Dada077 komentáře u knih

Profesor Langdon je zase raz vtiahnutý do konfrontácie výsledkov vedeckého bádania a dogiem všetkých svetových náboženstiev. Znovu s krásnou ženou, tentoraz s Ambrou Vidalovou, snúbenicou španielskeho korunného princa, po boku a s takmer nadprirodzenými schopnosťami v kombinovaní a v únikoch, pripomínal mi Jamesa Bonda. :)
Na Brownovkách sa mi páči prepojenie príbehu a umenia. Tentoraz to bola virtuálna prehliadka Guggenheimovho múzea v Bilbau, Sagrady Familie v Barcelone, ako aj Gaudího Casa Mily. A aj Winston sa mi páčil. :)

11 30.04.2019

(audio) dobré, napínavé, ale nepáčilo sa mi naťahovanie konca. Finále hotové, páchateľ zneškodnený a ešte takmer tri hodiny textu do uší, kedy sa preberalo pochybenie agenta.
Od Deavera je to však len moja druhá kniha, čítať sa ho ešte len strojím.

10 06.01.2022

Pekný a nasledovania hodný spätný pohľad na svoj doterajší život v zlomovom veku. Prekvapivé mi u autora prišlo už to zapisovanie a ukladanie si myšlienok, názorov, flash pohľadov. Tiež som ho doteraz (asi pod vplyvom filmových rolí s určitým charakterom) vnímala ako bonvivána, prirasteného k surfu, a k fľaši alkoholu, ktorý rád hrá na bongách nahý až kým ho nezbalí polícia :) A zrazu sa na stránkach knihy z neho vylúpne chlapec, ktorý priľne k adoptovanému bratovi a vzhliada k nemu; citlivý poet, cestovateľ, ktorý objavuje predovšetkým ľudí, človek, ktorý si vytýči cieľ a ide za ním pomaly a premyslene; ale tiež zaľúbený verný muž a manžel, otec dvoch detí.
Za predpokladu, že všetko, čo napísal, myslí aj úprimne, mu dávam plný počet.
citáty: " Väčšina času nie je stratená, je presne tam, kde sme ju nechali. "
"Ak by sme mali všetci neustále zmysel pre humor, žilo by sa nám spolu omnoho lepšie. "
" Pravda je ako štipľavá paprička, čím viac sa priblížime k jadru, tým je štipľavejšia."

10 06.11.2021

Absolvovala som ako audio. Užasle. Počúvala som najprv pri práci, potom som musela všetko nechať a pri počúvaní iba kráčať. Prírodou. Sama.
Úryvky:
„Člověk může mluvit se zvířaty, se stromy, s kameny, s ptáky, pokřikovat na ně , povídat si s nimi, oni při tom samozřejemě nejsou a nemůžou být vyloženě tvý přátelé, z jejich strany to přátelstvi není, jen z mojí.
Redaktor: Prohlásit o tvých místech v přírode, kde spáváš, že je to tvůj domov, by bylo příliš, ale není to alespoň tvoje teritorium?
To ano, vím i to, jak má smrk, pod kterým spím, rostlé větve. Zpívá tam jedna pěnice. Má tam taky svoje teritorium. Tak jí mám za sousedku.
Redaktor: Zvíře ti nevadí, človek by ti vadil...
Když jsme tuhle s kamrádem Jankem spali na Boubíne, byli jsme rádi, že nejsme sami. Ale zároveň když jsou na tom špatně dva, nemají se jako vzájemně povzbudit. To znám z psychiatrie. Byl jsem na chodbě s jedným, který byl v těžké depresi. Já taky. A mohli jsme jenom mlčky chodit sem a tam. Taková je to vnitřní bolest, že člověk v ní není schopen být soucitný k druhému. Musíš být alespoň malinko v pořádku, abys mohl druhého vyslechnout. Když je ti zle, je lepší byt sám, bez nikoho.
Redaktor: Cítíš nějaký soucit sám k sobě a potřebuješ ho od někoho jiného?
Soucit. Potýkám se spíš s tím, že sám sebe nemůžu ani cejtit. Nemůžu se na sebe podívat, nemůžu slyšet svůj hlas, takže si myslím, že soucit ani nepotřebuju a při tom ho zároveň potřebuje každej. Ale když je hodně zle, že člověk jenom úpí, není schopnej přijmou nic, ani žádnou pomoc, už to prostě nejde, si v tom totálně sám, jako pri umírání. Kolem tvýho lože můžou být shromáždeni tvoji blízcí ale stejně do smrti vstupuje každý sám. Tam nemůže nikdo nikoho doprovodit...

