smazenaryba komentáře u knih

"Ak je vyššej strednej triede, vedno s ostatnými, súdené rozplynúť sa v beztvárnosti, tu, na týchto stránkach, leží zachovaná pod sklom, aby sa na ňu mohli dívať všetci, čo sa potulujú po rozsiahlom a zle usporiadanom múzeu Písomníctva. Tu odpočíva, konzervovaná vo vlastnej šťave: v Zmysle pre Majetok."

Je ťažké posudzovať Forsytovskú ságu ako celok, pretože jednotlivé časti, predovšetkým prvá od zvyšných dvoch, sa v mojich očiach dosť líšia. Prvý diel je skutočným obrazom doby a štúdiou (ne)slávnej anglickej vyššej strednej triedy. Zvyšné dva sú hlavne príbehom postáv a už menej príbehom Anglicka. Pocit, ktorý prevláda po dočítaní bezmála tisíc strán, sa teda týka prevažne druhej , väčšej polovice knihy. A to jest, že ide predovšetkým o staromódny vzťahový román (to nie je myslené v zlom), ktorý si najviac užijú milovníci rozsiahlych mnohogeneračných ság.

Ja som si najviac užil ten prvý diel, spolu s nádherným epilógom (medzihrou), ktorý skutočne pôsobil ako obraz končiacej sa éry a zároveň konfrontácia krásy (neuchopiteľná, nedá sa vlastniť) a hmotného majetku.

6 29.03.2018

Ak ma z tvorby štúrovskej generácie niečo naozaj očarilo, tak sú to balady. A to najme tie vychádzajúce z ľudových povier, dýchajúce nadprirodzenou, až hororovou atmosférou. Jedny z najkrajších napísal práve divný Janko. Tento výber je mixom práve takýchto kúskov, ale aj ďalších, viac sociálne založených balád. Knihu dopĺňajú nádherné temné linoryty.

4 04.03.2018

Vôňa hliny, potu, šuchot lístia a zvuk praskajúceho dreva, obraz zrubu zpola pohlteného nepriepustným lesom, áno, tieto veci ešte pár dní von z hlavy nedostanem. Avšak detaily príbehu vo mne blednú už teraz, keď píšem tieto riadky. Pokiaľ sa kniha zaoberala životom v zrube pri tajomnom lese a posadnutosťou femme fatale, bol som zvedavý. Ale akonáhle sa kniha prehupla do samotného putovania lesom, záujem opadol. Veľmi podobne na mňa zapôsobilo Lovecraftovo Snové putování k neznámému Kadathu. Text plný pôsobivých obrazov, no príbeh je len sled udalostí ktoré spolu netvoria takmer žiaden prepracovanejší celok. Do pokračovania sa určite nejakú dobu (ak vôbec) nepustím.

4 03.03.2018

Mňačko ako ho mám najradšej. Hrdina, či už prominentný fotograf (Ako chutí moc), lästige ausländer (Nočný rozhovor) alebo Voloďa z tohto románu, vypovedá vlastné kruté zážitky a poznania. Hrdina je vo všetkých prípadoch, viac či menej, samotný Mňačko (v tomto prípade ide vyložene o autobiografiu v ktorej je väčšina udalostí a postáv pravdivá). Veľká časť deja je rozprávaná pomocou vnútorných monológov hlavného hrdinu-Mňačka, ktorý týmto spôsobom čitateľovi priamo, pútavo a emotívne predstiera údernú kritiku fašizmu/vojny/komunizmu. Dopad výpovede človeka, ktorý nielen pozoroval, skúmal a prerozprával, ale mnohé aj prežil, je nezameniteľný a jedinečný. Červený Hemingway je náš národný poklad. Pokiaľ tunajší rodák hľadá beletriu o vojne, fašizme a komunizme, mal by začať Mňačkom a až potom sa vydať ďalej.

12 27.02.2018

Je veľká škoda, že autorovi, ktorý napísal desiatky románov a stovky poviedok u nás vyšla len jedna zbierka a legendárne románové Psycho. Je to škoda, lebo zbierka je to tak skvelá, že silno pochybujem, že toto sú jediné kvalitné kusy ktoré napísal. Ale ako sa u nás hovorí, buďme vďačný aj za to málo čo máme.

