Bilky komentáře u knih

Hlavnú líniu tejto knihy tvoria životné svetonázory dvoch úplne odlišných hrdiniek, vlastne susediek z jednej luxusnej bytovky v Paríži. Autorka vsadila na ich vzájomné kontrasty, či už vekové, sociálne, vzdelanostné, či materiálne. Jediné, čo obe postavy spája okrem bydliska, je inteligencia a snaha o kamuflovanie svojich myšlienok a názorov na svoje okolie. Tieto ich mimikry sú predmetom úsilia tak úpenlivého, že obe nerobia celý čas prakticky nič iné, len rozmýšľajú, ako sa neprezradiť. A samozrejme filozofujú...

Nechcem tvrdiť, že všetky myšlienky tejto knihy sú blábol. To rozhodne nie. Tu a tam, sa v texte mihne zaujímavá myšlienka, niekedy aj celý odstavec. Treba si však uvedomiť, že niekedy ľudia pre množstvo drobných vecí neuvidia tú jedinú kolosálnu. Jedna podstatná vec totiž autorke neustále unikala - menej je niekedy viac! A tak som trpel ďalej a čakal... Zrazu „cink“, ako keď minca zapadne do hracieho automatu a rozbliká sa vám bonusová prémia: objaví sa v tom samopale myšlienok jedna pekná, neónom nasvietená. Bohužiaľ rýchlo zhasne a stratí sa pod nánosom ďalších. Som presvedčený, že to je kameň úrazu. Nie kvôli samotným myšlienkam, ale pre ich presýtenie, pre ich umelé dolovanie z príbehu.

Negatívom pre mňa osobne, bol veľmi triviálny, povedal by som až prchavý sujet. Celú dobu som mal nutkavý pocit, že autorka svoju knihu nekoncipovala ako príbeh. Iba narýchlo učesala svoje myšlienky a poznámky k čomukoľvek, ale hlavne k literatúre, filmom, výtvarnému umeniu, architektúre - primiešala politický svetonázor a do tejto zmesky prepašovala slabunkú dejovú a prekvapivo romantickú dejovú linku.
Viac mojej kritiky nájdete v recenzií tu na DK:
http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/erinaceus-elegantis-7681

ODPORÚČAM: Inteleguánom, ktorí nájdu pôvab v 15-minútových litániach, ako sa hostiteľa spýtať, kde má WC; študentom filozofie ako praktické cvičenia: koľkokrát nájdeš Kanta, či Nietscheho na nasledujúcich 20-tich stranách? Priaznivcom japonskej kinematografie 30-tych rokov minulého storočia ako aj velikánov ruskej literatúry 19.storočia. Nakoniec aj tým, ktorí majú radi pod povrchom sarkazmu a povýšenosti, predsa len nejakú tú romantickú linku. U mňa má toto dielo síce elegantných, ale pichľavých: 45% a tak 2,5*

16 29.03.2017

Andre od začiatku knihu poňal ako spoveď. Preto okrem hlavného plánu, ktorým je jeho kariéra (ale aj prekliatie) menom tenis (bacha na preklep!), dáva do knihy celé svoje srdce. Úprimne odkrýva svoje názory, finty, ale aj klamstvá, skryté myšlienky a intímne emócie nielen v profesii, ale aj v súkromnom živote. Tu si dovolím varovanie pre čitateľov pod 10 rokov: v knihe sú aj škaredé a nepekné slová, dokonca horšie ako „hajzeľ“, čo by sme od športovcov skutočne nečakali ;)

Tento amík z Las Vegas, ktorému v žilách koluje vďaka otcovi asýrska krv dokazuje, že víťazstvá nie sú len tie, ktoré získate na kurtoch, či ihriskách, ale tie ktoré získate nad sebou samým. Je všeobecne považovaný kritikou a spoluhráčmi ako jeden z najväčších tenisových hráčov všetkých čias a najviac oslavovaný za svoje famózne returny. Aj za svoje rebelantstvo, neortodoxné postoje a oblečenie, no najmä charizmu. Vďaka nej pomohol obnoviť popularitu tenisu v priebehu rokov.

Čo sa týka samotného diela, autor je priamy, jednoznačný, dej má spád a nepodlieha moderným odbočkám, nesleduje príliš veľa línií. Trochu ma zarazilo nadmerné použitie anafor a aj keď mi je ich vplyv na zdôraznenie výpovede jasný, myslím, že existujú aj iné štylistické prostriedky. Tu je možno na mieste spomenúť, že spoluautorom knihy, ktorý si neprial byť uvedený a preto to ani nikomu nepovieme - je J. R. Moehringer, držiteľ Pulitzerovej ceny za žurnalistiku. Aj preto je štýl rozprávania dynamický, v spojení s Andrého výpoveďami dostatočne sugestívny.

