smazenaryba komentáře u knih

Čítanie tejto knihy je ako zostupovanie podlažiami Erebu a Terroru. Z počiatku hrajú prim ocajchované brúsené poháre urodzeného kapitána, no ako obraciate strany a zostupujete nižšie, noblesu a lesk postupne nahrádza špina, smrad a krv. V tých najhlbších útrobách, a to vám poviem, zostúpite poriadne hlboko, je už iba smrť, ktorá má viac príchutí a spôsobov ako kuchárska kniha pána Diggleho.

Záverečná mytologická časť bola nemenej pôsobivá a spravila knihu ešte o kus zaujímavejšou.

Kapitán Crozier je jedna z najsympatickejších knižných postáv s ktorými som sa dosiaľ stretol.

Edit.: S odstupom času hodnotenie znižujem. A to kôli istej samoúčelnosti a nabubrenosti ktorá z knihy sála. Týka sa to predovšetkým zvolenej formy (ide hlavne o prvú polovicu knihy) ktorej prílišná časová roztrieštenosť a rozdrobenosť knihe nič nedáva, ba naopak, znižuje intenzitu inak skvelej knihy.

16 11.07.2018

V dnešnej dobe, keď je duchársky horor (hlavne ten filmový) tak krajne prepratý a zrecyklovaný, by bolo ľahké nad Ženou v čiernom mávnuť rukou a odstaviť ju do dlhočiznej rady tuctoviek. Bola by to však chyba, pretože práve tento román je jedným z hlavných vzorov pre súčasný moderný duchársky horor. A napriek mnohým dnes už otrepaným motívom a scénam hravo strčí do vrecka kdektoré o niekoľko desiatok rokov novšie kusy. Obraz starého sídla, kde sa v pravidelných intervaloch prístupová cesta stráca pod prílivom morskej vody, je skutočne jedinečný.

7 04.07.2018

Aj napriek tomu, že detektívny aspekt príbehu opäť miestami pôsobí trocha kostrbato, nedá sa neobdivovat, ako Asimov zápletku veľmi umne vystaval na špecifikách svojho sveta. Bol to autor ktorý vynikal v znalostiach vo všemožných spoločenských a prírodných vedách a tieto znalosti pri budovaní svojich vízií aj náležite využil. Veľmi pútavé a rýchle čítanie.

7 27.06.2018

Nesúrodý výber poviedok. Doslov hovorí, že autor nemal vyhradený štýl (čo kniha potvrdzuje) a tento výber by mal byť akýmsi doplnením u nás publikovaných diel. Predpokladám teda, že knihu viac docenia čitatelia, ktorý už od autora majú prečítanú jeho románovú/novelistickú tvorbu.

Edit.: S odstupom času dvíham hodnotenie. Jednotlivé príbehy, momenty, či myšlienky mám stále v hlave. Predovšetkým potom až hororový príbeh "Za mesačnej noci".

2 22.06.2018

Nenapodobiteľný temný, poetický štýl. Tak už dnes nevie písať nikto. Medzi žánrami mi jednoznačne chýba horor. Mrazilo ma až až. Krása.

7 17.06.2018

Asimovova logika u mňa nie vždy funguje a jeho klasické pojatie detektívky príliš nemusím, ale to je skôr môj osobný problém s detektívny žánrom ako takým. Na druhú stranu širší kontext a celkovo vízia ktorú vytvoril je fascinujúca a ja som veľmi zvedavý, ako bude ľudstvo v jeho dlhočiznom knižnom univerze nasledovať ďalej.

7 16.06.2018

Veľmi podobné Lovecraftovým snovým veciam. Na rozdiel od tých má však táto poviedka aj druhú, racionálnu rovinu, ktorá snovú pasáž do určitej miery objasňuje. Zmiešané pocity nahradila v epilógu chuť si poviedku hneď prečítať znova. Príjemne mysteriózne.

4 13.06.2018

Drvivá sila tejto knihy nie je len vo vernom vyobrazení temnej doby, ale aj vo forme akou je napísaná. Tak, ako sú hrdinovia románu prostí ľudia, je román písaný prostým, priamočiarym spôsobom. Steinbeck nevkladal svojim postavám do úst premúdrené, vyčačkané slová, ani hlboké myšlienky. Hovoria a konajú tak, ako im v danej chvíli káže rozum a srdce. Rozprávajú ich skutky, vypovedajú udalosti. Žiadne doslovné vysvetľovanie netreba. Keď som knihu dočítal a pokladal na stôl, zdalo sa mi, že mi v ruke niekoľkonásobne oťažela. Oťažela váhou pravdy, ktorú v sebe nesie.

