SalvorHardin komentáře u knih

Kniha, ktorá potvrdila Heinleinov neskutočný rozprávačský talent a zapísala ho do siene slávy nielen sci-fi, ale aj povojnovej modernej americkej literatúry. No… a stala sa aj bibliou hipisákov, z čoho autor nemal vôbec veľkú radosť… Humorný a smutný, vtipný a filozofický, a hlavne strhujúci príbeh o veľkosti človeka. Oslavný epos a zdrvujúca kritika spoločnosti. To všetko a ešte mnoho viac je Cudzinec.

Valentine Michael Smith je človek, ktorý bol vychovávaný na Marse Marťanmi, potom, čo tam stroskotala prvá prieskumná kozmická loď s ľudskou posádkou Envoy. Po štvrťstoročí, po tom, čo na Zemi skončila vojna, je na Mars vyslaná ďalšia výprava. Objavia vrak Envoy, objavia Marťanov a objavia jediného stroskotanca, ktorý prežil. A ten dosiaľ nikdy žiadneho človeka nevidel. Už ako dospelý muž sa Michael vracia späť na Zem a hneď vyvolá mediálne zemetrasenie a všetky noviny a obrazovky sú plné Muža z Marsu. Michael sa ocitá v úplne cudzom svete a tvrdo bojuje sám so sebou, aby pochopil ľudí, ich život, ich podstatu, ich predsudky, radosti a bolesti. Michael je zrkadlom ľudskej „duše“. No stretáva sa s častým nepochopením, keď sa snaží vysvetliť svoje pocity, marťanskú filozofiu a narazí na fanatický odpor, keď sa pokúsi naučiť ľudí fundamentálne základy svojej viery – grokovanie, zdieľanie vody a lásku.

7 29.08.2018

Večná vojna je kniha podprahovo kritizujúca vojnu vo Vietname, kniha, ktorá zlučuje military, hard a soft sci-fi a space operu dokopy. Je o vojakoch a vojne, o úžasných a desivých technológiách, o cestovaní na odľahlé svety a je o človeku a jeho mieste v spoločnosti, ktorá sa mu odcudzila, lebo prešla búrlivou a preň nepochopiteľnou transformáciou.

1 29.08.2018

Kniha o monolite od vysoko vyvinutej mimozemskej civilizácie, ktorý sa objaví pred 5 miliónmi rokmi pri úsvite ľudstva, keď naším primitívnym predchodcom dal základy logického premýšľania a ktorý má zrýchliť evolúciu vybraných druhov. Ten istý monolit objavíme v roku 1999 na povrchu mesiaca. Keď sa vedci pri jednej expedícii k monolitu priblížia, vyšle monolit signál k Saturnovému mesiacu (vo filme vyšle signál k Jupiteru). Dva roky neskôr smeruje k cieľu signálu vesmírna expedícia, pri ktorej sa vysoko umelo-inteligentný palubný počítač (HAL 9000) zblázni a zavraždí posádku, z ktorej prežije len kapitán Bowman. Ten má pokračovať v misii. Na konci sa dostane k ďalšiemu monolitu, ktorý sa premení v transdimenzionálny portál, v ktorom Bowman nielen zistí, že ľudstvo nie je jediný druh, ktorý si monolit vybral, ale jeho život mu v mimočasovom zrýchlenom móde prejde pred jeho očami až do okamihu, kedy má zomrieť, keď sa monolit znovu objaví a Bowman sa premení vo hviezdne dieťa! Monolit nielen slúži na to, aby premenil primitívny druh na inteligentný, ale aby premenil kapitána Bowmana na superbytosť, pre ktorú čas ani priestor nehrajú žiadnu rolu a pre ktorú vesmír je ihriskom poznávania a predznamenáva tak evolúciu človeka. Mozog taviaca kniha a film, ktoré ak ste na prvý raz nepochopili, nemusíte si to nijak vyčítať.

3 29.08.2018

Svet metaverza – virtuálnej reality. Počítačový vesmír. Zhmotnením metaverza je Ulica. Broadway metaverza, jeho Champs Élysées. Rozmery Ulice sú pevne dané grafickým protokolom, ktorý strážia najväčší machri-programátori najväčšej Asociácie programátorov. Ulicou sú softwarové programy, ktoré sú verejnosti dostupné skrz celosvetovú sieť optických vlákien. Ulica vyzerá ako široký bulvár, ktorý sa tiahne po rovníku čiernej gule s polomerom o niečo väčším než desaťtisíc kilometrov. Aj na Ulici prebieha čulí „stavebný ruch“. Miesta je vonkoncom toľko, koľko si vymyslíte. A hlavne: koľko si zaplatíte. Stavitelia si môžu vybudovať vlastné priečne ulice a uličky. Môžu stavať budovy, parky, fetišistické salóniky, čokoľvek. Megalomanské vizuálne show na virtuálnom nebi, obchodníci s informáciami, priekupníci pirátskeho softwaru, podozrievaví avatari ľudí, ktorí hľadajú spôsob ako podvádzať svoju druhú polovičku (mimochodom Stephenson je prvý popularizátor samotného slova avatar popisujúce „virtuálne ja“), zvláštne štvrte, kde neplatia pravidlá trojrozmerného časopriestoru, bojové zóny, kam môžu ľudia chodiť, prenasledovať sa a zabíjať sa navzájom… Fantázie ľudí zhmotnené v umelej realite.

