deirdre
komentáře u knih
Axiomat
Greg Egan
Tak tomuto ja hovorím "čisté sci-fi"! Prišlo mi to ako hlas z ďalekej budúcnosti, ktorému nie sme s to úplne porozumieť, teda aspoň ja nie. Ale bavilo ma to, moc.
Blackout – Zítra bude pozdě
Marc Elsberg (p)
Uniká mi zámer autora. Ako nazvat toto post-apo thrillerom by bola urážka všetkých dobrých, dokonca aj tých iba priemerných thrillerov, o post apo nehovoriac. Postavy neskutočne ploché, aspoň superhrdinovi Manzanimu mohol dať akú takú dušu, pretože inak príbeh neprežívate, nemáte strach, ani nádej, nestojí to proste za nič. A táto kniha nestojí za nič podľa mňa, lebo odborné fakty o tom, čo sa stane po blackoute si bez problémov nájdete na internete.
Osudová past - Spojené státy versus Čína a Thúkýdidovo poučení z dějin
Graham T. Allison
"Dejiny sa nikdy neopakujú, ale niekedy sa rýmujú." (Mark Twain). Zaujímavo podané historické fakty - a zákonitosti? - na príkladoch konfliktov medzi aktuálnym hegemónom a vzmáhajúcou sa mocnosťou za posledných 500 rokov vo svetle dynamiky Thukididovej pasce. Thukididova pasca -" říká, že když se vzmáhajíci se mocnost snaží vytlačit dominantní mocnost, skýtá to důvod k obávám: blíží se nebezpečí." Nebezpečenstvo v tomto prípade o to väčšie, že zároveň ide o stret dvoch odlišných civilizácií. Čítajte, je to veľmi poučné.
Netrpělivost srdce
Stefan Zweig
Nuž, cesta do pekla býva často vydláždená dobrými úmyslami... Tento román je bravúrnou psychologickou štúdiou súcitu, ktorý je tu rozobratý do toho najposlednejšieho, najhlbšieho hnutia srdca a dokonalosti dosahuje v postave doktora Condora. "Člověk nakonec musí vědět, zda trávil život jen tupě a hloupě, nebo zda pro něco žil. Věřte mi, stojí to za námahu, vzít na sebe něco těžkého, když tím člověk někomu jinému ulehčí." Také je to jednoduché...
Rozvod v Budíne
Sándor Márai
Vynikajúca knižka, podobne ladená ako Sviece dohárajú. Tiež sa odohráva počas jedného dňa a noci, dej podobne graduje, pričom sa postupne dozvedáme všetko podstatné o hlavných protagonistoch, najmä o ich vnútornom prežívaní. Kým u Sudcu je dôraz kladený skôr na jeho vedomé pohnútky a podvedomie sa prejavuje iba v somatickych náznakoch, naopak Lekár to v druhej časti riadne roztočí z podvedomej strany. Sudca reprezentuje tradície a vôľové ovládanie pudov, kdežto Lekár je úplne v područí svojich vášní. Veď aj prichádza na scénu až v noci... Na to, aká je knižka útla, je mimoriadne obsahovo aj myšlienkovo hutná. Popri všetkej tej hlbokej psychologickej analýze postáv pred nami ožíva predvojnová Budapešť a spôsob života jednej spoločenskej vrstvy. Marai mal obrovský talent málo slovami vystihnúť podstatu a vdýchnuť život svojim postavám aj prostrediu, v ktorom sa pohybujú. Pozoruhodné čítanie.
Zen a umění psát
Ray Bradbury (p)
Hlavnou myšlienkou týchto Bradburyho esejí je hľadanie spôsobov "ako uvoľniť pravdu, ktorá spočíva v každom z nás." Pretože "všetky dobré príbehy sú v podstate jediným druhom príbehu, a tým je príbeh napísaný jedincom na základe jeho individuálnej pravdy." Taká literatúra, vyvierajúca z hlbín srdca vnímavého človeka, má potom potenciál zasiahnuť čitateľa, pretože "berie útokom každý z jeho zmyslov, jeden po druhom", takže sa ocitá vo vnútri príbehu, či chce, či nechce. O tom by dobrá literatúra mala byť a Mr. Bradbury to vedel. Vedel, že písanie je Umenie, živil svoju Múzu, tvrdo pracoval a vytvoril, myslím si, nesmrteľné dielo. Vďaka zaň.
Loupení jehňátek
Margaret Atwood
Bravúrne vyskladaný a napísaný príbeh, vlastne - príbehy troch žien, ktorým do života vstúpi tá mrcha Zenia a obráti všetko naruby. Tony, Charis aj Roz, každá iná, každá svojim spôsobom sa vyrovnáva so svojou minulosťou aj prítomnosťou. Atwoodova vie naozaj perfektne vykresliť psychológiu ženských postáv. Sú uveriteľné a vždy zaujímavé, a aj inšpirujúce. Vrelo odporúčam.
