JohnMiller komentáře u knih

Táto útla knižôčka v ktorej sa nachádzajú dve eseje: 1. Nesamozřejmost národa a 2. Unesený Západ, hrozivo predpovedala budúcnosť. Obsah ktorý pred desiatkami rokov varoval a strašil pred hrozbou plížiacou sa z východu, sa nakoniec potvrdil (či úplne alebo čiastočne nechám na odborníkov).

Autor tu zachytáva kultúrne fenomény strednej Európy. Načrtne vývoj spoločnosti, nešetrí pritom komparáciami z histórie. Prednesie nám svoju interpretáciu a stav v ktorom sme sa ako národ (ČSSR) nachádzali. Jeho interpretácie podopierajú piliére rôznych literárnych diel a mnohých autorov. Pre mňa, ako čitateľa, ktorému nie sú tieto témy úplne neznáme, ma udivovalo to, koľko nových vedomostí, myšlienok a pohľadov z inej perspektívy som načerpal z týchto stránok a nad koľkými som sa zamýšľal. Hádam každá jedna dvojstrana ma reálne niečim fascinovala.

Najviac mi asi utkvelo v pamäti rozpitvanie pojmu "SLOVANSTVO". Prekvapilo ma ako vyčerpávajúco-kriticky a dômyselne predkladá tento sociálny konštrukt, nie na histórií zakladaný, a nie priveľmi logický, súbor špecifík ktoré majú za cieľ identifikovať národ ako "Slovanský". Je to kniha ku ktorej sa ešte určite vrátim.

2 18.08.2023

Neprekvapuje ma to, že Otec Goriot je najznámejšie, respektíve ukážkové, reprezentatívne dielo Balzaca. Je to krátke, úderné, Balzac sa tu až tak "neopúšťa" v kvetnatosti opisov a celkom výstižne tu zachytáva takú tú dramatickú spoločenskú náladu porevolučného Francúzka. Tá nálada je síce význačná v každom jeho úspešnejšom diele, no tuto je to také esenciálnejšie. Som veľmi rád, že som sa k tomuto dielu dostal neskoršie a Balzaca som začal vstrebávať s iných jeho diel a tým pádom som si jeho rukopis už osvojil a nemal som problémy z niektorími jeho zvylkosťami v texte, ktoré nový čitateľ môže vnímať negatívne. Na tomto diele ma prekvapilo to, že nie je rozdelený na žiadne kapitoly, časti, body, jedoducho nič. Ide o plynulí text ktorý by pri nejakých novelách menšieho rozsahu ani neprekážal ale tuto som mal z toho divné pocity. Mne tam tie rozdelenia chýbali. Neprekvapilo by ma keby nastal v čitateľskej obci konzensus, že Otec Goriot je najlepšie Balzacovo dielo. Neprečítal som síce od neho toľko kníh aby som to mohol potvrdiť alebo vyvrátiť, no u mňa zatiaľ vyhráva. Hoci to hodnotím "len" 3*, je to vynikajúce dobové dielo ktorému právom patrí miesto v každej knižnici ktorá sa pokúša zaschytiť najvýznamnejšie diela svetovej literatúry. 3* aj pre to, že mám iných obľúbencov hoci sa k Balzacovi rozhodne v budúcnosti vrátm.