2 29.08.2018

Stručné a výstižné majstrovské dielo klasickej školy. Kniha pekne zachycuje ducha rozbiehajúcej sa Studenej vojny, kedy ľudstvu reálne hrozilo, že sa vyhodí do vzduchu jadrovými zbraňami.

5 29.08.2018

Temný kaleidoskopický príbeh z panoptika dystopického Londýna blízkej budúcnosti. Príbeh o generačných stretoch, o dospievaní, o brutálnom násilí, o to desivejšom vo svojej bezdôvodnosti. Príbeh o roztrieštenej spoločnosti. Príbeh o tichom zavádzaní totality pod plášťom boja proti kriminalite. Jedna z najoriginálnejších dystopických kníh. Mechanický pomaranč je napísaný v prvej osobe sugestívnym slangovým jazykom, čo prekypuje novotvarmi. Spoločensko-kritická, alegorická a pochmúrna vízia, ktorá vás zhodí zo stoličky aj v súčasnosti. Kniha bola v roku 1971 veľmi úspešne sfilmovaná Stanleym Kubrickom.

6 29.08.2018

Klérofašistický totalitný režimu vládne v USA. Prišiel k moci vďaka dômyselne narafičenému štátnemu prevratu, pri ktorom bol spáchaný atentát na prezidenta. Pozastavila sa platnosť Ústavy a vyhlásilo sa stanné právo, ktoré nikdy neskončilo. Vina sa premyslene hodila na islamských teroristov, s ktorými sa novovznikajúci režim krvavo vysporiadal. Za formujúcim sa režimom sa skrývajú presbyteriánski náboženskí fanatici, ktorí chcú návrat k tradičným hodnotám a tieto „tradičné hodnoty“ budú presadzovať stoj čo stoj, za každú cenu, bez ohľadu na ľudské obete.

5 29.08.2018

Jeden z najznámejších postapokalyptických románov. Kniha inšpirovala mnohé ďalšie romány a nespočetné filmy s touto tematikou, napr. aj film O 28 dní. Koniec koncov, je to jedna z prvých kníh (1951) s tematikou konca modernej civilizácie, ktorá skončila vďaka ľudským smrtonosným vynálezom. Trifidi sú jedovaté, mäsožravé a pohybujúce sa rastliny schopné istého druhu komunikácie. Sú najpravdepodobnejšie výtvorom sovietskych bioinžinierov. Globálny fenomén trifidov je dôsledkom nešťastnej náhody, kedy sa semená trifidov dostali do atmosféry a rozprášili sa po celom svete, keď havarovalo lietadlo, ktoré ich prepravovalo. No stanú sa smrteľným nebezpečenstvom, keď ľudstvo osleplo. Zelené svetlo zaplavilo oblohu a ľudia na druhý deň nemali zrak. Preteky vo zbrojení počas studenej vojny naberali na obrátkach a zrazu nám nad hlavami visela hromada spiacej hrôzy, čakajúca na svoj signál k prebudeniu. Bohvie čo v tých raketách všetko je… Štepné látky, radioaktívny prach, baktérie, vírusy… Čo ak jeden typ bol špeciálne skonštruovaný pre uvoľnenie radiácie so zhubnými účinkami na náš zrak?

13 29.08.2018

Show Jasona Tavernera včera na obrazovkách sledovalo 30 miliónov ľudí. Ako je možné, že si ho dnes nikto nepamätá? Ako sa dostal do hotelovej izby v zapadnutej štvrti Los Angeles? Kde má doklady? USA sú v neďalekej budúcnosti policajným štátom. Bez dokladov riskuje pracovný tábor. Počul už všelijaké zvesti o pracovných táboroch. Rozhodne sa do jedného z nich nechystá dostať. Čo však urobí?

Podľa mňa koniec, ktorý je v knihe, nie je koncom a odpoveďou na všetky otázky je hneď prvá kapitola. Ale viac neprezradím. Čítať Dicka je fascinujúce práve preto, že sa človek po odložení knihy, neprestane pýtať, či to všetko vlastne nebolo inak? USA po občianskej vojne, policajná buzerácia, problémy šoubiznisu, láska, úspech a otázky o podstate reality. Kniha nominovaná na cenu Nebula (1974) a Hugo (1975), ktorá vyhrala John W. Campbell Award za najlepšiu sci-fi knihu v 1975. Rozhodne sa nebudete nudiť.