Ešte podrobnejšie som sa odviazal v recenzii, tu na DK:
http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/imidz-je-vsetko-agassi-vam-odpovie-7450

ODPORÚČANIE: Nečítajte OPEN ako knihu o športe, čítajte ju ako knihu o človeku. Nehľadajte striktné štatistiky, hľadajte pocity a súvislosti. Nečakajte bulvárne infošky, čakajte reálne emócie. Nevnímajte ju s predsudkami a tvrdými súdmi, vnímajte ju s pochopením a buďte OPEN :) U mňa otvorených 85%

15 27.02.2017

Krista Bendová ma v detstve výrazne ovplyvnila a bola mi blízka nielen svojim humorom, ale aj schopnosťou vytvárať novotvary. Zabávať sa s obyčajnými slovami. Mixovať moderné s tradičným. Ovplývala citom pre detský slovník a v neposlednej rade nútila malých čitateľov sa vzdelávať. Osem sladkých rozprávok je len časťou Osmijankovskej série a nadväzuje na 8 ďalších tématických kníh. Všetky sú rovnako hravé, jemne parodujúce rozprávkový žáner, ale stále v únosnej miere a so zachovaním edukačnej vrstvy. Na rozprávkovom poli je to aj v súčasnej dobe moderné dielo.

Priznávam, že sám som hravý typ a z rozprávok som doteraz nevyrástol. Preto som neobjektívny a tak miesto negatívneho postrehu, či zápornej stránky tohto diela, si záverom dovolím nactiutrhačský popevok na adresu chudáka 8-Janka. Verím že pani Krista by to zobrala s nadhľadom a športovo:
Osmijanko, Osmijanko, prečo klameš detičky? Nie sme sprostí, nie sme hlúpi – iba maličkí!

Viac v mojej skororecenzii tu, na DK:
http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/kaloricky-stale-sviezi-8-janko-7308

ODPORÚČAM:
Všetkým deťom-detičkám, aj ich milým tetičkám:
nech si po každej večeri, keď sa celkom zvečerí,
dajú jeden sladký príbeh - do rozprávky malý výbeh.
No sladkostí nech sa stránia, dnes dosť už bolo toho hrania,
veď do postele ísť už treba, Osmijanko myslí aj na teba!

Kniha sa podľa mňa zaslúži sladkých 88,8%

8 04.02.2017

Tak teraz budem za magora ja: Nerozumiem všetkým tým oslavným ódam s fanfárami :( Fakt som mimo? Alebo som čítal inú knihu?

Keby autor nežil v USA, tak sme najlepší kamoši, som totiž jeho ročník, vystriedal som kopec zamestnaní a skončil v IT ako on. Vyrastal som na disko a popkapelách, tiež zdieľam jeho nadšenie z rovnakých filmov, hudby, aj starých PC hier. Poznám 95% skladieb či filmov, ktoré v knihe autor spomína. Na strednej som programoval v Basicu, u kamošov drvil Commodore a doma som mal prvý orgík, nie so spolužiačkou, ale keď fotrík doniesol z NSR novučký Atari 130XE! Je fakt, že z hier som vyrástol, ale ostatné veci ma držia a som stále retro decko, aj keď bradaté, fúzaté ;) Čiže mňa mal autor predvareného aj keď nie prihriateho - furt som hetero...

Prečo u mňa potom táto kniha absolútne nezafungovala, keď mám rád sci-fi, dystopie a napríklad diela DeLa MOTTEho boli pre mňa OK?

Hlavným dôvodom bol jednoduchý priamočiary štýl autora. Áno, jeho OASIS virtuálna realita bola super myšlienka, no všetko okolo, bolo také "na prvú": polopatistické, predvídateľné a miestami naivné. Ak by sme vyhodili zmienky a odkazy na 80’roky, tak tú knihu ani nedočítam. Celé kniha bola vlastne jednoduchý, lineárne sa odvíjajúci príbeh, bez jediného zvratu, či prekvapujúcej kolosálnej udalosti. Hlavný hrdina je 18-ročný mladík a socka, ktorý za svoj život videl asi 10.000 filmov, niektoré (Blade Runner) presne 150-krát, u aspoň 50-tich filmov ovláda aj všetky repliky. Samozrejme pozná nielen všetky zásadne kapely zmieňovanej dekády, ale aj ich všetky albumy a skladby, väčšinu samozrejme naspamäť aj texty! Zároveň je prvotriedny hacker a geek. Popritom, ale stále ešte len študuje na strednej(!) a čuduj sa svete, netrpí ani žiadnou poruchou autistického spektra, ako je teraz pri literárnych hrdinoch zo Škandinávie moderné. On je iba taký jednoduchý génius: kríženec James Bonda a Lisbeth Salanderovej :) Proste rozprávka pre staršie deti, s klišeoidným koncom jak swiňa! A za ten mám chuť dať len 2*, ale fakt je ten, že kniha rýchlo vtiahla do deja, sfúkol som ju za tri dni a napriek mnohým oslím mostom, to malo spád. A bolo to také isté efektné Béčko ako Enderova hra.