Redaktor: Potřebuješ naději?
Nejsem asi schopný v nějakou naději věřit. Ruku v ruce s nadějí jde i sklamání. „

Interpreti boli super, najviac asi Vilma Cibulková, do prednesu vložila mnoho zo svojho hereckého umenia. Načítala príbeh pani, ktorá v Prahe predala obchod so zdravou výživou, aby mohla žiť v šumavských lesoch na samote, odrezaná od sveta, chovať kone a maľovať anjelov. Rodinu a vnúčatá necháva dochádzať k sebe.

10 29.10.2021

Ako audio mi do ucha čítal pán Hyhlík opäť pekný príbeh pražského staroměstského kata a krásnej katovky Magdalény. Niekoľko vrážd, ukradnuté vybraté dane z mestskej radnice, rozvadení konšeli a obetný baránok z ľudu, ktorý sa kvôli láske necháva aj umučiť. Jemný humor, zopár zvláštností z histórie, ktoré som v knihe objavila. Typický Vondruška.
Ako bonus mi zneli historické piesne v podaní Petra Traxlera a spol. Zvuk starých nástrojov a čiperné texty -
"V purkhrabství se pije, miluje a žije, v purkhrabství se píše poezie,
v purkhrabství se hýří, nikdo na pranýři, v purkhrabství se šíří anarchie.
v purkhrabství se chrápe, kdo pije, to chápe..."

10 11.08.2021

Dej vytvorený z prítomnosti ale aj z množstva spomienok a rozprávaní jednotlivých postáv (Pilar, Maria, Anselmo), je ako spleť stoviek špirál, ktoré sa točia okolo seba navzájom, aj paralelne popri sebe. A hoci by s mohlo zdať, že každá kapitola sa sústredí iba na úlohu vyhodiť do vzduchu most, v každej kapitole sa nachádza oveľa viac.
"Kéž bychom vyhráli válku a nestříleli nikoho. Kéž bychom vládli spravedlivě a kéž by se všichni podíleli na obecním prospěchu podle toho, jak se o nej přičinili. A kéž by se těm, co proti nám bojovali, dostalo poučení a tak poznali svoji chybu. "

10 01.02.2021

... i balvany mají srdce
A prý je to ta nekřehčí část kamene....

Na prázdnej dlani s kamienkom, raz zovretej v päsť, raz otvorenej dokorán dočítala som a uvoľnila ten pohyb, nech ide s vôňou strnísk a lúk. Už kopnieť bude hruda, keď nadhodím ho občas v dlani ešte, raz s úsmevom, raz s vráskou vôkol úst.
Pán Skácel odišiel v roku, keď poézia zaklopala u mňa doma, zmoknutá a otrhaná, srdce takmer nečujné, strachom zovreté, aby som ju prichýlila, zabalila do deky a ponúkla ju čajom. Ešte cítim tú slzu ľútosti...

... a promiňte, že tak prerývaně čtu úryvky ze slepecké knihy života.
Mám poraněný prst a písmena mne bolí...