Ide o zbierku sci-fi a hororových poviedok (často krát mix oboch). Jednotlivé kusy sa vyznačujú nielen kvalitou, ale aj originalitou a námetovou rôznorodosťou. Nájdete tu poctu Poeovi či Lovecraftovi (autor začínal ako oddaný následovník Lovecrafta), postkatastrofické sci fi, duchárčinu, distópiu, cestovanie v čase, mimozenšťanov, či diablov. Tematický záber je obrovský, je badať, že autorov štýl a zameranie sa časom menili, no kvalita je naozaj u všetkých kusov vysoká. Teraz len dúfať, že nejaký žánrový vydavateľ v Čechách alebo na Slovensku prinesie autorove ďalšie diela.

12 22.02.2018

Vtipné, satirické, parodujúce, zosmiešňujúce, no napriek tomu, pocity ktoré po prečítaní zostali, boli iné. Mrazivé, bezútešné, depresívne, strašidelné. Ak som Amerike za niečo naozaj úprimne vďačný, tak je to za generácie autorov, ktorým v medzivojnovom a povojnovom období neboli zviazané ruky a prelepené ústa. Jeden z najsilnejších výstražných a protivojnových románov aké som dosiaľ čítal. Odporúčam najmä fanúšikom distópií. Ikeď kniha nieje založená na prepracovanom obraze budúcnosti, tematicky a ideovo je slávnejším dielam od Huxleyho či Orwella veľmi podobná.

6 14.02.2018

Literárny pesimizmus ? Verismus ? Naturalizmus ? Realizmus ? Skôr predpojatá snaha o vykonštruovanie tragických príbehov. Nehcem takto zkritizovať celú Pirandellovu tvorbu, pretože som zatiaľ čital len tento výber a jeho dielo je naozaj veľké. No tak som sa poväčšine pri čítaní tejto zbierky cítil. Takisto nechcem, aby z komentára vyznelo, že som odporca nejakého konkrétneho literárneho smeru, vôbec nie. Pri Maupassantovi, čo je Pirandellov súčasník, taktiež slávny svojou poviedkovou tvorbou a taktiež zaradzovaný k podobnému literárnemu smeru, som oný pocit vykonštruovanosti nemal. Polopatisticky povedané, pokiaľ Maupassant ma svojimi príbehmi pohltil, Pirandello ma nútil rozmýšľať nad uveriteľnousťou toho či onoho príbehu, čo mi koniec koncov znehodnocovalo čitateľský pôžitok. Netýka sa to samozrejme každého diela a napríklad poviedky Medaily a "Mám vám toho toľko povedať..." považujem za jedny z najlepších dobových príbehov aké som čítal. Podobne aj tragikomické, ba až groteskné príbehy, ktoré sú vo výbere bohužiaľ v neporovnateľnej menšine, sú veľmi dobré (Pravda, Isté povinnosti, Džbán).

Na to, aby bola tragédia pôsobivá a výpovedná, musí byť najprv uveriteľná. Smrť sama o sebe, v tomto výbere tak častá, tragická ani výpovedná nieje.

2 05.02.2018

Všetkého veľa škodí. To platí aj o onanii. Dodám k tomu iba toľko, že krutoprísne odborné sci-fi môže fungovať a byť zábavné - dôkazom toho nech je tvorba Teda Chianga.

3 25.01.2018

Valný zmysel čítať túto knihu bude mať len vtedy, ak s ňou budete aktívne pracovať a uvažovať nad aplikáciou do reálneho života (ako aj ďalšie podobne ladené knihy). Prelistovanie a odloženie knihy vám nedá nič. Je škoda, že kniha nie je prekladaná príbehmi, ktoré by názorne ukazovali, ako tie či oné múdrosti vznikli, či ako boli využité v praxi. Určite sa veľa príbehov dochovalo. V tom prípade by mala kniha aj zábavný/historický charakter, čo takto nemá. Jediný krátky príbeh je zaradený v úvode a je dosti brutálny (v pravom slova zmysle). Komentár sa týka knihy z vydavateľstva Citadella, iné vydania sú možno obsahovo bohatšie. Treba spomenúť pekné grafické spracovanie.