2 03.07.2023

(SPOILER) Ak by som mal okomentovať toto literárne dielo iba jedným jediným slovom... to slovo by bolo "znepokojený". Áno po dočítaní biblie som zostal znepokojený, keďže nielenže som nedostal odpovede na moje relatívne jednoduché otázky, ale teraz mám otázok ešte viac a nikto mi na ne nevedel-nevie odpovedať. Respektíve ak aj odpovie, tak už iba cez nejaké vlastné alebo prevzaté interpretácie. Celkom ma prekvapilo, že 4 evanjieliá ktoré zachytávajú príbeh Ježiša Krista sú v podstate tie isté skutočnosti akurát sa pri niekoľkých detailoch nezhodujú. Takže tu máme štyrikrát to isté s istými zmenami, kde Ježiš pomocou komunikačných techník využíval veľmi slušne manipuláciu. Zachytil som aj techniku cukru a biča (niektoré techniky sa využívajú aj dodnes aj medzi podvodníkmi). Nedozvedel som sa ako by mali fungovať alebo fungovali ranné kresťanské komunity, ani ich praktický súbor pravidiel (tie pravidlá, ktoré sa tu nachádzajú, a doteraz ich využívajú kresťanské obce, nehovoria nič o živote v komunite. Myslím to z takého toho právnickeho hľadiska), etika či morálne hodnoty sú tu oproti iným literatúram náboženstva celkom oklieštené a v rámci hŕstky prirovnaní sa snažia tieto pravidlá prezentovať tak, aby to pochopil aj ten najvšednejší človek. A to je aj jeden z dôvôdov, prečo sa práve kresťanstvo stalo takým globálnym fenoménom, teda je to jeden z mnohých ukazovateľov. Problém je ten, že si tieto pravidlá dokáže jedinec interpretovať ako on chce. S Pavlových listov som sa dozvedel iba to, že ľudí treba napomínať aby žili podľa pravidiel starého zákona + do nekonečna sa opakujúpce projekcie toho, aké je dôležité trpieť. Celkom ma vyrušili aj miesta kde samovražedné, svojim spôsobom sebapoškodzovacie nálady (Štefan) brali v texte veľmi pozitívne a v podstate poukazovali na to, že ide o správne vzorce správania. Presvedčil som sa, že skutočne ide o vierovyznanie z blízkeho východu a s našou západnou civilizáciou nemá toľko spoločných prvkov ako sa to na prvý pohľad môže zdať. V biblii je napríklad písané aj to, že ženy by mali chodiť zo zahalenými vlasmi a mohol by som komentovať a prirovnávať ďalej na príkaldoch, ktoré ma prekvapili ale kresťania svojou stereotypnou interpretáciou tejto fakty vôbec neriešia. Až mi príde, že buď čítali úplne iný text, alebo ho nečítali vôbec a svoju vieru kŕmia svojou domnelou intuícou. Báť sa boha, oklieštiť ženám práva či nedôverovať inému zákonu ako božskému, nie sú práve tie najľudskejšie prvky v tomto texte. Práve preto ma neprekvapuje, že sa Rímska ríša pokúsila zastaviť šírenie kresťanstva. Nesnažím sa zľahčovať vraždenie nevinných ľudí, no pre udržanie ríše bola táto komunita, ktorá nechcela dodržiavať ich zákony svojou rebéliou nebezpečná. Interpretácia neba a pekla ma tiež prekvapila. Stereotypom tiež nie je veľmi podobná. Ďaľšia vec ktorá je znepokojivá je tá, že ani sama cirkev si nie je istá, či listy napísali autori ktorí sa v nich uvádzajú ako autori. A sami uznávajú, že to asi nebude tak, ako sa to prezentuje. Rozumiem, že celý môj text pôsobí negatívne ale boli tu aj miesta, ktoré som si celkom užil. A to boli historické postavy a udalosti ktoré sa v tom období udiali a vieme ich, narozdiel od imaginárnych bytostí, dokázať. Bibliu ktorú som čítal pochádza z roku 1992 a nachádza sa v nej nespočetné množstvo gramatických a pravopisných chýb. Množno viacej ako v tomto texte.

2 14.06.2023

Druhá kniha ktorá zachytáva osudy zaklínača Geralta je síce stále koncipovaná ako útla zbierka poviedok, avšak už je to lineárnejšie ako prvá a črtá sa nám v podstate hlavná dejová linka. Za mňa je najlepšia z týchto troch poviedok "Něco více". Ako to býva v tejto knižnej sérií, je to surové, chladné a dosť naturalistické.

