Shindo
komentáře u knih
Malý život
Hanya Yanagihara
Haňa a jej tragédia hlboko traumatizovaného človeka, ktorý si nechce nechať pomôcť.
Na niekoľko sto stranách sa postupne otvárajú príbehy hlavných hrdinov vrátane Judea, ktorý paradoxne stále ostáva do istej miery neznámy.
Kniha sa nečítala ľahko, zvlášť kvôli niektorým dosť surovým popisom násilia páchaného na hlavnom hrdinovi (a že ho bolo požehnane). Hoci som po čase začal tušiť, ako asi skončí, v niektorých momentoch to už-už vyzeralo, že sa veci zlepšia.
Hlavný hrdina ma miestami naozaj vytáčal, na druhej strane som chápal, že fungoval tak, ako často fungujú preživší traumy.
Jedna jediná takmer nič nehovoriaca veta o autorke na obale knihy bola už iba ďalší klinec do truhly.
Psychoterapeutická práce s původci domácího násilí
David Čáp
Silná, avšak podnetná a potrebná kniha. Nečítala sa mi úplne ľahko; sám som si zažil domáce násilie, trvalo mi dlho, kým som si to spracoval.
Osobne si myslím, že na Slovensku by mal byť rovnaký prístup k násiliu v blízkych vzťahoch ako v severských krajinách, t.j. nulová tolerancia. Žiaľ, násilie sa v našom Absurdistane ešte stále toleruje. Správny Slovák predsa príde domov ožratý a zmláti manželku a deti. Poznal som však aj prípad, kedy bola agresorom žena.
Príde mi, že v Čechách je terapeutická práca s osobami zažívajúcimi násilie aj s agresor na inej úrovni, než u nás.
Oceňujem, že kniha vyšla. Poskytuje zaujímavý pohľad na psychoterapeutickú prácu s "druhou stranou" postavenú primárne (ale nielen) na skupinovej terapii v KBT modalite vrátane metodickej príručky s modelovým programom.
Netvoři a kritikové a jiné eseje
J. R. R. Tolkien
Tolkien ako jazykovedec. Ďalší dielik do skladačky, opäť som sa niečo dozvedel.
Autora mám naozaj rád, knihu som však čítal niekoľko týždňov. Napriek počtu strán je hutná obsahovo. Celou knihou navyše presakoval suchý humor anglického gentlemana.
Na chrbte
Samo Marec
Vyrastal som pod Tatrami, teraz žijem v zahraničí. Pri čítaní knihy mi (opäť) prišlo smutno z toho, že som do Tatier nechodil omnoho častejšie, kým som ešte mal možnosť.
Kniha samotná je veľmi zaujímavo spracovaná. Ako píše sám autor, nejedná sa o encyklopédiu, skôr o súbor príbehov a postrehov jednotlivých nosičov. Zaslúžia si rešpekt ale ktovie, či oň vôbec sami stoja.
Po jej prečítaní už viac rozumiem aj vysokohorským prirážkam.
Napriek formátu knihy je v nej ale fakt málo textu. Väčšinu vypĺňajú fotografie. Na jednom mieste je dokonca čistá biela strana bez jediného písmenka.
Koncert pre bubon a sekeru
Milan Lasica
Väčšinu knihy tvoria scenáre divadelných hier (resp. jednotlivé skeče), menšiu časť párstranové poviedky.
Viacero vecí je nadčasových a správne kritických; niektoré som ale ako človek, ktorý (našťastie) nezažil komunizmus asi nemohol úplne oceniť. Oceňujem však úvod s krátkym infom a okolnostiam vzniku jednotlivých dialógov / poviedok.
Držme se pevně
Sue Johnson
Pokiaľ ide o vzťahovú literatúru, mnohí sú úplne unesení prehnane kresťanským a prehnane americkým Chapmanom.
Táto kniha má podľa mňa omnoho väčšiu užitočnosť.
