Shindo komentáře u knih

Po Väzňovi z Azkabanu ide o asi môj druhý najobľúbenejší diel. Správne napínavý a miestami nervydrásajúci (aspoň som ho tak vnímal tých x rokov dozadu, kedy som prvýkrát čítal knihu).

Dej sa už posúva mimo Rokfortu a čitateľ sa dozvie niečo viac z minulosti toho utrápeného amatéra bez nosa, ktorý sa ani na x-tý pokus nedokázal zmocniť strednej školy plnej puberťákov a ktorýkoľvek z Istari by s ním v zlomku sekundy vytrel podlahu.

4 16.01.2024

Potter sa tu už definitívne vzdialil od rozprávkového sveta plného kúziel a naivity. Diel je o dosť civilnejší než predošlé, do hry vstupuje politika a x vedľajších dejových línií.

5 16.01.2024

Ďalšia zbierka zo života chasidských židov v medzivojnovom Poľsku. Prečítaná za deň - dva, dojem však zanechá pekne dlho.

Prim tu tentokrát hrajú ľudské vášne, poverčivosť a temné sily. K tomu už klasicky singerovský kontrast "staré verzus nové", bohato opísané židovské tradície a spochybňovanie judaizmu a mlčiaceho boha. Prekvapila ma chladnosť a neosobnosť židovských rozvodov.

Najsilnejšia bola pre mňa posledná (a asi najdlhšia) poviedka Zkáza Kreševa. Najzaujímavejšia zasa až bolestivo trefná Šida a Kuciba, v podstate "židovské fantasy", prerozprávaná z druhého tábora, kedy neboli monštrá démoni ale ľudia.

Nerozumiem však tomu, prečo v tejto zbierke neboli vysvetlívky, hoci v iných sú.

09.01.2024

(SPOILER) Do naivného detského čarovného sveta pomaly ale isto vstupuje temnota (v podstate to začalo už predošlým dielom), ktorá vygraduje scénou na cintoríne s oživením Voldemorta a vraždou Cedrica.

Ako dieťa som túto knihu miloval. Ako dospelák si uvedomujem, že Trojčarodejnícky turnaj mohli rozpracovať o niečo lepšie, Rita Skeeter by sa spoľahlivo uchytila v ktoromkoľvek bulvári a Dobby a jeho ušatí kolegovia boli vlastne novodobí otroci.

Veľké rozdiely medzi knihou a filmom sú samostatná kapitola.

6 07.01.2024

Minipríbehy z (pred)vojnovej Varšavy očami mini Singera. Ako vždy príjemne atmosferické.

Prekvapil ma autorov odpor voči psom, v názore na mopsov sa však zhodneme. Nikdy som nepochopil, ako sme z tak majestátneho zvieraťa akým je vlk mohli vyšľachtiť niečo takto hnusné.

Len tá neskutočná naivita jeho otca ma miestami fakt vytáčala. Podpantoflák, ktorý bezbreho veril v dobro v každom židovi a najradšej by strávil život zalezený v učených knihách.

05.01.2024

Náročná a vrstevnatá kniha, ktorá približuje vzťah psychoterapie a neurovied a tzv. nové prístupy k terapii.

Autor tvrdí, že všetky duševné stavy a poruchy majú neuronálny základ (vrátane zamilovanosti) a slobodná vôľa v podstate neexistuje.

Z knihy vidieť autorovu silnú KBT orientáciu - dotazníky, merania, štruktúra všade možne, vyzdvihovanie kognitívnej / behaviorálnej terapie, ciele, ciele, ciele. Z Becka robí pomaly poloboha. Bohužiaľ z nej cítiť aj istý odmietavý, až pohŕdavý postoj k humanistickej psychológii, resp. psychoterapii ("posledních několik vět by se dobře hodilo do učebnic humanistické psychologie, naštěstí ale vyplývají přímo z neurobiologického výzkumu"). Samozrejme, dôkazy a tvrdé dáta sú dôležité, ak máme aj "nepsychologickému" svetu ukázať, že terapia funguje. Ale preboha, stále pracujeme so živým človekom a s jeho prežívaním; nestaviame dom.