Jako v nebi, jenže jinak
Aleš Palán
Vďaka za túto nádhernú knihu p. Palánovi, pre mňa veľmi obohacujúce a dojímavé čítanie, ktoré sa ma miestami hlboko dotýkalo. Áno, je dobré vedieť, že takýto ľudia tu niekde žijú, a že nám niekto ich životy a myšlienky sprostredkoval. A áno, aj keď je jednému akože jasné, kde je stred a kde okraj, predsa, keď to vidí napísané čierne na bielom v inom kontexte, môže dostať nečakaný plný zásah... Takže nakoniec za 5*.
Mona
Bianca Bellová
Bianca Bellova píše veľmi dobre, do sugestívne vykreslenej atmosféry a prostredia dokonale zapadajú postavy, ich myšlienky, pocity, častokrát vyjadrené len v náznakoch... a ten záver, ktorý má prekvapil a zároveň neprekvapil, pretože všetko k tomu vlastne smerovalo, len som akosi nečakala, že v sebe Mona nájde tu sílu vzoprieť sa (systému?) a vydať sa vlastnou cestou.... Som rada, že knižku vlastním, pokojne sa k nej kedykoľvek vrátim.
Serotonin
Michel Houellebecq
Hovorila som si, že sa M. H. už moc opakuje a neponúka nič nové, akurát ponára svojho hrdinu do stále hlbšej a bezvýchodiskovejšej depresie v čoraz stratenejšej spoločnosti... a keď som sa (priznávam) s pocitom úľavy konečne dokopala ku koncu... doslova mi vyrazilo dych! Pozoruhodný človek, tento Houellebecq!
Budoucnost mysli
Michio Kaku
Čítala som staršie práce Michia Kaku a tak sa mi vidí, že boli o nejaký level vyššie ako Budoucnost mysli. Nahromadil v nej množstvo informácií, avšak vzhľadom na stále prebiehajúci a rýchle napredujúci výskum môže byť veľa z nich už aj zastaralých. Vlastně mi to přišlo ako knižná verzia tých dokumentov, ktoré točil, a to ma dosť sklamalo. Úlety do budúcnosti som osobne považovala za nereálne, pretože vedomie podľa mňa nemožno vtesnať do ľudského mozgu. Všetko napokon zachránili Záverečné poznámky a Dodatok, v ktorom som už zas čítala toho starého dobrého Michia, tak som pridala štvrtú hviezdičku...
Sebatranscendencia - antropologický model
Martin Dojčár
Veľmi hutné, náročné čítanie, predsa len je to písané vedeckým jazykom... Rozmýšľam, že si ju prepíšem do normálnej reči, lebo informácie v nej obsiahnuté sú vskutku zaujímavé, použiteľné, a povedala by som dokonca, že potenciálne aj vhľad (insight) umožňujúce.
Říjnová země
Ray Bradbury (p)
Po mnohých rokoch som sa vrátila k tejto zbierke vďaka ČV. Nechala som sa zase raz a rada uniesť nezameniteľnou bradburyovskou atmosférou s nespočetnými podobami vetra, ktorý raz hladí a dojíma, inokedy mrazí do špiku kostí. Alebo aj zároveň. Bradburyho poviedky majú vždy hlavu a pätu, pointu vôbec nie plytkú a nádherný jazyk. Parádne čítanie.
Tak mě někdy napadá
Ken Kesey
Presne ako napísala esma. Kniha sa vám dostane pod kožu. Nemám k tomu viac čo dodať, snáď iba toľko, vyhraďte si na ňu dostatok času a nerušeného priestoru.
Houbařka
Viktorie Hanišová
Knihu som prečítala za jeden deň, tak som si nechala dojmy z nej trochu odležať s tým, že možno zvýšim hodnotenie. Nezvýšim, žiadne dojmy vo mne nezostali.
Možná že odcházíme
Jan Balabán
Balabánove poviedky sú takými výsekmi z bežného života, strčené pod lupu, na ktorej sa súčasne sústreďujú slnečné lúče. Vzniká pri tom teplo a niekedy aj požiar. Nevšedné čítanie.
Vzdelaná
Tara Westover
Písanie tejto knihy bolo zaiste pre jej autorku formou terapie. Na jej mieste by som ju však nechala ešte nejaký čas odležať a publikovať až potom, keď dozreje ako literárne, tak aj psychicky. Keďže zjavne nemá ešte všetko to, čo prežila úplne poriešené, jej posolstvo vyznieva rozpačite. O pár rokov neskôr by zo svojho príbehu vyťažila oveľa viac pre potenciálnych čitateľov. Možno. Napriek tomu to bolo miestami veľmi silné a nie celkom márne čítanie.
Červená kniha
Carl Gustav Jung
Toto nie je kniha, ktorá by sa dala hodnotiť, aj komentovať a pochopiť ju je ťažké, pretože v nej Jung popisuje výsostne subjektívne vnútorné zážitky. Druhá vec je, že sú základom jeho celoživotného diela, ktoré je ohromujúce. Aj keď je to teda velice náročné čítanie, na ktoré si treba vyčleniť nerušené miesto a spústu času, má zmysel sa do neho pustiť. A vytrvať.