Autorka knihy aj metódy vysvetľuje základné princípy EFT (psychoterapeutického smeru, nie pseudovedeckej poklepávacej metódy, na ktorú upozorňujú aj v poznámke v knihe) na teórii aj príbehoch jednotlivých párov. Čitateľ sa zoznámi so základnými pojmami, siedmimi typmi rozhovorov určujúcimi priebeh terapie a samozrejmosťou je aj rozsiahla bibliografia a krátky slovníček.
Autorka v knihe spomína aj osobnú skúsenosť, ktorá ju priviedla k záujmu o vzťahy - jej otec bol majiteľom krčmy, v ktorej sa stretávali ľudia s rôznymi osudmi a životnými cestami a každý tam zažívali prijatie a podporu (ako dodáva, boli tam však aj konflikty).
Kniha môže pomôcť aj ako malá inventúra vzťahu.
Červený pavilon
Robert van Gulik
Detektívka z "čínskeho Las Vegas", jeden veľký prepletenec vzťahov a súvis s desaťročia starým prípadom. Posledná tretina je o dosť dynamickejšia, než zvyšok knihy.
Páčilo sa mi to ešte o niečo viac, než Lakový paraván.
Bod dolu za preklad, ktorý dosť kazil celkový dojem. Čítal som slovenský z roku 1979 v dvojvydaní Lakový paraván / Červený pavilón v preklade od Samcovej. Rovnaký problém ako s druhou časťou knihy - hovorové až archaické výrazy (starigáň, rumázgať, smokliť, milkovať...), gramaticky nesprávne vetné štruktúry (napr. pravidelná zámena "čo" a "ktorý").
Hlava XXII
Joseph Heller
Zvláštna kniha popisujúca absurditu vojenskej mašinérie v celej svojej nádhere, na ktorú sa čitateľ musí naladiť, predovšetkým kvôli štýlu písania. Ak sa mu to však podarí, stojí to za to.
Lakový paraván
Robert van Gulik
Moja prvá skúsenosť s van Gullikom, ktorého som dlho bohvie prečo považoval za súčasného autora.
Kniha sa čítala rýchlo, dej bol pútavý a z celého diela bolo vierohodne cítiť atmosféru starej Číny.
Musím však strhnúť hviezdu za preklad. Čítal som slovenský preklad z vydavateľstva Labyrint z roku 1979. Divnoslovenčina v štýle "starigáň s valibukom chlipkajú čaj po ruvačke, v ktorej šibrinkovali nožmi" až som mal miestami pocit, že knihu prekladala moja prababička. Nehovorím o častom zamieňaní "ktorý" za "čo", nespisovná vec, za ktorú by som lámal ruky.
Pred časom som však čítal preklad inej knihy z roku 2006 od tej istej prekladateľky, ktorý bol písaný rovnakou divnoslovenčinou. Pani prekladateľka sa za tých pár desaťročí zrejme bohvieako neposunula.
Mlha
Stephen King
Väčšina poviedok bola dobrá, niektoré horšie, nenašiel som však žiadnu vyslovene zlú. Rozdielna kvalita sa dá očakávať, keďže autor poviedky tvoril v priebehu rokov.
Asi najviac sa mi páčila úvodná novela.
Kapitán Chemo
Albrecht Smuten
Prečítané možno za hodinu. Boj s leukémiou popísaný typicky smutenovským humorom. Bavil som sa kráľovsky.
Ako človek, ktorý sa v oblasti onkologických ochorení nejakú dobu pohyboval (našťastie len pracovne) som sa častokrát pri autorovych zážitkoch s personálom pozastavil a bohužiaľ s ním musel súhlasiť.
Prekvapilo ma, že autor už má 40 a k tomu trojročné dieťa.
Nezdařená terapie
Jeffrey Kottler
S terapiou už mám nejakú skromnú skúsenosť. Ľutujem ale, že sa mi kniha nedostala do rúk na úplnom začiatku praxe. Veľmi cenný študijný materiál.
