freejazz komentáře u knih

úžasné dielo. snové, imaginárne, mohutné a plné humanizmu. aby vyniklo peko, v ktorom bolo písané, inak si to neviem vysvetliť.

pred časom šiel v TV seriál podľa tohto opusu. a tiež bol extra. navyše vysielaný večer po 22, čo je pre mňa extrémne nevhodný čas, takže som jednotlivé diely čiastočne predriemal:) ale aspoň som mal dôvod opäť sa vrátiť ku knihe.

12 04.08.2023

logicky po Motýľovi musel prísť na rad Vabank. tiež putoval z ruky do ruky a bol aj predmetom mnohých rozhovorov, v ktorých dominovalo najmä porovnávanie s Motýľom. už to nebolo také fascinujúce ako trestanecká kolónia, ale pre nás, neustále oblbovaných kdejakými dietlovinami to bol nádherný únik do sveta, kde malo slovo svoju váhu.

31.07.2023

toto bol jedným slovom nářez. v časoch, keď sme mali čítať povinne kdejaké schematické socialistické realizmy putovala medzi nami kniha nabitá dejom, emóciami, akciou a hlavne túžbou po slobode. až sa nám nechcelo veriť, že by jeden človek dokázal zniesť a prežiť toľko príkoria.

8 31.07.2023

toto ma prekvapilo. všeobecne považujem príbehy Agathy Christie za nečitateľné - asi to bude tým štýlom, ale vynikajúco sfilmovateľné. Zabudnutá vražda sa z tej záplavy doslova vykĺbila.

4 31.07.2023

tak v 70. rokoch to bol riadny náklad. dnes by autora zaradili medzi klimakatastrofistov.
čítal som jedným dychom a jediné, čo ma riadne ničilo bol žalostný preklad, neskutočne slabý až hlúpy, plný kalkov, myslím, že tam bola záhoráčtina používaná ako náhrada za jazyk Aborigíncov, jednoducho za túto prácu mali dostať prekladatelia minimálne vynadané a po prstoch. (a to je aj dôvod, prečo tú knihu dnes nechytím do ruky a neprečítam si ju znovu.)

3 31.07.2023

budem sa považovať za príslušníka šťastnej generácie, ktorá čítala knihy bez politicky korektných úprav, čiže pred hromadným vraždením literatúry.

detektívky nevyhľadávam, to už musí byť niečo extra (Pery Mason, Phill Marlowe). a Agátke som sa dosť úspešne vyhýbal a stále vyhýbam, pretože jej štýl mi veľmi nesedí. ale tento opus som si chcel prečítať ešte predtým, ako sa objaví na obrazovke (a nakoniec ani neviem, či som ho videl:)

takže spolu so Zabudnutou vraždou sú to dva príbehy, ktoré som zvládol. ale radšej si vždy počkám na nejakého (staro)nového Poirota (David Suchet) alebo slečnu Marplovú (Geraldine McKeown). neviem, ako to robia, ale v tomto prípade sú filmy a inscenácie vždy o tri úrovne vyššie ako predloha:)

11 31.07.2023

využil som príležitosť oprášiť príbeh, ktorý som kedysi čítal ako povinnú jazdu k Hemingwayovi. lebo som si naozaj nepamätal ani čiarku, skôr mi naskakovali nie vždy príjemné komentáre Hema na Scottovu adresu.
což o to. kniha sa číta celkom ľahko, je naozaj jazzová, občas sú v nej skvelé momenty, pripomínajúce skôr Steinbecka (scéna na skládke popola a fantómové postavy popelářů), občas mi to ale pripadalo ako výpredajová červená knižnica, v ktorej sa postavy nesprávajú veľmi logicky. ale na to, že má táto novela takmer 100 rokov (150 strán asi nebude ten pravý objem pre román) je to aj dnes celkom zaujímavé čítanie.
a napriek tomu, že sa Veľký Gatsby označuje za najdôležitejšie Fitzgeraldovo dielo je skôr zapadnuté prachom. schválne sa pozriem, či je k dispozícii v našich knižniciach.
*
je, dokonca v niekoľkých vydaniach a v prekladoch Jána Vilikovského a Lubomíra Dorůžku, čiže v tom najlepšom, čo sa môže čitateľovi ponúknuť.
*
zaujalo ma, že Gatsby bol inšpiráciou pre ďalších autorov - tu na prerozprávanie príbehu, tu na napísanie pokračovania - ale nie som si istý, že by som sa do toho pustil. pravdupovediac, toto čítanie ma dosť nudilo.

Gatsby si čitateľa vždy nájde. myslím, že keď som ho čítal v 17. roku (nie storočí:) svojho života, dal mi viac, ako teraz. takže je to o.k.