4 22.01.2018

Pokračovanie je už "iba" dobrodružné sci-fi smerujúce k ukončeniu príbehu stroskotancov, filozofovanie a existencionálne úvahy zostali v komornejšom prvom dieli. Ale aké dobrodružné sci-fi ! Cítil som sa až previnilo, keď som sa pristihol, že hltám stránku za stránkou ako teenager, ktorý prvý krát v rukách drží Robinsona Crusoa. Veľkú zásluhu autorovi pripisujem hlavne za skvelé postavy, z ktorých každá je jedinečná (aj tie vedľajšie), živá a prežíva svoj boj trochu inak. Tak čisté a poctivé dobrodružstvo som nečítal už veľmi, veľmi dlho.

10 20.01.2018

Na oko veľmi prostý námet a príbeh sa s pribúdajúcimi stranami vrství a predkladá čitateľovi až nečakane zaujímavé myšlienky a otázky. Aké by to bolo ocitnúť sa ako vesmírny obyvateľ napospas neznámej faune a flóre, takmer bez všetkých moderných výdobytkov ? Aké by to bolo poznať ľudstvo ako vyspelú rasu schopnú medzihviezdnych letov len z rozprávania bez akýchkoľvek dôkazov ? A čo by bolo treba k tomu aby ste ako moderný domorodec v tomto prostredí prežil a následne dokázal konfrontovať stratenú budúcnosť ? Autor tieto a ďalšie problémy nielen predkladá, ale mnohé aj veľmi uveriteľným spôsobom rieši a ponúka tak naozaj jedinečný čitateľský survival zážitok.

7 19.01.2018

Protivný, naivný, otravný socialistický idealizmus mi takmer pokazil aj to málo naozaj dobrého, čo v tomto výbere je. Najlepšia poviedka je od disidenta a vlastne to ani nieje sci-fi. Až ma mrazí pri predstave, koľko talentov musel režim zlikvidovať a aké ťažké muselo byť stvoriť kvalitné dielo bez toho, aby podstatu zlikvidovala cenzúra.

1 17.01.2018

Útle dielko, opisujúce cestu za snami a za šťastím, ktorá ako v mnohých prípadoch, nedopadá tak, ako si hrdina predstavuje. Vo svojej podstate je to príbeh, ktorý prežíva každý dospievajúci človek hľadajúci svoje miesto v spoločnosti. Sny a ciele sa nie vždy naplnia, no ako veľmi citlivo opisuje Hesse na osudoch Petra, dôležité je na tejto ceste všímať si, rozmýšľať, učiť sa a nezabúdať na svoje korene. Dielom sa nesie silná myšlienka, že treba chovať úctu a lásku k životu ako takému - k ľuďom, ale aj prírode či zvieratám. Príjemné čítanie, ktoré je prísľubom k autorovým neskorším dielam.

4 10.01.2018

"Motor se prudce probral k životu s nepravidelným, skoro divošsky triumfálním zařváním, ale hned poté se uklidnil do tichého příjemného bublání. Krémová kůže na předních sedadlech byla pohodlnější než zdravotní matrace, na níž spal. V době, kdy se Přízraky vyráběly, se auta stavěla jako tanky, aby vydržela. Byl si jistý, že tohle auto ho přežije.
Měl pravdu."

A toto nenapísal King ? Nie, nie, zrovnávaniu sa ani ja nevyhnem. Vianočná ríša je a nieje Kingova kniha. Je ňou pre to, lebo Hill si osvojil veľa otcovych trademarkov (spoilovanie deja, sentiment, námety na pomedzí fantasy a hororu). Nieje ňou pre to, lebo jej chýba ľahkosť a sebavedomosť, akou King dokáže rozprávať. Je ňou pre to, lebo Hill dokázal stvoriť rovnako dobré ikonické postavy ktorým fandíte (áno aj tým záporným), nieje ňou pre to, lebo tieto postavy nedokázal využiť na maximum.