Niektoré myšlienky boli desivé, napr. to, že psychoterapeut "musí byť pre pacienta niečo ako dobrý právnik", že v žiadnom prípade nemožno nechať výber terapeutických cieľov na pacienta, alebo, že nechať pacienta hovoriť o jeho problémoch, pristupovať k nim s porozumením a podporovať ho vo vyjadrovaní pocitov v žiadnom prípade nie je neuropsychoterapia. Občas som mal pocit, že autor "pacienta" (v knihe som jedinýkrát nevidel slovo "klient") až dehumanizuje.

Celkový dojem zhoršili aj preklepy (napr. "strop-test" namiesto Stroop testu alebo zmena pohlavia výskumníka, ktorého autor citoval).

03.01.2024

Úplný odpad to zase nie je, aspoň 1* za snahu. Pred x rokmi nám obe verzie v škole učitelia vnútili, aby sme s tým zmaturovali. A zmaturovali sme.

Druhá vec je, že ako učebnica na prípravu na maturitu z AJ je táto vec úplný bizár a mám pochybnosti, či a kedy naposledy boli jej autori v praxi. Vizuálne pôsobí ako z 90. rokov, tlačená asi na najlacnejšom kancelárskom papieri aký zohnali, obrazová príloha žiadna sláva, témy vybraté fakt nešťastne a grafik sa pri tvorbe tejto učebnice zjavne nepretrhol.

Slovami jedného nášho skrachovaného právnika, "toto sa takto nerobí, do psej matere."

02.01.2024

Investigatívna žurnalistika ako sa patrí. Kniha ma zaujala natoľko, že som kvôli nej zabudol vystúpiť z metra a prešiel zastávku.

Autorka si na vlastnej koži vyskúšala najhoršie platené zamestnania. Kvôli tomuto experimentu si musela prekopať osobný život a často bolo vidieť, že sa do svojej role vžila natoľko, akoby bola "jednou z nich".

Knihe dodáva na autenticite a surovosti denníkový formát. Aj grafické spracovanie je zaujímavé.

Sám som si zažil prácu na mizerne platených pozíciách. Videl som vykorisťovanie, nespokojných zamestnancov, ktorí sa báli ísť do štrajku, aby neprišli o prácu, majstrov despotov a človeka schopného skopať pracovníka pod čiernu zem, pretože veci na palete boli posunuté o centimeter. Zažil som ale aj kolegiálnu podporu a nápomocneho majstra, ktorý sa snažil v chaotických podmienkach postarať o zamestnancov. Z jednej práce ma dokonca vyrazili po pár dňoch, aj to spôsobom, že mi zavolala "Nataša" z agentúry a laxne mi oznámila "zajtra chodiť nemusíte, majster s Vami nie je spokojný".

5 12.12.2023

Skôr kronika zostavená z iných Tolkienovych diel mapujúca jednotlivé obdobia Druhého veku týkajúce sa Númenoru, než jeden ucelený text. Vskutku akýsi "prequel" k Pánovi Prsteňov a ďalší dielik do skladačky Tolkienovho sveta. Človek, ktorý od autora čítal len Pána Prsteňov teda podľa mňa Pádu nemusí úplne rozumieť.

Ilustrácie sú krásne a formát sympatický.

3 10.12.2023

Vzhľadom k odbornosti nemusí byť kniha pre laika úplne zrozumiteľná. Človeku, ktorému odbornejší pohľad nevadí, ponúkne podnetné info o introspekcii a telesne zakotvenom prežívaní, vrátane nácviku techniky focusingu.
Jedná sa však skôr o učebnicu, než populárne psychologickú literatúru pre bežného čitateľa.

09.12.2023

O koncepte únavy zo súcitu som donedávna nemal ani poňatia. Aj preto som rád, že táto kniha vyšla.

Autorka v knihe definuje únavu zo súcitu a odlišuje ju od depresie, vyhorenia či sekundárnej traumatizácie. K orientačnému rozlíšeniu slúži napríklad aj dotazník či tabuľka, ktoré sú súčasťou knihy.