12 10.06.2018

Tu sa končí tragický príbeh mladého Rolanda, ktorého na každom kroku sprevádza smrť. Na tomto mieste môžete pokračovať knižnou sériou. Komixová séria síce pokračuje ďalej tiež (potvrdený je zatiaľ preklad šiesteho dielu), ale ide už viac menej o presnú adaptáciu kníh. Naviac, komixová séria zamrzla pri adaptácii druhej knihy (Traja vyvolení) a Marvel o ďalších dieloch už roky mlčí. Prequel séria, ktorá knižný príbeh bohato rozširuje, je však vonku, ukončená, kvalitne preložená a to sa počíta.

Ps.: Prakticky každý ďalší diel komixu je ilustrovaný iným kresliarom, čím séria čosi stráca, nevraviac o tom, že vízia Jaea Lee k sérii, z toho čo som mal možnosť vidieť z ukážok ďalších dielov, sedí zďaleka najlepšie. Nie, že by som netúžil aby komix pokračoval, len si prajem, aby sa k nemu pristupovalo s rovnakou láskou ako k tejto prequel sérii.

4 28.05.2018

Viac než hocičo iné je táto kniha náhľadom do mysle a života výnimočného autora, ktorá má byť hlavne inšpiráciou, nie metodickou príručkou. Kniha je podivuhodne poskladaná z niekoľkých esejí, ktoré vznikali počas troch dekád, pričom v knihe nenasledujú chronologicky, napriek čomu ich usporiadanie dáva zmysel. Takmer akoby Bradbury pri písaní cestoval v čase do dôb, ktoré mu sedeli k jednotlivým kapitolám. Magické.

6 27.05.2018

Viac ako spisovateľ pristane Lovecraftovi titul tvorca. Ba priam stvoriteľ. Stvoriteľ podivného sveta, ktorý keď raz objavíte, bude vás stále lákať k opätovným návratom. Jeho diela vám v hlave nezostanú ako literárne útvary, ale ako výlety do zapovedaných miest. Do miest, ktoré vás priťahujú napriek tomu, že viete, že vás tam čaká temnota priam neopísateľných rozmerov. Hrať sa pri Lovecraftovi na literárneho kritika je pošetilost podobná snahe vysvetliť dieťaťu, že technické aspekty jeho obľúbenej rozprávky sú nezvládnuté. Je to proste Lovecraft. Je ako obľúbené jedlo - môžete sa ho prejesť, ale z času na čas po ňom zatúžite znova. Ja už teraz poškuľujem po poličke a uvažujem, že čoskoro niečo z jeho kozmických hrôz opäť ochutnám.

6 26.05.2018

Je zaujímavé sledovať aké rozporuplné pocity táto útla staručká knižka vyvoláva. Pre niekoho je to obraz doby, pre niekoho nudný blábol, niekomu je krajne nesympatický hlavný hrdina. Pre mňa je to prostý náhľad do mysle mladíka zvádzajúceho boj s dospelosťou. Áno, aj mne občas napadlo "aj ja som bol v dvadsiatke takýto idiot?". A úprimne, asi z časti áno. Avšak tak ako je ťažké pochopiť dospievajúcich harantov (veková hranica mladých ľudí prechádzajúcich týmto obdobím sa myslím posunula nadol), tak ťažké je pre nich pochopiť "nudný život dospelých". Pre mňa je preto táto kniha zrkadlo, v ktorom sa odráža moje mladšie ja, ktoré bolo tak trochu niekým iným.

Prial by som si nový preklad, ktorý by sa snažil zachytiť autorom použitý slang (prípadne nahradený moderným slangom?). "Štandardným" prekladom kniha očividne niečo stratila.

