Ivan Kučera komentáře u knih

Skvelý názov. Drsné a realistické. Kniha je plná násilia, ale paradoxne najtvrdšie na mňa nepôsobilo ani tak ono, ako skôr postavy, vzťahy medzi nimi, atmosféra. Mal som pocit, že pozerám film, drsný trilerový found footage. Viete, že je to „len“ film, no napriek tomu je vám z toho blbo, lebo je natočené špinavo, uveriteľne, naturalisticky, ponuro. Hodnotenie žiaľ do nemalej miery znižuje posledná (tretia) novela, ktorej som nerozumel a nebavila ma, pravdupovediac mi pripadala až nečitateľná a nezapadajúca do celkového konceptu, vôbec by som ju sem nedával. Inak mám zo zbierky dobrý pocit napriek tomu, že som sa postavám nedokázal dostať pod kožu, čo je ale "asi" normálne, keďže ide o vrahov, kanibalov a kriminálnikov. Zaujímavé je, že v dvoch príbehoch stojí v čele príbehu síce zlo, ale proti nemu ešte väčšie, takže síce viete, komu máte držať palce, ale je vám z toho tak nejak morálne blbo. Čo je ostatne pekná a výstižná vizitka znepokojivého sveta, v ktorom žijeme, kde je nebezpečie neustále a všade prítomné, môže kedykoľvek vyskočiť spoza najbližšieho rohu a spravidla aj vyskočí a vy si musíte dávať bacha, inak vás nemilosrdne zvalcuje a ani si nevšimnete ako a budú vám dávať kvety na hrob. Palec hore za perfektný vzhľad: skvelé sfarbenie, neprehliadnuteľnú obálku a „naopak“ anotácie.

10 05.12.2022

Keď mi z Black Friday 2022 prišiel od CC viac ako 5-kilový (!) balík a vytiahol som z neho cca 10 komiksov, neodolal som a nielenže som sa okamžite pustil práve do BRZRKR (nechcel som si predstaviť, čo by so mnou urobil John Wick, ak by som ho neuprednostnil), ale (a to je oveľa dôležitejšie) zhltol som ho ako malinu. Zabralo to v podstate len pár desiatok minút. Jasné, nie je to práve najnáročnejší príbeh, ale máte plno komiksov, ktoré ponúkajú podobne nenáročný príbeh a pritom čítať ich je peklo. Proste stvoriť jednoduchú vec je v skutočnosti veľmi ťažké a nie každý to dokáže. Páni to ale dokázali. Je to zábavne nakombinované (John Wick + Highlander + Conan + Hellboy). Pre Keanu Reevesa sa jednalo o srdcový projekt, okrem námetu je i (spolu)autorom scenára a ústredný antagonista (starý 80 000 rokov!!!) pochopiteľne vyzerá ako slávny Neo z Matrixov. So scenárom mu pomáhal Matt Kindt (Americká liga spravedlnosti 1 + 2). Keanu si na zhmotnenie svojho (komiksového) sna len ťažko mohol vybrať vhodnejšiu osobu, než drsňáka nad drsňákov Rona Garneyho, ktorého ostrú prácu sme u nás mohli obdivovať v Conan – Příběhy psané krví 1: Poklad kešatský alebo v Mužoch hněvu od kultového Južana Jasona Aarona. BRZRKR je jednoduchá, nenáročná, ale chytľavá pecková jednohubka. Za mňa absolútna spokojnosť. Vyzdvihnúť musím nielen skvelú žánrovú pestrosť a parádnu kresbu, ale tiež farby u nás doteraz nevydávaného Billa Crabtrreeho. Zaskočilo ma, aký brutálny komiks je. Niekto možno povie, že to paradoxne má ubíjajúce, monotónne tempo práve vinou toho, že hlavná postava každému druhému utrhne ruku a tou ho rozmláti na kašu (!), ale na mňa to fungovalo. Fakt nechápem, prečo sa jeden z najmilších, najpokornejších a „najľudskejších“ hercov Hollywoodu neustále primotáva k drastickým bitúnkom, ako je tento komiks alebo spomínaná filmová séria Wick. Každý, kto rodáka z Libanonu pozná, sa tomu úprimne čuduje, ale nech už je dôvod akýkoľvek, BRZRKR je skvelá jazda. Nezostáva nič iné, lež sa tešiť na pokračovanie. Ktoré bude predpokladám dejovo predsa len už komplikovanejšie (snáď v dobrom, nejednému sequelu v dejinách komiksu, literatúry a kinematografie zlomilo väz práve komplikovanie univerza). Výrazná obálka, prebal, tvrdá väzba, lacetka, medailóniky autorov + viac ako 20 strán bonusov pozostávajúcich z propagačných kresieb a obálok, čo je dosť pohodlný spôsob riešenia bonusového materiálu, ale zas jednotlivé kresby sú krásne a (anti?)hrdina na nich už fakt vyzerá presne ako Keanu Reeves, takže aspoň je sranda.