1 29.08.2018

Paranoidný triler z pochmúrneho sveta treťou svetovou vojnou zničenej Ameriky. Ľudstvo, aby sa uchránilo pred nukleárnym pustošením a nemilosrdnými bojmi sa stiahlo z povrchu zemského do podzemia. Vojna zúri ľuďom nad hlavami a z podzemných továrni zásobujú vládu a vojnovú mašinériu, ktorá zostala na povrchu. Útechou obyvateľstva Záp-Demu je ich charizmatický, nestarnúci a neochvejný prezident, ktorý sa k nim pravidelne múdro prihovára. V jednom z bunkrov však vážne ochorie nepostrádateľný mechanik. Vedúci bunkru vie, že na povrchu existujú armádne továrne na umelé orgány. Musí zachrániť mechanika. Zariskuje. Pokúsi sa dostať na povrch a nejako získať umelý orgán. Otázka života a smrti. Čo však na povrchu zistí je hrozná pravda, ktorú sa nikdy nemal dozvedieť. A aby toho nebolo málo, zapletie sa do udalostí, ktoré rozhodnú o budúcom osude sveta.

29.08.2018

Temný a ešte temnejší príbeh zo sveta drogovo závislých. Pochmúrna vízia Spojených štátov blízkej budúcnosti, kde úrady prehrávajú vojnu s drogami. Substancia D. je droga, ktorá presiakla do všetkých spoločenských vrstiev a pomaly rozožiera americkú spoločnosť. Substancia D. je smrť. Rozpoltí osobnosť. Zničí individualitu. Naruší vnímanie skutočnosti. Povedal som to práve naozaj ja? Alebo som si to len myslel? Kto však túto nebezpečnú a ako epidémia šíriacu sa drogu vyrába? Ako sa distribuuje? Ako je možné, že sme to doteraz ešte nedokázali zistiť? Je organická alebo syntetická? Kto za tým všetkým stojí?

Bob Arctor je tajný agent protinarkotického oddelenia z úradu šerifa okresu Orange. Zároveň berie drogy. A substanciu D. Veľké množstvá. Postupne prestane vnímať veci také aké sú a začne sa mu zlievať jeho skutočná identita s falošnou identitou agenta v utajení. V temnom, vysoko konšpiračnom a melancholickom príbehu sa krivý vnímanie skutočnosti, halucinačné táraniny feťákov s elegickou poetikou a dokonalé dávkovanie napätia, dokonalé zobrazenie straty osobnosti a pár špičkových dejových zvratov.

2 29.08.2018

Čo to znamená byť človekom? Čo sa stane, keď budeme schopní postaviť robotov, ktorí budú nielen fyziologicky podobný nám, ale budú mať aj umelú inteligenciu? Čo sa stane, keď budú mať spomienky? Keď budú mať sny? Keď sa budú chcieť dozvedieť kto sú, odkiaľ pochádzajú, kam smerujú? Philip K. Dick predkladá celkom jednoduchú a o to geniálnejšiu odpoveď.

Tragikomický dystopický svet, v ktorom jadrová vojna vyhubila väčšinu živočíšnych druhov a časť ľudstva sa presťahovala na Mars. Svet, v ktorom veľké technologické korporácie stavajú nielen umelé zvieratá pre ľudí (lebo väčšina zvierat vymrela), ale aj umelých ľudí, androidov, takých dokonalých, že sú na nerozoznanie od skutočných ľudí, a ktorých posielajú ako pomocníkov osamelým kolonizátorom Marsu. Majú spomienky, vedia snívať a – túžia po slobode. Na Zemi sú prísne zakázaní. Ak však nejakí utečú a emigrujú na Zem, je tu špeciálna policajná jednotka, ktorá ich má vyhľadať a zlikvidovať – poslať na odpočinok. Rick Deckard má za úkol ich poslať na odpočinok hneď niekoľko naraz. A do jednej sa dokonca zamiluje.

Alternatívna história. Ako by podľa Dicka vyzeral svet, v ktorom druhú svetovú vojnu vyhrali Nemecko a Japonsko?

Spojené štáty rozdelené dvoma okupačnými mocnosťami. V japonskom San Franciscu a celom západnom pobreží sa vo veľkom predáva kniha, ktorá sa provokatívne odohráva vo fiktívnom svete, v ktorom druhú svetovú vojnu vyhrali Spojenci a porazili Japonsko a Nemecko. Znie to naozaj fantasticky. Ale nenechajte sa zmýliť. Všetko sa odohráva okolo ústredných postáv, ktoré sa svojim vlastnými silami snažia v podstate konať dobro. Kontrastná kniha o vnútorných konfliktoch, o dobre a zle, o podstate zla vo svete, s koncom, ktorý napokon ani až tak neprekvapuje. A predsa to môže byť tým posledným prekvapením.. Čo je realita? Čo je skutočnosť? Uhoľ pohľadu?

5 29.08.2018

Huxley je strašidelný práve tým, že namiesto hrubého násilia dáva ľuďom to, čo chcú – byť mladí a krásni a nezamýšľať sa nad nudnou a otravnou politikou – v zdravom tele zhnitý duch. A nezabúdajme na to, že genetické inžinierstvo je technicky možné už teraz. A preto buďme ostražití, aby sme sa raz nezobudili do sveta, kde to neskončilo len pri odstraňovaní chorôb a chorobných predispozícií, ale kde sa štát odhodlá geneticky upraviť a vychovať „dokonalých občanov“ – poslušné a slintajúce ovce v nezmyselnom kolotoči neslobody, ktorú si už ani neuvedomujú.

