smazenaryba komentáře u knih

Zabudnutý historický náser z pera slovenského autora. Trocha starosvetský, trocha naivne romantický, no stále epický historický náser.

Ku knihe som sa dostal vďaka čitateľskej výzve (obľúbená kniha otca) a ani vo sne by ma nenapadlo, aká chuťovka sa mi dostane do rúk. Tatárska pohroma je priam archetypom dobrodružného historického románu a nebudem zveličovať keď poviem, že chvíľami vo mne román evokoval niektoré scény z Pána prsteňov.

Epické strety státisícových armád ? Check. Príbeh o láske a zrade ? Check. Nechutný zlosyn a sympatický hrdina ? Check. Odfaklené hlavy a potoky krvi ? Check. Obliehanie nedobytných pevností ? Check. Tá kniha má skrátka všetko a naviac je to umne vystavané na vernom vyobrazení historických udalostí a familiárnom prostredí slovenských údolí a hôr. Zaujme strhujúc popis postupu mongolskej armády, ich štýlu boja a barbarských zvykov.

Ak by kniha dostala nové vydanie, šikovnú reklamnú kampaň a meno Červenáka na obálke, ktorý by sa postaral o menšie štylistické úpravy a doplnenie niektorých scén, bol by to zaručený bestseller. Ak sa niekto tohto nápadu chytí, poprosím aspoň kópiu knihy zdarma, dík.

Dovolím si krátky útržok, ktorý by mohol navnadiť čitateľov:

"Nepriehľadné množstvo, v počte asi šesťdesiatpäť tisíc, zo všetkých strán Uhorskej dŕžavy zohnané vojsko, sebavedome, statne sa nesie v sedlách...
Zem sa strasie, hučí a stone pod nárazmi toľkých kopýt, vzduch nad nimi sa zahaľuje drobnými čiastočkami zvíreného prachu, more rozličných odznakov, zástav a práporov sa trasľavo vlní nad hlavami bojovníkov.
Úžasná sila, mohutná rieka ľudských a zvieracích tiel, ozrutný prúd nadšeného, ale i rozzúreného vojska. Miestami zaznievajú trúby, inde bubny, spev nadšenia, veselý hovor, vtipné poznámky, preklínania a kliatby."

8 08.08.2017

Kniha je viazaná predovšetkým na komunikáciu typu predajca - zákazník, šéf - podriadený. Dá sa brať doslova ako návod, ako mechanicky neverbálnou komunikáciou ovládnuť situáciu a prinútiť ďalšiu osobu aby konala vo váš prospech. Obsiahnuté informácie sa však dajú využiť aj neagresivnym spôsobom v každodenných situáciách, hlavne ako pomôcka ako lepšie pochopiť ľudí a v náväznosti na to, ako sa zachovať. Kniha sa dá brať ako vstupná brána do problematiky neverbálnej komunikácie. Kto bude chcieť, môže vyhľadať pokročilejšiu literatúru, kto nie, uspokojí sa aj s touto knihou. Faktom je, že publikácia vám otvorí nový pohľad na svet a začnete si všímať veci, ktoré ste síce videli aj pred tým, no vedome ste ich nevnímali.

2 19.07.2017

Agathon by o Knihe apokryfov povedal, že Čapek chytro využil historické udalosti a príbehy, okorenil ich rozumným množstvom humoru a vložil do nich múdrosť, ktorá prežije stovky ba možno aj tisícky rokov. Pokrm pre dušu a príjemné čítanie, ku ktorému sa určite znova vrátim.

6 13.07.2017

To, ako si kto užije dve najslávnejšie Orwellove diela závisí od toho, ktoré si prečíta skôr. Obe sú tématicky veľmi podobné a opakuje sa v nich niekoľko takmer identických scénárov. Neznamená to doslova, že Orwell sa opakoval. Obe diela majú svoje jedinečné nápady a nezabudnuteľné momenty. No ak máte už jedno dielo zasebou, nevyhnutne budete pri tom ďalšom vidieť podobnosti. Ja som čítal Zvieraciu farmu ako druhú. Nebudem samozrejme hodnotenie znižovať, túto modernú bájku som si fakt užil. Nemôžem sa však zbaviť myšlienky, aký asi dopad by na mňa toto dielko malo, ak by som ho čítal pred 1984. Narozdiel od 1984 je totižto Zvieracia farma tým viac originálnym počinom. Zamjatin, Huxley či Boye veru totalitnú bájku nenapísali.