10 10.09.2020

Aj ja som sa ocitla v zlomku času, kedy v mojom čitateľskom vnútri bolo "prenesbované". Konkrétne po dopočúvaní románu Mackbeth. Na istý čas som ho nahradila Jussi Olsenom, Ahnhemom, Carterom ... a spol. Lenže potom ma príliš často začal do očí udierať Nôž. Nôž. Všade Nôž. Recenzie a počet hviezdičiek a ďalšia reklama a ďalšie ohviezdičkované komentáre ... Čas k podľahnutiu sa potom ráta na minúty. Lebo Nesba čítam od prvého jeho vydania , všetky jeho krimi. Harryho Hola poznám od zverejnenia. Zamysleného, zachmúreného, triezveho, na mol, dotrhaného a sceleného, spoteného a po opici, rovnako, ako triezveho so zanedbaným strniskom na brade, sediaceho v lepšej reštaurácii na druhej strane stola. Takmer, ako keby bol živý. Aby som si pri vyjdení ďalšej časti série uvedomila, že ho vlastne ani nepoznám.
A tak keď Nesbo-Hole zloží svoju vysokú šľachovitú severskú postavu do miesta naproti stola, zloží výtlačok novín a ledabolo sa ním oveje, vôňa tabaku, whisky a muža zavanie až ku mne. Zatvorím oči a nadýchnem sa. V tom okamihu hlas Davida Matáska vezme moju fantáziu medzi prsty ako hraciu kocku a hodí ju po stole, až jej hrkotanie hrán zaznie v každom záhybe mojej šedej kôry. Prvé vety krimi, prípadu, ktorý je ešte len skutkom a vie o ňom iba obeť a kriminálnik. Moja fantázia vyvrie všetok okolitý svet niekam mimo, stúli sa v obľúbenom kresle, nechá sa motivovať a pritom dobre vie, že skutočný prípad ešte len prešľapuje medzi dvermi a nakúka ponad plecia takého Finna.
Fakt, že Hole drží medzi prstami zapálenú cigaretu a v dlani tej istej ruky x-tý pohár whisky, že si pamätá hlavne otváracie hodiny obchodu s alkoholom, že klesne na kolená, aby zo špinavej podlahy zlízal jednu jedinú poslednú kvapku alkoholu ... ide tak nejako povedľa mňa, pretože túto jeho stránku poznám. Malomeštiacke znepokojenie nad množstvom alkoholovooparového Holeho času, či počudovanie nad tým, aká musí byť jeho prezieravosť, inteligencia kapacitná, keďže aj napriek tomu dokáže v pozadí vnímať a ukladať vedľa seba indície vedúce k jedinému správnemu odhaleniu som už dávno odhodila za seba. Niekde v prvých troch štyroch kusoch série.
Tak počúvam. Vkladám si slúchadlá do uší ráno pri ceste busom, pri varení, práci v záhrade, pri prechádzke, líham si s nimi do postele a odkladám ich o tretej nad ránom, aby som po nich o šiestej ráno v polospánku hmatkala... až sa celá moja vytesnená rodina začne začudovane dívať na malý čierny obdĺžnik, ktorý z času na čas musím pripojiť k nabíjačke. Manžel nadobudne sivastý odtieň zachmúreného severana v ťažkej depresii z nedostatku slnka.
Vraha si tipnem v prvých dvadsiatich kapitolách. Lenže posledných desať kapitol je Nesboovských - na začiatku každej je ako úplne naj zdôvodnená ďalšia postava, o ktorej vine ku koncu kapitoly niet pochyby ... po určitom úseku knihy ich mám už päť. Ale možno sa mi do konca môj tip potvrdí.
Prídavky v podobe filozofických zamyslení, ktorým je Nôž popretkávaný beriem všetkými desiatimi. Je mi naprosto jasné, ako ich ľudský vek tvorí, dokáže sa do nich ponárať na dlhý čas a po desaťročiach prekračujúcich päťdesiatku je ich hodnota pravdivá a v každom slove potvrdzujúca prežité ... tak vzdialená mladším generáciám. Vyprofilovanie osoby vraha v jednej z posledných kapitol bola pre mňa kráľovská jazda.
Nesbova inteligencia a všeobecný rozhľad, či už skutočný, alebo za pomoci poradcov, či redigovania je prinajmenšom motivujúca, povzbudzujúca, alebo hoci len podporí nebrzdený konzum jeho vyfabulovaných príbehov. Čas, strávený pri jeho románoch rozhodne nie je stratený.