10 29.08.2018

(SPOILER) O svetovládu na Zemi bojujú dva znepriatelené bloky a to Svetový štát a Univerzálny štát. Tieto dva štáty sú odkazmi na nacistickú Tretiu ríšu a Stalinov Sovietsky zväz. Dej sa odohráva vo Svetovom štáte, kde hlavná postava Leo Kall, zamestnanec experimentálnej sekcie jedného väčšieho laboratória pre organické jedy a narkotiká v Chemickom meste č. 4 vynájde ultimátne sérum pravdy – kallocain.

Každý spoluvoják má presne tie isté tri uniformy vo svojom šatníku ako vy. Bývanie je štandardizované – ak ste sám, máte nárok na jednoizbový byt – ak ste rodina, tak dvojizbový. Nedostatkom miesta si však hlavu lámať nemusíte, keďže deti od siedmych rokov sú vychovávané v detských táboroch.

Do steny každého bytu sú zabudované policajné oko a policajné ucho, ktoré sú rovnako účinné v tme ako za svetla.

Svetový štát má však dva vážne problémy – demografickú krízu a nespoločenský protištátny individualizmus, či nechuť ku kolektivite, ktoré sa šíria ako epidémia. Detí sa rodí stále menej a falošných udaní exponenciálne pribúda. A ešte k tomu vo vzduchu visí ďalšia vojna v nekonečnom konflikte s Univerzálnym štátom.

A tu príde jeden nadaný chemik s prelomovým objavom. S kallocainom. Dokonalým veritaserom – sérom pravdy. Človek v kallocainovom opojený vyzradí bez problémov svoje najprimitívnejšie, najvnútornejšie, najintímnejšie tajomstvá a – všetko si to pamätá – je aj počas raušu aj po ňom pri plnom vedomí, čo u slabších pováh môže viesť k nezvratnému podkopaniu sebavedomia, nezmazateľnému studu, pocitu nesmiernej hanby, k neznesiteľnej ľahkosti bytia, ktorá končí samovraždou. Predstavte si, že by ste takto natreli svojich najbližších a najmilovanejších…

Bezpečnostnému aparátu Štátu sa dostáva do rúk mocný nástroj, s ktorým sa môže naštartovať nezastaviteľná mašinéria s nedozernými následkami.

„V budúcnosti žiadny zločinec nebude môcť zapierať. Ani naše najintímnejšie myšlienky už nebudú patriť len nám. (…) Nepatrí snáď spoluvoják Štátu celý? Komu by teda mali patriť jeho myšlienky a pocity, ak nie Štátu? Doteraz sa len nedali kontrolovať – ale teraz je konečne príslušný prostriedok na svete. (…) Kallocain nám dáva možnosť kontrolovať, čo sa deje v mysliach. (…) Takto sa dá odsúdiť ktokoľvek.“

Boyeovej antiutópia opisuje nielen moderné totalitné goebelsovské praktiky propagandy, ale načrtá aj hrôzostrašný svätý grál akéhokoľvek diktátorského systému: zničenie súkromia – kontrolu myšlienok. A ešte k tomu je táto kniha dobovým svedectvom, ako ľudia vnímali vtedajší skutočne zimomravý svet medzi dvoma totalitami: Stalinistickým Sovietskym zväzom a Nacistickým Nemeckom.

6 29.08.2018

Musím uznať, že z tej hromady všelijakých dystópií, ktoré boli napísané, je román My od Jevgenija Zamjatina pre mňa ten najzaujímavejší. S najstrašnejším prorokovaním dokonale dehumanizovanej spoločnosti. O ktorej človek začína miestami až pochybovať, či je možné ju vôbec ešte označiť za „ľudskú“, keďže tu absentuje akákoľvek empatia. Ľudia nemajú mená, majú len svoje čísla, nie sú občanmi, ale číslami, sú len bezvýznamným kolieskom v súkolí veľkého mechanizmu, jediného mechanizmu, Jednotného štátu.

Zamjatin nenechá tuhnúť krv v žilách ani tak mestom zo skla, kde nikto nič pred nikým neskryje ani zborom Strážcov neustále nenápadne číhajúcich v dave – ani krajným kolektivizmom – ani veľkým Dobrodincom, ktorý stojí nad všetkým, je pánom tvorstva, vládcom, kráľom, číslom čísel, spojivom, tmelom, nitom integrovanej spoločnosti. Zamjatin desí, pretože väčšina ľudí s tým súhlasí. Kde Orwell potreboval myšlienkovú políciu a pomyselnú čižmu, čo dupe ľudstvu po tvári, Zamjatin nepotrebuje nič také. Ľudia sa rodia s dokonale vymytými mozgami. Dokonalá indoktrinácia. Perfektná propaganda. Zlikvidovaná individuálna morálka. Človek, aj keď je vo vnútrom konflikte, či udať, alebo neudať svoju veľkú lásku, ktorá je ale príliš individualistická, na chvíľu síce zaváha, ale potom bez mihnutia brvy odsúdi svoju milovanú na smrť. A činí tak úplne dobrovoľne. Je to totalitný režim par excellance. Režim, v ktorom vám stačí aj celkom štíhly bezpečnostný aparát, keďže každý jeden občan je zároveň dokonale submisívny a zároveň strážnym psom jediného a jedine možného spoločenského systému. Totalita bez totality, keďže nič iné než totalita nejestvuje – kde sa zmazáva rozdiel medzi štátom a občanom, jednotlivcom a masou.

