát mi naozaj pripadal ako postava ktorá sa v celom deji potáca iba tak naverímbuddhu, bez toho aby mala čo povedať, okrem tradičných a nekonečných útekových úmyslov ktoré sa proste nakoniec zunujú a to hovorím ako človek pre ktorého bol Mrakoplaš top maník zo Zemeplochy. Aj samotný príbeh pôsobil dojmom neveľmi sofistikovaného zhluku náhod, vrcholiaci nájdením armády terakotových androidov, čo považujem za jeden z najhorších a najhoršie podaných nápadov. Prostriedok knihy ale celkom fachčí a to hlavne a takmer výlučne zásluhou striebornej hordy diamantozubého Džingis Cohena a jeho hrôzostrašnej barbarskej úderky zoschnutých, smrtiacich a smrdiacich gerontov, tí boli jednoznačne excelentný a mali našťastie toľko priestoru aby predviedli stupídnym nindžom kto je šéf. Takže sorry, Zaujímavé časy neboli z môjho pohľadu až tak zaujímavé, ako skôr náhodné a preto budem jeden z mála čo dajú menej ako štyri hviezdy.

3 02.12.2018

Problémový aztécky mladík túži uniknúť z nesnesiteľne ortodoxného údolia, ale v tom mu okrem fanatických kňazov a mátožných susedov bráni aj neprekonateľný terén a k tomu dvojhlavá obluda čo šmejdí nocou a žerie neposlušných ľudkov. Hrdinovo rebelantstvo nakoniec spôsobí hlavnému kňazovi infarkt a následne dokonca nevyjde ráno slnko, ale na úteku pred popravou konečne nájde dvere vedúce... niekam kde to nie je o moc lepšie a všetci sú tam rovnako bigotne šľahnutý, akurát ich zoslabnuté telá podopiera exoskelet ( v knihe to nazývajú eskoskelet ) a majú lejzrové búchačky. Hlavnou myšlienkou knihy je pre Harrisona typický konflikt premýšľajúceho hrdinu so skostnatenými panákmi pre ktorých dva a dva rovná sa päť, pretože to káže ich viera. Zaujímavá bola pasáž kde hrdina beží po "kulisách" nebies, veľmi živý opis až sa človeku zakrúti hlava. Pravda, všetko je tu miestami až nepríjemne zjednodušené pre potreby béčkovej story, takže trebárs hrdina, azték z primitívnej dediny, je informácie hltajúci génius proste preto že jeho rodičia nešťastnou náhodou neboli, takpovediac príbuzný, zatiaľ čo všetci okolo bez výnimky sú len nenapraviteľne vymleté bábky. Ale určite je to svižné dobrodružné sci-fi z atraktívneho prostredia a čo tým chce Harrison povedať to aj povie, čiže sa nemíňa účinkom.

2 26.11.2018

Druhá hviezda preskakuje z detektívky na akčák, ktorého priebeh by sa dal opísať slovami - najskôr útek a potom útok. Hrdinov prenasledujú boháčovi zabijáci aj vražedný rôsol v štýle T-1000, ale nepomôžu si, lebo Dormer nielen že nechce natiahnuť cyber implantátmi vylepšené brká, ale už aj plánuje pomstu za pomoci vesmírnych pirátov. Zbrane budúcnosti menia zasiahnutých na krvavé franforce, fajn bola westernová prestrelka so zradcovskými mutantmi alebo s ochrankou v gravitačnom výťahu a finále na luxusnom asteroide bolo patrične explozívne. Plus rebelujúce terminátor želé prechádza zaujímavým vnútorným vývojom, čo ma aj pozitívne prekvapilo. Akurát ten motív hrdinovej zabudnutej minulosti spätej s Mariňákmi mi nakoniec prišiel akosi zbytočný, nastrčený len aby to Fabián nejako prepojil so zbytkom svojho vesmíru. Stále za štyri.

2 18.11.2018

Fabián ani v tomto prípade nesklamal a jeho cyberpunková detektívka šliape v rytme elektrického tanga. Hrdina bez pamäti získa kšeft od hnusného multiboháča a celé to smrdí ako týždeň stará ryba v ponožke mŕtveho bezdomovca. Všetko otrepané námety, ale bavia spoľahlivo keď cynický drsňák šmejdí po ľúbezne opísaných rozpadávajúcich sa zákutiach plných feťákov budúcnosti, plus nejaký ten jasnozrivý mutant ako upomienka na Total Recall a experimentálny terminátorský zabiják ktorý presne podľa pravidiel sci-fi pomaličky plánuje odtrhnúť sa z reťaze. Pátranie následne preskakuje z jednej hnusnej planéty na ešte hnusnejšie a jediné čo možno trochu kazí celkový dojem je opäť ona neoriginalita čo sa týka odhalenia problému s miliardárskou dcérkou. Takže je to za štyri. P.S. len tak na okraj, ako Slovákovi mi príde komické keď zbrane pri streľbe vydávajú zvuk "trrrt".