10 08.05.2020

Vo chvíľach kedy som už vyčerpaná súčasnou literatúrou siahnem po takejto chuťovke. Hotel som práve prečítala asi štvrtý raz. Pripomenula som si čas, keď neexistovali mobilné telefóny, mikrovlnky a triedenie plastového odpadu :) .... a keď aj ľudia mali k sebe tak nejako bližšie.
Pre mňa je to pútavé podanie bežného života, hoci už nejaké to desaťročie spätne.

10 18.11.2019

Hlavný inšpektor Šimon Kéfas vyšetruje vraždy zločincov a sám pritom neujde vlastnému trestu, lebo aj polícia je skorumpovaná.
U mňa lepší Nesbov príbeh ako všetky krimi doposiaľ.

10 27.07.2019

v podstate rovnaká ako celá jeho predchádzajúca trojka,
námet je celkom dobrý, milovníci mysteriózna si snáď prišli na svoje, ja bohužiaľ nie,
niektoré Karikove filozofické úvahy a slovník a všeobecný rozhľad je obdivuhodný, vyplýva z jeho štúdia
ale to rozvláčne popisovanie strachu dospelého chlapa z detského skriňového bubáka v Tme, ohrýzania si nechtov v Strachu, a to mnohostranové a nekonečné, nikam dej neposúvcajúce putovanie k horolezeckému lanu vzdialenému od hlavného hrdinu dva metre v Priepasti, ma prinútilo čítať ďalej iba z osobného pocitu povinnosti dočítať všetko začaté...
Jedine Trhlina bola pre mňa zaujímavá vlastne iba tým, že bola z prostredia, v ktorom žijem.
Ale aj po dočítaní a zhodnotení aj tej som musela skonštatovať, že je to vlastne mediálna bublina, založená na fiktívnom "darcovi" námetu a podľa môjho názoru bola predhodená čitateľskej verejnosti za účelom dosiahnutia vysokého predaja.
Súhlasím s predchádzajúcim autorom príspevku, že z každej knihy by z toho mohla byť dobrá, rukolapná poviedka na príjemný večer.

10 22.02.2019

(audio, 11:55 hod, interpret - Marie Štípková - obdivuhodne)
Neuveriteľné odkrývanie charakteru, povahy, sonda do myslenia mladej ženy, ktorá vníma život cez prizmu obsedantno kompulzívnej poruchy kríženej s nejakou sférou autizmu. Svoje správanie a vnímanie života podmieňuje krédami svojej babičky. Drvivá väčšina zamestnancov hotela, kde pracuje ako chyžná, ju pokladá na nenormálnu. Kvôli Jej väčšej naivite, túžbe po poriadku, čistote a všeobecnom "řáde". A aj konečné rozuzlenie krimi prípadu na konci mi tam pasovalo.

9 01.10.2023

" Hovorí sa, že severné Nórsko je krásne. Čo ja viem? Nevravia to ľudia často o nehostinných miestach? Človek, ktorý sa snaží dokázať, že je drsniak, má na viac, vie oceniť kvalitu, tak ako sa ľudia vystatujú nepochopiteľnou hudbou, alebo nečitateľnou literatúrou."
"Máte svoj vymeraný čas, zhoríte po filter a nadíde neúprosný koniec. Práve v tom je celý zmysel - zhorieť až po filter, nezhasnúť skôr."
"Slušne arogantné nazývať všetkých bohov, ktorých ste si sami vymysleli, pohanskými. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa. Typický príkaz ktoréhokoľvek diktátora. Vtipné, že kresťania si to nevšimli, neodhalili systém, čo sa sám obnovuje, napĺňa, dokazuje vlastné tvrdenia na základe vlastných tvrdení a stará sa o to, aby dvetisíc rokov staré povery platili dodnes."

9 01.10.2023

Za mňa celkom dobré. Ľahká, oddychová letná detektívka. V najväčšej pozornosti ma udržalo podrobné sledovanie dátumov, uvádzaných ako číslo kapitoly. Tie skoky z prítomnosti do nedávnej a aj vzdialenejšej minulosti pôsobili pri rýchlom čítaní rušivo. Ale dám autorovi a jeho ďalším dielam v mojej knižnici šancu.

9 11.07.2023

Audio 7:51 hod, interpreti Igor Bareš, Hynek Chmelař, Miroslav Maršálek, Aleš Procházka, Miroslav Táborský, Jan Kolařík, Petra Bučková.