PS: absolútne ma neprekvapuje, že po tejto predlohe siahol práve veľký Steven. Najsilnejší je totiž v moderných rozprávkach a táto kniha jeho diela ešte glorifikuje. Myslím, že Indiana Jones je tam pomerne frekventovaným, kultovým odkazom. To bol naozaj geniálny ťah Ernesta CLINEho – zabezpečiť si lukratívneho kupca na autorské práva. Aj napriek tvrdšiemu hodnoteniu na film od SS určite pôjdem ;)

ODPORÚČAM: deckám čo nečítali Dobšinského a bratov Grimovcov (mohlo by ich tam prekvapiť konanie postáv a záver); dospelákom, čo ich čítali (mohli by poznať aj väčšinu spomínaných filmov a hier); herným fanúšikom generácie X a Y (mohli by si ešte spomenúť na pixelové postavičky a faxové zvuky pri nahrávaní hier z kaziet) priaznivcom sérií HungerGames, MazeRunner, Divergent (aj tu si priaznivci YA ako vždy nájdu romantický párik) 52%

21 26.12.2016

To, ako som sa k nej dostal, by bolo na samostatný článok, ale podstatné je, že som sa s ňou ocitol sám. Užili sme si svoje. Len ja a ona. Bez prístupu k netu, mobilu – ostali sme sami a tak sme si intímne chvíľky vychutnali do dna. Začal som predohrou a potom som sa o nej dozvedel všetko. Úplne všetko. Lebo na obálke bola holá a v anotácii zas pravda: "Každá žena je erotická bytosť, túžiaca po milovaní.”

A tak, kým cesta k uspokojeniu a porozumenie muža ide cez žalúdok, táto publikácia ma mala presvedčiť, že u ženy to bude úplne iný orgán. A keďže ja som chlapec vnímavý došlo mi, že ani klitoris to zrejme nebude, o bode G ani nevraviac – ten hľadajú vedci doteraz a je o ňom už podobná průpovídka ako o Colombovej žene ;)

Samotná kniha bola obohraté dielko a každý profesionál ako ja, pozná ženskú dušu spredu, zozadu, zboku aj zvonku. Ale najmä zvnútra. O sexualite môžem smelo povedať to isté - holky moja adresa je...(cenzúrované adminom). Prínos tejto publikácie je ale rozporuplný: podľa mňa je určená asi 12 ročným dievčatkám, ktoré si tam nájdu, čo si „dole“ nájdu. A ešte aj krásne ilustrované. A ako bonus dostanú podobné rady: „Pri použití toalety sa utierajte spredu dozadu, aby ste do vagíny nezaniesli baktérie z konečníka.“ Na druhej strane kapitoly „Sex v starobe“ alebo „Klimaktérium“ by im prišli vhod asi tak o 50 rokov. Zrejme autorka predpokladá, že každá žena, bude na ceste životom - od puberty až do prechodu, (okrem biblie) - mať pri sebe aj túto knihu. A čo názor nejakej 13-14 ročnej pubišky? Snažil som sa ho zachytiť v mojej recenzii:
http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/sex-je-vasen-nebot-7017

ODPORÚČAM: V 19.storočí zaradiť do povinnej literatúry dievok na vydaj; v 20.storočí ako povinnú literatúru na špecifických predmetoch pre dievčatá na 2.stupni (hneď po varení); v 21.storočí zaradiť už asi len do antikvariátov. Ale ak hľadáte návod, ako správne robiť felatio, potrebujete to mať ilustrované a nikdy ste nevideli redtube, porntube, ani iné tuby, tak si knihu kľudne zožeňte, ja ju nepredám – je tam totiž ilustrovaný návod aj na cunnilingus ;) Viem, že práve tejto knihe by sa hodilo hodnotenie 69, nechám si však zájsť chuť: 55%

9 25.12.2016

Naklaďme si otázku, prečo dávam Backmanovej prvej knihe 5* a jeho tretej knihe iba 3*?
Prečo Britt-Mary nefunguje rovnako ako Ove v sukni? Veď má podobnú schému, rovnaké črty, podobného outsiderského a navonok nepríjemného hlavného hrdinu...

Má dokonca všetkého VIAC: viac efektov, viac postáv, viac zápletky, viac citov, viac hlášok a hlavne – viac jedlej sódy!