7 29.08.2018

V príbehu Planéta exilu od Le Guinovej sa upadajúca kolónia vedcov snaží prežiť a v mieri vychádzať s domorodým obyvateľstvom na planéte Werel. Podozrievaví a nie akurát priateľskí domorodci sú však nútení spolupracovať s vedcami, ktorých nepovažujú za ľudí, aby sa spoločne ubránili proti mohutnej invázii pravidelne útočiacich kočovných kmeňov.

„Nevieme o mnohých veciach, ktoré kedysi patrili našim ľuďom, pretože kým sem naši predkovia prišli, zaprisahali sa poslúchať zákon Ligy, ktorý im zakazoval používať mnohé veci odlišné od tých, čo používali tunajší ľudia. Toto sa nazýva kultúrne embargo. Časom by sme vás boli naučili robiť všeličo – napríklad káry na kolesách. Ale naša loď odišla. Bolo nás málo, nemali sme nijaké pokyny od Ligy a v tom čase sme mali veľa nepriateľov medzi vašimi národmi. Bolo pre nás ťažké dodržiavať zákon a súčasne si zachovať, čo sme mali a poznali. Tak sme možno prišli o veľa zručností a vedomostí. Sami nevieme.“ (Planéta exilu, SMENA, Edícia Labyrint, 1988)

1 29.08.2018

Kniha napriek tomu, že vznikla v roku 1985, hneď zo začiatku budí dojem, akoby vznikla hlboko v 50. rokoch starej školy sci-fi. Neviem, či to je jazykom, technickou, či dokonca žánrovou neznalosťou, ale jazyk príbehu román akoby falošne datoval do staršieho obdobia. Keď si vezmeme, že v osemdesiatych rokoch prekvital na svetovej sci-fi scéne kyberpunk – teda žáner plný umelej inteligencie, virtuálnej reality, implantačných modifikácii ľudského tela, prepojenia mozgu s internetom, preľudneného a prepojeného panoptického sveta, ktorému vládnu obrovské nadnárodné korporácie a dej je plný zvratov a akcelerovanej akcie – tak Kolónia Lambda Pí vyzerá byť skutočne ako z iného desaťročia. Jedna vec ma však šokovala, resp. zaujímavo prekvapila a to podobnosť tohto príbehu s iným, od jedného britského sci-fi spisovateľa. K tomu sa však dostaneme po tom, čo sa pozrieme na premisu a dej Kolónie.

Hneď prvá strana nám ponúka stručnú chronológiu toho, čo sa stalo a rozum sa mi zastáva nad tým, prečo kreatívnejší a zodpovednejší redaktor nenavrhol Repkovi tieto prvé tri strany úvodu jednoducho vynechať a pokúsiť sa tieto informácie vložiť do deja, aby sme sa informácie dozvedeli od postáv, aby vyplynuli z deja a nie aby boli proste len povedané samotným autorom na samom začiatku knihy. Áno, keby sa tejto knihe venovala poctivá a hlboká redakčná práca, dal by sa z toho vytrieskať oveľa zaujímavejší, psychologickejší a akčnejší príbeh.

Repko hneď na prvých troch stranách knihy toto všetko hovorí a tým nám prezradí to, čo by inak mohlo pokojne poslúžiť ako dobré odokrytie tajomstva, objavenie hroznej pravdy, dejový zvrat, alebo len slúžiť ako jednoduché podávanie dôležitých informácii z úst postáv, ktoré v príbehu vystupujú. Čo je Kolónia Lambda Pí? Aké všelijaké sekcie ukrýva? Ako žijú jej obyvatelia? Kto je hlavná postava? To všetko a viac sa dozvieme na samom začiatku príbehu, čo je na škodu a možno by dobrý redaktor (samozrejme za predpokladu, že by mali v redakčnom procese čas na zmeny) toto všetko jednoducho vyhodil a povedal autorovi nech to zakomponuje lepšie do príbehu.