10 03.12.2022

Mne to zahralo na strunu a to tak, že poriadne. Chápem, že (a prečo) mnohým tvorba Richarda Corbena nesedí. Občas tak úplne nesedí ani mne. Ale nadšenie a pozitívne pocity zakaždým prevládnu. Tvorba tohto pána ma hlboko zasiahla (nechcem povedať traumatizovala) už ako dieťa, keď sa ku mne dostal šokujúci poľský KOMIKS a zo stránok na bezbranné malé dieťa vyskočili nezabudnuteľné Richardove explicitné obrazy zo Sveta mutantov. Odvtedy sa zakaždým poteším každému novému balíčku s komiksami, z ktorého si vytiahnem práve dielo tohto výnimočné komiksového tvorcu. Tentoraz došla rada na Ragemoor a som príjemne prekvapený. Neviem prečo, ale čakal som zbierku na spôsob Duchové mrtvých. Tí bol super, ale predsa len mi o štipku viac sedel Bůh krys. Teda kniha pozostávajúca z celistvého príbehu. Taký je i Ragemoor. Ponúka úchvatnú, typicky corbenovskú kresbu a poburujúci, kontroverzný, na správnych miestach nechutný scenár Jana Strnada (Nezastavitelný Juggernaut), ktorý má české korene, ale on sám sa už na rozdiel od svojich predkov narodil v USA (napriek tomu mu rodičia dali typický české meno, nie jeho americkú podobu). Ťažko zabudnuteľné, nezmieriteľné dielo. Vyzerá ako niečo od Lovecrafta a Poea, až som bol prekvapený, že som ich nenašiel uvedených v tiráži. Chýbali mi medailóniky autorov, zákulisné textové info o vzniku tohto konkrétneho diela a keďže som od CC zvyknutý na prebaly, chýbal mi i prebal. Z bonusov je tu len 3-stranový skicár, ale lepšie ako nič. Rád by som to videl tiež vo farbe (a nestavil by som sa, že sa dodatočnej kolorizácie časom nedočkáme), ale už takto čierno-biele je to úchvatná hororová žranica.

10 03.12.2022

Špinil by som si pred vlastným prahom, ak by som päťke dal menej, ako 4*, pretože presne absenciu toho, čo ona obsahuje, som vyčítal prvým štyrom zošitom a preto som im udelil „len“ 3*. Síce boli fajn, ale chýbala im riadna dávka temnoty, ktorá sa k Prašine hodila, lebo temnota sa hodí k Foglarovi a nalejme si čistého vína, Prašina je jeho pokračovateľom. Do päťky sa však hororová tiesnivosť (konečne, bolo načase) prebojovala a hneď to pridalo na krásne ponurej atmosfére. Navyše sa podstatná časť deja odohráva v pochmúrnom podzemí, kde sa genius loci tvorí takpovediac samo resp. nie samo, ale vďaka perfektnej kresbe (a tienistým farbám) Karla Osohu. A ak sa aj nejakým zázrakom drobná časť deja odohráva nad zemou, tak sa zmráka, prší hustý dážď a jesenno-zimné stromy sú ponuro zbavené lístia, takže opäť temná atmosféra. Akože hej, je pravda, že už len dve časti a bude koniec a v tomto momente sa už dá azda povedať, že séria nedisponuje práve najnáročnejšími scenármi v dejinách českého komiksu, ale inak som spokojný (poteší aj ten detail, že od začiatku sme vhodení doprostred akcie a až postupne sa dozvieme, čo tomu predchádzalo). Aj keď nie nadšený.

8 03.12.2022

Štvrtá hviezda je skôr za zásluhy a za to, že sa aj konkrétne táto časť tvorby legendárneho Marka Čermáka naveky zapísala do análov českej komiksovej školy. Inak sú scenáre síce príjemne komorné a v dobrom obyčajné (konečne žiadni zlí motorkári ani zákerní fajčiari, len jeden závistlivý rybár, fuj), ale na druhej strane im chýba práve údernosť. Áno, v prvom komikse sa pohybujú náckovia, ale sú poňatí skôr komicky. Zas na tretej strane (uff), šokujúce twisty a akčné deje nikdy neboli typickým poznávacím znamením českej trampskej/skautskej komiksovej tvorby, takže je to ako vyčítať Batmanovi, že je ponurý. Tradične na sérii Klasické komiksy Marko Čermáka oceňujem zasväcujúce úvodné slovo, ktoré sa podrobne venuje každému zo (štyroch) tunajších komiksov. Teda tomu, kde boli uverejnené, v akých rokoch, za akých podmienok atď. Páči sa mi tiež tvrdá väzba a zo samotnej kresby dýcha príjemne starosvetská nostalgická atmosféra dôb, ktoré sa už nikdy nevrátia a raz sa za nimi poberieme aj my sami. Škoda tlačiarenského (?) škriatka, ktorý sa prepašoval do spomínané úvodníka, pohrajúc sa s množstvom slov (napr. namiesto „k obnově“ je tu „k ob nově“). A ešte mi nedá nepodpichnúť Psáno na březové kůre: toľko pomlčiek v dialógoch som v komikse nečítal snáď nikdy a to ich čítam od konca 80. rokov.