Odpoveď by vo futbalovom žargóne bola jednoduchá:
Backmanov team, sa tentokrát precenil, začal príliš opatrne a hoci v prvom polčase mal slušne našliapnuté, nedokázal zápas doviesť do úspešného konca. Určite nepomohol ani rozhodca, ktorý hru nezvládol, ale domácich zlomil až gól do vlastnej siete v druhej polovici 2.polčasu. Psychický tlak už neuniesli a dohrávalo sa v oddychovom tempe. V závere mali síce ešte na kopačkách vyrovnanie, ale stredný útočník opäť nedokázal prelomiť streleckú mizériu... Otázka kaučovi je teda jasná: Postaví sa váš tým znova na nohy a dostanete ho do formy? Odpoveď poznáme: "Tak určitéééé!"
Môj podrobnejší komentár k tomuto zápasu najdete tu na DK:
http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/ove-britt-mary-velka-laska-az-postel-praska-6840

ODPORÚČANIE:
Pre rodičov školopovinných detí, bývajúcich v okrajových štvrtiach alebo na vidieku, ktorí majú radi futbal, málo zarábajú, zároveň nemajú už vlastných rodičov (čiže ich deti nemajú starých rodičov) a majú radi opakujúce sa frázy a koktavých ľudí – tak presne pre túto cieľovú skupinu je táto kniha vhodným vianočným darčekom. Ostatným ľuďom, nespĺňajúcim ktorúkoľvek podmienku, kúpte radšej predchádzajúce autorove knihy. Ku knihe odporúčam pribaliť aspoň kilo jedlej sódy a balíček prášku do pečiva. Dostanete zľavu vo výške môjho hodnotenia: 60%

12 20.11.2016

Bolo to fajnové počítaníčko, lepšie povedané počúvaníčko a úplne presne spisovne povedané: bola to šmakynka na jeden záťah a láska na prvý odstavec!

Počúval som českú audioknihu - excelentného Martina Stránskeho, ktorý dabuje českú verziu Dr. House a moje zážitky som detailnejšie popísal v krátkom článku tu na DK:
http://www.databazeknih.cz/blog/lamento-desolato-alebo-larssona-uz-nieeee-6808,
takže nižšie je len moje obvyklé:

ODPORÚČANIE:
pre bulvárnych novinárov a rozvetvené milionárske rodiny ako MEMENTO, pre priaznivcov dobrých príbehov ako MONUMENTO, pre čitateľky Červenej knižnice ako MOMENTO, pre sériových vrahov ako DEMENTO, pre slniečkárov a jemné duše ako LAMENTO. A pre zbabelcov a poserov – toaleťák TENTO! 90%

25 16.11.2016

Kto nepozná slávnu Menzlovu scénu pečiatkovania (pre bratov spoza Moravy: razítkování) nahatého zadečku mladej Zdeničky...ruky hore!!! A teraz pekne k stene...
Ahá, tak takto sa to asi v škole nerobí a dvíha sa len jedna ruka...no nič, veď dôležitá je tu vlastne tá riť :)

Neprajníci tvrdia, že iba vďaka tej krásnej prdelke získala Hrabalova adaptácia Oscara. Ale prajníci ako ja vedia, že to malo iný dôvod: Menzel je jediný režisér, ktorý dokázal dať nádhernej poetike majstrových textov aj odpovedajúci obraz zachytávajúci jeho metafory a vdýchnuť výrazovým prostriedkom dušu aj na plátne.

Nechcem teraz polemizovať o starej pravde, že kniha je vždy lepšia ako film aj keď výnimky viem vymenovať. Tu ostanem pri tvrdení, že kniha je...INÁ. Na rozdiel od filmu, kde príbeh plynie chronologický, je predloha vlastne mozaikou rozprávania mladého železničiarskeho eléva, ktorý prežíva búrlivé obdobie svojho dospievania na sklonku 2.sv.vojny. Ale dej vlastne u Hrabala nie je dôležitý, jeho genialita spočíva v slovách. Lepšie povedané v umení tie slová spájať, ako tie železničné vozne z tejto novely. Spája ich do ozdobných ornamentov, načechraných kudrlín aj pestrofarebných mydlových bublín, čo poletujú veselo po českých luhoch a hájoch... uff, nejak mi z toho zmetafornieva ;)

Nebudem tu písať piate cez deviate, ale sami povedzte či existuje poetickejší opis podrezania si žíl vo vani:
"Jakoby mi ze zapěstí někdo vytahoval dlouhý pérující červený fáč - tančící závojíček."
Alebo keď na hlavného hrdinu miera vojaci samopalmi, jeho popis znie:
"Ti esesáci byli tak kááásni, když na mě mířili!"

Jazyk a krása slova je to, čomu Hrabal vďačí za svoj úspech a za toto majstrovstvo mu skladám poklonu. Veď posúďte sami v poslednej ukážke:

Pán výpravčí Hubička rozděloval ženské do dvou tříd:
Těm, které mali převahu od pasu dolů říkal „prdeláč“ a těm, které mali od pasu nahoru krásne poprsí říkal: „ceckounek“ - jako vokounek!

Čo však mňa najviac dostalo, je to navzájom sa bijúce spojenie krásy a mizérie, taká nazval by som to "drsná poetika": nádhernými metaforami popisovaný nechutný jav, vzletným jazykom ukázaná pomerne morbídna scéna, poetickým prirovnaním zobrazený drsný život v naozaj ťažkých časoch protektorátu... Takže opäť klobúk dole, pán Hrabal!

