JohnMiller komentáře u knih

Začnem s tým, že Erich Maria Remarque patrí k mojim najobľúbenejším spisovateľom a Na Západe nič nové je dielo, vďaka ktorému som si v rámci literatúry neobľúbil iba vojnový žáner ale predstavil mi aj surový realizmus. Táto kniha sa môže v mojom prípade pýšiť aj tým, že som si ju prečítal viac krát v rôznych obdobiach môjho života a jej čaro (ak to teda tak môžem nazvať) sa ani doteraz nevytratilo. Útla kniha nám tu predstavuje dezilúziu vojny v tej najrealistickejšej forme. Príbeh zachytáva fantastické-nerealistické predstavy o vojne s ktorými sú ovplyvňovaný mladí ľudia. Tie sa počas deja roztrieštia na črepiny po prvej skúsenosti na fronte. O tom ako túto knihu nenávidel Nemecký Národný Socializmus sa rozpisovať nebudem. Proste veľmi. Vojna tu stratila svoju idealistickú tvár a bola jasne pomenovaná.

15 24.04.2023

Tento komentár píšem po prečítaní celej ságy. Ak si dám na misku váh všetky pre a proti všetkých kníh, a usporiadam si v hlave rad radom to, čo sa mi páčilo a čo nie, Veža lastovičky mi z toho vychádza ako najlepšia časť zo všetkých. Viac ako hrdinské boje s príšerami ma Sapkowski vie zaujať psychológiou postáv, popisom vzťahov, retrospekciou udalostí a procesmi, ktoré sa dejú za oponou textu. Ale takisto úplne rozumiem, že mix týchto ingrediencií nemusí sadnúť úplne každému fantasy čitateľovi.

12 23.10.2023

Východné (Sovietske, Poľské) Hard sci-fi ma ako tínedžera priťahovalo. Zbožňoval som v ňom ten despotický pocit, postapokalyptické-postkatastrofálne témy ktoré si brali inšpiráciu zo spoločenských udalostí rovnako ako aj postavy a ich charaktery. Hoci komunista by len ťažko hľadal súvislosť, ja som to tam cítil. Stalker rozhodne nie je výnimka, hoci som od tohto diela čakal vďaka hernému a filmovému spracovaniu, niečo diametrálne odlišné. Rozhodne som si to užil. Filozofické a existenciálne prvky ma úplne prekvapili a doslova som ich hltal, no viem si predstaviť, že nemuseli každému sadnúť.

11 25.04.2023

Zločin a trest od Dostojevského mi pootvoril bránu Ruskej literatúry 19. stročia, ktorú som si nesmierne obľúbil vďaka surovému naturalizmu, ktorý neidealizuje žiadny aspket života. Život v Rusku nebol ľahký a v tomto diele, ako aj v ostatných významných od tohto autora, je jasne badať to, že ani svetlé výhľady do budúcna, či pozitivizmus z dlhodobého hľadiska si nedokázali nájsť cestu k príbehom obyčajných ľudí, ktorí žili prevažne nešťastné životy plné negatívnych rán osudu. Boli sociálne vylúčení chudobou, na hrane zákona, kde sa prežitie zužuje iba na ďaľšie ráno. Fjodor Michajlovič Dostojevskij býva často kritizovaný preto ako písal, čo písal a ako žil. No mňa tá autentickosť napoak priťahuje.

10 28.06.2023

Na toto fenomenálne dielo sa dá ísť dvoma prístupmi. Prezradím vám, že len jeden je správny, respektíve iba pri jednom si čitateľ reálne knihu užije. Kolektívna pamäť a kultúra si pamätá Bielu veľrybu ako napínavý dobrodružný román (skrátené populárnejšie verzie tejto knihy+kinematografia tomuto stereotypu iba dopomohli).

Ísť na to ako na dobrodružný román je chyba. Prístup nesprávny. Lebo som si na 99% istý, že takéhoto čitateľa čaká sklamanie. To sklamanie bude vychádzať z toho, že síce knihu bude čítať ale obsahovo si bude priať niečo iné a tak len čaká a čaká a jeho očakávania sa nenaplnia.