5 02.12.2022

Skvelé pokračovanie výbornej jednotky. Temné (už vizuálom, ale samozrejme aj scenárom, najmä ku koncu) a dospelé európske sci-fi. Fantasticky nakreslené, ale tiež napísané. Prvý diel disponoval pomalším tempom, aby sme sa stihli postavám dostať pod kožu, takže v dvojke sa už môže prejsť do epicentra akcie. Nečakajte však akčnú bombu, v tomto prípade slovo akcia znamená skôr zvraty, twisty, nečakane momenty a šokujúce omračujúce posledné strany (ktoré však vydavateľstvo „šikovne“ vykecalo na zadnom obale v rámci reklamy na trojku alias záver série).

8 29.11.2022

Pôvabný komiks pre deti od šesť rokov, ale ja mám 4O a tiež som si to (samozrejme v rámci možností) užil, pretože autorky detského čitateľa nepoučujú a hlavne nepodceňujú, samozrejme stále je to dieťa, ale príbeh a štýl rozprávania (ako i kresba, samozrejme) sú tomu prispôsobené a mal som z toho rozkošné, sympatické, pozitívne dojmy. Čo mi nesedelo, to je pasáž s Noem (nabudúce budeme deťom od útleho veku do hlavičiek tlačiť Ježišovo ukrižovanie?) a trocha ma rušilo romantizovanie (alebo ako by som to nazval) niektorých momentov; napr. že škrtič sa môže kamarátiť s hlodavcami (viem si živo predstaviť, ako to dopadne, ak dieťa bude samé doma a pokúsi sa spriateliť hada, ktorého chová otec v teráriu v obývačke s morčaťom, ktorého chová staršia sestra vo svojej izbe). Striaslo ma pri predstave, že idem do záhrady a tam narazím na stočeného meter a pol metra dlhého pytóna. Ale inak sú Morčata v akci super a ak neviete, čo kúpiť deťom pod stromček, tak by práve toto mohol byť pekný a hravý darček. Príbehy pôvodne vychádzali v časopise Tečka na pokračovanie, do tejto komiksovej knihy sa dostali práve tie príbehy + boli doplnené o nové materiály, takže oproti časopiseckej verzii je to dvojnásobná dĺžka.

10 24.11.2022

Kresba predčasne zosnulého (zomrel v r. 1994 ako 52-ročný) Francúza Jeana-Claudea Gala je rovnaká, ako v Diosamante: veľkolepá, úchvatná, kapitola sama osebe, precízna, svojím spôsobom geniálna, nezameniteľná, nezabudnuteľná, „barokně rafinovaná“, nádherne orientálna, epicky pompézna, ohromujúca. Gal sa vyhral s každým (aj fakt kvázi najnepodstatnejším) detailom tak mocne, až je to pomaly až rušivé. To všetko s fantastickými farbami (pôvodne bol komiks čierno-biely a už to akiste bola krása, ale po dodatočnej kolorizácii je to ozaj perla). Scenár od Jeana-Pierrea Dionneta (u nás týmto debutujúceho, „troška“ oneskorene) fantastickú kresbu nemal šancu tromfnúť. V komiksoch je samozrejme „fajn“ mať kvalitný scenár, ale sú výnimky, kedy je príbeh podružný a ide o výtvarné orgie. Toto vždy platilo u Gala. Niektoré panely sú omračujúce, ale príbeh ma až tak nebavil a o postavách si trúfam tvrdiť, že sú neviditeľné. Tak obludne detailná a pritom gigantická kresba má tendenciu pohlcovať príbeh, nech by bol akokoľvek výnimočný, čo tento nie je. Oceňujem historicko-fantazijný nádych a magicky drsnú atmosféru; temer som čakal, kedy spoza skaly vyskočí Thorgal alebo aspoň Conan. Bonusy tvorí 4-stranové Dionnetove úvodné slovo a 11-stranový čierno-biely komiks Katedrála, ktorý vyšiel v r. 1986 vo francúzskom časopise Pilote a kuriózne je, že ho napísal Bill Mantlo, marvelácka legenda majúca pero v X-Menoch, Hulkovi, Fantastická štvorka alebo v Spider-Manovi, teda človek, ktorý sa ku Galovi očividne vôbec nehodí. Po dočítaní finálnej „šokujúcej“ pointy som si povedal (ironicky) : „No jasné, už v tom Billa cítim“. Tá pointa je totiž naozaj naivná a úsmevná, o logike nehovoriac a hlavne som ju čakal od chvíle, ako architekt kráľovi povedal, že mu „to“ povie až po dostavaní. Situáciu tak zachránila Galova skvelá kresba (v realite mám pre podobné gigantické stavby, katedrály atď. slabosť). Dobyvačné armády sú krásna komiksová kniha, viac ako dvesto strán komiksu na kvalitnom „tvrdom“ papieri, k tomu pevná väzba, červená lacetka...