ODPORÚČAM: každému pracovníkovi na železnici ako motivačnú literatúru; každému úradníkovi, ktorý vládne razítkom a používa ho trestuhodne nudným spôsobom; začínajúcim chovateľom holubov, ktorí by to chceli dotiahnuť až do cirkusu a v neposlednej rade kniha osloví každého panica, ktorého omrzela pravica ;) Naďa Urbánková totiž vie ako na to...takže po knihe si rýchlo stiahnite...pokojne aj to, ale mal som na mysli film! :) 87%

32 07.11.2016

Nadčasová kniha s presahom do dnešných dní...
GdM rozohráva šachovú partiu od pomalej stratégie s pešiakmi cez premyslený a pozvoľný strategický stredný part a obetovanie kráľovny, až po rýchly a nečakaný záver s geniálnym matom.

Majstrovo umenie nie je ani tak v psychológií figúr ako v ich kombinácií a umení s nimi hýbať. Vzájomné pôsobenie a schopnosť ich využitia. To je to o čo tu kráča! A v tom je toto dielo pôsobivé a aktuálne aj po vyše 100 rokoch.

DUROY ako prototyp bezškrupulózneho človeka v honbe za majetkom, je kritikou ľudských charakterov, ale aj vtedajšej spoločnosti. Svet novín a politiky je tu pranierovaný jednoducho a priamo bez metafor, či podobenstiev. Ale práve vďaka tomu sami poznávame podobných Duroyov v práci, samospráve, komunálnej či vysokej politike.

ODPORÚČAM: modrým, červeným, zeleným aj oranžovým kandidátom na akýkoľvek verejný post ako návod k rýchlej kariére; potencionálnym gigolom ako inšpiratívnu literatúru k obohateniu svojho pôsobenia a všetkým ženám politikov či poslancov na zdvihnutie si ega. 81%

15 13.10.2016

“Lastovičky vždy lietajú rovnako. Iba my sa pozeráme inak.”

Toto autorove motto snáď najpresnejšie vystihuje jeho životnú filozofiu a schopnosť pozerať sa na svet z iného pohľadu. Dokázať popísať zložité situácie, či dianie okolo seba - to zvládli mnohí spisovatelia pred ním a sú ich celé zástupy aj po ňom. Ale vyjadriť sa 10-timi vetami tak, že čitateľ ostane nad jeho myšlienkami rozmýšľať - to chce talent... Bez zložitých opisov, bez metafor. Len rovno na komoru!

Orkényho posolstvá v minútových poviedkach sú vždy jednoduché a účelné, ako heslá socializmu či slogany marketingových agentúr. Na rozdiel od nich, nie sú však sedliacky priame a polopatistické. Anekdoticky skrátené, ale zároveň obsahovo hutné a na prasknutie plné právd. Právd o nás ľuďoch a našich charakteroch. Lebo rovnako ako naše osudy, nie sú jeho krátke diela nič iné - len grotesky. Posúďte sami:

Myšlienky v pivnici.
Lopta spadla cez rozbité okno do chodby v suteréne. Jedno z detí, domovníková 14-ročná dcérka, išla po ňu. Chuderka prešla cez jednu nohu električka a bola šťastná, keď ostatným mohla zbierať lopty
V suteréne bolo pološero, ale jednako zbadala, že v kúte sa niečo pohlo.
"Cica!" - zvolala domovníková dcéra s drevenou nohou - "Kde sa tu berieš, cicka?" Schmatla loptu a krivkala von ako len vládala.
Starý, odporný a zapáchajúci potkan - lebo jeho pokladala za mačku - bol zaskočený. Takto sa mu ešte nikto neprihovoril. Dosiaľ sa ho iba stránili, hádzali po ňom uhlie alebo zdesene pred nimi utekali.
Teraz mu po prvý raz zišlo na myseľ, že by všetko vyzeralo inakšie, keby sa bol narodil povedzme ako mačička. Navyše - lebo sme takí nenásytní! - hneď rozvíjal svoje predstavy ďalej. Čo keby sa bol narodil ako domovníkova dcéra s drevenou nohou?
Ale to už bolo priveľmi krásne. To si už nevedel ani predstaviť.


ODPORÚČAM: priaznivcom epigramov a anekdot; poviedkárom čo ocenia absurditu nášho bytia aj mravenčenie civilizácie; aj tým, ktorí nezatvárajú oči pred negatívami ľudských charakterov a krutostí... 89%

7 06.08.2016

:( :( :( :( :(

Keď som prečítal túto knihu (ako novinku v roku 2015) a odporúčal ju priateľom, tak som poznamenal: "Som zvedavý kedy sa nejaký psychopat alebo terorista bude takýmto niečím inšpirovať, lebo je to veľmi jednoduché zlikvidovanie civilistov bez zbraní či výbušnin"

Bohužial som netušil, že k tomu vôbec dôjde, že to bude takto obrovské a ohavne šialené! :(

Úprimnú sústrasť všetkým pozostalým včerajších obetí útoku v Nice (14.7.2016)
Nemám slov :´(

21 15.07.2016

"Pozor, není to konec!
Není to ani začátek konce,
ale mohl by to být konec začátku."
-WC po víťaznej bitke u El Alamein

Tento životopis nie je oslavnou ódou ani lineárnym opisom života a diela tohto význačného britského štátnika. Zabudnite na chronológiu a suchopárne sterilný opis od narodenia po smrť! Takých bolo napísaných už desiatky. Autor, ako je mu už vlastné, sa "bez bázne a hany" púšťa do skúmania rôznych oblastí, v ktorých Winston Churchill (WC) pôsobil a snaží sa jednak sprostredkovať nám čitateľom svedectvo tej doby a rovnako si kladie otázku, ako boli jeho činy či názory vnímané jeho súčasníkmi. Zaujímavé je ale zisťovať, ako ho vidí on sám.