5 31.07.2023

tak som to konečne dobojoval. rok som odolával, nepáčia sa mi vlny extrémneho záujmu a vybičované vášne okolo literárnych diel, ktoré prinášajú extrémne prejavy ako obdivu, tak aj znevažovania.

v prvom rade poklona autorke. vybudovať takéto dielo chce neskutočnú dávku odvahy, zanietenia a tréningu, aby hľadanie v archívoch, fabulovanie príbehu (príbehov) priniesli požadovaný efekt.
asi by som toto dielo nenazval priamo románom. skôr mi sedí termín koláž. množstvo informácií, čriepkov, úlomkov, spomienok, dojmov a osobných skúseností sa dá stmeliť dokopy asi naozaj iba v takejto forme.
výborne vymyslený spôsob podávania celého príbehu formou pohľadov z rôznych strán a s použitím rozličných nástrojov pomáha udržiavať čitateľa v napätí a neuberá mu chuť pokračovať ďalej. u mňa to nakoniec skončilo trochu sklamaním, že už je naozaj koniec:)

mrzí ma, že mnoho ľudí vzalo túto knihu prvoplánovo ako chronologické zoradenie faktov. ale asi to súvisí s čitateľskou zručnosťou a skúsenosťou. pre mňa to bolo čosi ako mapa neznámeho územia, ktorú som si začal kresliť vždy, keď som v knihe narazil na niečo, čo sa mi celkom nepozdávalo a nekorešpondovalo s tým, čo som doteraz poznal z histórie a spoločenského vývoja. považujem to za ohromný prínos tejto knihy. a je jasné, že sa aj ďalej budem hrabať v dostupných zdrojoch a ďalej si skladať mozaiku toho, čo sa deje tu, v tejto krásnej krajine plnej dosť podivných indivíduí, ochotných pre vlastný prospech hoci aj zabíjať. máme za sebou jednoducho dramatickú minulosť a žiaľ, v súčasnosti nám hrozí aj dramatická budúcnosť...

takže ešte raz veľká vďaka autorke, ktorá sa nadýchla a skočila do toho po hlave, aby vylovila literárno-historickú perlu a odkryla nám pohľad na vlastný vývoj.

zaujímavé konotácie sa mi vynorili, keď som si pripomenul prastrýka, ktorý samozrejme ako rehoľník tiež okúsil dobrodinie strany a vlády aj päsť robotníckej triedy. po dlhoročnej internácii dožil s podlomeným zdravím zastrčený kdesi mimo viditeľnosti, aby zbytočne nevzbudzoval otázky (a zasmial som sa, že vlastne neprežil nič nové, pretože už v roku 1929 dostal zákaz publikovať v tlači, lebo jeho myšlienky a texty vzbudzovali rozruch:).
a spomenul som si aj na deda, ktorý začiatkom 50. rokov písal lidoveckému ministrovi Plojharovi sťažnosť na kontingenty, ktoré jeho rodinu a jeho ako súkromne hospodáriaceho roľníka, čiže nepriateľa ľudu privádzali do biedy ako namiesto návštevy eštebákov dostal odpoveď a tie kontingenty mu znížili (ale o rok mu to spočítali aj s tým, čo zameškal). (aby na deda nakoniec päsť robotníckej triedy nezabudnuteľne dopadla v roku 1969, kedy na neho miestni komančovia nahuckali dedinských bitkárov, čo ho zbili tak, že zostal až do smrti na lôžku...)

riešiť mužsko-ženskú problematiku sa mi vidí úplne scestné, tu predsa ide o ľudí, o všetkých ľudí a každý, kto ich chce deliť a priraďovať im dejinami určené miesto, chce riediť posolstvo tejto knihy, ktorým je boj za dôstojnosť života a neuhýbajúca osobná statočnosť.

ďakujem za toto dielo.

17 28.07.2023

zajímavé je, že tuto klasiku jaksi současná nakladatelství netisknou. nejspíš není dosti in a cool. to ale nevadí. vždyť stačí projít si několik stránek i staršího vydání a člověka to naladí tak nějak jinak.
četl jsem jako student ze zájmu, listuji ve sbírce i teď - a také ze zájmu.

priznávam, že mi dosť dlho trvalo, kým som si našiel cestu ku krásnym príbehom Oty Pavla. a možno práve vďaka vlastnému životu a jeho zákrutám som pri čítaní ľahkpo chápal melanchóliu, nostalgiu a najmä lásku, ktoré do svojich poviedok vkladal.

9 23.07.2023

k prečítaniu knižky ma kedysi inšpiroval seriál ČT. a zasa len môžem konštatovať, že kniha je oveľa lepšia, ako film. filmu jednoducho chýbajú výrazové prostriedky na hnutí mysli. a pretože som Prima sezonu čítal viackrát, patrí k mojim obľúbeným knihám. to však pri tvorbe Josefa Škvoreckého nie je problém, pán spisovateľ si čitateľa získa ľahko.

kde mohla byť naša kultúra nebyť komančov?!