9 21.11.2022

Vydarený sequel (nie prequel!) legendárnych Mooreových Watchmenov resp. sequelový spin-offový rip-off, aby som bol presný. Áno, zápletka ohľadom prezidentského atentátu nie je príliš pútavá, svet vysokej americkej politiky je tuzemskému čitateľovi zrejme na míle vzdialený. Ale zas druhou stranou mince je, že Watchmeni boli vždy politicky a spoločensky zafarbení a komiks Rorschach logicky kráča v ich stopách. Scenáristu Toma Kinga mám rád, páči sa mi, akým spôsobom uchopil Batmana (napr. v Já jsem zhouba alebo Batman / Flash: Odznak) a jeho prítomnosť vo Watchmenoch je možno prekvapivá, ale napokon tento bývalý protiteroristický dôstojník CIA (!) obstál. Tempo je príjemne pomalé, nesúc sa v noirovom znamení a v duchu postupného odhaľovania a vyšetrovania. Ak ste čítali Watchmenov, tak vás asi prekvapuje, že existuje sequel s práve Rorschachom, ale ako to s týmto temným hrdinom bolo, si už budete po dočítaní musieť odpovedať sami. Parádna je ako kresba Španiela Jorge Fornésa (Batman 11: Pád a padlí), tak farby legendárneho spolupracovníka Mikea Mignoly, Davea Stewarta (Abe Sapien, Hellboy atď.).

10 16.11.2022

Vedel som o existencii dvoch Šumavských Děsov (2017 – 2018) Václava Votruby, ale dostať sa k tlačeným verziám bolo komplikované a e-booky nečítam. Takže keď sa „trojky“ chopil Golden Dog Martina Štefka, okamžite som objednával a s chuťou som sa do výsledku začítal. Úvod ma jemne schladil, predsa len som čakal viac, našťastie sa zbierka veľmi rýchlo rozbehla vítaným smerom a ponúkla texty, ktorým v súhrne neviem dať „len“ 3*, aj keď k dokonalosti im čo-to chýba. Kniha mi pravdupovediac pripomínala moju vlastnú zbierku Obchádza nás temnota: priamočiare a v dobrom jednoduché hororové texty nemotajúce sa zbytočne okolo horúcej kaše, ale naopak idúce rovno k veci a umiestnené do „nášho“ prostredia (SR, ČR). K tomu komorné, ale účinné zápletky a tak akurát postáv s tým, že niektoré veci sú skvelé a iné mohli byť skvelé, ak by boli trochu detailnejšie rozvedené. Sranda je, že niektoré poviedky končia presne tak, ako budete čakať, inokedy ale budete čakať vec X a danú vec X Votruba spomenie ústami postáv v strede príbehu, takže je vám jasné, že sa to skončí inak, nuž a inokedy sa to skončí „nijako“, čo je však svojím spôsobom tiež zaujímavé a pôsobivé, lebo veď ostatne v živote to predsa tiež tak chodí, nie? Je pravda, že ani najlepšie poviedky nie sú vyložene bez chýb (napr. poviedka nazvaná pôvabne Shnilá nevěsta má našliapnuté na fakt vynikajúci temer folk horor, aby nakoniec pribehla s koncovkou, pri ktorej som sa spýtal: Čože?). Na niektorých miestach autorovi ako keby niečo ušlo (hrdina kosti mŕtveho nenaloží do kufra auta, lebo mu to pripadá ponižujúce a tak ich položí na zadné sedadlo, kde už mu to teda zjavne ponižujúce nepripadá a na tej istej strane si po príchode domov spomenie, že kosti zabudol v aute a pripadá mu to zase ponižujúce, pritom predtým jasne povedal, že mu ponižujúce pripadalo dať ich „len“ do kufra, asi je to blbosť, ale ja si takéto veci všímam). Ale inak neľutujem, že som si knihu kúpil, bola to dobrá a kvalitná jazda, ktorej autor má rád ľudí, vie písať dobré dialógy a ani tvorba atmosféry mu nerobí problém, aj keď pri vytváraní atmosféry ponurých lesov a v nich ponorených dedín mohol predsa len ešte viac zatlačiť na pílu.