Druhý prístup je taký, že na túto knihu treba ísť ako na literatúru faktu. To znamená hĺbavo a pokúsiť sa nasávať informácie, lebo ide o tak komplexnú knihu v ktorej sa autor snaží opísať tému veľrybárčenia doslova vyčerpávajúco, že to jednoducho inak ani nejde. Je mi jasné, že mnohé informácie v románe sú už zastaralé ale tým, že na to ide autor bádateľsky a snaží sa aplikovať logiku do všetkých vedných odborov ktorých sa dotkne, ma časti ktoré sa nevenovali hlavnej dejovej linke nesmierne bavili. Čo však mnohých, podľa môjho krátkeho rešeršu, práve nebavilo. Toto mi prišlo veľmi pozitívne a opisy plavby ma metafyzicky doslova preniesli až na šíre more. Moje hodnotenie je 4/5* a to preto, lebo hoci ma forma veľmi bavila, finále mohlo byť podstatne dlhšie aby som na konci pocítil satisfakciu. Odporúčam čitateľom ktorý sa radi motajú v minulosti a majú bádateľského ducha. Pre skromných dobrodruhov neodporúčam.

10 20.06.2023

Ku knižnej sérií Zaklínača som sa dostal po dohraní, dnes už, legendárnej hernej trilógie. Prvé čo ma prekvapilo pri prvej časti bola forma akou nám autor predostrel príbeh. V podstate ide o súbor poviedok, ktoré sa viac neprelínajú ako prelínajú a v rukopise majú takú zaujímavú pachuť triezveho sedliackeho cynizmu ktorý si, podľa mňa, nie každý dokáže vychutnať. Mám to šťastie, že je to moja krvná skupina. Presne toto chýbalo v mojej knižnici. Fantasy ktoré je inšpirované Slovanskou mytológiou.

10 29.05.2023

Toto bolo moje prvé vážnejšie stretnutie s Hemingwayom (Starca a more na základnej škole si dovolím preskočiť) a musím sa priznať, že jeho rukopis ma očaril. Z knihy som mal pocit, akoby autor čerpal z vlastných skúseností. Pozná to tam, rozumie jazyku, obyčajom, terénu.............. a vojne. Kniha nie je skúpa na opisy a v podstate odďaľuje finále z ktorého sála strach. Vieme, že k tomu príde ale radšej na to nemyslíme. Rozumiem tomu, že niektorí čitateľ môže mať problémy s hlbokými opismi ktoré sú mimo hlavnej dejovej linky, no mne až takú bolesť hlavy nespôsoboli. Za to koniec knihy sa s nami nepára. A asi sa ma to dotklo viac ako by som predpokladal

9 27.06.2023

Tak, a mám za sebou ďalšiu svetovú klasiku. Smäd po živote od Irvinga Stonea zachytáva divoký život umelca Vincenta Van Gogha. Jeho život, ktorý venoval aj obetoval umeniu. Rozhodne odporúčam každému tvorivému duchu, ktorý pozná ten pálčivý, horúčkovitý pocit s vytvárania diela, či radosti z nejakej kreatívnej činnosti. A je skutočne jedno o akú formu ide. Veľmi ma priťahovalo na tejto knižke to, že som z nej počas celej doby čítania nemal pocit, ako pri väčšine biografickej literatúry alebo filmov, že autor tak troška skresľuje, nejakým spôsobom idealizuje osobu o ktorej píše. Hoci nie som odborník na Van Gogha a na maľovanie už vôbec nie, prišlo mi, že autor zvolil v rámci mantinelov celkom objektívny postoj, takže miestami ma aj hnevali "sprostosti" ktoré Van Gogh zbytočne vystrájal. Ale hnevala ma aj smola ktorá sa mu lepila počas celého života na päty.

Suma sumárum ide o ten druh literatúry, ktorý dokáže čitateľa zasiahnuť a pohnúť s jeho vnútrom. Rozhodne dokáže zasiahnuť viac a na dlhšie ako nejaká rýchlo pečená motivačná literatúra.

8 30.11.2023

Chápem, že mnohí čitatelia boli zo záveru sklamaní, čakali - teda predpokladám, že by si skôr priali taký ten klasický fantasy-heroický koniec. Nechcem použiť termín klišé, keďže ten je nabitý skôr negatívnym predikátom, ale aj ja by som bol ok s tým, keby sa to skončilo skôr - nazvyme to tak, Tolkienovsky. No koniec viac pripomínal rozprávku - asi takto: " A ako to bolo ďaľej, si už nepamätá nik, čitateľ si môže domyslieť".