5 23.05.2018

Najzaujímavejšie na tejto zbierke je (a predpokladám, že sa to týka aj autorovej ďalšej tvorby), že väčšina poviedok by sa dala prepísať tak, aby neobsahovali žiadne sci-fi prvky, pričom jadro by sa nezmenilo. Jasné, už by to nebol Bradbury, bol to fantasta, no to nemení fakt, že pre Bradburyho je sci-fi len akási obľúbená kulisa, ktorú používa pri rozprávaní svojich príbehov. Takmer by sa dalo povedať, že sú to rozprávky pre dospelých, ktoré rovnako ako tie detské ponúkajú vážne myšlienky obalené vo fantastike. To, že dávno vieme, že Mars neobýva inteligentná civilizácia, nemá zásadný vplyv na pôsobivosť Bradburyho práce. Čaro rozprávok zďaleka nieje len v drakoch a zakliatych princeznách.

10 18.05.2018

"Hned teď si v duchu svatosvatě slibte, že nikdy nepoužijete “implementovat”, když máte na mysli zavést, a nikdy neřeknete John zastavil a šel z tela vyloučit exkrementy, když máte na mysli John zastavil s šel se vysrat."

Fajn kniha, ktorá napriek tomu, že nejde o beletriu, je stále "kingovkou". Či už po knihe siahnete zo zvedavosti, alebo kôli tomu, že sa chcete dozvedieť pár užitočných rád o písaní, sklamanie myslím nehrozí. Veľmi zaujímavá je táto kniha aj z dôvodu, že bola začatá pred a dokončená po autorovej vážnej nehode (aj tomu sa kniha venuje) a pozorným čitateľom neunikne nenápadné prepojenie s Temnu vežou.

Viem si predstaviť, že ak by náučná literatúra bola písaná podobným štýlom, bolo by učenie oveľa zábavnejšie.

10 12.05.2018

Barkerová poviedková tvorba je jedným zo základných pilierov moderného hororu a ikeď sa stala pre mnohých inšpiráciou, do dnes zostáva jedinečnou. U nikoho iného tak celkom nepocítite to, čo pri jeho tvorbe. Vytvoril akýsi hororový kult tela a sexuality, krásny a ohavný, vzrušujúci a odpudivý, skutočný a snový. Taký je Barker. Nechce sa mi veriť, že nemá v šuplíkoch zahrabanú hromadu nevydaných poviedok. Sem s nimi !

3 07.05.2018

Ja viem že beletria sa všeobecne nazýva "krásna literatúra", ale Heinesenova tvorba je krásna doslovne. Krásne napísaná, krásna literatúra rozprávajúca o krásach Faerských ostrovov. Vyrastať na mieste, kde 300 dní v roku prší a priemerná teplota v lete je 10°C asi nie je žiadna sranda, no napriek tomu, po prečítaní pár Heinesenových kníh, je to miesto, kde by som chcel žiť. Môcť sa na život a túto krajinu pozerať autorovými milujúcimi očami beriem ako požehnanie.

Ak rozmýšľate, že si od Heinesena niečo prečítate a neviete, s ktorou knihou začať, odporúčam niektorý z románov a po poviedkach siahnuť až potom. Román ponúkne možnosť lepšie sa vžiť do Heinesenovej ódy na život na Faerských ostrovoch a tieto špecifické poviedky si potom užijete o to viac.

3 26.04.2018

"V druhej polovici devätnásteho storočia väčšina baní, vrátane tých v našich rodných Apalačských vrchoch, zamestnávala pracovníkov, ktorých volali chladiči. Boli to mládenci, niekedy len dvanásťroční chlapci, ktorí mali za úlohu stáť pri stroji, čo sa často prehrieval. Kuliovia mali po ruke sud s vodou alebo hadicu, ak bol neďaleko potok. Mali oblievať vodou remene a piesty, aby ich ochladili. Preto sa nazývali chladiči. Odvážil by som sa tvrdiť, že ženy v dejinách plnia rovnakú funkciu. Bránia mužom – aspoň tam, kde je to možné, konať tie najhoršie, najodpornejšie činy."

Pri Hodgesovej trilógii som napísal, že to veru nie sú knihy, kôli ktorým by som sa stal Kingovým fanúšikom. O Spiacich krásaviciach však musím s radosťou napísať, že toto je PRESNE ten typ knihy, vďaka ktorému som Kinga čítať začal a zamiloval si ho. Mestečko plné pestrofarebných postáv, osudov a situácií, kde sa na porvch dostanú všetky ľudské vlastnosti od tých krásnych, až po tie naozaj hnusné. To celé ochutené o tajomné, vzrušujúce a desivé nadprirodzeno a voilá, na svete je Kingovka ako vyšitá. Čo na tom, že pri čítaní budete mať pocit, že niečo podobné ste už čítali. Čo na tom, že budete tušiť (a zhruba budete mať pravdu) ako sa to celé asi vyvinie. King sa koniec koncov nikdy nesnažil šokovať neočakávanými zvratmi. On vám naopak dopredu povie, čo sa bude diať a práve z toho ťaží.