15 14.11.2022

Golden Dog prichádza po Utrpení těla s ďalším extrémnym hororom, aj keď u Billyho Silvera je otázne, či je to horor. Podľa mňa nie. Ale o to nejde. Ide o to, či je to dobrý príbeh. Vtedy je jedno, aký žáner to je. No a tu narážame na problém. Billy Silver je skôr výsek zo života chcípaka, než plnohodnotný príbeh. Zápletka prítomná skôr nie je, než je. Dlho som sa pýtal: o čom to vlastne má byť? Po návšteve tetovacieho štúdia mi odľahlo. Zdalo sa mi, že kniha konečne dostala zápletku. Nakoniec sa ale ukázalo, že som sa tešil predčasne. Ústredný hrdina (antagonista) je odpudivý a rovnako tak jeho svet, v ktorom ide len o to, kto mal aký nechutný sex, kto si šľahol akú drogu a kto komu akým drastickým spôsobom ublížil. Toto nie je mínus, pretože taký svet existuje a Daniel J. Volpe ho opisuje realisticky a bez príkras. Len mňa taký svet proste obchádza, som za to vďačný a nemôžem povedať, že by ma obohatilo čítať o ňom. Musím ale uznať, že autor ide za hranice bežnej akceptácie, nedáva si servítku pred ústa a ukazuje Billyho svet taký, aký je: hnusný, špinavý, nebezpečný a zbavený akýchkoľvek ilúzií, optimistických pocitov, šťastia. V zobrazovaní sexu a násilia Volpe nechodí okolo horúcej kaše a minimálne raz ma naplo na vracanie, čo je v prípade týchto textov vždy pochvala. Príjemný pocit som mal z toho, že ma útla, skvelou obálkou vybavená kniha na chvíľu vrátila do bezstarostnej puberty, keď som okrem iných čítal Bukowského; ak by žil, písal by asi takéto veci. Oceňujem bezútešnú, temnú atmosféru a tiež to, že sa konečne (prepáč, Stephen) končí Kingov monopol i vďaka ľuďom ako Martin Štefko, ktorý znova raz priviedol nový, svieži vietor do žánrovej literatúry a rozmanitosť, čo je super. Nech si každý sám vyberie, čo mu vyhovuje najviac.

10 14.11.2022

Druuna 2 obsahuje zošity z rokov 1992 – 1997, ale pravdupovediac pôsobia skôr dojmom prvej polovice 80. rokov, tesne po premiére Carpenterovej Veci, viď. podobná zápletka o „klonoch“ a nechutných mutantoch, ktorých telá sú v tu extrémnom, tu v ešte extrémnejšom stave deformity. Áno, odporná bola samozrejme už jednotka, ale dvojka ide fakt na doraz. Scenár je klasický druunovský „bordel“: po prvom prečítaní som vonkoncom netušil, o čo šlo a bol som z toho ešte viac vymletejší, ako Druuna a to už je vážne čo povedať, keďže je to fakt trubka. Pri repríze už som sa orientoval lepšie, ale stále mi veľa vecí jednak ušlo a jednak som mal dojem, že to ani nevadí (ak som to správne pochopil, tak jedna časť sa Druune sníva a uprostred dotyčného snu si uvedomí, že sa v rámci neho ocitla v sne inej bytosti). Serpieri zachádza v zobrazovaní úchylností, krvavostí a sexu tak ďaleko, že i po toľkých desaťročiach o sérii Druuna nemám problém hovoriť ako o tom najškandalóznejšom, čo bolo v európskom komikse kedy stvorené. Nakreslené je to úžasne, hlavná hrdinka je výstavný kus, zmutované beštie sú vskutku hnusné a bavilo ma, aké lacné, nízke, miestami až detinské zámienky hľadá Serpieri pre rozpútanie divokých sexuálnych orgií. Nemá zmysel trápne to nazývať erotikou, toto je proste regulárne porno. Druuna od minula prekonala zásadný charakterový vývoj: okrem tangonohavičiek a bielych tenisiek začala nosiť už aj nadkolienky. Inak je to stále „naša“ Druuna: neustále stretáva odporných mutantov a aj tak je z ich prítomnosti šokovaná, zaskočená, prekvapená, udivená a zhnusená, čo jej samozrejme nebráni v tom, aby s nimi vykonala súlož, lebo má „neustálou chuť“, „touží po orgasmu“ a „jejda, nějak jsem nadržená“. Vlastne sa mi istým spôsobom páčil aj nezrozumiteľný scenár resp. nie ani tak on, ako skôr kombinácia jeho filozofických motívov, ktoré sú v zaujímavom, vábnom, neodolateľnom kontraste so všadeprítomným post-apokalyptickým humusom a telesnými tekutinami. Ale hej, textu bolo miestami fakt strašne veľa (hoc... i to je predsa Serpieriho poznávací znak, tak čo). Kým jednotke som „musel“ dať 5*, tu už žiaľ až také nadšenie prítomné nie je. Ale za neustály príval oplzlostí a za skvelú kresbu nemôžem ísť pod 4*.

