smazenaryba komentáře u knih

King starne a ikeď by som klamal, keby som tvrdil, že ma jeho novšia tvorba už nebaví, stráca sa z nej istá odviazanosť, typická pre majstrovu ranejšiu tvorbu. Keď sa vám potom do rúk dostane jeho staršia vec, ktorú ste z nejakého dôvodu ešte nečítali, je to ako zájsť na pár pív so starým kamošom, ktorého ste už roky nevideli. Je to stretnutie utešené, trochu nostalgické, ale hlavne je to rovnako dobrá zábava ako kedysi. Naštartujte buldozér, zapnite záhradné nožnice a pripravte sa na ten najhustejší rockandrollový koncert svojho života :).

4 11.03.2017

Oneskorené reportáže písal Mňačko ešte stále ako hrdý stranník a i keď tvrdo kritizuje, robí to tak vo viere, že ide o časy minulé a že zmena k lepšiemu už v dobe vydania knihy prebiehala. Príbehy opisujú skutočné svinstvá a absurdnosti, no proti zlým komunistom takmer vždy vystupujú dobrí komunisti a z väčšiny poviedok tak stále výrazne cítiť propagandu. Neprešlo však veľa rokov, vnútrostranícka očista sa akosi nenaplnila a v Ako chutí moc by ste propagandu hľadali už márne. A tak aj Oneskorené reportáže zostávajú hlavne údernou kritikou vtedajšieho režimu. Veru, nebolo ako za komančov !

5 15.02.2017

Ako chutí moc je jedno z tých výnimočných diel, ktoré vzniknú, keď talentovaný autor píše na tému ktorej rozumie, je s ňou bezprostredne spätý a vie ju podať jedinečným spôsobom. Ako sám Mňačko napísal, hlavná sila diela spočíva hlavne vo vtedajšej horúcej aktuálnosti témy, o literárnej stránke diela však až tak vysokú mienku nemal. Ja ako čitateľ však musím skromne nesúhlasiť a povedať, že Ako chutí moc je aj po formálnej a literárnej stránke brilantné dielo a pôvodný slovenský Mňačkov text je tak krásny ako len slovenský text môže byť. Nie, nebojte sa, nečakajte archaizmy a poetické frázy. Toto je moderné dielo a moderný text pre každého čitateľa, pre ktorého je daná téma potencionálne zaujímavá. A áno, v istom zmysle stále znepokojivo aktuálna.

7 09.02.2017

Tak čo si vyberiete ? Nikdy nekončiace (ikeď nepravé) šťastie s každodenným neviazaným sexom ? Opustený ostrov kde sa naplno môžete odovzdať svojim záujmom a depresiám (ale bez možnosti sa vrátiť) ? Alebo pustovnícky život ktorým naplno odsúdite modernú civilizáciu ? A máte vôbec na výber ? Keď ste schopní prečítať tieto riadky tak možno áno.

Huxleyho majstrovské dielo je nielen skvelou štúdiou, ako by mohol (musel?)fungovať "dokonalý" svet, ale aj o tom, ako ľahko dokážeme zanevrieť na všetky naše predsavzatia a morálne zásady, keď nám sláva stúpne do hlavy, čo je vlastne zásadný kameň úrazu našej (ne)slávnej civilizácie. Robí to krásne funkčným spôsobom. Keď je treba tak je jednoduchý a doslovný, dostatočne technický a detailný, v správnych momentoch nádherne poetický (a to nielen citátmi od Shakespeara).

Vo svojej podstate je to však hlavne veľmi pragmatické dielo a Huxley sa vo svojej utópii ani v najmenšom nesnažil hľadať nejaké lacné riešenie, ktoré by čitateľovi ponúklo útechu. V predslove však hovorí o tom, že jediným a najvýznamnejším pokrokom, ktoré musí ľudstvo dosiahnuť aby zmenilo svoje nepekné vyhliadky je "revolúcia ľudskej duše". Nuž, asi si budem musieť znova vziať dvojitú dávku somy. Alfy to veru nemajú ľahké milý čitateľský kolegovia !