Takto by to vyzeralo, ak by sme Vianočnú ríšu zrovnávali s milovanými Kingovými klasikami. Ak by sme ju však zrovnávali s Kingovými novšími dielami, tak povieme, že Hill nám naservíroval to, čo sme si od jeho fotra priali a nedostali (na pár výnimiek) už pekných pár rokov. Čo sme si priali? No predsa zasrane slizkého záporáka, ktorý cicia život z malých detí, nablýskané démonické auto, ktoré vás dokáže zamknúť do dimenzionálnej bubliny, potetovanú kočku cestujúcu míle behom sekúnd za pomoci Zkratky, či psychopata s plynovou maskou z Kórejskej vojny, ktorý keď ide o otvory, tak si medzi pohlaviami príliš nevyberá.

Takže asi takto. Hilla budete mať radi z rovnakých dôvodov ako jeho otca a ikeď literárne sa tak celkom nechytá (méta je dosť vysoko), tematicky vás poteší ako...ako dieťa, ktorému poviete, že ho zavediete na miesto, kde sú vianoce každučký ďeň.

1 06.01.2018

Oproti jednotke ešte lepšie zvládnutý mix akčného fantasy a historických reálií a povestí. Chvíľami tajíme dych pri pekelných obetách a démonických besoch čerpajúcich silu z denného svetla, so záujmom sledujeme osudy ľudí zmietajúcich sa v bitkách klanov a v závere netrpezlivo očakávame stret armád, kde na jednej strane stojí pomstychtivý nečlovek a na druhej dengľavý hypochonder, ktorý je len tieňom svojich veľkých Přemyslovských predkov. Nie, Radhostov meč nie je nijakou hlbokou literatúrou, stále to je onen jednoduchý priamočiary biják, no je to biják uvedomelý, premyslený a svojím historickým zasadením a prepracovaním jedinečný. Neviem, či mi od Červenáka niekedy sadne niečo viac ako to, čo sa vykryštalizovalo v jeho sérii s Čiernym Roganom.

6 31.12.2017

Tragédia vrcholí a príbeh mladého pištoľníka sa blíži k nevyhnutnému koncu, po ktorom už nebude nič ako predtým. Veľmi si cením, že ani jedna z prvých štyroch kníh, a potom predovšetkým táto štvrtá, ani raz neskĺzla do zbytočnej akcie, napriek tomu, že príležitostí na stránky a stránky akcie by bolo habadej. Komiks je sústredený, podobne ako knižná séria, na ťaživú atmosféru nevyhnutného konca (no nie celkom jednoznačného), detailné vykreslenie temného Kingovho sveta a prepletené osudy postáv. A aj keď viem, ako celý príbeh o temnej veži končí, som si istý, že keď sa po prečítaní komiksovej prequel série (ešte ďalšie 2 diely komiksu kým naviaže na linku knižnej série) vrátim ku knihám, budem sa na Rolanda a ďalšie postavy pozerať inak ako predtým.

PS.: Táto séria je ideálna predloha pre naznačené seriálové spracovanie Temnej Veže, ikeď neviem, či ten projekt po filmovom fiasku niekedy vôbec dostane šancu.

5 24.12.2017

"Co však teď bylo jeho tělo ? Nic jiného než podstavec pro jediný monumentální skvost, jeho úd. Hlava neznamenala nic, mysl neznamenala nic. Paže zde byly jen proto, aby lásku priblížily, nohy měly jediný úkol - dopravit toužící prut kamkoliv, kde by mohl najít uspokojení. Představil si sám sebe jako pochodující erekci, a okolní svět se mu rozevíral všude, kam se podíval. Těla, cihly, ocel, cokoliv - s tím vším by mohl souložit."

Tvorba Clivea Barkera pre mňa vždy bude príťažlivá a odpudivá zároveň. Príťažlivá pre takmer mimosvetskú fantáziu a predstavivosť, odpudivá preto, že občas prekračuje hranice toho, čo som ochotný stráviť. Ale nie je koniec koncov aj to zapovedané práve to, čo nás k nemu ťahá ?