Kniha je kruto úprimná, demytologizujúca a ukazujúca, že aj tí najlepší terapeuti sú iba ľudia, ktorí môžu urobiť chybu a ešte nájsť odvahu túto chybu prezentovať a poučiť sa z nej (hoci pri pár prípadoch som vnímal, že pre nich bolo sakra ťažké si nejakú chybu vôbec priznať).
Nevýhoda je prehnaná "americkosť" knihy - snáď všetci terapeuti boli z USA. Taktiež som z celkového množstva poznal tak troch - štyroch; zvyšok mi absolútne nič nehovoril a o ich "prelomových" knihách, ktoré autori vynášali do nebies, som nikdy nepočul. Holt iný kraj...
Terapie duše: Umění provázejícího rozhovoru
Thomas Moore
Trochu netypický, ale obohacujúci pohľad na terapiu. Pár myšlienok som si aj zapísal.
Základná myšlienka, ktorá ma zaujala bola, že terapeut nie je povolanie ale životný štýl a "pracovná doba" v podstate nikdy nekončí. Sám sa snažím, aby mi pracovný život nezasiahol do osobného, nie vždy to ale ide.
Samostatnou kategóriou, s ktorou autor v knihe narába, sú tzv. "laickí terapeuti". Tí, ktorí nemajú výcvik, ale snažia sa pomáhať iným v bežnom živote ako kamaráti alebo bútľavé vŕby.
Pár kapitol je venovaných aj priamo terapeutovi, jeho tieňu (ktorý sa podľa autora nedá nikdy úplne integrovať) a sebapodpore.
Kniha samotná pre mňa občas balansuje na hranici s ezo a náboženstvom. Popravde sa ale nečudujem, autor bol 12 rokov mníchom a v jednej z predošlých kníh spomína, že jeho dieťa študovalo na Waldorfe.
Jehovista
Martin Sodoma
Silná a pútavá kniha z prostredia plného uhladených bratov a sestier, kravát, Biblie a morálky ako z 19. storočia, v ktorom sa akákoľvek odlišnosť a kritické myslenie trestajú vylúčením a izoláciou. Za choroby tu môžu démoni, všetky ostatné cirkvi sú zlo a smrť je prijateľnejšia, než transfúzia krvi zachraňujúca život.
Príbehy ľudí, ktorí opustili sektu ma zaujímajú už dlho. "Dekonverziu" som si zažil na vlastnej koži - nebol som síce v sekte, ale v najväčšej štátom uznanej organizovanej zločineckej skupine, ktorá svojimi praktikami nemá k sekte ďaleko a jeden čas som svoju vieru bral tak vážne, že som sa chcel stať kňazom a mníchom v najtvrdšom mníšskom ráde. Niektoré zážitky hlavného hrdinu so mnou teda dosť rezonovali. Podobne ako u jednej z postáv, aj u mňa bola de Mellova Bdelosť kniha, ktorá mi nasadila chrobáka do hlavy a vďaka ktorej som začal spochybňovať "svätosť" organizácie, do ktorej som patril.
Dej mi pokojovku
Tomáš Bodnár
Krásne spracovaná s množstvom tipov, fotografií a prehľadnou tabuľkou s infom o rastlinách na konci.
Pripomenula mi inú "pokojovkovú" knihu od konkurencie.
Je zaujímavé, že sa opäť dostávajú do módy rastliny, ktoré naši (pra)rodičia pestovali v byte celé roky a zrejme im nevenovali väčšiu pozornosť.
Cujo
Stephen King
Je svojim spôsobom fascinujúce, že King dokázal napísať tak dobrú knihu v alkoholovom opare tak silnom, že si na jej písanie vôbec nespomína.
Príbeh má pomalý rozjazd, to však nie je na škodu. Priateľský bernardín z malomesta prenasleduje králika, natrafí na jaskyňu, od tej doby to ide pomaly ale isto dolu vodou a King udržuje čitateľa v napätí. Kniha je o to uveriteľnejšia, že niečo takéto sa kľudne môže stať.
Dejová línia Charity a Bretta mi ale prišla trochu zbytočná.