10 06.07.2017

Kvalitný, kvalitne zostavený výber. Viac ako mnohé iné antológie poukazuje na fakt, že sci-fi ako žáner bol (hlavne v medzivojnovom a povojnovom období), je, aj bude pre autorov skutočne vhodným a funkčným prostriedkom na nepriame odovzdanie rôznych (často krát nežiadaných či výstražných) ideí a názorov. Samozrejme, sci-fi je aj o čírom potešení a ani tu nechýbajú poviedky, ktoré majú predovšetkým zabaviť či prekvapiť zaujímavou pointou. Zbierka, ktorá môže fanúšika žánru len veľmi ťažko sklamať.

3 05.07.2017

Hrdinovia Krajiny kanibalov si síce podkladajú krivé stoly historickými detektívkami od Červenáka, no ich duchovný otec bude musieť napísať ešte pár takýchto kníh, aby sa nimi dalo vôbec niečo podložiť. Ale seriózne. Mark E. Pocha vie písať, no prial by som si, aby svoj talent preveril väčšími ambíciami. Sex a brutalita sú fajn, ale pôsobivosť podobných scén stúpa a klesá s celkovým kontextom. Páčili sa mi pasáže, ktoré sa venovali opisom zla, ktorým boli domorodci posadnutí. Vtedy som sa cítil, že v rukách držím hororovú knihu a nie len tanier jarmočného gulášu plný vnútorností a odrezaných penisov.

3 24.06.2017

Horor nemusí byť vždy strašidelný. Proste nás bavia žánrové námety a to aj bez toho, aby nás tieto príbehy desili. Niekedy nás baví predstava zubatého monštra ničiaceho všetko živé, niekedy sa bavíme pri horde zombíkov čvachtajúcich sa vo vnútornostiach stále kričiacej obete, niekedy máme proste chuť na niečo zhnité a krvavé. Ale sú aj horory, pri ktorých sa takmer naozaj bojíte a máte strach z predstavy, že by sa to či ono mohlo naozaj stať. Taká je aj táto kniha. King v skutočnosti nenapísal veľa desivých kníh. Väčšinou je to uňho skôr také príjemné žánrové mrazenie (nie že by to tým knihám niečo uberalo). Cintorín domácich zvieratok je však skrz na skrz desivý príbeh.

Je to klasický King, ale aj klasický horor. Klasický King, pretože autor nás tradične vtiahne do svojho mikrosveta a precízne nás zoznámi s hrdinami, aby sme neskôr dokázali s nimi aj trpieť. Klasický horor, pretože autor viac než hojne využíva vekmi overené motívy ako cintorín, temný les, rituály či pradávne zlo. Nenájdete tu vraždiace autá, mimozemšťanov, ani rohaté monštrá (no dobre, to posledné nie je tak celkom pravda) a naopak, kniha je až po okraj naplnená priam realistickým utrpením, smútkom a smrťou (v tomto mi kniha pripomína zbierku Bazár zlých snov, čo je veľmi zaujímavé keď vezmeme do úvahy aký priepastný vekový rozdiel medzi knihami je) . Budete sa báť, pretože budete veriť. A pripočítajte si jeden, alebo dva stupne desivosti navyše, ak už máte vlastných potomkov. Právom jedna z najlepšie hodnotených Kingových kníh.

8 23.06.2017

Keď Fitzgerald písal Gatsbyho, určite netušil, že tvorí sci-fi. Ale je to tak. Toto dielo je totižto stroj času, ktorý vás prenesie 100 rokov do minulosti. Na tejto exkurzii vás povedie mladík, pre ktorého je destinácia tak neznáma a exotická, ako aj pre samotného čitateľa, napriek tomu, že pochádza z rovnakej doby. Vďaka jeho opisom zažijete všetky farby, vône, chute a zvuky tej Veľkej párty tak autenticky, ako sa to pomocou textu len dá. Odporúčam si k exkurzii vziať aj pohárik (či dva) obľúbeného alkoholu, pretože v tejto knihe je len málo strán úplne triezvych. Tu sa alkohol pije od smädu a nepredstavuje žiadne obmedzenia.

Peniazmi sa rozpráva, žije, do peňazí sa skrýva. Peniaze vám dovolia žiť nekonečnú párty, nasávať mlžnú atmosféru nočných svetiel, jazzovej hudby, trblietavých šiat a alkoholového oparu, smiať sa, baviť sa s kým chcete...a ignorovať to, čo sa vám protiví. To všetko vám Fitzgerald opíše v kontraste s biedou pracujúcej triedy, ktorej osudom je pretĺkať sa na hranici žitia a umierania. Že to všetko tak funguje aj dnes ? Nie celkom. Ale to sa už dozviete keď prijmete pozvánku od Gatsbyho a zakúsite jeho legendárnu pohostinnosť. Tak vojdite priateľu, hostia sa už schádzajú. Na tento večierok len tak nezabudnete, to mi verte.