4 18.11.2018

Dosť problematické hodnotenie, vo výsledku mám totiž pocit že druhá vesmírna odysea je veľký sci-fi podvod pána Clarka. On tu ani nenadväzuje na vlastnú knihu, ale na Kubrickov film a vychádza z jeho odlišností, takže trebárs Discovery nie je zaparkovaná pri Saturne, ale pri Jupiteri. Motív spolupráce Američanov a sovietov ( predsa len bola v dobe vydania studená vojna ) spočíva iba v tom že idú proste všetci v jednej lodi a sú veľký kamaráti. Akurát číňanci idú na vlastnú päsť a zožerie ich obludná chaluha na Saturnovom mesiaci Europa, čo mi prišlo nepríjemne samoúčelné a béčkové. Ono, vlastne celá tá misia je len o tom ako priletia k Saturnu, chvíľu tam rotujú, nič nezistia a potom zdrhajú. Hal 9000 medzitým prekonáva znovuoživenie, všetci sa boja čo z neho vylezie, ale ono nevylezie... a k tomu ešte bývalý Bowman, toho času hviezdne dieťa navštívy matku v starobinci, medituje vesmírom a skúma podmorský život na europe. Keď to všetko sčítam, mám proste pocit že je to celé akosi o ničom, iba zhluk motívov a scén ktoré nikam nevedú a sú tam len aby Clark nejako natiahol text na dĺžku románu. Ale také zlé to zasa nebolo, vytiahol to hlavne bombastický záver a autor si nakoniec predsa dokázal nejako odôvodniť prítomnosť Hala aj vraždiacich chalúh, takže dávam neutrálne tri hviezdy. Ale od takej sci-fi legendy by človek predsa len čakal že to bude... viac o niečom.

1 11.11.2018

Ak porovnávam s filmom, tak tá prvá časť s opoľudmi mi v knihe prišla slabšia, lebo zatiaľ čo vo filme vidíme toho opičiaka ako pod záhadným vplyvom monolitu a za zvukov duniacej "tadáááá" hudby mláti tou kosťou, v knihe Clark opisuje ako si monolit opičákov preskenuje a potom im vštepuje novátorské myšlienky, čo bolo moc polopatistické. Druhý dielik mozaiky s cestou na mesiac je zas vlastne iba technický popis letu ( pobavil ma suchý zips na topánkach stewardky ) zakončený jedným mrknutím na MAT1 a potom už nasleduje hlavný a najlepší bod programu, teda cesta Discovery k Saturnu a súboj so "šialeným počítačom". Finále v surrealistickom móde kde zostávajúci hrdina zažije haluškoidný prelet galaxiou a zmení sa na hviezdne dieťa oplývalo veľmi plastickými a živými popismi, takže sa mi to v hlave krásne vizualizovalo a to musím extra oceniť. Takže nakoniec za štyri.

3 04.11.2018

O treťom diely Spadu sa toho vlastne moc napísať nedá, plukovník a jeho družina chvíľu utekajú, chvíľu útočia, chvíľu oboje a furt strieľajú, podrezávajú či metajú granáty. Výnimku snáď tvorí pasáž v lesbickom lesnom meste veselých ukrajinských divoženštín. Samé bum-bum-ratatata a veľa prásk ( plus nekonečné kaluže krvi a maľovky z vystreknutých mozgov ) je síce fajn, ale predsa len to trochu splýva. Najlepšia akčná scéna mi prišla tá v baráku z ktorého bolo pod paľbou stále menej. Dôvod prečo vziať oproti druhému dielu jednu hviezdu je však ( okrem otravného žolíka ) onen záver kde sa po celej tej úpornej štreke a plahočení v rozsekaných mŕtvolách zrazu všetko vyrieši stlačením gombíka a môžeme zabudnúť na nejaké stretnutie s meniteľským veľmajstrom, ktoré by sme logicky čakali. Rázová Vlna je stále divoký fičák, len si napokon nešťastne kýchne a tak trochu zdochne.