Každopádne, vieme, že hlavnou postavou je 15-ročný Ram. Ten má nastúpiť po skúške dospelosti k metalurgom, kde spolu so svojim otcom, hlavným metalurgom, budú vyrábať superhmotu, nezničiteľný materiál, ktorý zároveň slúži ako zbraň. Ram chcel ísť k prieskumníkom, jediným, ktorí môžu opustiť loď. Chýbal mu jediný bod, aby prešiel skúškami! Čo už. No tu sa mu do cesty pripletie jeden bláznivý starec. Ľudia kolónie sa väčšinou nedožívajú dlhšieho veku ako 50 rokov. A vek sa neustále – podobne ako zásoby – skracuje. Z najstarších sú vybraní geronti – správcovia. Ostatných starých ľudí postihuje zvláštna blúznivá choroba. Akási clivosť, nostalgia, melanchólia. Je to potlačovaná a podvedomá žiadostivosť po domovskej planéte. Ale oficiálna verzia neráta so Zemou. Geronti netolerujú akúkoľvek zmienku o Zemi. Blbú náladu starcov vysvetľujú vymyslenou iónovou chorobou. Ram stretne takého bláznivého starca a ten mu cez „hologram“ ukáže staré zábery zo Zeme pred odletom kolónie. Geronti celú loď klamú. Zem nie je spustošená. Ich posvätné Poslanie – záchrana Zeme – je výmysel. Geronti chcú prostredníctvom superhmoty získať nadvládu nad Zemou. Pôvodná planéta, kam mali nasmerované, prvotné poslanie kolonizácie planéty v súhvezdí Centaura sa ukázalo byť tragickým fiaskom a tak loď smeruje naspäť k Zemi. A geronti si ju chcú podmaniť.

Nasleduje príbeh, ako sa Ram pokúsi prekaziť plán gerontov, varovať Zem a odhaliť pravdu obyvateľom kolónie. Treba povedať, že príbeh postupne naberá na obrátkach, akcia graduje a príbeh ako napreduje, je stále lepší, ale stále akoby tomu niečo chýbalo a pachuť archaickosti síce už pomenej, ale stále trocha bráni plnému zážitku.

Jedna vec však zatienila všetky ostatné a to je podobnosť príbehu so skutočným majsterkúskom sci-fi a to románom Nonstop od Briana W. Aldissa. Aj v tomto príbehu ľudstvo vyšle viacgeneračnú loď na ďalekú cestu kolonizácie Procyonu v súhvezdí Canis Minor. Vysadili sa kolonisti, tí zozbierali vzorky a dáta a zvyšok posádky zahájil dlhú cestu domov. No hneď pri začiatku návratu na Zem sa všetko pokazí. Mohla za to voda. Voda, ktorú nabrali na Procyone, obsahovala bielkovinu, ktorá sa na Zemi nevyskytuje. A tá spôsobila hroznú epidémiu. Veľa ľudí zomrelo. Niektorí sa z katastrofy zbláznili. Ale tí, ktorí túto hrôzu prežili, zostali navždy geneticky poznačení. Ich telá cudziu bielkovinu napokon zmetabolizovali. Následok adaptácie bol však ukrutný. Metabolizmus sa zrýchlil, životný cyklus skrátil. Zmenšila sa ich postava. Ale to si nikto na Lodi neuvedomoval. V čase, v ktorom sa odohráva náš príbeh, ubehlo na Lodi už viac ako 20 generácii. Loď má osemdesiat samostatných palúb a ďalšie podpaluby. Hlavný koridor je zatarasení. A nikto nevie prečo. Ľudia sú rozdelení do rôznych kmeňov a vedú dosť primitívny spôsob života. Zahalení nevedomosťou. Celá loď je ešte k tomu zamorená hustou džungľou otravnej a všadeprítomnej vegetácie, ktorá kvôli cudzej bielkovine rovnako zmutovala ako ľudia. Ľudia na tejto lodi nevedia, že sú na lodi!

k však chcete kvalitný sci-fi príbeh o viacgeneračnej lodi, kde sa všetko pokazí, určite si prečítajte Nonstop. Kolónia Lambda Pí potom slúži ako príjemné nenáročné čítanie na zabavenie sa. A môžete si potom tie dva romány porovnať a vytvoriť si na to vlastný názor. Napriek všetkej kritike som však napokon rád, že vôbec takýto román na Slovensku vznikol.

3 29.08.2018

To, čo sa vyčíta Levinovmu Báječnému dňu, je to, čo vyzdvihujem. Naivný, detinský, banálny svet, ktorý za „nedostatkom ideológie“ skrýva to zvrátené v nás. Ak má taká otázka vôbec zmysel, tak čo je desivejšie: totalita so skalopevnou ideológiou, s nemenným svätým písmom útlaku a dominancie alebo totalita s úsmevom na perách, ktorá chce pre ľudí len to najlepšie? Neosobný systém, ktorý redukuje všetkých ľudí na súčiastky Mechanizmu? Totalitný systém, ktorý nešliape čižmami po ľudskej tvári večne. Totalitný systém, ktorý nemá tábory smrti. Totalitný systém, za ktorým nestoja nábožensko-ideologický fanatici. Totalitný systém, v ktorom nie sú ľudia udržiavaní v nikdy nekončiacom strachu ani nie sú pravidelne indoktrinovaní pri bizarných kolektívnych orgiách.