7 15.06.2017

Nádherne premyslené dielo, a splnený mokrý sen každého fanúšika sci-fi. Už len samotný názov vo mne vzbudzoval pocit "toto si musím prečítať". A o čo viac bol potom zážitok skvelý, keď názov zapadol do kontextu. Asimov slová "večnosť", či "nekonečno" použil dosť netradičným, priam revolučným spôsobom. Mnohé novšie diela podobného ladenia (cestovanie v čase, rôzne reality, ľudstvo na ceste technologického pokroku), a je jedno či ide o knihy, poviedky, či filmy, sa k osudovosti a pôsobivosti tohto príbehu približujú len veľmi ťažko. Jediná škoda, že Asimov lepšie nezapracoval na charakteroch svojich postáv.

6 08.06.2017

Tak kto je ten záhadný a ospevovaný Murakami a o čom je Norské drevo ?

Je to o tom, že nič nieje také ako sa na prvý pohľad zdá, o tom, že žena to žene spraví lepšie ako chlap, o tom, že či je spisovateľ dobrý sa zistí najskôr 30 rokov po jeho smrti, o tom, že každá žena vám to rukou spraví trocha inak, o tom, že vagína pripomína jednu veľkú vrásku, o tom, že samovražda vyrieši všetky problémy, o tom, že ženy by mali cez menštruáciu nosiť červenú čiapku, o tom, že cítiť na penise ženské pery je ten najlepší pocit na svete. A je to celé vlastne tak trochu o ničom ...

... a o všetkom.

8 03.06.2017

Z pomedzi všetkych slávnych distopických rovesnikov bol pre mňa Kallocain emotívne nazdrcujúcejší. Neviem, či je to tým, že autor je žena, alebo tým, že dielo vzniklo v dobe bezprostrednej hrozby, no ponúka najcitlivejší opis možného dopadu totalitného režimu na ľudskú individualitu a náväzne rodinu a materský cit. Pri opise toho, čo zažívala jedna z postáv - matka, mi prišlo takmer fyzicky zle. Deštrukcia prirodzeného vzťahu matky a jej dieťaťa sa ukázala strašnejšia, ako všetky fantastické vízie totalitnej spoločnosti dohromady. Asi si budem musieť rýchlo prečítať niečo pozitívne. Vtipné bájky so zvieratkami budú ideálne.

12 01.06.2017

Nebyť pár veľmi slabých, kratučkých kúskov, ktoré sú kvalitatívne od zvyšku výberu na míle vzdialené (a to ako obsahom tak aj úrovňou textu), nebál by som sa povedať, že ide o kvalitnú tuzemskú zbierku a príjemné čítanie. Keď si teda odmyslíme plevel a možno pre niekoho občas archaickú slovenčinu (výraz "zapáliť lampu" sa proste k sci-fi nehodí), zostane nám rôznorodý výber textov, v ktorých nechýba varovanie a kritika konzumnej spoločnosti, kritika totalitného režimu, dobývanie vesmíru, vedecké experimenty a hlavne veľa originálnych nápadov a point, vďaka ktorým si bez pochyby niektoré poviedky zapamätáte dlho po prečítaní knihy. Zbierka ma určite inšpirovala k tomu, aby som vyhľadal aj ďalšiu tvorbu niektorých autorov.

Neodpustím si citát z poviedky "Planéta šťastných mŕtvych", ktorá vznikla aj ako kritika tedajšieho režimu. Kultúrny prednosta (cenzor) kladie v živom prenose otázky talentovanému spisovateľovi, ktorý ožil potom, ako jeho mrtvolu previezli na záhadnú planétu:

- A čo pekné píšete ?
Odpoveď bola prekvapujúco rýchla:
- Nič.
Otázka bola ešte rýchlejšia.
- A čo nám napíšete ? Budete písať ?!
- A načo. Mne je tu dobre...