18 01.02.2017

Menej snový, literárnejší a oveľa príbehovejší Lovecraft. Zbrierke dominujú predovšekým dlhšie a prepracovanejšie príbehy, ktoré spolu s úžasnými opismi dobového prostredia (hlavne staré usadlosti) a Lovecraftovým talentom opísať "neopísateľné" hrôzy, vytvárajú neopakovateľnú hustú, priam hmatateľnú atmosféru. Čím viac budete Lovecrafta čítať, tým viac si budete uvedomovať ako zásadne ovplyvnil ďalšie generácie spisovateľov a akú bezodnú studnicu hrôzostrašných inšpirácií jeho celoživotné dielo ponúka.

3 26.01.2017

Bravo. Perfektné spracovanie knihy a odporúčanie od Kinga na prebale zabralo. Odkaz pre Ikar - kiež by ste si tak dali záležať aj na ostatných knihách. Odkaz pre Pištu - tak toto bola rana pod pás !

4 15.01.2017

Kniha, ktorú som si nemohol naplno užiť, pretože som mal až príliš dobrú predstavu o čom bude. To samozrejme nie je problém knihy, ale môj vlastný a preto kvôli tomu nemá zmysel znižovať hodnotenie.

Piknik pri ceste (tento názov oveľa viac vystihuje atmosféru a jednu z hlavných myšlienok knihy) je nesmierne kompaktné, funkčné a nadčasové dielo. Skĺbenie obsahu a formy je nepriestrelné a čitateľ bude zbytočne dumať na tým, či je kniha najprv sci-fi a až potom sociálna dráma, alebo naopak. Kniha je oboje a ikeď nie je tak Orwellovsky otvorená (ako by aj mohla), finále posúva čitateľovi nevyslovené posolstvo viac než jasne a úderne. Zároveň však ulahodí každému fanúšikovi hardcore sci fi, ktorý rád hľadá odpovede na nezodpovedané otázky týkajúce sa vedy a vesmíru (Sme sami ? Čo by pre ľudstvo znamenal kontakt s mimozemskou rasou a čo by to znamenalo pre nich ?).

10 10.01.2017

Veľa čitateľov Lovecrafta za jeho úzkoprofilovosť a často sa opakujúce motívy kritizuje. Ja som naopak vďačný. Onen hlavný motív je totižto podstata strachu. Tou podstatou je neznámo. Niečo čo nepoznáme, nevidíme, niečo čomu nerozumieme. Častokrát to neznámo ani nemusí mať obrysy tajomného monštra. Častokrát je to len zarastený chodník vedúci kamsi mimo vyšlapanej cesty. Mlhavá spomienka na sen, ktorá kde tu a nevedno prečo nadobudne ostrejšie kontúry.

Lovecraftovo neznámo je naviac veľmi chytľavé a nákazlivé a núti čitateľa spolu s knižnými postavami opakovane vkráčať na miesta, kde ich pravdepodobne nečaká nič dobrého. Hlboko vo svojom vnútri totižto cítite, že tá páchnuca hrobka je presne to miesto kde túžite byť. A ktohovie. Možno tam čaká náhrobok s vašim vlastným menom.

Lovecraft určite nie je pre každého, ba ani mnohí hororoví fandovia mu zrejme neprídu na chuť. Ja sa cítim požehnaný že sa mi jeho tvorba zapáčila a to hneď tá raná, ktorá je všeobecne považovaná za slabšiu.

Ale dosť už slov. Hor sa na ďalšiu knihu. Predstava mesačnou žiarou zaplaveného močiara je podivuhodne lákavá.

3 05.01.2017

História samostatnej Indie odvyprávaná pomocou horkosladkej spleti udalostí a postáv, pripomínajúca príbehy ako Veľká ryba, Forest gump, či Storočný starček. S tým rozdielom, že humor, podobne ako v spomínaných príbehoch všadeprítomný, s pribúdajúcimi stránkami oveľa viac do úzadia zatláča mrazivá realita. Rushdieho forma je magická a odzbrojujúca tak ako samotný príbeh a núti čitatela napredovať v obsahovo i objemovo hutnej knihe už len koli kráse jeho slova. Na môj vkus však autor až príliš často a v nevhodných momentoch odbieha a narušuje tak tok deja a postupnú dejovú gradáciu, čím mi trochu kazil inak nádherný literárny zážitok.

2 23.12.2016