TERRORDROME komentáře u knih

Džungľové postapo dobrodružstvo kde chlapík Deyv podniká výpravu s cieľom nájsť si ženu z iného kmeňa, lebo v tom vlastnom nie je žiadna kompatibilná s jeho dušovajcom, čo je zvláštny spirituálny amulet bez ktorého sa vraj nedá žiť. Keď mu nejaký vysušený chmanták po ceste dušovajce ukradne začne sa urputné prenasledovanie zlodeja, v ktorom je na nezaplatenie pomoc zeleninového tvora zvaného Sloosh, ktorý vo vzduchu vidí stopy všetkého čo sa kde a kam pohlo. No a tak hrdinovia behajú a s kdečím bojujú, po ceste obdivujú bizarné trosky starého sveta a rozširujú partiu o nemenej bizarných členov vrátane obludy zo strašidelného zámku a balvanu živiaceho sa uránom. A po prečítaní Farmerovho životopisu som pochopil prečo sa jeho hrdinovia cestou neustále učia stále ďalšie cudzie jazyky lusknutím prstu. Rýchle odsýpajúce dobrodružstvo s fatalisticky interdimenzionálnym finále.

11.04.2018

Pratchett tentoraz zanechal mágov i čarodejnice a obul sa do zemeplošskej obdoby starovekého Egypta. Na začiatku s výcvikom vraha som tak trochu nevedel o čom to môže byť, ale keď sa hrdina následne stáva faraónom v zemi kde dnes znamená včera, zmení sa to na skvelé zlomyseľné rýpanie do absurdne skostnateného systému a náboženstva, čo rozhodne môžem. Vrcholí to stavbou pyramídy ktorá je tak veľká že jej pyramidálna energia spôsobuje bordel v časopriestore a natrhnutie zadku realite. Pred takými nápadmi skladám autorovi poklonu a taktiež scéne kde hrdina úprimne nechápavým spôsobom vypečie s hádankárskou sfingou. Prekvapivo ma nebavil veľký ťaví matematik Ty Mrcha, za mňa dosť kŕčovitá zbytočnosť/zbytočná kŕčovitosť. Ale inak veľmi trefná a ostrá satirická haluz.

6 01.04.2018

Po helter skelter Mrakoplašovi zasa niečo pokojnejšie s čarodejnicami. Ku kvázi všetkovediacej ráznej ochechuli Zlopočasnej sa pridala veselá starenka Oggová s miliónovým príbuzenstvom a romantická duša Magráta zakladajúca si na používaní čo najokázalejších okultných pomôcok a sklamaná keď zistí že trebárs démon sa dá vyvolať len s pomocou starého suda, mydla a kefy. Táto trojica okrem usporadúvania rádoby sabatov bude teraz musieť dosadiť na trón syna zavraždeného kráľa, toho času núteného strašiť na hrade ako duch. Humor našťastie neodpadáva a čarodejnícke trio dokáže okúzliť scénkami ako pokus o mučenie starenky Oggovej, alebo iný pokus o zatknutie Bábi Zlopočasnej, lenže obe sú nebezpečne nad vecou takže si môže každý vylízať oko. Dokonca je tu aj krčmová bitka v Morporku s ultra brutálnym orangutaním knihovníkom. Záver mi prišiel zasa tak trochu narýchlo vykysnutý a asi aj trošku zmätený, ale to ako paranoidnému kráľovrahovi konečne definitívne prdlo v gebuli stálo za to.