:)

4 29.05.2017

Svieža, brutálna a znepokojivá hororová zbierka, ktorá mi z hlavy len tak nevyfučí. Kučera má jednoduchý, zdravý štýl, nezapĺňa stránky omáčkou a vie ako pracovať s čitateľovým očakávaním. Klasické motívy (dedinský podivíni, tajomné zlo z minulosti) zasadzuje do familiárneho slovenského prostredia a jeho špecialitou sú predovšetkým temné lesy. Mnohé poviedky sú voľne prepojené a dedina Ostrý Pichliač s náčelníkom Ezechšteinom pripomína sériu Kingových diel s mestečkom Castle Rock a jeho šerifom Alanom Pangbornom. A vôbec, zrovnanie s Kingom či Barkerom vôbec nieje odveci a inšpirácia hlavne prvým menovaným je nezakrývaná. Kučera je však dostačne svojský, aby inšpirácia velikánmi mohla byť braná ako klad. Za veľké plus považujem aj fakt, že v mojich očiach zbierka prakticky neobsahuje výrazne slabšiu poviedku. Dúfam, že sa dočkám v tlačenej podobe aj ďalších Kučerových diel a že pre nás chystá niečo nové.

5 13.05.2017

Nová zbierka žánrových poviedok je pre mňa sám o sebe dôvod na oslavu a keď naviac ide o také autorské zjavenie ako Ted Chiang, je možné, že pôjde o moju súkromnú knižnú udalosť roka.

Je pre mňa trocha záhadou, prečo som sa o autorovi nedozvedel skôr a vinu kladiem trhu, ktorý radšej ako hardcore sci-fi podporí x-té variácie teenagerských vývarov. Takže ďakujem odvážnym tvorcom filmového spracovania, inak by som pravdepodobne o Chiangovi doteraz nevedel.

Chiang je pedant, detailista, s čitateľom sa nemazná a neustále ho bombarduje odbornou terminológiou. Vyžaduje si vašu maximálnu pozornosť. Nieje to však žiadna vedecká onania, je to súčasť jeho rozprávania a pozorného a trpezlivého čitateľa odmieňa myšlienkami ďaleko presahujúcimi pomyselnú žánrovú škatuľku.

Autor na malej ploche vytvára vlastné svety s vlastnými zákonmi a to tak presvedčivým spôsobom, že čitateľovi nedáva priestor na pochybovanie. Ako príklad uvediem poviedku kde Chiang vytvoril vlastnú verziu steampunkového svetu, ktorého hlavnou črtou je využívanie a zdokonaľovanie alchymisticky oživovaných robotov / golemov.

Pevne dúfam, že vďaka autorovmu zviditeľneniu sa čoskoro dočkáme aj prekladu jeho ďalšej tvorby.

5 11.05.2017

Vskutku, podivuhodný hrdina je Don Quijote. Dobromyseľných bláznov každý z nás určite postretal veľa, no blázon, ktorý rovnakou mierov mimo dobromyseľnosti oplýva aj múdrosťou (a priznajme si to, aj štastím), to už také bežné nieje. Taký je Don Quijote. Najprv vás rozosmeje svojou naivnou fantáziou a tvrdohlavou odvahou, no vzápätí zarazí múdrou radou.

Táto kniha nieje druhou najčítanejšou po biblii kôli tomu, že by Saavedra za ňu dostal Nobelovku za literatúru. Je stáročia obľúbenou kôli tomu, lebo je prístupná, veselá (ale aj veľmi smutná), čtivá a poučná. A aké je vlastne to posolstvo ? Zastavte sa a zamyslite sa. Čo z toho, čo robíte vám niečo dáva a čo je iba mrhanie času ? Pretože aj knihy sú dobré a zlé a človek by si mal vyberať. Trochu z Dona Quijota má totižto v sebe každý z nás a čím skôr si to uvedomíme, tým lepšie pre nás.

11 28.04.2017

Pokiaľ prvý diel komixovej série bol predovšetkým stávkou na istotu, Dlhá cesta domov už dáva naplno priechod fantastickej kreatívnej vízii skupiny, ktorá za dielom stojí. Svet, ktorý King vytvoril, nikdy nebude naplno prebádaný a preto každé dielo, ktoré poodkryje udalosti, či postavy, ktoré v knižnej sérii nedostali dostatok priestoru, je veľmi vítané. Dlhá cesta domov je plnohodnotným rozšírením cyklu Temnej veže a ikeď časovo zaberá len malý priestor, veľmi šikovne a funkčne využíva scény z neskorších kníh a umocňuje tak dopad a osudovosť celého príbehu. Čitatelia ktorý za sebou majú knižnú sériu si tak komix užijú viac, no berte to tak, že aj keď ste knihy ešte nečítali, kým sa komix dopracuje k svojmu koncu, budete mať všetok čas na svete sériu (možno aj viac krát) prečítať.