6 03.11.2018

Druhý diel lepší je prvého. Zápletka o tom ako vymletý kultisti sťahujú atómovky na jedno miesto aby odpálili to čo ostalo zo sveta do nukleárnej zimy je proste úderná. Fatalistický skinhedi navyše narážajú ľudí na koly, z ukrižovaných robia výzdobu pred štadiónom a páchajú násilie na ženách, takže im človek ľahko praje ukrutnú smrť z rúk Plukovníka a jeho úderky, v ktorej pribudla japonka čo nahá a potretá blatom povraždí kultistickú eskadru za daždivej noci ako Rambo s malými prsiami. Akcia oproti prvému dielu doznala čvachtavejší upgrade, takže už to nie je len o tom ako nepriatelia padajú na zem, ale im aj vyliezajú črevá a strely čo schytajú do nosa vezmú mozog na čerstvý vzduch. Základ deja je aj tentoraz putovanie krajinou, doplnené o infiltráciu kultistov na zabijáckej olympiáde nahých žien s nožmi v ringu. A finále s otvoreným, odpaľovaco pesimistickým podtónom jemne nabáda k čítaniu ďalšieho dielu. Keď k tomu pridáme podarené hlášky a rýchlosť s akou som to prečítal, 5 hviezdičiek to istí.

11 28.10.2018

Postapo Kotleta s jednoduchým dejom, ktorého najväčšou devízou je práve vykreslenie rozbombardovaného rádioaktívneho sveta miestami so zbytkami civilizácie. Hlavný Hrdina plukovník Michálek si vedie svoju krčmu uprostred ruín Prahy a je neprekvapivo zatiahnutý do misie doručiť istému generálovi jeho protivnú dcéru po ktorej idú všelijaké živly, medzi ktorými vyniká vyšinutý starý rocker Žolík sídliaci v paláci obloženom kostrami. Hlavná časť deja je teda o putovaní divokou krajinou kde hrdinova parta naráža na rôznych kanibalov a ruské kniežatá čo im znepríjemňujú výlet. Okrem zaujímavého popisu samotného sveta musím pochváliť tentoraz absenciu sexu, pretože Kotletove pornovízie v štýle "chcelo sa im šukať a tak šukali" išli aj v Nářezovej trilógii mimo mňa. Istým prekvapivým sklamaním boli značne drevené akčné scény, čím myslím že hrdinovia proste strieľali a protivníci proste padali, navyše sa často opakovali vety typu "prásk, chlapík padol na zem - prásk-prásk, ďalší dvaja padli na zem - prásk-prásk-prásk a zásobníky boli prázdne. Ale celkovo zábavná vec a sebavedomý japončíci to dostali zožrať...

5 28.10.2018

Na začiatku si človek povie že je to dejovo jasná kopírka Votrelcov, navyše vo viacerých scénach je to odkazovanie na filmy až drzé a zbytočné ( desiatnik Hicks, počítač menom Matka, zmienka o Sulacu, zácvik so zbraňou ), ale Fabian to našťastie zahne iným smerom. Najskôr nejaké to ňuch-ňuch po odmlčanej základni na zaprdlej planéte kde sa čosi deje, potom nasleduje mela s biomechanoidmi krájačmi a nakoniec zistenie že sú proste všetci dávno dopredu odpísaný, čo ich sakra naštve. Nakydať na hrdinov všetok hnoj galaxie fabianovi fakt ide a tu navyše ponúka čitateľovi aj poriadnu satisfakciu v monštróznom finále kde to v žiare atómových výbuchov dávaju pekelne zožrať tým čo ich poslali na smrť. Až som sa pri tom spotil. Keďže hrdinný mariňáci ( najlepší z najlepších z najlepších z najlepších... ) sú jednohlasný kolektív kde nikto charakterovo nevytŕča, jediná osoba s nejakou individualitou a prechádzajúca vývinom je biologička Tylerová. Dávam jednoznačne päť hviezd, lebo tá gradácia až k hraniciam absurdna ma príjemne zošrotovala.