4 21.03.2018

Takže ak ôsmy syn ôsmeho syna je mág, tak ôsmy syn toho mága je supermág, čo je asi ten dôvod pre celibát mágov. Taký supermág je hotové nešťastie, zvlášť ak je vedený pomstychtivým duchom otca v jeho čarodejnej palici. Jediný kto sa môže takejto hrozbe postaviť je antimagický unikát Mrakoplaš, pretože je to taký hňup že sú ma neho všetci krátky. Pravda, vo chvíli keď mu z izby zdrhne matrac, vezme nohy za uši pre istotu aj on, ale nechcenému konaniu hrdinských skutkov zasa raz neunikne. Magický Prazdroj je klasicky zbrklá Mrakoplašovka, akurát situácie nie sú tak moc bizarné a hrdinovia väčšinou po ceste narážajú na rôznych pirátov a vagabundov miesto mytologických chobotín. Teda okrem tej psychotickej nohatej truhly ktorá si prejde krízou osobnosti, vychľastá more alkoholu a na ceste späť vykynoží populáciu krokodílov a baziliškov. Tradične sa podarili aj vedľajšie postavy, dcéra barbara Cohena Conina a vychrtnutý barbar začiatočník Nijel vrhajúci sa na nepriateľov s pokrikom "keby ste dovolili". Akurát som mal pocit že tá vojna mágov, supermágov a celá "akokalypsa" s ožratými jazdcami opäť tak trochu padla za obeť Terryho sklonu zrazu uhnúť z nastavenej cesty k rýchlemu a jednoduchému riešeniu. Ale Mrakoplaš vyzbrojený proti supermágovi tehlou v ponožke bol geniálny a ten záver sa k nemu hodil. Za mňa dobré.

4 13.03.2018

Kostra čo prechádza stenami, alias majster Smrť si vyhliadne učňa aby ho zasvätil do svojho remesla. Ten neprekvapivo urobí klasickú chybu keď nesekne princeznú do ktorej sa buchne a výsledkom je zmätená realita. Sám Smrť si to ale moc nevšíma, pretože medzitým skúma možnosti ľudských potešení ako tancovanie, hazard a alkohol ( myšlienku na sex s ohľadom na jeho telesné špecifikácie hneď zavrhne ), až zakotví u gastronómie. Pratchettove vyprávanie historky sa od predchádzajúcej Čaroprávnosti zlepšilo, takže konečne pôsobí celistvo a jednotlivé elementy do seba zapadajú miesto toho aby voľne plávali. Humoru je dostatočné množstvo, mňa asi najviac bavili pasáže s princeznou Keli a pažravým bordelárskym mágom Dobrorezom a šušľavé klopadlo. Ako vrchol knihy mi potom prišla scéna so znovuzrodeným a poriadne naštvaným najvyšším mágom ktorý sa rozhodne zaviesť prefajčeným kolegom nové poriadky ( a prvý na koho narazí je najväčší neschopák Mrakoplaš a opičí knihovník! ). Trochu opäť sklamalo patetické finále ktoré absurdne vygradovanú situáciu ( súboj Morta a Smrťa na kosu a meč ) nevynaliezavo a trochu nejasne odseklo do podoby rutinného happyendu. Ale inak to bolo moc fajn.

8 04.03.2018

Vedel som že oproti prvým dvom bláznivým Zemeplochám to bude útlm a ono aj bol. Story o prvom potenciálnom ženskom mágovi mohol byť klasický príbeh o zarputilom outsiderovi čo ide hlavou proti hydrantu, ale Prattchet ešte minimálne v tejto knihe akosi nedokáže ucelene vyprávať a neustále iba skáče z jednej strany na druhú. Sú tam jasne vtipné pasáže ( aj keď humor je tu jemnejší než ten Mrakoplašovský ) ako úvod kde príde jeden čarodej umrieť do dediny zvanej Kyslá Prdel, oprava lietajúcej metly ( a vôbec všetky scény s metlou po záruke ) neochotným trpaslíkom či prechod tržnicou plný náhodných kúziel... a neustále pripomínanie že Bábi Zlopočasná používa knihy len na leštenie svojej zadnice. To že sa na humor netlačí celý čas neberiem priamo ako nedostatok, ale bez nonstop gagov to chce silnejší dej a ten ma nepresvedčil. Mal som pocit že veľa vecí sa tu mihá hore dole a nakoniec nič z toho vlastne nie je podstatné. Malá hrdinka sa niečo učí, ale k ničomu to nie je, chvíľu kúzli ako divá, potom je zrazu úplne bezmocná a nakoniec niečo dokáže tým že nič nedokáže! No a Bábi Zlopočasná mi spočiatku prišla dosť blbá ako furt menila názor, ale postupne mala stále viac zábavných momentov. Značne rozhárané.