13 04.11.2022

Typická americká vyvražďovačka so všetkým dobrým, aj keď v tomto prípade žiaľ najmä zlým, čo k tomu patrí. Zvládol by som ju ako film, ale v podobe temer 3OO-stranovej knihy som trpel. Zabijacki klauni sú vo filmoch obľúbená téma, v knihách ani nie (samozrejme každému automaticky napadne Pennywise, ale to je výnimka potvrdzujúca pravidlo) a po tejto knihe sa situácia určite nezlepší, pretože ak budeme ignorovať šťavnatý názov, tak je to nezáživný podpriemer. Nezaujímavá zápletka (viac ma príbeh paradoxne bavil v prvej polovici, kedy sa prakticky nič hororové nedialo, ale treba dodať, že ani vtedy to nebol zázrak), nudné postavy, banálne dialógy, blbý vývoj deja. Svoje trochu spravil azda iba svižný autorov štýl, vcelku sympatická hrdinka Quinn (pre toto meno mám slabosť od skvelého lekárskeho Wilsonovho trileru Select) a autor občas šikovne a trefne vystihne situáciu/pointu.

11 04.11.2022

Schválne som si pozrel, čo všetko som od Brubakera čítal. Okolo 15 vecí. A z toho... chvíľa napínavého ticha... ani jednu zlú! Skvelá Velvet túto tradíciu našťastie neporušila. Uznávam síce, že ide zrejme o Edovo najkomplikovanejšie dielo, ale to predsa nič nevypovedá o jeho nekvalite, skôr naopak. Keďže sa dej odohráva medzi špiónmi a organizáciami takými tajnými, že o nich nevedia ani konkurenčné tajné organizácie, je pochopiteľné, že musíte mať neustále oči ako na stopkách a všímať si detaily. Ono celkovo ide o dielo určené dospelému, zrelému čitateľovi. Napriek tomu je dej vcelku v pohode prehľadný a priamočiary, skoky v čase samozrejme robia svoje, ale osobne každý komiks čítam minimálne dvakrát v rýchlom tempe po sebe a musím povedať, že pri repríze som fakt mal v podstate vo všetkom jasno. Velvet je rozvážne, komplexné dielo. Obsahuje síce tonu (priam veľkolepej) akcie a nakreslené Steveom Eptingom (Captain America: Zimní voják) je to skutočne neskutočne, ale proste akcia nie je na programe dňa, to by sme scenáru krivdili a to si nezaslúži. Spomenúť musím nielen famóznu prácu koloristky Elizabeth Breitweiserovej (Zatmívačka), ale aj tvrdú väzbu, prebal, lacetku a plno parádnych bonusov (alternatívne obálky, eseje, skice, komiksový trailer...).

12 01.11.2022

Ja neviem, mne proste stačí vidieť tie farby, kresbu a sympatický A4 formát a už sa mi podstatným spôsobom zlepší nálada. Lucky Luke je skvelá postava, ktorá právom patrí do análov európskeho komiksu. Jasné, nie je to Moore, Corben a ani Serpieri, ale to snáď ani nikto normálny nečaká. Je to proste „len“ dobrá, čertovsky vynaliezavá zábava s hravými dialógmi a zamilovaniahodnými slovnými hračkami. Westernová groteska určená na dokonalé, ideálne odreagovanie, ktorá ani zďaleka nie je taká hlúpa a detská, ako by sa mohlo javiť. Tentokrát Lucky rieši problémy s “trošku“ zmanipulovanými voľbami, na čom mi jemne vadilo, že sa k problému nepostaví ako neohrozený pištoľník, ale ide na to trochu zbabelo, vo forme masiek, kostýmov a útokov spoza chrbta, čo sa mi k danej postave nehodí. Ale zas chápem, že nemohol nabehnúť na štvrtú stranu a všetko to tam postrieľať, že?