8 22.10.2018

Pirátske peklo spočíva v tom, že sa všetci nahrnú na planétu smrti Pyrrus a spustia vyhladzovanie všetkého naštvaného živočíšstva. Celá kniha je tak vlastne jeden veľký výsadok a svištiaci masaker doplnený o reality show. Všetko totiž snímajú štáby a všetci v galaxii stavajú na výsledky boja. Cieľom prešpekulovaného plánu fikaného Hrdinu Jasona je ale samozrejme zničenie pirátov, ktorý sa v šialenom hurááá vytržení vrhajú do samovražedných akcií. Aj vďaka kompaktnej priamočiarosti sa moje hodnotenie vyšplhalo dosť vysoko, ale niečo predsa len ofrflať ( okrem stále nedoriešených maličkostí z predošlých dielov ) musím a to záverečný všetkoriešiaci zvrat ktorý bol príliš rýchly, vágny a vlastne o ničom. Ono, hrdinovia tejto ságy podľa mňa vôbec nemajú potenciál na čokoľvek viacdielne a centrovanie všetkých problémov vesmíru okolo planéty Pyrrus už vôbec nie. Toto vyvrcholenie často nezmyselného snaženia bolo zrejme najlepšie aké mohlo byť, ale naozaj už stačilo. Ešte vraj existuje ďalší diel, ale ten si asi strážia rusi ako štátne tajomstvo.

2 08.10.2018

Piata Planéta Smrti aspoň do istej miery pozdvihuje úroveň ságy zadupanú do hviezdneho prachu predchádzajúcim polodementným mišmašom. Zaujímavosťou je, že tieto novšie diely série vraj nikdy nevyšli v angličtine a rozsah účasti samotného Harrisona na diele je neznámy, čo možno všeličo vysvetľuje. Každopádne tento Raj Pirátov aspoň po väčšinu času zanecháva za sebou imbecilnú rozprávkovosť minulého dielu a vracia sa viac k jednoduchosti a štýlu pôvodnej trilógie. Hrdina Jason sa vydáva na misiu votrieť sa medzi vesmírnych pirátov ( aj keď sú jeho dôvody povedzme veľmi skratkovité ), aby ich vo svojom klasickom štýle zničil zvnútra. Títo piráti sú síce nie moc inteligentný surovci, ale majú bomba techniku a vlastnú planétu chránenú štítom. Ten príbeh a dej celkovo nie sú nič úžasné, ale aspoň aspoň fungujúce a kompaktné. V závere však predsa len opäť zabŕdneme do mystifikačnej vesmírnej konšpirácie ponúkajúcej zdĺhavé, prekombinované a nepresvedčivé vysvetľovanie pozadia udalostí naprieč časom a priestorom. Globálne vzaté sa odpoveďami nikam moc neposúvame ( napr. opäť iba letmo zmienená cyberevolúcia živočíchov na Pyrre ), ale záver predsa len vzbudzuje zvedavosť čo bude ďalej, to je rozhodne plus. No tak teda uvidíme... tentoraz to bude za tri.

2 29.09.2018

No ty krása, tu už sa Harrison s parťákom ani len nesnažia predstierať že niečo tvoria. Je tu síce zaujímavý problém kyborgizácie živočíchov na planéte Pyrrus, ale to len tak okrajovo a ide tu hlavne o Jasonovu snahu vyrovnať so svojou minulosťou a rodinou. Všetko vo vesmíre okolo Jasona súvisí so všetkým a z hazardéra čo ušiel pred životom farmára je zrazu planetárny princ napĺňajúci svoj epický osud. Dej má značne rozprávkový charakter, kde hrdina so svojou partiou niekam príde, dostane od úkladného príbuzného úlohu, na inom mieste zas ďalšiu v štýle "ak zvládneš toto, dostaneš tamto" a tak ďalej. Na planéte obývanej sfetovanými lesbičkami mi to začalo nebezpečne pripomínať staré grécke báje a pri cybervtákovi rozpučenom dvoma asteroidmi mi konečne došlo že je to celé vlastne Jáson a argonauti. V tej chvíli už ma to fakt dožralo že je ten Harrison lenivý ako ploštica, aj keď sa to snaží zahovoriť tým že jeho hrdina si to tiež uvedomí. Ale mne je to fuk, lebo tá kniha je prekombinovaný blábol bez mozgu a schopnosti vyprávať naozajstný príbeh. Jason/Jáson (Iasón) môže kľudne pobiť celý regiment robotov čo vyrástli z zasadených cybersemienok a hacknúť kolotočiarskeho draka a ja si len odpľujem že ďakujem nechcem. Toto je galaktický omyl!