2 26.02.2018

Veľmi podobné predchádzajúcej farbe Kúziel, na ktoré ostatne priamo nadväzuje. Neschopný mág Mrakoplaš musí prežiť aj pád z okraja zemeplochy, lebo je vyvolený ( to slovo neznášam od čias prvého Matrixu ) a bez neho by sa asi zemeplacka definitívne zrolovala. Takže spolu s Dvojkvietkom a truhlicou-monštrom ďalej putujú a zabŕdajú do kdečoho vrátane perníkovej chalúpky, lietajúceho balvanu, miznúceho obchodu, úst kamenného trola a stonehenge ako počítač na prd. Ultra vysoká kadencia vtipov, hlášok a narážok sa zdá byť miestami až prehnaná, mne sa do mozgu vypálilo hlavne Mrakoplašovo konštatovanie že narodiť sa v sedle sa mu zdá byť gynekologicky nemožné. Okrem toho pribudne ďalšia bizarná postavička prestarnutého a bezzubého ( až do chvíle než si dá vyrobiť diamantovú protézu ) barbara Cohena, ktorý je stále smrtiaci pokiaľ mu práve nerupnú kríže. Jeden bod dávam dole za finále ktoré sa mi zdalo oproti zbytku knihy akosi nepatrične vážne a strácalo tým na údernosti. Nuž , Mrakoplaš si asi fakt musel vykričať svoju celoživotnú frustráciu vo výbuchu šialeného hrdinstva. Ideme ďalej.

4 20.02.2018

Tak aj ja som sa konečne dopracoval k Pratchettovi a áno, je to pecka. Nejaký konkrétny cieľ deja to nemá, len séria bláznivých príhod v absurdnom svete zmeplochy ktorá je ako koláč na chrbtoch štyroch slonov na chrbte galaktickej korytnačky. Naivný a bezstarostný turista Dvojkvietok je na svojej vysnívanej ceste do Ankh Morkporku kde stretáva skrachovaného cynického čarodeja Mrakoplaša a po tom čo kvôli nim ľahne mesto popolom vydajú sa na cestu niekam preč a skončia až na kraji sveta v epicky psychotickom finále. Medzitým čelia rôznym vtákovinám a chobotinám, chápadlovým "bohom" či vymysleným drakom v prekotnom tempe ktorý miestami pripomína grotesky s Tomom a Jerrym kríženým s Monty Pythonom. Skvelé humorné opisy vecí a udalostí, hlášky a najviac sa mi páčil samotný Mrakoplaš neustále zázračne unikajúci Smrťovi, ktorý to nakoniec začne brať športovo. Plus neuveriteľná chodiaca truhlica ktorá nasleduje svojho pána ako buldozér a vždy keď sa objaví je to ako Terminátor na policajnej stanici. Ono sa to čítalo samo a tak je hodnotenie jasné.

7 14.02.2018

Druhý diel neexistujúcej planéty je určite podarená zbierka, kde väčšina poviedok má dobrý nápad a dokonca aj záver niekam zaklapne. Za nepríliš podarené by som označil len tri ( Mestečko, O planej jabloni a James P. Crow ), takže celkovo nadpriemer.

11.02.2018

Pôsobila to skôr dojmom priemeru, vyložene slabých poviedok bolo len pár ( hlavne Za Dvierkami ), viacero ich malo zaujímavé nápady a myšlienky, ale nie všetky boli aj odpovedajúco spracované a mali tendenciu sa rozplizávať ( Cestujúci, Svet Ktorý si Vysnila ). Ale niektoré trafili do čierneho ( Projekt zem, Niektoré Formy Života ). A poviedku Druhá Séria už poznám z iných zbierok.

1 03.02.2018

Dám štyri, lebo tentoraz bola väčšina z 25 poviedok dobrá a uspokojivo vypointovaná, či vtipná ( Kolónia, Premenná, Lebka, Delo ). Niektoré to kazili práve stupídnymi koncami ( Lesný Šalmaj, Profesor Raketa ) a pár mi prišlo proste ako blábol ( Staviteľ, Vonku v Záhrade ). Najlepší bolo ale záverečné zhrnutie kde autorove poznámky k Vrrgom ( ktorých som sčasti pochopil a sčasti nie ) boli snáď dlhšie ako samotná poviedka, to bol gól.