ODPORÚČAM: rýchlokvaseným politikom aby videli, že ich povolanie bolo kedysi nielen o peniazoch a korytách; všetkým ktorých zaujímajú dejiny 2.svetovej vojny a ktorí zistia, že všetko nebolo celkom tak ako v učebniciach; mladšej generácii aby zistila, že aj hejtovanie sa môže robiť inteligentne, alebo aspoň s ftipom; ľuďom s rečovým handicapom, aby nestrácali nádej a okrem Kráľovej reči prečítali aj toto dielo a nakoniec všetkým amatérskym detektívom aby zistili odkiaľ pochádza prstové gesto "V" ako Victory ;) U mňa, aj zásluhou nádherného prednesu Pavla Rímskeho - víťazných 88%

Podrobnejšie v mojej recenzii na DK:
http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/pohlad-na-wc-ocami-starostu-6134

8 15.07.2016

Patrím k Husákovym deťom a k tomuto faktu sa vzťahujú dobré aj zlé atribúty. K tým pozitívnym rozhodne patria zážitky zo základky a strednej, kedy pod lavicami miesto Nintenda, mobilov a iPadov putovali ohmatané a rozšalátované výtlačky "vzácnych" či "neprístupných" kníh. Píšem o 80-tych rokoch, kedy jedna kniha putovala od spolužiaka k spolužiačke, bol na ňu poradovník (na knihu, nie na tú spolužráčku) a kedy požičiavanie si kníh bolo trendy.

Spomínam si na knihy rôznych žanrov od 1000 a 1 vtip, cez Draculu a romány Radka Johna až po tvrdé eroťárny: Sexus, Nexus alebo Milenec lady Chatterleyovej.
No a k tým najrozsypanejším knihám, aké ste dostali na prečítanie patrili u chalanov Potkan Kráľ a Motýlik. Väzenské prostredie, motív slobody ako aj večného vzdoru a rebelanstva - to bol ten motor, čo zabezpečil, že o 3-4 dni už kniha zas putovala do iných rúk.

Priznávam, že v 13-tich rokoch som CHARRIERa hltal s otvorenými ústami a o scéne kedy sa hl.hrdina vyčúral do spoločného hrnca s polievkou s hláškou, že "bola málo slaná" - o tej sa viedli vzrušujúce prestávkové debaty. Nekonečný obdiv k človeku, ktorý napriek falošnému obvineniu a nespravodlivému trestu dokázal bojovať proti nepriazni osudu, väzenskej mašinérií, hrdlorezom rôznych etník, vzdorovať chorobám, psychickému vypätiu a fyzickým hrozbám - ten obdiv zabezpečil, že som knihu za dva večery zhltol ako malinu. Asi aj preto, že som ešte neobjavil sex ani pivo, ale najmä pre ten oslavný štýl plný pátosu, jednoducho vykreslené udalosti, prehľadné delenie na dobrých a zlých - proste štýl, ktorý bez väčších nárokov nám pubišom vyhovoval ;)

Teraz s odstupom 20 rokov, už rozoznávam sebestrednosť autora, samozrejme sa pousmejem nad glorifikáciou vlastnej osoby Motýlika. Stále však funguje sentiment a tak odpúšťam autorovi, že po rokoch rozprávania tých istých zážitkov sa zo 4metrovej vlny stala 7metrová, že prežil na mori 6 dní bez vody, že mal po roku samotky bez vitamínov už po 3 týždňoch zas skvelú kondičku, že zakaždým ten dobrý nápad pochádzal z jeho hlavy a že niekoľkokrát sa doňho ako vyvrheľa a stroskotanca bez budúcnosti a dezodorantu, zaľúbili hneď aspoň dve najkrajšie rybárky, indiánky, miešanky, striptérky - to podľa toho, kde sa práve úspešne zachránil :)

Oslava slobody a ľudskej tvrdošijnosti či vynaliezavosti je v tomto diele komunikovaná priamo a jednoducho, bez zložitých metafor a obrazov, čo síce prispelo k obrovskému úspechu knihy, ale na druhej strane intelektuálnu časť čitateľov nenapĺňalo. Kladným kritikám neprospieva ani dobrodružné skríženie mileneckej trojky: Robinson Crusoe + Grof Monte Cristo + otec McGivera

Napriek všetkej mojej irónií musím uznať, že bývalý trestanec stvoril naozaj kultový román, ktorý dnes už zaváňa populizmom, ale v našej generácií zanechal množstvo podnetov na snívanie...