Levinov „báječný“ svet je svetom, v ktorom navonok všetko funguje v pohode. Svet je zelená lúka. Počasie je stabilné vďaka geoinžiniérstvu. Svet je zjednotený. Tvorí ho Rodina s 8 miliardami členmi. Nikto nikomu nič nezávidí, pretože nikto si nič nevyberá na základe individualistických vrtochov. Celý svet riadi jeden jediný gigantický superpočítač – UniComp – ktorého nesmierne databanky sú dobre strážené Švajčiarskymi Alpami.

Ľudia majú namiesto mien menokódy, ktoré vyberá UniComp. Ľudia si nevyberajú svoje škôlky, školy, univerzity, profesie, ale vyberá ich UniComp. Ľudia si nevyberajú, kde budú žiť. UniComp ich vždy pridelí tam, kde ich potrebujú. UniComp vie všetko lepšie. Nie je zaťažený emóciami. Nemá predsudky. Nie je nahnevaný. Nikoho neprotežuje a nikoho nešikanuje. UniComp je múdry, UniComp vidí súvislosti, UniComp zabezpečuje stabilitu. Chráni nás. UniComp je nevyhnutný ako slnečné svetlo. Aby ľudia neumierali na nálady matky prírody. Aby ľudia nezabíjali matku prírodu. Aby sa ľudia nezabíjali navzájom. Aby ľudia boli šťastní. Neoficiálnym mottom Rodiny je: Vyhrať je to isté ako prehrať, dôležité je sa baviť.

Jediným cieľom tohto všetkého, tým vysnívaným cieľom, prečo sa všetko musí stále zlepšovať, prečo niečo ešte nefunguje, tak dokonale ako by malo, svätým grálom, vytúženým cieľom všetkých je dokonalosť. Ešte sa k nej nedospelo. Ale raz sa to podarí. Rodina raz bude geneticky zlepšená tak, že už nebudú nutné terapie. Dokonalosť na Zemi, ktorá sa bude šíriť stále ďalej, ďalej, ďalej až ku hviezdam.

V súčasnosti však stále potrebujeme terapie. Terapie sú prevencia proti chorobám. Pomáhajú členom Rodiny, ktorí trpia nervozitou, chránia ženy, aby nemali príliš veľa detí a mužov aby im tvár nezarastala ochlpením. A prekvapivo účinkujú aj tak, že sa zaujímavá myšlienka náhle zdá byť nezaujímavou. Rodina je otupovaná. Rodina je normalizovaná.

Ľahký a dobrodružný dystopický román, ktorý napriek kritike, je dôležitý, pretože nielenže poukazuje na celú škálu ľudských vlastností – od dobrých po tie zlé – od lásky po megalomanskú túžbu po absolútnej moci – varuje nás pred nevyriešenými problémami umelo-inteligentných supersystémov a ponúka iný pohľad na totalitnú spoločnosť, ktorá veselo zahníva pod pozlátkou všeobecného blaha. Ten báječný deň nám demonštruje, že systém ovládania a manipulácie nemusí byť vždy len temný a plný utrpenia, ale že jednou z tvári Zla je aj tvár usmievavá, milá a priateľská – a o to desivejšia vo svojej podstate.

1 29.08.2018

Obsahuje vybornu knihu Svět je les, les je svět od Ursuly K. Le GUinovej.

Román o strete dvoch civilizácii. Dvoch kultúr. Príbeh na motív Španielov, ktorí prišli do Južnej Ameriky zaslepení svojou domnelou bohom danou nadradenosťou a samozrejme zlatou horúčkou. V snovej knihe prepletenej proroctvami, víziami a námesačnosťou, sa odvíja dráma o boj nad ekosystémom planéty, ktorá je jeden veľký les. Teplé plytké moria, z ktorých tu a tam vystupujú útesy, ostrovy, súostrovia a päť veľkých pevnín. To všetko pokrývajú stromy. Na Novom Tahiti, zvanom aj Athše sú jedinou voľbou oceán a prales. Voda a slnko alebo lístie a prítmie.

Svet je les, les je svet (The Word for World Is Forest, 1972, 1976) je súčasťou voľného Hainského cyklu, ktorý vytvorila americká spisovateľka Ursula K. Le Guinová, v ktorom ľudstvo, ktoré si zdevastovalo planétu, zachráni starodávna civilizácia Hainov, ktorí sa kvôli pocitu hlbokej a nepochopiteľnej viny snažia ostatným strateným svetom, ktoré kedysi opustili, pomôcť. Vďaka kozmickým lodiam Hainov pristanú ľudia zalesnenej planéte Athše. Na Zemi už dekády nie sú stromy ani príroda. Ľudia začnú planetárny prales postupne rúbať. Kniha, ktorá dokáže byť krásne romantická a zároveň si autorka neberie žiadne servítky a bravúrne vykresľuje ľudské neduhy ako egoizmus, megalománia a túžba po moci a kontrole.