Okrem teórie obsahuje kniha aj viacero cvičení či praktických tipov ako bojovať proti únave zo súcitu alebo ako sa o seba v širšom rámci starať. Sebapodpora je pre terapeuta veľmi, veľmi dôležitá.

Na niekoľkých miestach sú referencie na Schmidbauera a jeho pojem "syndróm pomocníka" (kniha vyšla v češtine, taktiež v Portáli). Autorka ho tu kupodivu opisuje pomaly ako suchého neempatického psychoanalytika.

Mne osobne kniha pomohla urobiť si menšiu inventúru a prehodnotiť svoj prístup ku klientom a práci. Spätne mi došlo, že hoci mám svoju prácu a klientov rád, na seba často zabúdam.

Čo ma však prekvapilo bol odstavec o NLP (hoci krátky). Nebol to však prvý prípad, kedy som v psychoterapeutických knihách od nemeckých autorov videl pozitívne názory na pseudovedy ako NLP alebo homeopatia.

26.11.2023

Hromada dejových línií a rozprávačov, ktoré na mňa spočiatku pôsobili dosť zmätočne. V jeden moment dokonca jedna z rozprávačských línií prešla náhle od kráľa k jeho vnukovi.

Mnoho Ciri, ktorá si prejde peklom po tom, čo jej Bonhart vyvraždí celú potkaniu družinu. Skoky v jej charakteri pôsobia ale miestami až nedôveryhodne - najprv zaklínačka, potom čarodejnica, len aby sa z nej na konci knihy odrazu stala "pani času a priestoru". Andrzeji, símtě.

Pomenej Geralta (ktorého družina sa rozrastie o hubatú Angoulême) a Yennefer.

Čarodejky s ich politickými zámermi mám čím ďalej, tým menej rád; Rienceovi som prial surovejšiu smrť a slovami kamaráta, "Vilgefortz je OP jak piča."

Vadilo mi však miešanie citátov skutočných osobnosti (Tolkien, Bettelheim, de Sade) s osobami z autorovho univerza a grafické rozvrhnutie typu "názov kapitoly na konci jednej strany, začiatok jej textu na druhej strane".

3 21.11.2023

Kniha o tom, čo s človekom dokáže urobiť chamtivosť a že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Pútavá, dobre spracovaná a nestrácal som sa ani v tej hromade postáv.

Veľká škoda toho odfláknutého záveru. Po tom, čo pán Gaunt v meste v podstate spôsobil apokalypsu vyznel záver ako z nejakého béčkového hororu.

4 10.11.2023

Veľmi silný príbeh človeka, ktorý nikam nezapadá, ničomu nerozumie a aby zapadol, musí hrať role a nosiť masky.

V knihe, ktorá je do istej miery autobiografická, sa hlavný hrdina postupne prepadáva do temnoty a končí ako troska. Uvažoval som či nie je schizoid, nakoniec som došiel k názoru, že tam toho muselo byť omnoho viac.

Trocha mi to pripomenulo Muža, ktorý spadol na zem.

S Dazaiom som sa prvýkrát stretol v Kurosawovom Ikiru. Vravím si, ak ho vo filme znázornil Kurosawa, určite bude stáť za to.
Stál.

26.10.2023

Smutné, desivé a zároveň fascinujúce. Prečítané za dva dni, po prečítaní mi však bolo smutno a ťažko.

Narodil som sa rok po "nežnej" revolúcii, takže zverstvá minulého režimu som našťastie nezažil. Diktatúra v Severnej Kórei ale musí byť neporovnateľne horšia.

Hlavná hrdinka síce pochádzala z najvyššej kasty, jej život bol však určený stranou do poslednej minúty a ani jej pôvod nebol istotou, že jedného dňa neskončí na zozname pre režim nepohodlných osôb.
Život v krajine, kde vás môžu zastreliť za prechovávanie cudzokrajných filmov alebo za to, že ste zle oblečení a ešte odsúdiť tri generácie vašej rodiny a kde sa kladie dôraz na až fanatickú úctu k vodcom, musí byť peklo. O to desivejšie, že pri tej indoktrinácii od útleho detstva si to človek nemusí ani uvedomiť. Je to napríklad vidieť v časti knihy, kedy už je hrdinka v Južnej Kórei. Aj napriek ceste k "slobode" si prechádza ďalšou indoktrináciou a predsa sa nedokáže zbaviť svojich severokórejských koreňov.
Kapitola s nahrávkou účastníčky "prevýchovného" tábora, kam ju dostala hlavná hrdinka, je desivá.

