Dada077 komentáře u knih

Taký galimatiáš postáv, dejových úsekov a zvratov, že som mala problém oddeliť Güntera od Grünwalda a to mi do konca knihy zostávalo nejakých sto strán. Vo všetkej tej víchrici však zostával hlavnému hrdinovi pevný záchytný bod - rodina a to mi pomohlo zjazdiť tú lavínu až do konca. Balans medzi dobrou detektívkou, sci fi hororovými prvkami a námesačným blúznením psychothrilleru sa dal celkom úsmevne zvládnuť. Celkom na zahodenie kniha nebola.

4 06.03.2020

pôvodne som nechcela dať komentár žiaden.
nikdy som nesúhlasila a nesúhlasím so žiadnymi zverstvami, ktoré pácha človek na akomkoľvek inom tvorovi, slobodu si vážim nadovšetko. duša ma bolí za všetky ľudské obete na ktorejkoľvek zúčastnenej strane najhroznejšieho z období ľudskej existencie vôbec.
ale s takou nenávisťou a nepodloženým strachom zo slovanov a Slovákov, aké mi predviedla autorka v tomto diele, som sa ešte nestretla. horšie už môže pôsobiť len myšlienka, že kniha vyšla v rôznych jazykoch v rôznych krajinách a čo s ľudským postojom ku krajine to spraví. nie, nehovorí zo mňa pocit ukrivdenia, že som Slovenka. som si plne vedomá, kto bol Tiso, kto boli slovenskí kolaboranti s hitlerovcami.
mám žijúcu mamu, ktorá prežila druhú svetovú vojnu, pamätá si židov a ich postavenie v obci z čias pred vojnou a počas vojny, aj po vojne. neraz sa rozplače, keď s ňou preberám pamäti na deportáciu, na úteky pred bombardovaním, na zlodejské plienenie nemeckých vojakov, na ich zlomyseľné výčiny na jednoduchých dedinských dvoroch, na časy kolektivizácie , áno aj na časy návštevy obchodu u žida ešte pred vojnou ... aj tie boli do plaču ...
keď som sa v knihe dostala na stranu, ako sa autorke žilo na území Slovenska po návrate z Osvienčimu, vďaka americkým organizáciám, zaklapla som ju a z celej sily som ju šmarila do kúta. keby pani Umlauf tušila, ako sa žilo slovenským deťom po vojne ... aké posttraumy na nich zanechávalo obdobie bez jedla potom, a naozaj nie všetci zdúchli do Mníchova!, keď sa im zdalo, že život je na nevydržanie ...
nie, nie som antisemita ... je mi jedno, akej národnosti, či vierovyznania je autorka ... iba mi je občas blinkavno z toho náreku pri brehoch ...

2 27.02.2020

Boli v knihe state, kedy som mala problém schuti sa začítať, ponoriť a vžiť do deja. Bolo toľko policajných šéfov, a šéfov FBI, jedných za, druhých proti, tretích tajných podvraťákov, že som sa miestami stratila. Vždy sa mi však podarilo vyvetrať si hlavu medzi vietnamskými veteránmi, či v kolegovských techtle-mechtle. Takže prečítať nebol problém. Z tých zopár conellyoviek bola táto mierne vlažná, ale čo tam po tom ... toooľko ich je ešte predo mnou ...

9 25.02.2020

Všetky tri "obsluhy" Názlerovej ma bavili, ale dobre, že pravdepodobne bude pri tejto poslednej platiť oné - tri krát a dosť. Obsluha šéfa bola dobrá, ale asi najslabšia z nich. Aj Mehrez bol už pre mňa obchytaná brzda. Štýl rozprávania ma však baví, zaujíma, teším sa aj na ostatné autorkine knihy.

2 23.02.2020

Aj u mňa je to čítavá kniha, dej pomerne napínavý a hoci rozuzlenie bolo predvídavé, zhltla som ju na dvakrát. Presne ako JessieEx, mala som aj ja problém so štýlom, akým je text napísaný. Zmena časov z minulého do prítomného v jednej vete, ako napr. : Když Étienne zavěsil, dává volný průchod své zlosti. - ma znechucovala, myslela som si, že je autorka jednou z píšucich investigatívnych žurnalistiek, ktoré sa rozhodli písať román. Na konci som si prečítala aj jej profil a ajhľa - autorka divadelných hier.
Ak teda dokážete odignorovať túto chybu, dá sa dobre zgustnúť na profiloch postáv.