Sapkowski je perfíkanec - lišiak, ktorý ma viackrát prekvapil a nečakane omráčil zvratmy v deji. Ako aj v tejto knihe, tak aj v predošlých. Preto som nezostal zaskočený tým, že sa rozhodol ukončiť to inak a práve preto moje očakávania neboli nenaplnené

Nezabúdajme, že mimo konca tu máme niekoľko stoviek vynikajúcich strán Zaklínačovho sveta, ktoré patria k tomu najlepšiemu zo série. Pre mňa je táto časť plus Veža lastovičky úplným vrcholom série o Zaklínačovi.

8 29.11.2023

Hlavná myšlienka je geniálna. Zachytiť jeden všedný deň väzňa, ktorý si odpykáva trest v neslávne známom systéme trestaneckých táborov v Sovietskom zväze - v Gulagu. Výpoveď je o to silnejšia, že sám autor Alexandr Isajevič Solženicyn prežil v týchto neľudských podmienkach 8 rokov a postaral sa o to aby sa na nespravodlivosť tohto šialeného režimu nezabudlo. Preto autorovi úplne dôverujem v autentickosti diela a verím, že si nič neprikrášľoval ani neidealizoval. Ide o surový kus reality vtesnaný do novely, ktorý ale prekvapí absenciou emócií. Na takéto tragické udalosti by sa nemalo zabúdať a z času na čas je dobré si ich aj pripomenúť, aby sa raz náhodou nestalo to, že sa budú v budúcnosti opakovať.

8 16.11.2023

Remarque ma priťahuje tým, že dokáže opisovať hrôzy vojny z viacerých pohľadov. Optika, ktorou disponuje, ma doteraz prekvapila v každej jednej knihe, ktorú som si od neho prečítal. Mám ich pár za sebou, ale zopár aj predsebou, takže tu nechcem písať o niečom intuitívne. Nemôžem tvrdiť, že to platí o každej jeho knihe. Zatiaľ. Tie ktoré som však už prečítal, a Noc v Lisabone nie je výnimkou, ma nesmierne zaujali. Príbehy rôznych ľudí v rôznych situáciach, v ktorých je spoločným menovateľom vojna, dokáže Remarque opísať s takou veľkou dávkou realizmu, naturálnosti ale aj ľudskosti, že mu verím každú jednu postavu, jej motiváciu k činom, ktoré vykonala ale aj nenávisť, nehumánnosť a morálny relativizmus. Prvky, ktoré neodmysliteľne patria k vojne.

Noc v Lisabone má jednoduchú zápletku. Je to kratučký román, v podstate jednohubka. No to všetko čo sa tu skrýva a prezradí o osude postáv, je niečo tak silné, poháňajúce ma čítať ďaľej, že sa to ani nebudem snažiť opísať. Je to dôvod prečo sa k tomuto autorovi vraciam.

8 09.10.2023

Proste Remarque! Presne tak, ako ho mám rád. Z textu - aj prekladaného - je poznať, že autor dobre pozná látku a sociálne konštrukty v spoločnosti. Pozná postavy, zápletku vedie dôsledne, opisuje dôležité fenomény ale nezabúda ani na nepodstatné maličkosti. To všetko sa tu nachádza v skvelej - mnou veľmi cenenej - kombinácií.
Autorov rukopis je jeden z mojich najobľúbenejších v literatúre. Je to jeden z autorov - a tých je ozaj málo - od ktorých môžem všetko, a skôr či neskôr sa chcem dostať cez všetky jeho diela. Román Tiene v raji nedisponuje akciou ani obrovským množstvom adrenalínových momentov. Za to však búra ilúzie lepších zajtrajškov, a poukazuje na to, že po dosiahnutí vytúženého cieľa neexistuje žiadna záruka toho, že koniec vyústi do happyendu, ale, že boj o všedný život sa môže viesť aj mimo územia, ktoré ohrozuje život bezprostredne. Respektíve: traumy a negatívne skúsenosti putujú s ľuďmi, a je len na nich, ako ich spracujú, alebo ako sa nimi nechajú ovplyvňovať. Nie je jednoduché ignorovať teto tiene v pomyselnom raji.

8 24.07.2023

Hádam najvýstižnejšia (700 stranová) kniha ktorá vás prevedie tými najdôležitejšími momentmi z hľadiska politiky, sociológie a s časti aj vedy minulého storočia. Pozor nejedná sa o žiadnu encyklopédiu. Ide o odborno-náučné čítanie ktoré som mal na Vš ako povinnú literatúru. Neuveriteľné koľko informácií dokázal autor natlačiť do tohto zväzku. Mal som to šťastie že sme na cvikách rozoberali kapitolu po kapitole a tak som dostal úplný obraz do toho čo všetko sa v minulom "relativistickom" storočí udialo. To bude zase "čítaníčko" keď sa do toho pustím druhý krát, čo sa veru chytám..