ODPORÚČAM: predčítačom vo väzniciach tretieho sveta ako rozprávku na pokračovanie a zároveň motivačnú literatúru pre svojich zver(en)cov, pre detské domovy a zverenecké domy v dosahu bývalej ministerky Tomanovej zaviesť miesto biblie k bohoslužbám a obetným riťuálom A naopak: v Leopoldove a Kájinkove radšej úplne vyradiť z knižničného fondu
U mňa nostalgicko-dobrodružných 73%

24 28.06.2016

Úplne iný NESBO ako ho poznám z troch kníh o Harrym Hole. Tentokrát si z americkej drsnej školy nepožičal prototyp detektíva, akým je HH (samotársky alkoholik, na ktorého sa lepia krásne ženy a ktoré končia tragicky) ale všetko okrem neho: celú detektívno-akčnú osnovu, hrdinov, kde absentuje kladná postava, vyjadrovacie prostriedky a hlavne kopec cynizmu.

Čierny humor a nadhľad nad samotnými aktérmi je naozaj veľmi svieži a tak neurazia ani logické kotrmelce, či prepálené akcie. Rozprávačský štýl je dynamicky prispôsobený hlavnému hrdinovi a dej sa po dlhšom rozjazde zmení na krkolomnú ekšn plnú prekvapení, ale aj nezmyslov. A ten kto nepochopil, že toto nie je rádoby seriózna krimi, ten zrejme bude sklamaný. Ja som dostal porciu akčnej aj keď miestami ukecanej jazdy, za ktorú by sa nehanbil ani R.CHANDLER. A myslím si, že aj sám autor sa pri písaní uchechtával, čo ten jeho hrdina vyvádza za kraviny ;)

ODPORÚČAM: Priaznivcom odľahčenej krimi, kde ide o ftip a nadsázku a nie o to, kto je policajt alebo rošťák! Rovnako si prídu na svoje aj pracovníci personáliek a HR managéri všetkých úrovní aj tí pod úroveň ;) Za mňa okrúhlych 73,74%

PS: Film z dánskej produkcie je sqvelý, možno aj lepší ako predloha.

9 30.05.2016

Snáď nikdy som nebol taký nerozhodný pri hodnotení ako u tohto diela - alebo žeby nie? ;)

Rozprávačský štýl a stavba deja, lepšie povedané zápletka deja ma rozhodne neoslnili. Podobný námet, kde sa využíva stret dvoch rozdielnych kultúr (v tomto prípade konzervatívny anglán hodený do spárov liberálneho Paríža) je dosť častý. Ale na druhú stranu je ťažko prekonať geniálneho Davida LODGEa a jeho "Hosťujúcich profesorov", či voľné pokračovanie "Svet je malý" (konfrontácia univerzitných a aj spoločensko-pracovných svetov medzi USA a U.K.)

Rovnako politické komenty k vnútropolitickej situácii Francúzska za čias Jacquesa Chiracka a odkazy na F.Mitterranda a dokonca povojnového Ch.DeGaulla, vôbec k čtivosti nepomohli. Myslíte, že niekoho bude o 20 rokov zaujímať, že Merkelová nosila belasé spodné prádlo a obžierala si nechty? Kurňa a kto je vlastne Merkelová?! Ja osobne mám históriu rád a uvedenú etapu Francie si pamätám zo správ, ale myslím, že v tomto diele autor nemusel ísť do takých podrobností. Veď s ťažiskom deja to malo pramálo spoločné. Politické ambície šéfa hlavného hrdinu, ako aj pozadie niektorých udalostí sa dali vykresliť názornejšie a jednoduchšie. Takto kniha oscilovala na hrane sociálnej satiry, životopisnej romance a politickej kritiky, ale do každej oblasti len povrchne zabŕdla. Sproste povedané sa správala ako defka-poloamatérka, čo vás rozbabre a už fičí za ďalším zákošom...

Naproti tomu ironické hodnotenia frantíkovskej sociálnej politiky (zdravotný systém, odbory, zamestnávatelia vs. zamestnanci) boli pomerne vtipné aj keď samozrejme zaváňali klišé a boli plné hyperbolizácii a nadsázky. Takže čo ma vôbec nútilo čítať dokonca, keď tu len hejtujem, jak šiestak na sociálnej sieti? Jednoznačne ma oslovila línia osobného milostného života hlavného hrdinu, ktorý príbeh rozprával v 1.osobe a dodával mu punc uveriteľnosti. Tam, kde si autor asi vymýšľal najmenej, bol najviac uveriteľný ;) Veľmi otvorene komentoval ľúbostné peripetie a nebál sa ísť aj sám proti sebe, čo mi bolo sympatické. Proste škodoradostná väčšina môjho organizmu si spokojne priadla, keď anglický rozprávač dostával lekcie z Vysokej školy sexu a erotiky od liberálnych francúziek rôzneho veku, farby pleti a skoro aj pohlavia ;) Rozhodne sa však z námetu vo všetkých rovinách dalo vyčerpať viac, preto sú 3* tak akurát na Mérde.