10 29.10.2022

V 90. rokoch u nás boli v obrovskej móde lekárske trilery (Kóma, Chameleón, Select, Případ dívky v tísni, Smrteľná diagnóza). Druhý názor sa k nim hlási už na obálke tvrdením, že je to thriller z nemocničného prostredia. Nuž, nie je. A to nemyslím ironicky, ani ako subjektívny názov. To je proste fakt. Druhý názor nie je triler. Hlavným hrdinom je lekár, ktorý sa snaží zachrániť umierajúceho chlapca. To nemá s trilerom nič spoločné, to je proste dráma. Áno, objavuje sa tu mužská postava č. 1, vinou ktorej sa s dej začne v istom bode uberať smerom k PRÁVNICKÉMU trileru, ale to jednak s lekárskym nemá nič spoločné a jednak z tejto dejovej vedľajšej linky sa upustí rovnako rýchlo, ako sa k nej pristúpilo. No a následne tu máme mužskú postavu č. 2, ktorá pre zmenu hrdinovi závidí a pre jeho zničenie je schopná urobiť viacero nepekných vecí, ale ani najhoršie z nich nemajú nič spoločné s trilerom. Takže ak budete čakať niečo na spôsob Crichtona, McClurea, Cooka alebo F. Paula Wilsona, tak budete brutálne sklamaní. Problém však nie je v tom, že to nie je triler. Problém je v tom, že Druhý názor je proste strašne slabý román. Má nesmierne nudné postavy, extra nezáživné dialógy a autor píše tak mdlo, že ak si od neho už nikdy nič v živote neprečítam, nebudem to na konci svojej životnej pozemskej púte vnímať ako chybu. Akoby toto všetko nestačilo, od istého bodu príbeh začne vykazovať povážlivé stopy po telenovele. Ona sa páči jemu a on sa páči jej, ale sú tu ich bývalí partneri, ktorí by sa k nim radi vrátili, ale oni to už považujú za uzavretú záležitosť a chcú sa pohnúť inam. To akože fakt? Toto fakt nemá ani len na 3* a to som ešte slušný.

7 27.10.2022

„Nemůžeš pochopit cenu za dosažení nadřazenosti.“ – „Získal jsem lékařský titul. Nějakou představu mám.“ Hoc som dal jednotke 4*, bol som z nej trochu v rozpakoch. Mark Waid nedokázal naplniť očakávania a i keď pripochodoval s pár novými nápadmi (Strange vo vesmíre), napokon s nimi ani zďaleka nepracoval tak detailne, ako mohol. Ale i vďaka šokujúcemu koncu som sa na pokračovanie tešil. Paradoxom je, že v dvojke je twist vysvetlený už krátko po začiatku a navyše strašne banálne, lenže to prekvapivo temer vôbec nevadí, lebo Waid sa do toho konečne oprel a prichádza s prekvapivo veľkým počtom sviežich nápadov a zábavných momentov. Áno, opäť opakuje motív nutnosti platiť za používanie mágie (dokedy ešte?), tentokrát ale (konečne!) pridáva aj niečo vlastné (napr. postavu hlavného účtovníka). Nakreslené je to parádne. Niektoré scenáristické motívy trochu nudné, mnohé iné naopak skvelé. Paradoxne sa mi asi najviac páčili Strangeove „nedôležité“ peripetie s realitnou firmou, ktoré nesúvisia s hlavným dejom, ale krásne dokazujú, že superhrdinovia sú nejeden raz najzaujímavejší nie v nudných akčných oráciách, ale v komorných polohách, ktoré by ste na nich na prvý pohľad nepovedali.