4 23.02.2020

U mně dobrý. :) Dobre čitateľná, s krátkymi kapitolami, dej napínavý, kvôli ktorému sa oplatilo čítať aj do hlbokej noci. V podstate každý autor stvorí hlavného hrdinu takmer supermana, možno preto Fabian Risk v prípade vystupuje ako nenahraditeľný a z celej polície miestami jediný pracujúci a dobrovoľne pracujúci člen vyšetrovacieho tímu. Dôkaz o tom, ako dobrý profil postavy Ahnhem vytvoril sú recenzie čitateľov, ktorí ju riešia ako skutočne žijúcu a existujúcu osobu :)

6 17.02.2020

Nemala som problém sa začítať, ani si zvyknúť na štýl. Vety boli hladké, rýchlo čitateľné, "nekostrbaté". Obsah ešte stepuje zatvorený v izbe môjho mozgu a čaká na spracovanie (strávenie). Odkaz- nikdy sa nevzdať, je jasný snáď každému. Niektoré Jackove myšlienky, myšlienkové pochody a následné reakcie by mohli vážne prehodnotiť viacerí dospelí a určité svoje správanie začať znovu od bodu nula, inak, od okamihu, kedy boli dieťaťom a mnohé veci vnímali správnejšie ako dospelí. Moja prvá kniha od tejto autorky, avšak určite nie posledná.

8 28.01.2020

Niekde pri čítaní posledných autorových kníh som z riadkov cítila čudnú opotrebovanosť, ako keď pridlho žujem jednu žuvačku až úplne stratí chuť a iba ju tak z kúta do kúta úst omáľam. Chcela som si dať od filanoviek pauzu, ale pred Vianocami z pultov kníhkupectva na mňa svojou slniečkovou obálkou zasvietila Cesta okolo seba, čím vznikla medzi nami potrebná komunikácia. :) A vôbec ma nesklamala. Rehabilitovala vo mne a znovu naštartovala chuť čítať Filanove metafory, pohľady na vec a dianie navôkol. Nie, pán Filan, my dvaja spolu nekončíme :)
"...Twiggy bola kostrička potiahnutá neduživou kožou. Éra naozajstných žien skončila. S Twiggy sa na Venušin trón posadilo anorektické dieťa a dodnes z neho nezliezlo."

2 28.01.2020

V dobách mojej čitateľskej mladosti bol pre mňa 87. revír a Steve Carella hneď po Herculovi Poirotovi a slečne Marphlovej typ detektívky, ktorý som hltala jedným dychom. Do dnešku som neprečítala iba zopár kusov z tejto rady. Prvá zastávka bola ako dobre dozretá stará malina :) Tie krásne časy, kedy neexistovali mobily, internet, policajné správy sa datlovali na starých písacích strojoch a aj detektívi sa mestom nepremávali na autách, ale kráčali pešo, v dnešnej dobe môžu sa zdať mnohým nudné. McBain bol však taký môj predchodca všetkých severanov a "carterov, či denkerov", písal v dobe, keď umenie krimi nespočívalo v tom, ako čo najkrvavejšie popísať zločin, ale ako nechať detektívov pracne a dômyselne prísť na príčinu a páchateľa. Začítať sa do 87.-eho revíru hoci aj opakovane, je pre mňa ako po návrate z dlhej cesty zložiť kufre v predsieni vlastného domu.

9 24.01.2020

Ku koncu som už ani neobracala oči stĺpkom nad gramatickými a štylistickými chybami. A aj uškŕňať som sa prestala nad autorovou predstavou, ako ma, čoby čitateľku, vraj nenápadne vtiahol do dramatického! deja :) Iba som skonštatovala, že jeden starý ujo položil na papier kúsok svojich pamätí, popretkával ich starými vtipmi a .... nič moc. Pravdepodobne bola škoda, že sa nevenoval hudbe, ako sa zo začiatku svojho života pokúšal, ale skončil, ako hygienik. Ale keby neskončil ako hygienik, pravdepodobne by si knihu nevydal :)
rada povedľa- neskúšajte si vypočuť hudbu melancholického jazzmena, zneje to, ako zvukový prejav vlka, postihnutého zimnou depresiou

3 23.01.2020

Na dobu, ktorej sa dej týka a v ktorej mali ľudia priority adekvátne prežitým hrôzam a dôsledkom, či nedostatkom, príbeh dobrý, taký Remarquovský. Autor mu dáva svojský, ťažko popísateľný podklad, príznačný pre jeho text, tak ako to vedel trebárs aj Hemingway. Hoci záver príbehu viete dopredu predpokladať, hltáte tie mušle a zalievate ich Dom Perignonom z roku 1929 a s touto príchuťou režete zákrutu na Champs Elysée, lebo práve o to ide, o práve prežívanú minútu života.
"Smrť je gigolom nás všetkých. Ibaže to väčšina z nás nevie. "