1 28.01.2018

Hatterasa môžem označiť za moju najobľúbenejšiu Verneovku, dosť drsnú a hardcore a to nie len kvôli až absurdnému plahočeniu zamrznutými pustinami. Na začiatku vypláva loď na ktorej nikto netuší kam idú a samotný Hatteras sa objaví až vo chvíli keď už nemôžu len tak cúvnuť. Ten chlap je totiž dosť psychopat, jeho jediným životným cieľom je severný pól a neváha pre to obetovať čokoľvek alebo kohokoľvek. Napriek tomu sa mu dá celý čas fandiť aj keď sa zdá že cesta je už čistý nezmysel, posádka sa konečne vzbúri, loď vybuchne a on len s pár vernými ( medzi ktorými vyniká naopak absolútne kladná postava veselého doktora Clavbonyho ) na truc celému vesmíru šliape snehom a ľadom ďalej a ďalej až k takmer surrealistickému finále na sopke kde Hatteras konečne príde o zbytok rozumu. Tá príchuť šialenstva tomu asi dodávala šmrnc.

2 19.01.2018

Moja druhá kniha od Buličova bola o chlp slabšia než tá prvá. Samozrejme ma sklamal fakt že navzdory tomu čo hlása obal, Alica vystupuje len v jednom príbehu (ale najlepšom). Prvý príbeh o dvoch emzáckych výskumníkoch prerobených na tigra a pytóna čo miesto Afriky stroskotajú niekde v Rusku ma nikdy príliš nebavil. Ten druhý, teda titulný Zajatci Asteroidu bola ale úplná pecka. Asteroid ako gravitačná pasca na lode ktorej posádky sú potom robotmi predhadzované vesmírnym "drakom" pre zábavu "trumbádov" zdegenerovaných potomkov pôvodných cestovateľov. Atmosféra ma vtedy v detstve úplne pohltila. Tretí príbeh je o pozemšťanovi ktorý pomáha svojmu mimozemskému kamarátovi hľadať neobývanú planétu ako riešenie problému s preľudnením. Táto dvojka teda v humornom duchu pendluje po rôznych planétach kde s pomocou signalizátora inteligencie nakoniec vždy odhalia nejaké obyvateľstvo, väčšinou rôznych maskovaných militantných bláznov ktorým z hláv vyrastajú hríby a podobne. Mne sa najviac páčila sekvencia z planéty zamorenej rôznofarebným toxickým svinstvom, lov na červy v jazere a stretnutie s trpaslíkmi v plynových maskách.

14.01.2018

Po prečítaní druhej zbierky poviedok od Dicka si myslím že ten chlap mal plno nápadov vo svojej schizoidnej hlave, ale väčšinou ich nedokázal pretaviť do poriadnych príbehov, alebo aspoň takých čo by dávali zmysel. Neustále opakuje tie isté chyby, zmršené/uťaté konce-nekonce a lajdácke vyprávanie plné logických chýb. Najviac sa mi páčil ústredný Zlatý Muž a potom dve grotekné humoristické veci Vojna s Fnoolmi a Obchodná stratégia. Zbytok sa všelijako krútil a prskal, ale väčšinou sklamanie či aspoň rozčarovanie z nevyužitého potenciálu a nepresvedčivých súvislostí.
V záverečných autorových poznámkach k poviedkam, konkrétne k poviedke Vzácny Artefakt Dick píše že "možno som vymyslel úplne novú logiku, alebo nehrám s plným balíčkom kariet"... Súhlasím

1 13.01.2018

Všetky poviedky som komentoval zvlášť, takže len stručné zhrnutie - dojem je značne roztrieštený. Dick vždy rozohrá nejaký pozoruhodný nápad, len aby ho napokon nejak odsekol či rovno zabil pointou ktorá býva niekedy až smiešna a to sa ťahalo takmer všetkými poviedkami. A musím konštatovať, že čo sa týka filmových adaptácií, tie nad predlohami často vyhrávajú. Nedám sa ale odradiť, jazda pokračuje...