Ešte je tu tá maličkosť, že kniha je vlastne dielom dvoch autorov. Otca a syna. Pýtate sa, čo z knihy napísal Owen ? Neviem. To sa zrejme ani nikdy nedozvieme. A je mi to popravde úplne jedno, pretože koniec koncov, ide o výsledok. Ak by som mal však hádať, poviem, že vďaka Owenovi (a vďaka faktu že prácu si posúvali dvaja autori) je kniha dynamickejšia, nekompromisnejšia, drzejšia. Takmer by som sa odvážil tvrdiť, že Owen priniesol do knihy to, čo Stephen rokmi stráca.

A nakoniec, celá kniha je vlasne úprimnou poctou a poklonou Vám, našim milovaným manželkám, milenkám, dcéram, matkám. Ani Vy nieste dokonalé, no my, muži, by sme bez Vás boli ničím.

12 24.04.2018

"Co je to šíp a luk?" Opravdu, co je to ? Napadlo Jenkinse. Začátek konce. Je to stezka, která vede na ryčnou cestu války. Je to hračka a zbraň a triumf lidské techniky. Je to první náznak budoucí atomové bomby.

Zaujímalo by ma, koľko ľudí od čítania odradil ten otrasný tuzemský obal a otravne doslovný názov. Nie že by som si vyberal knihy podľa obalu, ale ak by som mal pred sebou položené 2 klasiky a mal by som si vybrať, vyhrala by určite tá s lákavejším obalom. Nečudo, že novšie vydanie od laseru, ktoré pôsobí ako úplne iná kniha, tu má o viac než sto hodnotení navyše. Nech už ale kniha na vonok pôsobí akokoľvek brakovo, obsahovo je veru úplne inde a nebojím sa povedať, že ide o myšlienkovo jedno z najbohatších a najzaujímavejších sci-fi, aké som dosiaľ čítal. Podobne ako Asimovov Ja Robot, ide o poviedkový román, pojímajúci dlhé (v tomto prípade naozaj veľmi dlhé) časové obdobie, ponúkajúci náhľad na možný vývoj a smerovanie našej civilizácie. Ústredným motívom je agresívna podstata ľudskej nátury a snaha o jej zmenu. Simakove závery nie sú dva krát optimistické, no lacný optimizmus ani nieje to, čo k podobnej literatúre patrí. Obdivuhodné dielo.

6 13.04.2018

Aj keby ostatné poviedky boli o ničom, kniha by stála za to už len kôli príbehu Nabito. Hnusný, mrazivý, realistický horor o rasizme, predsudkoch a hlavne o láske Ameriky k zbraniam. Toto je Hillova prvá skutočná rana do čierneho. Ani ostatné poviedky však niesu zlé, ba naopak, každá má niečo doseba a ponúkne výdatné zasýtenie hladu po klasickom "Kingovskom" nadprirodzene. Predovšetkým záverečný Déšť pôsobí ako Kingovský román zhustený do 100 strán.

Neviem sa dočkať, kedy Hill napíše svoj Cintorín domácich zvieratiek, alebo svoje To. Mám tušák, že to už dlho nepotrvá.

5 10.04.2018

Moc fajn publikácia, ktorá nám, hrdinom pracovnej triedy, pomôže nakopnúť sa smerom k lepšej životospráve. Kniha pojednáva o dvoch základných, zo sebou úzko súvisiacich civilizačných chorobách - o vysokom tlaku a nadváhe. Je písaná veľmi stráviteľnou formou, odborná akurát na to, aby sme pochopili podstatu problematiky. Všetky rady sa týkajú vecí, ktoré môže s troškou pevnej vôle pre seba spraviť každý a nebude na to potrebovať žiadne príručky, diéty, ani osobného trénera, či kopec peňazí na špeciálne pomôcky. Vrelo odporúčam.

2 30.03.2018