7 27.10.2022

Son of the Demon a Bride of the Demon u nás vyšli v Batman: Zrození démona, kniha první a síce nie sú najgeniálnejšie batmanovky na svete, ale každý, kto to s netopierom myslí aspoň trochu vážne, by si ich rozhodne mal naštudovať, keďže napriek nedokonalosti patria medzi kánon. Skutočnou peckou je však prekvapivo (?) až záver „démonovskej“ trilógie: Birth of the Demon. Aj keď... nie som si istý, či je o tomto diele správne hovoriť ako o závere, keďže v podstate sa v ňom nič neuzavrie, kľúčovému nápadu s netopierovým potomkom sa tu nikto nevenuje, samotný Batman má len väčšie cameo a 90% celého komiksu tvorí historický (!) prequel o jeho úhlavnom protivníkovi. Kvalitou to prekonáva ako Son of The Demon, tak najmä slabšiu Bridge of the Demon. Síce nám komiks odpovie na otázku, čo sa dialo po predchádzajúcom strete Batmana, Talie a Ra´s al Ghula, ale predovšetkým máme dočinenia s originom veľmi zaujímavej postavy, ktorá sa vyníma i vo výnimočnom Batmanovom panteóne silných a charizmatických záporákov. Ra ´s al Ghul je zvrátený, ale vlastne to myslí dobre, akurát s tou „drobnosťou“, že ako zaprisahaný ekoterorista nemá problém vyhubiť ľudskú populáciu „len“ preto, aby sa planéta mala dobre. Čím som starší a čím viac vidím, akého svinstva sa naša populácia dopúšťa, tým viac som na jeho strane a som za to, aby sa všetok život na planéte zlikvidoval a aby sa tým pádom planéte prenechala niečomu inteligentnejšiemu, než je človek, napríklad planktónu. S Batmanom by za istých okolností mohli byť spojenci (a v pár komiksoch i boli), ale z väčšej podstaty sú to súperi, keďže Ghulove metódy pripadajú brutálne už i Batmanovi (a to už je vážne čo povedať). V tejto knihe sa dočkáme originu, síce som chcel podvedome napísať „klasického“, ale práveže nie. Ra´s je totiž všetko možné, len nie klasický (v zmysle obyčajný, banálny, fádny, predvídateľný). Scenárista Dennis O´Neil si to celé zjavne užil, vrátane rôznych chuťoviek typu Alfred priložením ruky merajúci teplotu Batmana (Batmana!). Samozrejme musíme spomenúť výnimočnú maľbu jedinečného Norma Breyfoglea, ktorá je natoľko špecifická, krásna, neprehliadnuteľná a výnimočná, že nemám problém povedať, že to, čo tu Norm odviedol, patrí k tomu najlepšiemu, čo Batmana stretlo od jeho zrodu až do konca 9O. rokov (!). To proste musíte vidieť na vlastné oči; je obrovskou škodu, že prácu tohto umelca v našich končinách temer nepoznáme. Palec hore i za výnimočné farby, za ktorými tiež stojí Breyfogle.

10 26.10.2022

Nemám z toho až také pozitívne pocity, ako z jednotky, ale i tak príjemné a sympatické 4*. Nakreslené je to super, nie nejak výnimočne, ale veľmi slušný mainstreamový (nad)štandard nepochybne. Scenárista Al Ewing opäť potvrdil, že bolo skvelým ťahom najať ho na reštart legendárnej hráškovozelenej postavy. Pod jeho vedením je Immortal Hulk dravá, vcelku originálna, svieža, miestami prekvapivo temná séria v dvojke miestami pripomínajúca dokonca až horory Johna Carpentera a Clivea Barkera. Jasné, stále je to „len“ Hulk, ale zopár výtvarných výjavov som fakt pár dní nedokázal dostať z hlavy. Bavil ma ponor do psychiky Hulka (áno, má ju); konečne sa našiel niekto, pre koho to nie je len tupý akčný svalovec. Účasť Avengers je naplnením povinných (?) akčných kvót, inak je komiks príjemne neakčný a v rámci možností komorný. Ak si myslíte, že mu to ubližuje, tak presne opak je pravdou. Trochu mi vadil zavádzajúci názov, keďže síce neviem, či sa „zeleným dverám“ naplno bude venovať trojka, ale viem, že dvojka sa im nevenuje temer vôbec (dej sa k nim poriadne nasmeruje až na samom konci).

10 25.10.2022

Aj keď je to v rámci Batmanovho kánonu klasika, mám po dočítaní Temného vítězství 2 v ústach miernu pachuť. Zakomponovanie Robina do deja má filozofický zmysel (on aj Batman sú siroty, ktorých rodičia sa stali obeťami nezmyselnej vraždy). Tešil som sa na záverečné odhalenie identity Šibeničného vraha. Viackrát som si vravel, že ho mám, ale napokon sa to ukázalo byť slepou uličkou, do ktorej ma scenárista Jeph Loeb (batmanovky Ticho a Dlouhý Halloween) rafinovane zaviedol. Identitu vraha policajtov pochopiteľne neuvediem. Je prekvapivá a dáva istú logiku, ale čakal som viac. Navyše si fakt nie som istý, či niektoré momenty spätne dávajú zmysel. Budem sa tváriť, že dávajú. Napriek tomu si Temné vítězství 4* zaslúži. Je skrátka príliš dobre (hoc nie dokonale) napísané, práca s postavami je plus-mínus fantastická, na niekoľkých miestach je to drsné, úmrtie istej postavy šokuje, rovnako tak rodinný twist týkajúci sa Catwoman. Kresba Tima Salea (Batman: Dlouhý Halloween) je skvelá, rovnako tak farby od Gregoryho Wrighta (Spider-Man: Utrpení).

11 24.10.2022