7 20.01.2020

kto by tu hľadal dej, príbeh, zápletku, "ťahák" z jednej kapitoly do druhej , má trochu smolu, kniha je len popis jednej nadštandardnej zamestnaneckej smeny, na mieste ... je jedno kde, práve tu je to hotel .... zopár "zaručených " fám o filmových, či speváckych superstar .. a finito... vo veku, kedy vás ani "úžasné" pozorovania sexu iných nedachnú, ostane vám iba odrátavanie prečítaných stránok ... ako také kniholelkovanie do autobusu, vlaku, či lietadla ideálne
hodnotu sfilmovaného diela si radšej netrúfam odhadnúť :)

2 17.01.2020

taká malina do autobusu, rýchlo čitateľná, na svoju kategóriu aj vek autorky dobrá, a zrejme sa aj ja dostávam do veku, kedy celkom dobre rozumiem aj tej babke - súkromnému očku :)... veľmi sa mi páčila predstava starého muža, ktorý vášnivo rád číta, aj to, že na neho ženy letia tak, až po ňom pátrajú, keď zmizne :)
jediné, čo by som v deji brala s výhradou - dvaja dedkovia by do tej mely stačili, ten tretí bol už dosť navyše
ku komentom dolu: dávala som pozor na tie spomínané nezrovnalosti, ale nenašla som nijaké ... hlavná postava mala kvázi dcéru (svojho priateľa), tá mala dieťa , čiže vnúča ... nezrovnalosť mi udrela do očí až tu, pri popise knihy, bývalá spolužiačka hlavnej postavy nebola Alena, ale Eva. Krausová.

2 11.01.2020

Zo všetkých slovenských básnikov, mám najradšej tvorbu Jána Smreka. Hoci je zaradený medzi autorov optimistických a bohémskych diel, či diel plných životného elánu, tento výber jeho básní pôsobí na mňa viac vážne, ťažšie, pesimistickejšie. Napriek tomu v každom jeho verši sa dá niečo ľúbe nájsť.
"Tu stojí jeden harlekýn, tam jedna kolombína, ich srdcia nehovoria nič, je to len pantomíma. "
"Nemá som. Neviem vravieť. Ja iba hľadieť viem, a v tom som skrytá. Ak niečo počuť chceš, tak počuj zvon. Noc bije dvanástu a už sa večnosť číta..."

4 09.01.2020

veľmi dobrý thriller, rýchlo čitateľný, ku koncu som príbeh dočítať jednoducho musela bez prestávky, tiež vytýkam koniec na niekoľkokrát, už som len tŕpla, že zloduch ujde a celý príbeh nadobudne hodnoty jedného z dielov Tom a Jerry. Carter jednoducho ide s latkou stále hodne vysoko.

6 08.01.2020

niet čo riešiť, večná téma básnikov spracovaná autorom textov piesní ..
sem tam čitateľ iba preletí, občas sa zastaví a zamyslí, inokedy sa aj dvakrát vráti na tú istú stranu, aby si ešte raz prečítal dvoj,štvor veršie .. či je to skutočne tak, čierne na bielom napísané, vyslovené to, čo sme prežili dávno, či pred pár dňami... lebo autor dokázal vypovedať naše bezbrehé šťastie, či najhlbšiu bolesť zo všetkých iba zopár slovami ...
"niekedy máš chuť zavolať tam
do veľkej požičovne krížov
pošlite lepší než ten čo mám.
Je ticho na tom čísle vyššom. "

"Láska?
Dá čo nedá ti
Prach na prach obráti
Máš ju, keď ju nemáš."

3 05.01.2020

Ako všetky predchádzajúce od Arlidgea, ani táto ma nesklamala. Krátke kapitoly, rýchlo napredujúci dej, tentokrát sa v ňom menej rozoberal súkromný život hlavných postáv, ale za mínus to nepokladám. Aj téma je na dnešnú dobu viac ako aktuálna.

3 03.01.2020

vysoká škola konšpirácie :) nehovorím, že dej nebol zaujímavý, sem tam aj napínavý, ale za paroma sa mi do neho nedalo kvalitne sa začítať , možno v nesprávnom období som ju načala, nemala som na ňu dostatok pokojného času ... zaujali ma androidi a myšlienka zámeny človeka za robotického dvojníka bola zaujímavá.

2 31.12.2019

na dobu vzniku dobré, hoci hlavná hrdinka je v skutočnosti zrejme zidealizované zbožné želanie. keby chcel hailey písať o dnešnom farmaceutickom priemysle, zrejme by mu vlasy vstali dupkom zlyhalo pero ...

6 25.11.2019

Vo chvíľach kedy som už vyčerpaná súčasnou literatúrou siahnem po takejto chuťovke. Hotel som práve prečítala asi štvrtý raz. Pripomenula som si čas, keď neexistovali mobilné telefóny, mikrovlnky a triedenie plastového odpadu :) .... a keď aj ľudia mali k sebe tak nejako bližšie.
Pre mňa je to pútavé podanie bežného života, hoci už nejaké to desaťročie spätne.

10 18.11.2019