8 16.03.2014

Premena bolo moje prvé stretnutie s Kafkom. K úvodu prezradím, že to bolo iné ako som očakával. No na otázku, čo som očakával?, asi ani neviem odpovedať. To, čo a ako, sa odohrávalo v tejto prerastenej poviedke bolo ako z iného sveta. Celá poviedka grotesne pripomínala nočnú moru, ktorá má vlastné pravidla, a tie sa skoro nikdy nezhodujú s tými, s ktorými sa riadime počas dňa. Je to ako nepríjemný sen, ktorý akoby deformoval sociálne správanie v kruhu rodiny. Na radikálnu zmenu ako to v takýchto snoch býva, však hlavná postava nepoukazuje, respektíve mu, nepríde divná, patologická a nesprávna. Hlavná postava sa snaží iba prežiť medzi týmito neuveriteľnými pravidlami, ktoré akoby reflektovali pocity, depresie, úzkosti a vylúčenie.

Kafka, či už v Premene alebo Procese, nie sú moja šálka kávy. No, viem sa cez to preniesť a uznať kvality autora aj keby nebol tak uznávaný, čitateľsky populárny. Lebo ak už nič viac, tak som nad obsahom po prečítaní premýšľal aj viac krát.

7 12.10.2023

Moje prvé stretnutie so Stendhalom dopadlo nad moje očakávania. S románom Červený a čierny som sa na internete stretol na viacerých miestach a to zvyčajne v rôznych anketách a rebríčkoch, kde tento román zaradili medzi najlepšie literárne diela v histórií. Tak som neváhal a skúsil. Po dočítaní som uznal, že tam právom patrí, hoci sú kapitoly písané z pohľadu dnešného, s časti uponáhľaného sveta, ťažkopádnejšie. Tempo je veľmi pomalé a ten archaický rukopis ktorý miestami rozoberá, dajme tomu, nie úplne najpodstatnejšie veci do elementárnych hĺbok, nemusí dnes každému sadnúť. V mojom prípade však sadol a som z toho celkom nadšený. Kniha sa nečíta najjednoduchšie (podobne ako diela Huga či Balzaca ale či to nieje iba starým prekladom, netuším. Keďže som nečítal preklad od týchto autorov ktorý by nebol starší ako ja) ale keď sa poriadne sústredíte, stránky sa vám odvďačia kvalitnou psychoanalýzou, ktorá svojou presnosťou a dôrazom na vierohodne zachytené psychologické pochody charakterov, dokáže čitateľa doslova prevteliť do postáv, hoci s nimi nemusí zdieľať morálne, etické či iné hodnoty. Ako som spomínal dej nie je vôbec dynamický a v podstate zachytáva "iba" všedné dni rôznych sociálnych tried. Avšak viac ako toto mi prekážalo to, že niektoré, pre čitateľa podstatné vyvrcholenia niektorých udalostí autor odrazil jednou vetou alebo dokonca túto udalosť vynechal a dej pokračoval ďalej. Ale beztak ide o kvalitný psychologický román a k autorovi sa v blízkej budúcnosti ešte určite vrátim.

6 09.05.2023

Najsilnejšou stránkou tejto knihy a v podsade aj celej série je tá, že sa v ňom nachádzajú neuveriteľné zvraty ktoré by málo kto predpovedal. Tieto zvraty však nie sú vôbec samoúčelné ako to občas býva v umení, kedy autor chce konzumenta nečakane prekvapiť, ohromiť či naopak znechutiť. Samoúčelnosť tu nenachádzam preto, lebo keď sa nad tými udalosťami čitateľ zamyslí a dajme tomu, že má rád históriu a pozná celkom dobre rôzne spoločenské a politické udalosti a môže si vybrať od Sumerskej civilizácie až po novovek, dáva mu to úplne jasný obraz o tom, že situácie, ktoré sa v knihe dejú, sa tak prirodzene mohli vyvinúť. Srší z toho realizmus. Svet nie je čiernobiely a keď niekto čaká od tohto autora zromantizovaný boj medzi dobrom a zlom, neuspeje. Mne tiež chvíľku trvalo kým som vypustil z hlavy špecifiká fantasy na ktoré som bol zvyknutý. Dávam 4*. Držím sa pocitov ktoré som mal pri čítaní, keďže až nasledujúca časť ma úplne ochromila.