2 31.05.2023

S touto časťou som mal trošku problém. Moja čiastočná nespokojnosť tkvie v tom, že kým sa v predchádzajúcej časti skrížili rôzne frakcie príbehu ktoré vyústili k ozbrojeným konfliktom hrdinských činov, a považujem to za vrchol ságy, (vrchol kým tu nemáme iné pokračovania) tak tuto akoby sa roztrhlo vrece s nie práve najzaujímavejšími dejovými linkami, ktoré mňa čitateľsky vôbec nelákali. Ako už samotný názov prezrádza Hostina pre vrany je príbeh kde sa zbieha to, čo z minulých dielov prežilo a aj dejové linky sa už rozkúskovali na toľko, že som s tým začal mať problém. Príliš veľa postáv s príliš detailným prerozprávaním každodenného života ( čo samo o sebe nie je zlé, klasické diela svetovej literatúry by o tom mohli rozprávať) ale bolo toho priveľa a dej sa až tak veľmi nehýbal.

2 26.05.2023

Priznám sa na rovinu: knihu som dočítal v rozmedzí piatich rokov až na tretí krát. Problém s touto knihou som mal taký, že autor nás od prvej strany nešetrí svojimi odbornými výkladmi tohto sveta. Tvári sa akoby sme viacmennej kraj v ktorom sa príbeh odohráva, poznali, vieme sa v ňom orientovať a tak nám nemusí vysvetliť isté pojmy úplne podrobne. Napríklad triedne rozdiely, kultúrne aspekty atď. Hoci svet Duny mi nebol úplne neznámy, videl som adaptáciu Davida Lyncha, a svojho času som hrával ako malý chlapec aj pc hru: Dune 2000, ale ani toto mi nestačilo na to aby som si naplno užil toto nevšedné literárne dielo. Tak sa stalo, že som dal prednosť iným knihám, hoci ma kniha bavila, a keď som sa k Dune vrátil, musel som začať od začiatku keďže som sa v tom strácal ešte viac,. No na tretí krát sa mi to podarilo. A musím podčiarknuť niektoré zásadné veci. Nebavila ma iba hlavná dejová linka ale aj všetky tie maličkosti ktoré vytvárali pocit naturalizmu (dôvody, prečo už nevyužívajú umelú inteligenciu, ekonomické pomery rodín, tradícia/komercia) toto všetko mi sedí. Jediné čo ma sklamalo a prečo je moje hodnotenie 4/5* je ten urýchlený koniec.

2 10.05.2023

Je pravda, že Čarodeja zo Zememoria by som si užil viac, keby som sa k tomu dostal ako mladší, no rozhodne ma táto útla knižka neurazila a neurazí ani starších čitateľov-fanúšikov fantasy žánru (pri tých ostatných som si nie tak istý). No odporúčam to skôr pre mládež. Pre mňa to bolo ok ale ďalšie pokračovania ma nelákajú.

2 29.04.2023

K Trpaslíkom som sa dostal na odporúčanie môjho známeho. Fantasy tohto typu ma vždy priťahovalo, trpaslíkov ako rasu som zbožňoval a keďže ide o sériu ktorá sa primárne venuje im, neváhal som. Poviem vám na rovinu, pokiaľ ste fanúšikom fantasy ktorého esenciálny príklad je Pán Prsteňov, s touto knihou ani sériou nič nepokazíte. Nachádzajú sa tu rôzne kráľovstvá, klany, bytosti, kúzla, intrigy, postavy majú charakteristické črty tohto žánru a nakoniec nechýba veľký súboj dobra a zla. V tejto prvej knihe mi ku šťastiu veľa nechýbalo.