2 04.01.2018

K tomuto mám špeciálny vzťah, keďže to bola úplne prvá vec ( okrem šlabikára samozrejme ) čo som čítal keď som sa naučil čítať a preto ma valcuje nostalgia. Vtipné je že som začal čítať rovno tretiu poviedku a to rovno len tak od polovice a až po dočítaní som sa vrátil na začiatok. V prvej poviedke poznávame rezerváciu rozprávok, kam boli pomocou stroja času pred vyhynutím premiestnené rozprávkové bytosti z takzvanej legendárnej doby. Záporácky ježidedo Kusandra so štyridsiatimi zlatými zubami ale kuje pikle a tak namyslený trpaslík Sven angažuje Alicu ktorá mu bola dopručená aby sa spiknutiu pozrela na zub. Drak hypochonder, lenivá karkulka vysedávajúca pred telkou, vlk mrkvožrút, snehulienka a dedo mráz bývajúci v chladničke, tučný kráľ na spacotróne a tak vôbec. Druhá poviedka priamo nadväzuje na prvú. Alica sa vydáva časostrojom priamo do legendárnej doby nájsť Kusandru aby odčaroval zakliateho riaditeľa a opäť sa v humornom prevedení stretávame s rôznymi postavičkami ako namachrovaný tupý bohatier, koňožrút, ľudožrút či Baba Jaga variaca pálenku. Tretia poviedka potom znenazdajky mení štýl na pomerne drsnejšie Sci-fi, kde sa k zemi blíži bludná planéta a výprava na ňu zistí že niekde na zemi zanechali v minulosti mimozemšťania bilologickú zbraň ktorá má vybuchnúť až bude civilizácia dostatočne rozvinutá a nakaziť ju vírom ktorý spôsobí že sa všetci vzájomne vyvraždia. Alica teda v sprievode Hromobucha ( mimozemský archeológ v podobe chápadlovitej obludy ) teda musí zasa odcestovať do minulosti aby zistila kde bude zbraň ukrytá. Obzvlášť mám v pamäti to finále kde agresívny emzáci po všetko pália lejzrami ako Arnoldova parta v Predátorovi a chcú si opekať trpaslíkov na ražni. V tom celom mi tak nikdy nesedel záver kde Alicu zachránil Popolvár na lietajúcej peci, to tam nejako nepasovalo. Kir Buličov bol pre mňa v detstve srdcovka ktorú nezosadil dokonca ani samotný verne a toho som teda žral.

1 01.01.2018

Podobné pocity ako pri Slnečnej lotérii. Problém preľudnenia na zemi tu vyriešili nemčúri pomocou teleportu na vzdialenú planétu. Háčik je v tom že brána je iba jednosmerná, takže nie je možnosť sa vrátiť. Hrdinom je chlapík ktorého firma zaoberajúca sa cestami do vesmíru práve kvôli teleportom zbankrotovala a on sa na poslednej a jedinej medzihviezdnej lodi rozhodne absolvovať 18 rokov trvajúcu cestu, nielen aby unikol veriteľom, ale aj aby zistil čo na tej cudzej planéte skutočne je, lebo propaganda ukazujúca hipisácky raj sa ukáže byť (prekvapenie) sfalšovaná. Bolo to vskutku napínavé a ja som väčšinu času všetko hltal, ale to rozuzlenie ma napokon pomerne sklamalo, lebo sa to vlastne zvrtlo čelom dozadu a miesto napäto očakávaného pekelného mlynčeka na mäso na druhej strane to končilo politickou revolúciou zlej korporácie vs. OSN, čo mi neprišlo až tak zaujímavé. Keďže kniha vyšla prvýkrát v roku 1964, tak z dnešného hľadiska pobavia už zastaralé dátumy popisujúce budúcnosť, ako aj pasovanie zlých nemčúrov do role predpokladaných svetových zlosynov (ale nie tak celkom).

29.12.2017

Prvé stretnutie s Dickom a celkom zábavná vec. Svet ovládaný obrovskými koncernami je dnes už skôr realitou než fikciou, zaujímavým prvkom je teda systém fungujúci na náhode, kde najvyššou funkciou je Quizmaster dosadený pomocou atómového zariadenia zvaného "fľaška". A ešte väčšia prča je že tohto potentáta je možno slobodne zabiť a to verejne a s veľkou slávou. Ale samozrejme to nie je také ľahké, lebo ho chráni zbor telepatov. Takže tu máme boj o moc, odpor hlavného hrdinu k systému a šialeného superandroida ktorý svojou preskakujúcou mysľou pôsobí chaos. Ono sa to dobre čítalo, aj keď práve ten android bol až moc absurdne nadupaný, schopný pokojne doletieť až na koniec vesmíru a v krátkom čase dobehnúť raketu za hranicami slnečnej sústavy. S tým súvisí aj najväčší problém knihy a síce nadbytočná linka s pútnikmi hľadajúcimi desiatu planétu, ktorá sa postupne ukazuje stále zbytočnejšou a nezmyselnejšou. Ale inak v poho a bola tam aj scéna kde ženská vo vákuu exploduje.