5 17.05.2023

Bohužiaľ prvých 200-250 strán nedokážem odpustiť. Toľko zbytočného balastu, slovného šalátu, márne objemných komentárov som ešte neprečítal. Autor síce sám tvrdí, že to v podstate čitateľ potrebuje pre pochopenie a predstavu, no proti tomuto tvrdeniu som zásadne proti, Pán Hugo. Tieto veci mi vôbec neuľahčili čítanie. Skôr naopak, strácal som sa v tom a trvalo mi to stráášne dlho a to som si myslel, že horšie ako Balzac sa mi ťažšie nebude čítať už nikto. Mýlil som sa. Keby autor vynechal vlečky omáčok a skrátil by to na 100-150 stranovú novelu, dal by som o 2 hviezdičky viac. Finále bolo ozaj silné. Ale to ostatné neviem odpustiť.

5 19.09.2021

Záverečná časť kompletných prác hororového mága, menom Howard Phillips Lovecraft, pokračuje v rovnako nastolenom tempe ako predošlé dve knihy. Spisovateľ mení v hrôzostrašných víziách vesmírnu minulosť miliónov rokov. Pohráva sa s myšlienkou že pred ľuďmi vládli na zemi aj iné inteligentné tvory. A to nie iba legendárny Cthulhu. U nás asi najznámejšia novela od tohto tvorcu. Kniha začína zostra novelou "V Horách šialenstva". Je to zaujímavé čítanie a Lovecraftovské ako tto máme radi ale nech je to hocijako strašidelné, je to až príliš rozťahané a strach ktorý mi naháňal sa často vytrácal keďže ja nie som čitateľ ktorý by dal na jedno posedenie 100 strán. Kratší Lovecraft sa mi zdá byť údernejší. Veľmi ma zaujal napríklad Stín nad Innsmouthem ktorý radím k vrcholom jeho tvorby.. Takisto ako aj Sny v čarodějnickém domě. Celkom ma však sklamal titulní príbeh Stín z Času.. Bolo to niečo podobné ako Charles Dexter Ward ale nudilo ma to a to sa často u tohto autora nestáva. Tak či onak s celou sériou som nesmierne spokojný. čítalo sa mi to jedna radosť. Postupne som si Loverafta a celú sériu spisov dávkoval dobré štyri roky. Záverečný doslov to nádherne zakončil.

5 19.08.2014

Asi patrím k štatistickej odchýľke, keďže sa mi celovečený film z roku 2005 svojho času celkom páčil. Ku knihe som sa vtedy nedostal (spolužiak, ešte vtedy na základnej škole, mi ju nepožičal :) ). Čo som však prečítal bolo množstvo kritiky - hlavne zo strany fanúšikov knižnej predlohy.

Keď som sa dostal k päťdielnej trilógií - prekvapilo ma to, že medzi filmovou a knižnou adaptáciou nebol skoro žiadny rozdiel. Je to môj názor, ktorý vidím svojou optikou a nemusí sa zhodovať s ostatnými - no ten suchý humor, divná atmosféra, sarkastické surrealistické podivnosti... To som tu všetko mal.

Hoci takéto humorne ladené obskúrne sci-fi nie je úplne mojou šálkou, zabavilo ma, pousmial som sa pár krát a navnadilo ma to na ďaľšie pokračovania avšak tie - popravde ma už tak nebavili.

4 20.11.2023

Kniha Postsedliaci je súbor esejí, štúdií a článkov, ktoré nám predstavujú a interpretujú sociálne, kultúrne javy a etické zásady občanov Slovenska, bez akýchkoľvek populistických, reakcionárskych či ospravedlňujúcich pátosov. Hoci je miestami obsah celkom kritický až cynický, čo podľa všetkého dráždi tú konzervatívnejšiu časť čitateľskej obce, čo je vidieť aj na anonymných hodnoteniach a komentároch typu "Kniha nie je ani odborná, ani populárno-náučná. Je jednoducho hlúpa." alebo že "ide o liberárnu propagandu". Pravdou však ostáva, že definíciu "postsedliactva" ako strednej vrstvy Slovenských občanov, ktorí sa majú najlepšie v histórií Slovenska ale stále snívajú o romantických predstavách histórie, spoločnosti alebo minulosti ktorá nikdy nebola, vnímam rovnako a stretávam sa s tým celkom často. Mnohé javy, ktoré sú tu pomenované, práve preto vnímam citlivo. Dotýkajú sa mňa, môjho okolia aj mojich najbližších.