2 26.04.2023

Toto dielo má niekoľko zásadných problémov a samotný obsah - akoby sme si mohli predpokladať, veru nie je jediný. Síce sa tu nachádza obrovské množstvo informácií, ktoré zachytávajú tematicky rôzne okruhy ako sociálne, ekonomické, spoločenské, vojenské a finančné. Povesť knihy ktorá bola a asi stále je skôr mýtom, ma na toto nepripravila. Na antisemitizmus a rasizmus som sa naopak pripravil ale až na cca 10 stránkach ho tu až tak veľa zase nebolo. Týmito slovami rozhodne túto knihu nechcem obhajovať, skôr by som chcel upozorniť milovníkov tohto despotu, že to - čo od tejto knihy očakávate asi nedostanete. S informáciami ktoré nám tu Hitler naservíroval som bol ako 2X ročný šokovaný a prekvapený, no zabudol som na jednu dôležitú vec. A to, že Hitler s informáciami manipuloval ako chcel, prekrúcal a vymedzoval sa. To som si ako mladší až tak neuvedomoval a prehliadaľ. Nie, že by som inklinoval k takémuto monumentálnemu zlu, skôr mi to iba zidealizovalo Hitlerov intelekt. Svojho času som to porovnával s Marxovým Manifestom a Hitler z toho informačne vyšiel ako víťaz. Ak už nič viac, táto kniha mi ukázala, že každý jeden jedinec môže byť ovplyvnený do takej formy, ktorá môže byť pre toho druhého deštruktívna.

2 24.04.2023

Tak už teraz aspoň chápem prečo sa po Markýzaovi De Sadem pomenovalo sexuálne trýznenie sadizmus. Pri poviedkach ktoré vyšli u nás v roku 2009 a obsahovali príbehy ktoré boli oficiálne vydané ešte za jeho života som si však taký istý nebol. Boli to "rozprávky" drsné, to hej, ale až príliš metaforické. Ale pri Justine nič takého nehrozí. Do rúk sa mi dostala verzia ešte so staročeštinou z roku 1932 takže mi chvíľku trvalo kým som nabehol na prekladateľov jazyk ale keď sa to stalo dozvedel som sa o takých prasačinách o ktorých som nevedel že existujú. De sade si nedáva servítku pred ústa, možno iba vtedy keď je na servítke trocha trusu či semena, všetky zvrhlosti tu do posledného detailu opisuje... Homosexualitu, orgie, zoofíliu, pedofíliu, masochizmus, rôzne druhy zvrhlých úchyliek... Všetko čo si len človek dokáže predstaviť... alebo ani nie. čitateľ sa nachádza iba v štvrtine a už si v duchu hovorí... To dievča musí mať už teraz nesmierne zohyzdené telo... A verte mi, že má a to je iba začiatok....4,5*.

2 08.03.2015

Prvú kapitolu, alebo tú úvodnú časť ako chcete, ktorá as odohráva na zámku grófa Draculu radím k tomu najlepšiemu čo som vo svojom živote z hororov čítal. Atmosféra hrôzy sa na tých pár stranách dá doslova krájať, je to časť vďaka ktorej sa podľa mňa táto knižka stala celosvetovo úspešná. ďalšie stránky až do finále sa mi nezdali také úderné ale svojou formou ktorá bola akoby chronologicky roztriedená z viacerých zápisníkov a denníkov od rôznych ľudí túto maličkosť zakrýva. Pre začínajúcich čitateľov je to do istej miery zádrh ktorý ich odrádza k pokračovaniu , (vadilo mi to keď som mal 12) ale po čase si uvedomia že to stálo za to.

2 03.05.2014

Malého princa som v detstve prečítal niekoľkokrát mohol som mať 8,9 možno 10 rokov. Keď som bol trocha starší a v škole nám vysvetlili ako to vlastne skutočne s tou knižkou je že jej skrytá hĺbka a myšlienka sa nachádza "medzi riadkami" nedalo mi to a prečítal som si ho znova. Táto publikácia je krátka takže mi to nerobilo problém. Po prečítaní to vo mne nevyvolalo nejaké zásadnejšie pocity alebo pochopenie. Uvedomil som si že mňa táto knižka bavila naozaj a iba vďaka nádherným, úžasným, fantastickým obrázkom plných silného citu a snového kúzla. Knihy z obrázkami moc nemusím ale bez nich by Malí princ nebol tak plný nostalgických pocitov. Navždy sa mi do pamäti vryl dialóg princa a opilca
„A prečo piješ?“
. „Aby som zabudol,“
„Aby si zabudol na čo?“
„Aby som zabudol, že sa hanbím,“
. „A prečo sa hanbíš?“
„Hanbím sa, že pijem!“