Umíráme každý den: Pouť potulného mnicha bardy žití a umírání
Yongey Mingyur Rinpoche
Môj známy mi raz povedal, že ak chcem zistiť, či mi moja meditačná prax funguje, mám ísť meditovať na Václavák.
Autorov "Václavák" boli špinavé indické ulice, zavšivení spolucestujúci vo vlaku a zvyšky jedla, ktoré si musel vyžobrať. Svojim spôsobom rozmaznaný vždy dohladka oholený opát, ktorý mal neustále za zadkom nejakého asistenta a odmala s ním zaobchádzali ako s najvzácnejšou kvetinou sa rozhodol konfrontovať svoju meditačnú prax s tvrdou realitou a výsledky sú zaujímavé. Zlom nastáva, keď mu dôjdu peniaze a musí žobrať a spať na ulici.
Príbeh autora je prepojený s výkladom buddhistickej praxe a spomienkami na jeho rodinu a učiteľov.
Obálka knihy je však zavádzajúca. Po otvorení si človek všimne, že YMR je iba spoluautor, nie autor. Taktiež nerozumiem tomu, prečo knihu s názvom In Love with the World preložili ako Umíráme každý den. Áno, je to jedna z nosných myšlienok knihy, ale zmena názvu kompletne zmení jej vyznenie.
Inak, indické nemocnice (aspoň tá, kde ležal autor) sú vážne hnus.
Metuzalémova smrt
Isaac Bashevis Singer
Esencia toho, čo sa mi na Singerovej tvorbe páči. Nostalgicky zaostalé poľské židovské komunity, staré časy, okultizmus, poverčivosť a trocha toho povojnového amerického židovstva. Démoni sa tu napriek všeobecným ľudovým predstavám ukázali ako celkom pokrokoví.
Témy sa síce naprieč jeho tvorbou opakujú, atmosféru však dokáže vykresliť tak vierohodne, že opakovanie ani nevadí.
Normální a patologická láska
Otto F. Kernberg
Knihu som si prečítal, aby som získal lepší dojem o psychoanalýze, ktorej teórie (aspoň tie pôvodné) mi prídu slušne pritiahnuté za vlasy. Dôvodom bolo taktiež to, že autor dodnes žije (tiahne mu na stovku) a v psychoanalytickom svete je údajne považovaný za kapacitu.
Dostal som presexualizovanú knihu od starého úchyla, kde som o penis v rôznych podobách, závisť penisu a oidipovský komplex zakopával takmer na každej strane. Ak by som si dal poldeci za každý penis spomenutý autorom v knihe, skončím v nemocnici s otravou alkoholom a ešte moje deti budú mať cirhózu pečene.
Autor rozpitval sex tak dopodrobna, že ho pripravil o všetku krásu. Okrem iného som sa dozvedel napríklad aj to, že za sexuálnou neviazanosťou hipíkov je narcistická, masochistická a hysterická štruktúra a za správaním mužov v sexuálnej oblasti túžba neopustiť matku.
Zlatá McWilliams. Aj keď mám predstavu, že autor knihy by ňou otvorene pohŕdal.
Vyvrhel
Isaac Bashevis Singer
Posledná čitaná singerovka z amerického prostredia mi úplne nesadla. Tu sa autor opäť vrátil k tomu, čo ma na jeho knihách tak fascinuje. V pár vetách dokáže vystihnúť ľudskú mizériu židovského štetla (v tomto prípade skôr ulice) so všetkou poverčivosťou, špinou a naivitou.
Hlavný hrdina sa vracia z Južnej Ameriky do sveta, kde sa zastavil čas a ľudia tu žijú ako pred sto rokmi. Klame, podvádza, plánuje obchod s bielym mäsom, manipuluje ženami a do toho všetkého sa v ňom neustále bijú dve časti jeho osobnosti - krysa z podsvetia schopná kohokoľvek zmanipulovať mávnutím ruky a zbožný žid, ktorý cíti volanie starých tradícií a uvedomuje si, že nežije dobre.
Scéna s "rabínom podsvetia", z ktorého sa nakoniec stala nikam nezapadajúca troska, bola silná.