Tak, ako sa na mnohých miestach v tejto publikácií píše o parochialismu ako všadeprítomnému, intuitívnemu a jednoduchému návodu, ktorý dokáže jednoducho vysvetliť hocijaké náročné či viacdimenzionálne javy alebo naopak dokáže špekulovať pri úplne jasných situáciách ako napríklad: kto napadol Ukrajinu a podobne, tak nám tu autor predstavuje možné variácie dôvodov prečo to tak je. Veľmi sa mi páčili aj úplne surové prirovnania. Autor ich tam vložil tak trefne no zároveň nečakane, že citlivejšieho čitateľa-kanonika to môže pohoršiť. A ono išlo iba o reálne skúsenosti zo života.


Kniha je pomyselne rozdelená na dve časti: Eseje a štúdie, a publicistika.
Prvá časť bola terminologicky náročnejšia (nehanbím sa prezradiť, že takéto texty čítam spôsobom: v jednej ruke kniha a v druhej mobil pre rýchle vygúglenie si nejakého odborného slova: za prvé pochopím myšlienku a za druhé: naučím sa nové slová). Prvá časť mi bola bližšia, keďže širšie kontexty spoločenských fenoménov vyhľadávam. Druhá časť: publicistika, boli krátke úvahy, zamýšľanie sa nad udalosťami, ktoré sa na Slovensku udiali za posledných cca tridsať rokov. Zaujímavé interpretácie, ktoré však niekoho dokážu možno až uraziť. A možno sú to pravé tí, o ktorých je táto kniha.


Na takýchto knihách zbožňujem to, že mi ukážu pohľad na spoločnosť z inej perspektívy a moje vedomosti a skúsenosti buď doplnia alebo mi ich predstavia v úplne novom obraze. Plus mi predstavia autorov o ktorých som nevedel a veľmi rád by som si ich chcel v budúcnosti prečítať. Ako napríklad Eric Hobsbawm. A v tomto prípade mi pripomenul ešte jedného autora. Samuel Phillips Huntington a jeho Stret civilizácií o ktorom sme búrlivo debatili na vysokej škole a z mojej pamäti vypadol.

Tak, ako sa na mnohých miestach v tejto publikácií píše o parochialismu ako všadeprítomnému, intuitívnemu a jednoduchému návodu, ktorý dokáže jednoducho vysvetliť hocijaké náročné či viacdimenzionálne javy alebo naopak dokáže špekulovať pri úplne jasných situáciách ako napríklad: kto napadol Ukrajinu a podobne, tak nám tu autor predstavuje možné variácie dôvodov prečo to tak je. Veľmi sa mi páčili aj úplne surové prirovnania. Autor ich tam vložil tak trefne no zároveň nečakane, že citlivejšieho čitateľa-kanonika to môže pohoršiť. A ono išlo iba o reálne skúsenosti zo života.


Kniha je pomyselne rozdelená na dve časti: Eseje a štúdie, a publicistika.
Prvá časť bola terminologicky náročnejšia (nehanbím sa prezradiť, že takéto texty čítam spôsobom: v jednej ruke kniha a v druhej mobil pre rýchle vygúglenie si nejakého odborného slova: za prvé pochopím myšlienku a za druhé naučím sa nové slová). Prvá časť mi bola bližšia, keďže širšie kontexty spoločenských fenoménov vyhľadávam. Druhá časť: publicistika, boli krátke úvahy, zamýšľanie sa, nad udalosťami, ktoré sa na Slovensku udiali za posledných cca tridsať rokov. Zaujímavé interpretácie, ktoré však niekoho dokážu možno až uraziť. A možno sú to pravé tí, o ktorých je táto kniha.


Na takýchto knihách zbožňujem to, že mi ukážu pohľad na spoločnosť z inej perspektívy a moje vedomosti a skúsenosti buď doplnia alebo mi ich predstavia v úplne novom obraze. Plus mi predstavia autorov o ktorých som nevedel a veľmi rád by som si ich chcel v budúcnosti prečítať. Ako napríklad Eric Hobsbawm. A v tomto prípade mi pripomenul ešte jedného autora. Samuel Phillips Huntington a jeho Stret civilizácií o ktorom sme búrlivo debatili na vysokej škole a z mojej pamäti vypadol.

4 27.09.2023