Jednou z najvytýkanejších vecí knižnej série bol vždy nevyužitý potenciál, ktorý predstavoval Karmínový kráľ. Mrazivé znaky a tiene síce prestupovali celú sériu, no finálne sólo veľa čitateľov mohlo zanechať mierne rozčarovaných. Dlhá cesta domov toto hluché miesto do veľkej miery zapĺňa a diabolská vízia, ktorú preniesol na papier kreatívny tým, naplno prekonala moje najtemnejšie predstavy. Bravo. Po dočítaní sa toto dielo pre mňa stalo nedielnou súčasťou celej cesty k Temnej veži a očakávanie ďalsích dielov rázom niekoľkonásobne stúplo.

5 19.04.2017

Malé magické dobrodružstvo, ktorého každá stránka kričí, že by chcelo byť niečím viac, no autor mu to nedovolil. Gaiman napriek jednoduchému príbehu s pár postavami načrtol veľmi lákavé pozadie a mytológiu, ktorá by bez problémov mohla zastrešiť celý cyklus podobných kníh. Možno to nieje autorov štýl a nabudúce sa radšej pustí zasa do niečoho úplne nového, no ja by som sa k jazierku za domov vrátil veľmi rád a chcel by som si vypočuť, odkiaľ nám to vlastne dámy Hempstockové vietor privial. Verím, že na vyrozprávanie ich príbehov by nestačilo ani 1000 takýchto kníh !

8 17.04.2017

Kingove zbierky poviedok (rovnako aj táto), sú pre mňa ako truhlice plné pokladov. Tieto truhlice niesú zamknuté, práve naopak. Sú pootvorené a už z diaľky vás láka zlatistá žiara, ktorá z medzery von preniká. Keď truhlicu otvoríte, s nadšením sa budete hodiny prehrabávať v bohatstve, ktoré v nej nájdete. Nezabudnite sa však popritom občas aj pozrieť za chrbát. Mám pocit, že sa k vám niečo šuchtavým krokom blíži. Poobzerajte sa okolo. Nezdá sa vám, že prostredie okolo vás už nespoznávate ? Prečo je zrazu také šero ? A pre boha prečo sa vôbec nemôžete hýbať ?

3 16.04.2017

Priamočiary, na nič sa nehrajúci fantasy biják. Slovanské prostredie, historické kulisy a použitý jazyk tomu dávajú jedinečný šmrnc. Vedľa všetkých tých recyklácií Pána prsteňov a severských Thorov a nieviem akých Odinov je slovanská mytológia neobyčajne svieža a cool. Podľa mňa je len otázkou času, kedy našu mytológiu objaví nejaký západný autor a zarobí na tom balík. A ktoho vie, možno sa potom za hranicami presadí aj Červenák. Úprimne mu to prajem. A povedzte mi. Ktorý hrdina pretiahol bohyňu smrti s podobou trinásťročného dievčatka ? Rogan. Veru iba Čierny Rogan.

Diagnóza - Ľudská duša.

Symptómy - Sny, fantázia, predstavivosť, emócie, láska.

Popis choroby - Ľudská duša je najhoršia známa a často neliečiteľná choroba s extrémne nebezpečnými následkami pre organizmus Jednotného štátu. Choroba najviac pripomína charakteristiku víru. Infikuje jednotlivé čisla a pokiaľ nieje ihneď lokalizovaná, spôsobuje poškodenie hosťa a jeho následnú obmedzenosť a s postupne mutujúcimi symptómami často až neschopnosť vykonávať priradenú funkciu.

Liečba - Pokiaľ je napadnuté číslo lokalizované včas, jeho integrita v Jednotnom štáte sa dá za pomoci prísneho dohľadu Strážcov a ďalších nástrojov Dobrodinca napraviť. Bohužiaľ, neskoré spozorovanie choroby a jej symptómov môže mať za následok, že číslo už nieje možné vyliečiť, a v tom prípade ho treba bezodkladne eliminovať. Keďže sa u tejto choroby zistila aj nákazlivosť, je nevyhnutné prešetriť všetky orgány a registrované zväzky, do ktorých číslo patrilo. Veľmi sľubne však vyzerá zatiaľ experimentálna metóda, pri ktorej sa už niekoľko krát úspešne podarilo túto chorobu eliminovať ožarovaním X-Ray lúčmi, ktorých koncentrovaný paprsok je zameraný na konkrétnu časť mozgu, kde sa podľa teórií táto zhubná choroba tvorí. Ak sa výskum zdarne dokončí, čo je určite iba otázka času, bude nasledovať masový zákrok, ktorý u každého čísla nielen eliminuje túto chorobu v akomkoľvek štádiu a rozsahu, ale aj úplne vylúči jej budúci výskyt !

Sláva Dobrodincovi a Jednotnému štátu !

9 04.04.2017