Celkový dojem románu kazili "rozhovorové" vsuvky, ktoré mi pripomenuli predošlú autorkinu knihu. Tá nebola zlá, tu však rozhovorové pasáže akosi narušovali plynulosť románu. Taktiež vadili občasné chyby a preklepy, tie si však autorka v závere priznala.

Súhlasím s názorom, že kniha by mala byť v zozname povinnej literatúry a malo by sa o nej otvorene diskutovať v školách. Zvlášť v krajine, ktorá si zažila komunizmus a ešte aj dnes v nej existuje organizácia, ktorá severokórejský režim oslavuje.

Desivý je aj fakt, že sestra Kim Čong-una a možná budúca hlava Severnej Kórey je podľa všetkého ešte nebezpečnejší sociopat, než jej brat.

3 24.10.2023

Zatiaľ najlepšia časť zaklínačskej ságy. Dej ubiehal rýchlo a svižne aj napriek striedaniu viacerých línií. Zaujala napríklad pasáž, kedy bol dej opisovaný vo forme legendy rozprávanej deťom potulným rozprávačom Pohvizdom.

Každý v tomto dieli rieši niečo iné.
Geralt sa ponáhľa zachrániť "Ciri" netušiac, že tá je v skutočnosti niekde úplne inde. Spoločnosť mu robí svojská, ale vtipná skupinka. Ukecaný básnik Marigold, až príliš ľudský vyšši upír Regis (jedna z mojich najobľúbenejších postáv), lukostrelec Milwa vychovávaná dryádami a Nilfgaarďan, ktorý nie je Nilfgaarďan Cahir.

Ciri si užíva pubertu po svojom - rabovaním so skupinou pubertálnych rebelov a vzťahom s jednou z členiek skupiny. Nevidel som Dryads of Brooklyn (AKA netflixovské spracovanie Witchera), takže nechcem vedieť, ako s ich vzťahom naložili scenáristi a bohvie, čo na to Sapkowski. Teda okrem toho, že do role Mistle úplne zbytočne obsadili černošku, pretože prečo by mal Netflix rešpektovať nejaký lore s presne definovanými postavami, že.

Čarodejnice sa po masakri na Thanedde snažia opäť ovládnuť svet, tentokrát založením "apolitickej" lóže. Samozrejme nechýbali politické pasáže, tu však boli v pohode. Najnormálnejšia z celého tohto dámskeho klubu mi príde Yennefer.

Potešil návrat trpaslíkov. Namiesto Yarpena Zigrina tu tentokrát máme svojského altruistu Zoltana Chivaya, ktorému sekunduje Feldmaršálek Duda so slovníkom dlaždiča, a jeho partu. Klobúk dolu pred českým prekladateľom, na trpaslíckych pasážach som sa nasmial.

Záverečná scéna s pafovaním Geralta z Rivie na Geralta z Rivie (tentokrát už oficiálne) kráľovnou s vyrazenými prednými zubmi je už len príjemným zakončením celej časti.

7 21.10.2023

Politickými pasážami v predošlom dieli som sa musel prehrýzť a hoci mám zaklínačskú ságu rád, bolo to utrpenie.

Tu som si ako na potvoru politiky užil až - až.
Čarodejníci kujúci pikle a sledujúci svoje vlastné záujmy. Elfskí rebeli, ktorí sa pred ničím nezastavia. Vzbury. Dusivá atmosféra blížiacej sa vojny prítomná už od prvých stránok knihy.
A do toho všetkého chudák Ciri, ktorá je pre iných iba objekt slúžiaci k dosiahnutiu ich vlastných cieľov, pričom sa sama cíti opustená a zradená.