1 29.12.2017

Po milión rokoch od prvého videnia filmu som konečne dal aj knihu a stretnutie s klasikou vyšlo takmer bez výhrad na výbornú. Je to proste divoká jazda fantáziou, doslova aj obrazne. V prvej polovici ide o záchranu ríše fantázie pred ničotou. Bavila ma nihilistická Morla, vedátorský škriatok, vymleté postavičky hádžuce sa dobrovoľne do ničoty aby sa z nich v našom svete stali zombíci v hlavách ľudí a skvelé vypointovanie so starcom ktorý to celé zapisuje. Vôbec mi prišlo veľmi zaujímavé všetko to krkolomné a ľahko absurdné, ale funkčné ( aspoň v rámci sveta fantázie ) filozofovanie keď zisťujeme zmysel nezmyslu alebo to že minulosť v príbehoch vzniká až v prítomnosti a od tej chvíle existuje odjakživa. Medzičas po záchrane Fantázie je značne surrealistický, čo dokáže čitateľa zneistiť a druhá polovica kde sa hrdinom stáva Bastián je všeobecne hodnotená ako slabšia, ale mňa to furt bavilo ako chudák chlapec vyfasuje božské schopnosti a len z toho magorí a každý pokus niekomu pomôcť končí fiaskom, ako keď najprv stvorí najnešťastnejšie bytosti na svete čo ustavične plačú a potom z nich v rámci nápravy urobí vrieskajúcich trotlov ktorý sa nakoniec idú zblázniť sami zo seba. No a končí to cisárskym komplexom, megamasakrom, vypálenou slonovinovou vežou a návštevou fantazijského cvokhauzu. Koniec mi ale prišiel slabší, lebo po tom čo Bastián padne na úplné dno a zabudne aj vlastné meno, je k šťastnému koncu doslova dostrkaný všetkými naokolo a pôsobí to zrazu až moc jednoducho rozprávkovo. Ale inak paráda.

5 28.12.2017

Na poslednom diely Temnej veže sa mi najviac páčilo že bol posledný. Sériu som si ako celok moc neobľúbil, vrchol dosahovala v druhej a tretej knihe kde mal king ešte nejaké nápady, u ďalších štyroch bol úspech ak sa dej aspoň hýbal dopredu a aj vtedy to bolo hlavne o prepájaní všetkého so všetkým. Sedmička začína fajn túrovaním, prestrelkami s kreatúrami a pôrodom diabolského pavúkodecka, čo je pekné. Neskôr sa to začne mrviť, mutanti jedia šušne a hrdinovia jeden po druhom umierajú útrpne klišovitým spôsobom keď sa hádžu pod auto aby zachránili Stephena Kinga, ktorý tu sám seba opisuje takmer ako dementa. No a muž v čiernom Walter sa znovu objavuje na scéne so stupídnou historkou o tom ako manipuloval celým putovaním k Veži a je taktiež expresne odprataný, podobne ako svojho času Tikyták v jeho idiotskom comebacku. Záporáci v tejto sérii vždy skapíňali veľmi rýchlo a jednoducho. Jasné, stavil by som 25 centov že to všetko robí King úmyselne a premyslene, ale to nijako neznamená že sa mi to musí páčiť. Vo finále sa dočkáme ešte stretnutia s blbým emocucom Dandelom, wtf odchodu Susannah ( to ako postavy furt niečo vedia, ale nevedia ako to vedia len to cítia ma serie naprieč celou sériou ) a rádoby súboja so Santa Clausom čo miesto "Ho-Ho-Ho" kričí "íííííííí". Cez niekoľko dielov sa tiahnuce cavyky okolo Mordreda taktiež vyústili vo veľké nič a tisíce strán ságy neviedli vlastne nikam, iba ak k mojej frustrácii. Inak záver naozaj dopadol tak ako musel, s tým sa asi naozaj nedalo nič robiť, ostatne sám King v doslove hovorí že ani jemu sa to nepáči. Pozliepaný chaos zvaný Temná veža je našťastie za mnou a ja po dlhých rokoch vyhlasujem že už s Kingom fakt končím.

3 19.12.2017