4 23.07.2023

prečítané s odporom. najtemnejšie zákutia úbohej ruskej duše, vždy ponížene pripravenej posluhovať gosudarovi, hoci aj za cenu vlastného života. zúfalá obmedzenosť a neschopnosť dostať sa v živote vyššie zásluhou vlastnej zmysluplnej činnosti. koľko takých raskoľnikovov behá v tej krajine netušených možností dnes, viac ako 150 rokov od napísania knihy.
z môjho pohľadu je Dostojevskij zbytočne preceňovaný a adorovaný. sú knihy omnoho lepšie a podstatne silnejšie.
po tom, čo som s odporom prečítal túto bichlu (začiatkom 80. rokov) sa Dostojevskému systematicky vyhýbam. a myslím, že zaradenie tohto opusu do vtedajšieho povinného čítania odradilo nejedného nádejného čitateľa od kníh.
odporúčam prečítat si radšej tri dvestostranové knihy ako tento literárny zločin.

2 23.07.2023

kniha až na dreň. je fajn, že okrem natieračiek pastelových kuchýň existuje celý rad skvelých ilustrátoriek života. pri každej poviedke ma síce nemrazilo, ale výsledný dojem je obrovský. skvelá literatúra, výborné čítanie. a aj keď je to miestami až viac než presmutnelé ako napokon celý život asi vyznieva je kniha vynikajúca. síce sa veľmi nehodí na prázdninové čítanie, ale za prečítanie určite stojí.

1 06.07.2023

moja obľúbená:)
a teraz, keď nám tlačiarenský škriatok (aj keď lepšie znie tiskařský šotek) zožral dve strany textu som sa k tomu vrátil. tieto čapkoviny sa dajú čítať do nekonečna, je to láskavý humor a obrovský nadhľad skvelého človeka, spisovateľa a mysliteľa.

7 04.07.2023

po čase príjemný literárny zážitok. trochu mi vadil ten všetko prerážajúci existenciálny smútok, ale inak fajn, živé postavy, živé potácanie sa životom bez jasného cieľa a predstavy a vlastne s vedomím, že cieľ nie je potrebný, že cieľom sa raz možno stane sama cesta - ak však do nej nezasiahne niečo, čo ju preruší, spomalí alebo zastaví.

3 04.07.2023

Perry Mason a Phli Marlowe, dvaja skvelí reprezentanti americkej kultúry. dávno tvrdím, že z detektívky človek zistí o spoločnosti podstatne viac, než čítaním sociologických traktátov. a hoci nepatrím k milovníkom tohto žánru, z času na čas si niečo prečítam.
mimochodom sa mi zdá, že toto bol jeden z posledných vydavateľských počinov Josefa Škvoreckého pred odchodom. takže knihu bolo treba aj v knižniciach zahrabať do depozitu, aby sa na jeho meno čím skôr zabudlo. kto bol kulturtrégrom v ideologickom boji komančov proti svetu dnes už nikto nevie. kto bol Josef Škvorecký naopak vie každý vzdelaný človek.

4 15.06.2023

malý Sebastian patril k nášmu detstvu. netušil som, že autorka má na svedomí aj ďalšie knihy. táto ma milo prekvapila. hoci vyšla v strašidelnej edícii Čajka, kde sa popri dobrých knihách objavovali aj tie ideologicky nezávadné z produkcie pisáteľov a iných škrabákov. na tú dobu to bol pekný počin.
čo ma potešilo zvlášť - autorka sa úspešne vyhla všetkým klišé dievčenských románov a podaril sa jej plnohodnotný príbeh.
také príjemné čítanie na leto a keď knihu dočítate, môžete ju spokojne nechať na lavičke či vo vlaku, on už si ju niekto nájde.

2 15.06.2023

iste by sa oplatilo trochu škrtať, vynechával som občas celé strany. a hoci je tento príbeh trochu pritiahnutý za vlasy, nie je až tak strašne nepravdepodobný - stačí si spomenúť, koľko zúfalých osamelých a opustených žien v strednom veku je schopných uveriť rozprávkam o náhlej nehode, ktorá postihla ich vysnívaného internetového priateľa a darovať mu všetko, čo majú.
vedľajší produkt metastáz sociálnych sietí je absolútna strata súdnosti.

1 09.06.2023

taký krásny nový svet... no nekupte to za ty peníze. najhoršie na tom je, že sme sa dnes ocitli už kdesi za hranicami Levinovej fantázie. AI je ďaleko vynaliezavejšia a človek je oveľa sprostejší a manipulovateľnejší. čo zatiaľ chýba, je tá pravidelná terapia, ale to je iba otázka času.
inak fajn čítanie, dobre odvedená práca.

3 04.06.2023

silná výpoveď, až mi z toho občas bolo divno.
pripomenulo mi to Hillbilly Elegy.
svet sa vďaka takýmto svedectvám odkopáva. Vidlákov či Údolie lietajúcich sekier nájdeme naozaj v každej krajine.

1 29.05.2023