2 20.04.2014

Forma víťazí monumentálne nad obsahom. O čom to je ? Spisovateľ po autonehode leží v posteli...nič moc čo ? Ale tá lyrika, tie psychologické pochody, To čítanie vás doslova uchváti. King tu majstrovsky predviedol svoj spisovateľský um. Od začiatku do konca to má proste grády... medzi dvomi hlavnými postavami sa neustále stupňuje napätie. Skvele je zobrazená beznádejnosť hlavnej postavy ktorá po niektorých chybách stráca svoje prsty a vie že keď spraví ďalšiu chybu stratí ďalšie.. Kingov MASTERPIECE

2 20.03.2014

Ako tínedžer som doslova zhltol celú Majipoorsku trilógiu ktorá vyšla u našich českých susedov (Knihy síce Silverberg napísal o tomto pozoruhodnom svete viac ale čo viem tak v českom preklade nevyšli) Začítať sa do dobrodružstiev Lorda Valentina nie j absolútne žiadny problém . Prvá časť sa mi páčila najviac. Nádherne opísané prostredie obrovskej planéty plnej rozmanitých inteligentných živých tvorov. Interakcie medzi nimi, Boj o moc, neuveriteľné dobrodružstvá, putovanie ako v odyssey. Jeden zo svetov ktorý ma k sebe pritiahol. Toto sa u mňa podarilo iba Tolkienovi a jeho trilógií Pán Prsteňov. Je tu naozaj netradičná sociálna stratifikácia a rozdelená vláda medzi takým pozoruhodne obrovským svetom. Proste originalita..

2 16.03.2014

Aristotelés bol génius... Ako je možné že dielo staré 2300 rokov ktoré sa zaoberá politikou a jej mechanizmami má ešte aj dnes čo povedať. Mnohým politikom by neuškodilo si ju načítať a podľa nej sa chovať. Ako hovorí Aristoteles: "Najlepší štát je ten v ktorom sa občania cítia byť blažený" a to sa my veru dnes, obkolesený populistami, necítime .

2 15.03.2014

Literatúra faktu je v podaní Zamarovského prístupná takmer každému čitateľovi. Odľahčený - jednoduchý štýl, ktorý v rámci nenáročných súvetí informuje čitateľa vyčerpávajúco, je presne to, čo dokázalo zaujať mňa natoľko, že som si neskôr zohnal väčšinu jeho diel. Informácie sú ponúkané takou formou, ktorá ma motivuje bádať a vyhľadávať viacej informácií o konkrétnej téme. V tejto knihe sa autor zameral na Pyramídy. Zameral sa na tieto tisícky rokov staré stavby opradené záhadami, legendami a konšpiračnými teóriami.

Ako to už u Zamarovského býva, Históriu podáva veľmi pútavo, využíva mnohé literárne zdroje, ale nezaťažuje tým čitateľa v texte a aj preto je táto kniha prístupná takmer každému. Mnohé kapitoly fungujú ako príbehy, ktoré svojim obsahom zaujmu. Niekedy síce autor dokáže zamotať hlavu (ako tuto s menami archeológov a egyptológov) že sa jeden z toho nevie vysomáriť. Avšak v konečnom dôsledku, tým, že sú určité časti zoradené podľa časového horizontu, je čitateľovi umožnené minimálne vždy sa aspoň chronologicky zorientovať.

Kniha nám prezrádza: kto si dal pyramídy postaviť, a aký to malo pre nich účel. Aj to, prečo sa časom prestali stavať. Zistíme aj kto ich objavil - keďže na nich aj samotní potomkovia obyvateľov starovekého Egypta zabudli - a komu vďačíme za vedomosti o nich.