Kniha ubiehala, poriadny spád však nabrala až v posledných dvoch kapitolách. Beznádej Ciri plahočiacej sa púšťou sa dala krájať a bola popísaná naozaj vierohodne.

7 15.10.2023

Rozsiahla kniha, pri ktorej som mal často pocit, že nemecké a česko - slovenské zdravotníctvo sú dva odlišné vesmíry.

Kniha pokrýva viacero tém, napr. komunikáciu s pacientom, štúdie zaoberajúce sa zmenou psychiky pod vplyvom diagnózy či základy psychoonkologickej liečby alebo špecifické témy ako program psychoonkologickej liečby pre pacientky s rakovinou prsníka alebo krátky psychoedukačný program pre individuálnu terapiu.
Prekvapili spôsoby liečby, ktoré si v našich podmienkach neviem predstaviť, napr. preparáty z imela.

Z knihy je patrná KBT a psychodynamická orientácia autorov. KBT jednak sami odporúčajú v tabuľkách, taktiež sa to v knihe hemží dotazníkmi, metódami a štruktúrou.

Pozitívom je zoznam literatúry a prameňov ako v nemčine tak v češtine a poznámky pod čiarou v niektorých prípadoch na porovnanie českých a nemeckých reálií. Zaujalo ma napríklad, že v Nemecku majú samostatné burnout kliniky pre pracovníkov pomáhajúcich profesií. V ČR / SR je niečo takéto nemysliteľné, možno tak o pár desaťročí.

Čo ma však zarazilo a za čo musím strhnúť hviezdu, je otvorená propagácia homeopatie. Paveda, ktorej nefunkčnosť bola dokázaná aj výskumne, je tu propagovaná a odporúčaná dokonca lekárkou.
Menšie zlo je kvalita fotiek autorov á la "piesok v očiach".

1 08.10.2023

Potrebná kniha, ktorá otvára rôzne témy v oblasti paliatívy a umierania, nevyhýba sa ani kontroverzným témam ako eutanázia alebo zážitky blízkosti smrti (hoci si nemyslím, že sa Moodyho výskumy dajú považovať za vedecké). Snaží sa odtabuizovať tému smrti a umierania.

V minulosti ľudia umierali často doma v kruhu rodiny, z umierania bol rituál a rodina sa o umierajúceho starala. Dnes je to v anonymnom prostredí nemocničnej izby, v lepšom prípade za prítomnosti rodiny alebo aspoň personálu. Nehovorím o trúchlení, ktorému sa podľa mňa nedáva dostatočný priestor.
Ja sám sa nebojím smrti, snažím sa žiť dobrý život. Bojím sa toho, že umriem osamote.

Negatívum knihy je, že hoci sa snaží venovať mnohým témam, pri žiadnej z nich nejde do hĺbky a kapitoly majú všehovšudy pár strán.

01.10.2023

Ezosračka, ktorá nevidela psychosomatiku ani z vlaku. Pani Klímová (zámerne neuvádzam jej titul, robí mu hanbu) známa z kauzy centra AKTIP rozširuje nebezpečné lži a kniha je o to znepokojujúcejšia, že jej robil predslov sám Radkin Honzák.
Áno, psychosomatika funguje. Nie však tak, ako ju prezentuje autorka.

Banášová v recenziách fakt pobavila. Vlajková loď slovenského šoubiznisu, ktorú pchajú všade, sa vyjadruje k veciam, na ktoré nemá vzdelanie. Ale hlavne, že je to celebrita, však. Netvrdím ale, že nezmysly, ktoré autorka v knihe prezentuje, majú niečo spoločné s výskumom v medicíne.
Rovnako absurdná je aj recenzia od astrológa či biologičky s dosť potrhlými názormi (nielen) na PAS.

Taktiež aj pán Klíma, ktorý tomuto škváru robí reklamu v diskusii, "čírou náhodou" pôsobí vo firme, ktorá ho vydala a ktorá bola podľa Googlu prepojená s centrom AKTIP. To, či sa jedná iba o zhodu mien alebo je s autorkou v príbuzenskom vzťahu, si tvrdiť netrúfam, každopádne je to zaujímavé.