Ťažko sa dianie v tejto knihe popisuje. Až po určitom čase počúvania si človek uvedomí, že tí bezďáci, tí ľudia, ktorí sa dobrovoľne vyčlenili zo spoločnosti a systému, ľudia vzdelaní, a aj zorientovaní a rozhľadení (či práve preto) sú schopní takých intelektuálnych rozhovorov a odpovedí. S pocitom slobody, šťastia z jednoduchej krásy života a prírody okolo nás.
Úryvok:
Za obcí úrodné pole a za ním okrsek divoké přírody, jaký by člověk kousek od Dymokur opravdu nečekal. Kde dřív býval ovocný sad, rostou cizokrajné borovice. Kolem lopuchy, kopřivy, a keře, jako zelená hradba . Ve výbězích chlévech a kotcích tu žijí kone, ovce, kozy, prasata králíci, husy, a hlavně psy. Zejména australští ovčáci. To vše vytvořil a spravuje jediný člověk - Petr Broukal, zvaný Brouk
"Pro mně je to lifestyle. Bál by se o něj přijít. Není to jenom láska ke zvířatům, etologie, je to způsob mého myšlení."

9 07.07.2023

(audiokniha 12:52hod interpreti ako pri predchádzajúcich dieloch série)
zaujímavá a dobrá idea ekologickej katastrofy, ktorá sa pri konci zrazu zlomí a behom pol kapitoly je zmenená na úplne niečo iné. Napriek tomu dobre počúvateľné, Stránský, ako inak exceluje.

9 04.07.2023

(audiokniha, číta Stránský a Krausová, 15 hodín výborného počúvania)
Temný švédsky krimi príbeh, miestami zahmlený prvkami takmer špionážneho charakteru. Dal by sa aj stručnejšie... ale koniec koncov - neva.

9 23.05.2023

(audio, číta Martin Stránský! - top )
Dobrý príbeh, dobré postavy, koniec prekombinovaný ako keby téma na príkaz, mne by stačil aj klasický koniec krimi, ale aj tak hodnotím plným počtom hviezdičiek. Bryndza u mňa ostáva jedným z top autorov.

9 07.05.2023

Dobrý príbeh. Poctivý psychothriller. Počas čítania som si vytvorila niekoľko verzií pravdy a ku koncu som knihu už nemohla odložiť, kým rozuzlenie nezacvaklo do seba ako kocky z lega.

9 18.11.2022

Na operačný stôl sa dostáva mladá vysokoškoláčka Marina, s diagnózou medzi apendicitídou a prasknutým vajcovodom. Po operácii sa zotavuje, ale pomalšie než očakávala, preto klame ohľadne vlastnej teploty, aby sa dostala z nemocnice za svojou láskou. Do týždňa je však naspäť na chirurgii s vysokými teplotami a opakovaným zápalom, čo má pre ňu fatálne následky. Následky však nesú aj ošetrujúci lekári a operatéri, pretože musia čeliť obžalobe za zanedbanú lekársku starostlivosť, ktorú na nemocnicu podáva Marinin strýko. Kolotoč obvinení, pochybností, nedôvery a klamstiev sa dáva do pohybu a strháva so sebou Galinu Vasiljevnu a narúša jej sebavedomie a aj rodinný život. Ako celý proces dopadne a ako sa pri tom odhalia povahové črty jednotlivých lekárov, napr. takého Vadima Sergejeviča, podpapučového kuchynského lídra a lekárskoizbového tlčhubu, podáva táto útla knižôčka svojím pomalým a zdĺhavoopisným spôsobom literatúry prvej polovice 90-tych rokov. Kniha ma vrátila do mojich tínejdžerských čias, kedy o podobnú východnú a výchovnú literatúru nebola núdza a prelúskala som jej požehnane, preto sa pre mňa spomalil čas a textom som sa dala dobrovoľne pohltiť. Nevravím, že doporučujem každému, je to niečo iné, ako dravý text súčasnej literatúry, ale postarší pamätníci by možno mohli ešte oceniť ...

9 04.03.2022