Ide o príjemnú literatúru faktu, ktorá ničím nevyruší a striktne sa drží vedy - až na záverečnú časť, ktorá ma nesmierne prekvapila. A to v dodatku, kedy sa autor púšťa do boja s dezinformáciami a hoaxmi. Veľmi trefne, s trošičkou cynizmu, poráža hlúposti hlúpych s ich vlastnými zbraňami. Vymenováva chronologicky kde tieto výmysli prešľachtené na “fakty" približne začali a tie najväčšie hviezdy zráža na kolená tak, že komentuje ich texty a jasne ukazuje fakt, že Páni nielenže sú odborne neznalí ale často si vymýšľajú alebo svoju intuíciu pasujú, za niečo, čo sa má tváriť ako výskum. Favorit najkreatívnejších hlúposti je tu zaručene Erich von Däniken.

Pyramidiotizmus týchto diletantov a amatérov prekvapuje aj samotného autora a smutne konštatuje, že o tento typ “literatúry" je väčší záujem ako o nudné vedecké a odborné texty.

1 30.12.2023

Po vééľmi dlhej dobe som sa vrátil k môjmu milovanému Nietzschemu (trvalo to skoro 10 rokov). Ten jeho nihilizmus síce už nežeriem lopatami tak, ako v minulosti - no na druhej strane som ešte tak nevymäkol, takže ma stále dokáže fascinovať. Zarathustra (1885) bol môj rest, ktorý som pestoval dlhé roky a táto pekná verzia od vydavateľstva Vyšehrad - na ktorú som natrafil v kníhkupectve, ma nemusela dlho presviedčať.

Hneď na začiatku vás upozorním, že táto kniha je šialená. Rád by som ju aj niekomu odporučil... ale naozaj neviem komu. Je vhodná asi len pre takých polobláznov ako som ja. Na nete som našiel niekoľko zdrojov ktoré to svojim spôsobom prirovnávajú k biblii. Je to divné, no nejaké paralely sa tam naozaj nájdu. Ktoré to sú však nebudem rozoberať. Tak či onak ide o veľmi náročný text, ktorý sa pokúša predať informácie prostredníctvom podobenstiev. Ťažko sa to číta, ešte ťažšie chápe.

Sám som zaregistroval niekoľko fantastických myšlienok no čítanie som si veru neužíval. Cez tie antifeministické časti plné mizogýnie sa už teraz nedokážem preniesť.

1 05.12.2023

V tejto časti mi už tie absurdnosti nesedeli. Unavili ma predošlé diely a originálnych nápadov - ktoré by udržali moju pozornosť - je tu pomenej. Stala sa z toho taká absurdná existenciálna nuda, ktorá ma síce tou nelineárnosťou bavila v predošlích dieloch, avšak tuto sa to už sa opakovalo po štvrtý krát a to je na mňa priveľa.

1 24.11.2023

Prekvapilo ma, že celovečerný film Stopárov sprievodca galaxiou z 2005 si vypožičal aj hŕstku nápadov z druhej časti. Druhá časť päťdielnej sci-fi trilógie ma bavila v podstate rovnako ako prvá. Príbehu tu veľa niet avšak vtipný pobyt v reštaurácií na konci vesmíru mi úplne ku šťastiu stačil. Tam sa autor kreatívne vyhral. Tá absurdnosť celého vesmíru a popletená neuchopiteľnosť ma tu v celku bavila, čo sa o neskorších dieloch povedať nedá.

1 22.11.2023

Ústredné motívy bizarnej birokracie, totalitného režimu a neschopnosť - teda nemožnosť - splnomocniť svoje sily, boli zachytené perfektne. V niektorých momentoch to pripomínalo niektoré konkrétne režimy v ktorých sa veľmi nezaoberá individualitou občanov. Pri týcho motívoch je mi jasné prečo je tento román tak všeobecne populárny a aj po takmer 100 rokoch nezapadoil prachom.

Ťaživá atmosféra a bezvýchodisková úzkosť pána K. je literárna pochuťina. Avšak.... Nekompaktnosť textu - akoby z neho boli povyberané kapitoly, či dokonca úrivky - ma nesmierne vyrušovali. Akoby to autor písal v epizódach, potom škrtal a už sa k tomu nevrátil. Je to napísané vynikajúco, idea absurdna je nadčasová ale tá nesúdržnosť mi prekážala.

1 31.10.2023