Na Athše založili Terrania vojenskú kolóniu pre ťažbu dreva. Liga všetkých svetov, teda spojenectvo Hainov, Pozemšťanov a ďalších známych svetov ešte má len vzniknúť a ľudia teda majú voľné ruky a správajú sa k Athšeanom ako otrokári. Mierumilovná kultúra, v ktorej jazyku slovo pre les je zároveň slovom pre svet, je ohrozovaná ľudským antropocentrizmom. Sociálny systém Athšeanov je silne decentralizovaný a jednotlivé vládnuce klany sú pomenované podľa jednotlivých druhov stromov. Athšeania vytvorili dômyselnú techniku snívania, ktorá im umožňuje vedome vstúpiť do svojho sna, čo má uzdravujúce účinky a determinuje ich správanie. Sú to bdelí spáči, pre ktorých sen je rovnako dôležitý ako skutočnosť. Sen je v ich kultúre rozšírením reality a realita je rozšírením snov. Meditační národ, čo sníva s otvorenými očami. Tí ľudia, ktorí dokážu sny interpretovať sú považovaní za akýchsi bohov – nadľudí, ktorí dokážu nahliadnuť ďalej než ostatní, dokážu najlepšie interpretovať sny a udalosti, niektoré dokonca, ktoré sa ešte len stanú. Sny a tému, čo by sa stalo, keby sa doslova mohli „zhmotniť“ a stať skutočnosťou autorka bravúrne spracovala v knihe Smrtonosné sny (The Lathe of Heaven, 1971).

Mierumilovná spoločnosť usilujúca o dokonalú homeostázu sa pod Terranským utlačovaním rozhodne povstať. A po krvavých masakroch na oboch stranách sa im podarí napokon Pozemšťanov vyhnať. Ale za cenu zničenia ich nenásilnej kultúry a rozloženie sociálneho systému. Terra sa stane členom novovzniknutej Ligy všetkých svetov a Hainovia, zdesení z toho, čo svojou dlhou nečinnosťou spôsobili, prídu so zákonom kultúrneho embarga, ktoré zakazuje akokoľvek vstupovať do záležitostí civilizácie cudzej planéty. Nič však už nemôže byť ako pred tým a planéta Athše je navždy zmenená. Silne sociálna, silne ekologická a silne antikoloniálna kniha, ktorá v roku 1973 získala prestížnu cenu Hugo a inšpirovala Avatara Jamesa Camerona.

Príbeh mapuje morálne skleslého kapitána Davidsona, ktorý má na starosti tábor na Novom Tahiti. Kapitán sa vo svojej nenávisti k domorodcom odhodlá uskutočniť svoje konečné riešenie pre obyvateľov planéty. Začnú páliť a strieľať, zhadzovať napalmové bomby a besniť. V kontraste: kapitán Ljubov chce zase miestnych obyvateľov študovať a pochopiť. Chodí medzi nich, správa sa k ním ako rovnocenný partner, chce sa s nimi spriateliť. Spaľujúci hnev kapitána Davidsona vyvolal miestny Selver, výnimočný, ten, kto ukazuje cestu, Ten, kto zmení svet, je mostom medzi skutočnosťami a navždy zmení spoločnosť na Athše. Sha’ab. Tlmočník. Ten, kto prekladá z jazyka sna a filozofie do reči všedného dňa. Ten, kto dokáže zdeliť ostatným vnemy z podvedomia. Hovoriť týmto jazykom znamená tvoriť niečo nové. Povedie obranu proti ľudským plieniteľom a vybojuje ich boj za slobodu. V momente, kedy hrozí, že sa situácia nenávratne zhorší, tesne pred katastrofou zakročia opatrní a odmeraní Hainovia.

Dôraz na cudzie tradície, antropológiu, astrobiológiu, miestne legendy a ich vieru. Jedinečná kultúra, jedinečná sociálna štruktúra, jedinečný zážitok. Hypnotický a horúčkovitý spoločensko-kritický román o ochrane životného prostredia, o ekológií, o démonoch nerestí a zdravom rozume, čo bojujú v človeku. Príbeh o lese a sne, o hľadaní funkcie snenia v spánku, o deštrukcií ekologickej rovnováhy a potlačovaní citovej rovnováhy. Kniha so silným príbehom o ľuďoch a inteligentných humanoidoch, o pocite nadradenosti a hrdinstve, o ničení a záchrane prírody, príbeh v niečom silne podobný Dune od Franka Herberta.

Svet je les, les je svet ukazuje, že moderná sci-fi literatúra je oveľa viac než mimozemšťania a hviezdne vojny, že môže byť aj hlbokou meditáciou nad podstatou života, prírody a všetkého. Môže byť silnou kritikou spoločnosti, ktorá sa zaslepene pomaličky rúti do záhuby, môže vyzdvihovať to najlepšie v nás, pranierovať to zvrátené v nás, môže rozšíriť environmentálnu a ekologickú problematiku pre publikum, ktoré možno o tom ešte nevedelo. Skutočne dobrá sci-fi vždy rozoberá aktuálne problémy premietnuté do budúcnosti. Nastavuje nám zrkadlo. Ukazuje varovný prst. Varuje pred cestou, ktorou by sme sa vo vlastnom záujme nemali vydať.

3 29.08.2018