25.09.2018

Po pár desaťročiach sa Harrison vrátil k Planéte Smrti, pomáhal mu v tom nejaký Mravec Skalandis a musím povedať že sa mi to čítalo naozaj ťažko. Síce sa už neopakovala šablóna predošlých dielov, ale tento naivný pokus o akési hard sci-fi ma teda nepresvedčil ani za máčny mak. Vesmírom sa rúti tajomný čierny objekt vyvolávajúci vlny strachu a odhaliť jeho záhadu môžu iba obyvatelia planéty Pyrrus pretože... dokážu najrýchlejšie tasiť pištole!? Príbeh by predovšetkým nijako nemusel súvisieť s Planétami Smrti, radšej dosadiť nových hrdinov a nestrácať čas krajne nepresvedčivými vysvetľovaniami prečo exhumovať tých starých. Narážky na predchádzajúce dobrodružstvá sú tiež zbytočné, samotné pobehovanie vnútri tajomného asteroidu je otravne kolovrátkovité a odpovede na otázky majú poväčšinou tiež len podobu opakujúcich sa lží a blufovania ( napríklad Jason klame o spojitosti aktuálnej misie so samotnou planétou Pyrrus len aby dosiahol svoje ), alebo sú proste zmätene krkolomné, čo má taktiež frustračnú tendenciu. Keď k tomu ešte pridáme nesmrteľných strážcov galaxie tak výsledok je v mojich očiach proste vesmírny blábol. A je to škoda.

23.09.2018

Tretia Planéta Smrti už začína trpieť syndrómom viackrát vylúhovaného vrecka čaju. Ďalšia planéta, ďalšia civilizácia pošahaných barbarských mongolov na holenie a rekultiváciu. Na začiatku je treba len bleskovo vymyslieť dôvod prečo letieť z Pyrru na nejaký iný nebezpečný svet a potom už len nechať hrdinu Jasona aby ho spasil. Stále sa to fajn číta, len je to zasa to isté čo predtým, akurát v bledomodrom azuritovom odtieni, bez nejakých výraznejších nápadov a toho humorného podtónu čo som chválil minule. Jason sa vlastne takmer po celý čas iba snaží infiltrovať k miestnemu Džingischánovi a pomaličky smerovať jeho konanie želaným smerom. Ono to nie je nuda a aj napätie tam je, ale celkovo skôr nevýrazná záležitosť.

1 16.09.2018

Druhá planéta sa mi páčila o stupeň viac, asi to bude tým ironickejším prístupom. Záchranca planét Jason je expresne unesený natvrdlým pobožným indivíduom aby bol odovzdaný "spravodlivosti" za vyluxovanie kasína v predchádzajúcom diely. Táto myšlienka sa mu akosi nepáči a filozofická debata je zakončená haváriou na zaprdenej planéte kde existujú len otroci a otrokári, od skupín čo sa len potulujú púšťou a hľadajú žrádlo až po mestské klany strážiace si každý svoj diel "tajomných" technológií. Prechádzka týmito pošahanými kultúrami a konfrontácie hrdinu s rôznymi kreténmi majú fajn decentne humorný nádych. Vesmírny hazardér Jason je stále superman čo dokáže rafinovať ropu, postaviť parostroj, elektrické batérie i telefón a urobiť tak zo seba najcennejšiu osobu na planéte o ktorú sa vedú vojny. Akurát ten záver je potom tak trochu polovičný, lebo kvôli Jasonovej záchrane je všetko predchádzajúce techno revolucionárske snaženie utnuté v rozlete. Ale čo, zábavné béčkové socio sci-fi.

14.09.2018

Predtým som čítal Harrisonovu o rok mladšiu Planétu Zatratených a táto Planéta smrti je jej štrukturálne veľmi podobná. Opäť chválim uvedenie do deja, kde medziplanetárny hazardný hráč Jason ošklbe kasíno pre chlapíka ktorý potrebuje prachy na zbrane, lebo jeho rodná planéta Pyrrus sa snaží svojich ľudských obyvateľov cielene zabiť hordami smrtiacich a smrdiacich zmutovaných živočíchov i rastlín. Fascinovaný Jason si vydupe "výlet" na Pyrrus a tam veľmi rýchlo pochopí veci ktoré miestny nedokážu... ale dvojnásobná gravitácia mu dáva zabrať. Áno, hrdina je taký superman čo si proste len tak nič nevediac príde a na počkanie zachráni miestnu civilizáciu pred rozzúrenou planétou. Ono však o zmutovanú bodlozverinu a tankopsy ani tak nejde, hlavný hrdinov problém je konflikt so samotnými obyvateľmi ktorý si vo svojej fanatickej skostnatenosti nedokážu pripustiť že ich snaženie je proste na hovno a ešte v slepom hneve reflexívne zabijú každého kto im to pripomenie. Tieto kultúrne ťahanice Harrisonovi idú, ale v druhej polovici som začal mať čoraz väčšie pochybnosti o hodnovernosti a logike vysvetlení toho čo sa na planéte vlastne deje, aj keď viem že ide o béčkové sci-fi, takže to neberiem nevyhnutne tragicky. No a finále v diplomatickom duchu nadchádzajúceho mieru a spolupráce je síce chvályhodné, ale práve vďaka béčkovosti zápletky pre mňa ako čitateľa nie príliš uspokojivé. Ja by som skôr bral ocenil nejaký fatálny konečný masaker. Takže to zoseknem na tri.

