Zajatci asteroidu

20.05.2023

Malý relaxační odskok do literatury pro mládež... I když..? Zvlášť třetí povídka má v sobě poselství i pro dospělé. Komentář níže je hodně obsáhlý, tudíž se nemusím snažit. Mohu jen konstatovat, že kniha mě pobavila a rozptýlila. A navíc jsem si po čase užila slovenčinu :-).

Dva mimozemští průzkumníci, zamaskovaní za tygra a pětimetrového hada, omylem se ocitnuvší v dětském letním táboře - to prostě nevymyslíš :-)!
Bulyčovova největší literární hrdinka Alenka a statečný, i když trochu zastaralý robot v druhé povídce, to nemá chybu!
A ve třetí potkáváme Kornelije Ivanoviče Udalova, našeho starého známého z Guslaru, který s přehledem řeší problémy hned na několika planetách... No nekup to!
Kire, seš prostě dobrej a to všema deseti! :-))

02.06.2021

Bulyčov ma opäť nesklamal a opäť nadchol. Stále som ostala dieťaťom, teda si vychutnávam knihy pre deti a mládež aj v dospelosti.
Prvý príbeh Cesta do Indie ma potešil prítomnosťou Julky Gribkovovej, ktorú poznáme už z iných autorových diel. No ešte sympatickejšia v ňom bola postava jej starej mamy :), takou by som chcela raz byť. Že nebudem mať problém pozvať k sebe hovoriaceho tigra a pytóna - mimozemšťanov v prestrojení, ktorí sa potrebovali dostať do Indie -, a dokonca im dovoliť, aby mi vyliečili boľavú nohu ich špeciálnymi medicínami. Zápletka s cirkusom v tomto príbehu bola fajn, ale koniec sa mi videl akýsi prirýchly.
Zachránila to druhá, omnoho prepracovanejšia výprava - Zajatci asteroidu, po ktorej je pomenovaná aj kniha. Tam je hrdinkou (okrem iných) Bulyčovova stará známa Alenka. Samotný príbeh je skvelý, no ešte údernejšie vyznieva autorova alegória s trumbádmi - s ľudkami, ktorí kedysi vytvorili roboty, aby im slúžili. No po istom čase ľudia nechali všetko na roboty/technológie a tie napokon ovládli ich. Silná výstraha ľuďom! Aktuálne aj dnes, pravda.
V poslednom príbehu s názvom Hľadá sa voľná planéta sa stretávame s Udalovom - tiež postavou, ktorá sa už u Bulyčova mihla. Pomáha Gnecovi nájsť voľnú planétu pre jeho krajanov, ktorých je doma už priveľa - zatiaľ sa mnohí nechali zmraziť. Bulyčov pri návštevách jednotlivých planét, ktoré by pripadali do úvahy, opäť dvíha varovný prst. V krásnych metaforách ukáže, ako ľudia nechcú počuť pravdu, ako zabudli na svoj skutočný domov a uspokojili sa s bludom, inde zas, ako ničia planétu (chemicky i bezohľadnosťou), ako si závidia a nenávidia jeden druhého, ďalej, ako uverili, že na nich číha neznámy nepriateľ, a preto zaviedli teror a diktatúru, a napokon, ako sa dá stať otrokmi umenia a zabúdať skutočne žiť. Všetko sa však napokon, ako v správnej rozprávke, dá do poriadku a riešenie sa nájde - vďaka hlavným hrdinom, ktorým nechýba vtip ani dôvtip :).
Určite odporúčam!

Uchmatnute v antikvariate, spolu s Troma rozpravkovymi pribehmi. Krasne polodivne ilustracie Svatozara Mydlo-a :) Inak rozcital som ale uz som asi prilis stary. Ale stoji za to aspon listovat. Na Alenke som vyrastal, od Bulycova mam doma vsetko co u nas vyslo, takze... vlastne take doplnenie zbierky. Nedocital som ale vravim, nie som uz cielovka. Hoci... retro, dnesnym detom to nepovie nic, mozno prave my 40tnici sme jedina cielovka.

22.08.2018

2018/32
Jako malá jsem Alenku z planety Země četla furt dokola a je to jedna z nejlepších knih, co znám. Aspoň v jedné z povídek máme takové pokračování.
Jinak první povídka, Cesta do Indie, mi přišla asi nejslabší. Byla dobrá, ale ta atmosféra třicet let starých táborů pionýrů v Rusku už je prostě překonaná.
Zajatci asteroidu mají u mě pět hvězdiček jistých. A Hledá se volná planeta... no bylo to oddechové, zábavné. Celkově se mi knížka moc líbila.