2 23.12.2017

Pri čítaní predchádzajúcich troch kníh spisov som si vždy hovoril, že tej ďalšej už dám plné hodnotenie. Že ho udelím, keď sa dostanem do fázy autorovej tvorby, kde už bol vypísaný a jeho unikátny štýl dovedený k dokonalosti. A skutočne. Štvrtá kniha spisov reprezentuje autora na pomyselnom vrchole. Jeho štýl je vycibrený do takej dokonalosti...až...až mi to trochu vadilo. Veru tak. Citeľne mi chýbali tie kratšie úlety, sny, experimenty, v ktorých ja, ako čitateľ, tiež vidím esenciu Lovecraftovej tvorby (pár kratučkých textov v knihe je len akési doplnenie mýtu Cthulhu). Chyba však nie je v autorovi (tu je to z pohľadu čitateľa hop alebo trop), ani v knihách. Chyba je brať spisy ako seriál na pokračovanie. Spisy sú chronologickou zbierkou majstrovho diela a jednotlivé kusy musia byť vychutnávané osobitne, bez náležitosti k ostatným dielam danej knihy a zároveň ako súčasť kompletného celku, ktorým spisy sú. Keď sa pustíte do spisov, musíte sa totižto pripraviť na celého Lovecrafta, nie len na výber čitateľských hitov. Ak chcete výber, siahnite po inej knihe. Posledná kniha spisov dostane odo mňa plný počet, to už viem teraz. Nie však za príbehy obsiahnuté v poslednej knihe, ale za celé autorovo dielo.

Ps. Nenechajte sa odradiť mojimi blábolmi. Štvrtá kniha skutočne obsahuje jedny z najlepších autorových kusov. Treba vypichnúť Barvu kosmu, ktorá je tak dobrá a literárne nadčasová, že sa až vymyká autorovej ostatnej doterajšej tvorbe napriek tomu, že nepochybne nesie nezmazateľný autorov podpis.

4 22.12.2017

Príbeh začína ako priam rozprávkový, veľmi sugestívny popis ostrovného mestečka a jeho nevšedných obyvateľov. Chuť mora sa spája s tónmi hudby a hlavné postavy sú doslova takým malým amatérskym orchestrom, ktorý hudbou každodenne oslavuje život. Ako roky ubiehajú a detský hrdinovia dospievajú, idyla sa vytráca, rozprávka sa mení v komédiu a komédia v tragédiu. To, čo zo začiatku vyzerá ako nevinný obraz ostrovného života sa mení v hlbšie posolstvo, kde mnohé postavy zastupujú stigmy vtedajšej, ale aj súčasnej doby. Autor na mnohých miestach priamo, no nevtieravo vkladá do príbehu svoje myšlienky a postoje. Celá kniha je naviac krásne poetická a niektoré pasáže, a potom predovšetkým záver knihy, dokážu rozochvieť čitateľovu dušu ako struny príslovečnej eolovej harfy. Prenádherné.

6 13.12.2017

Ja tlieskam ! Už som si začínal myslieť, že detektívka je žáner mne zapovedaný (nie že by som ich prečítal veľa, ale pár zaručených hitov u mňa totálne zhorelo) a že knižný ekvivalent mnou milovaných filmov ako Ospalá diera, alebo Z pekla nenájdem. Našiel som ho na mieste, kde som ho vôbec nečakal. Vo feudálnej Číne. Hlavné dôvody prečo sú romány od Gulika (verím že aj tie ďalšie) perfektné:

A - sú to dobové príbehy a dej prísne funguje v rámci dobových pravidiel a zákonov. Legálna prostitúcia, mučenie, polygamia, čínske zvyky a povery, to všetko je súčasťou diania a ovplyvňuje myslenie a konanie postáv.

B - príbehy fungujú ako krásne výlety do feudálnej Číny a čitateľ sa skutočne dozvie veľa o kultúre, politike a ďalších špecifikách tejto krajiny (v danej dobe). Sú to teda nielen detektívky, ale aj dobrodružné dobové romány/drámy.

C - príbehy majú veľmi pozvoľne stupňujúce tempo, ktoré dovolí čitateľovi bez veľkých ťažkostí sledovať všetky postavy. Všetko je logické, uveriteľné a na koniec všetko prenádherne do seba zapadne. V úvode nechýba zoznam, popis postáv a mapa, čo vám kedykoľvek pomôže rýchlo sa zorientovať a podporiť predstavivosť.

D - príbehy majú jemné nadprirodzené, hororové prvky, ktoré tu sedia ako riť na šerbeľ a robia ich ešte čtivejšími a zaujímavejšími.

Perfektné oddychové čítanie, pri ktorom nemusíte odpájať mozog a mnohé sa aj dozviete.

5 07.12.2017