2 10.09.2018

Fabian nezíska medzi dvoma slnkami cenu za originalitu v žiadnom ohľade, lebo všetky ingrediencie jeho story sme už niekde a niekedy videli, ale rozhodne dokáže dobre pracovať s všeobecne vďačnými scifáckymi témami. V duchu čiernočiernej tmy tu stroskotá loď s nákladom muklov na neznámej planéte, ktorá je nie len hnusne vysušená, ale striehne tu aj nejaké to tajomné zlo. Celý dej sa nesie v znamení punkového NO FUTURE, lebo hrdinovia za celý čas dostávajú len samé jóbovky a všetky značky ukazujú smer ritný otvor. Z toho dôvodu sa môže kniha javiť dejovo pomerne monotónna, neustále plahočenie pustinami, preskúmavanie vrakov a konštantné zisťovanie že sú totálne v háji. Naviac tam strašia duchovia a emzácke útvary spôsobujúce migrénu až vyteká mozog ušami. Ja sa na nič nesťažujem, celú tú planetárnu mizériu bandy odsúdencov prichádzajúcich postupne o rozum, život i existenciálnu konzistenciu som hltal a vďaka nášmu letnému počasiu mi pri tom bolo skoro rovnako teplo ako im. Kontroverzne prijímaný záver mi osobne nevadil, naopak ho kvitujem. Autor vysvetlil nastolené záhady len tak aby odpovede zostali v hrubých obrysoch, čo je lepšie než nejaký obligátny polopatizmus. Plné hodnotenie nenapálim, ale spokojný som.

6 03.09.2018

Svalovo namakaný a empaticky nadaný hrdina Brion, si od minula neužije moc voľna, pretože pronto vyfasuje novú misiu a nechá sa zhodiť na planétu kde každého zabije nejaký pekelný stroj. Z toho dôvodu nemôže mať u seba žiadny kov aby nebol zameraný a považovaný za terč. Na planéte však okrem rôznych jašterov žijú len hnusácky primitívi odený v smradľavých kožkách a žerúcich surové mäso. Čokoľvek iné je pre nich tabu, čo je dôsledok toho že okolo nich tisíce rokov zúri vojna strojov. Druhý diel Briona riešiaceho planetárne konflikty mi prišiel celkovo o triedu slabší než ten prvý, pričom ten rozdiel spočíva v podstate v rôznych maličkostiach. Stále to rýchlo frčí a Harrison tam pichol solídnu záhadičku na vyriešenie, akurát že dnešný čitateľ ju viac-menej prehliadne s prvými náznakmi a už to nie je tak účinne vygradované. Ale záverečná pointa fajn, konečný verdikt teda za tri.

26.08.2018

Harry Harrison jednoznačne zaujal, páčilo sa mi ako elegantne podáva jednoduchú akčnú sci-fi historku a účinne napína až do konca. Na začiatku je venovaný priestor popisu zvláštneho sveta v ktorom žije hrdina Brion, aby mu vzápätí jeden týpek nasadil chrobáka do hlavy a donútil ak vydať sa na misiu pre záchranu iného, menej šťastného sveta. Barbarmi obývaná planéta Dis je v samovražednom konflikte s vyspelejšou civilizáciou ktorá má na nich namierené všetky atómovky a odpočet beží. Brionovou úlohou je pokiaľ možno zničeniu planéty zabrániť a je treba preto odhaliť príčinu nezmyselného, absurdného konania a správania takzvaných Magterov, ktorý sú čosi ako vládnuca kasta, zalezená vo svojich termitiskách. Odsýpajúci dej, fajn záhada a minúty do konca sveta, na mňa to fungovalo a zlupol som knihu ako tic-tac. Nakoniec sa zistí že ( pozor spojler! ) Magteri majú v hlavách plesnivý karfiol a ja som pojal strašlivé podozrenie že (nielen ) naša politická reprezentácia zrejme trpí rovnakým syndrómom. Ale kniha je to moc fajn.

22.08.2018