ODPORÚČAM:
- ako prekleňovaciu literatúru medzi 2 knihami vášho obľúbeného autora, aby sa vám "neprejedol"
- všetkým, ktorí hľadajú návod ako zarábať, ale pritom nepracovať
- mladým aktivistom a odborovým predákom aby sa poučili za čo všetko, alebo proti čomu všetkému sa dá štrajkovať
- začínajúcim kulinárom a odporcom anglickej kuchyne (ak vôbec také niečo pofidérne ako "anglická kuchyňa" existuje)
64%

7 16.05.2016

MEA CULPA priatelia! Pred pár mesiacmi som sa v pár komentoch dosť skepticky vyjadroval o súčasnej vlne škandinávskej krimi a skúšal som OLSENa aj KEPLERa, ale až beťár NESBO spôsobil, že si sypem popol na hlavu. A to som sa ešte nedostal k LARRSONovi ;)

Samozrejme každý z nich má určite svoje lepšie a horšie diela, keď fšak porovnám štýl, stavbu deja a vykreslenie postav, tak najviac mi sadol práve JOjo ;) Stihol som len 2 knihy, ale len som si potvrdil, že mňa zaujíma skôr dobrý príbeh a drobnokresba postáv ako prepálené násilie či morbídne detaily mučenia a zohavenia, ako je to pri niektorých iných autoroch, ktorí tým doháňajú len priemernú vyjadrovaciu reč, či prekombinované zápletky. Ale späť k tomuto ornitologickému dielu:

Opäť ako v NETOPÝRovi je tu edukutívna zložka, tentokrát nie o austrálskej ekonomickej, národnostnej a prisťahovaleckej otázke, ale o nórskej traume z kolaborácie s fašizmom počas 2.svetovej vojny. Podobnú traumu má aj Slovensko s Tisom, ale v nórskej spoločnosti má pocit krivdy respektíve zatrpknutosti k histórii oveľa dlhotrvajúcejší dozvuk.

Príbeh je vystavaný brilantne, naratívne prvky sú použité s citom a prostredia policajných oddelení, tajnej služby, osobného života hlavného hrdinu sa skvele kombinujú a dopĺňajú. K tomu 2 časové roviny (súčasnosť vs II.svetová vojna), flashbacky do minulosti hl.postavy HH - to všetko kladie zvýšené nároky aj na čitateľa - viď moje odporúčanie na konci komentu.

Ako píšem, bol to pre mňa konečne krimi zážitok, nielen po tej "pracovnej" - detektívnej stavbe diela, ale aj v tej osobnej sugestívnej atmosfére 2.svetovej vojny. Priznávam, že ma hlboko zasiahol tak jednoduchý, ale rafinovaný trik autora v 5.časti "Sedm dní" kde Harry H. opakovane rozpráva na kolegynin tel.záznamník po určitých udalostiach, ktoré nechcem spoilerovať - tento spôsob posunutia deja ako aj ukážka citového rozpoloženia hrdinu bola proste geniálna a pôsobivá.

Kedže som ale hnidopich, tak si neodpustím aj knihu prianí a sťažností: snáď 30 norských mien, 2 časové roviny, 3 prostredia, to už bolo fakt veľa na moju zdecimovanú pamäť - skoro vždy mam rozčítané 2-3 knihy súčasne, ale tentokrát som už začal mať pri postavách guláš a tak som musel ČERVENKU čítať sólo. Rovnako konanie hlavného záporáka sa blížilo agentovi 007 a to mal dvojnásobný vek :/

ODPORÚČANIE: správajte sa k tejto knihe ako k luxusnej milenke a venujte jej plnú pozornosť: má v sebe toľko napätia, pocitov a vnemov, ale aj informácií, že keď ju na niekoľko dní, nebodaj týždňov opustíte - už si môžte hľadať novú! Knihu odporúčam aj začínajúcim ornitológom (nemyslím tých z urológie) - dozvedia sa zopár zaujímavých faktov o nórskom spevavom ftáctve ;) 78%

8 24.04.2016

Priznávam, že som troška v rozpakoch, lebo sa radím ku KINGofilom a táto kniha je napísaná so všetkými jeho trademarkami. Napriek tomu som jej celkom neveril. KINGove knihy zaberajú v mojej knižnici skoro 2metre a to mám väčšinu v češtine, kedže Ikar dokáže objem knihy nafúknuť aj o 20% aby ospravedlnil tie ceny. Okrem série PISTOLNÍK som čítal všetky jeho knihy a patrí k mojím top autorom. Ale to čo som na jeho dielach obdivoval, sa mi v tomto diele javilo umelé, odkukané z béčkových duchárskych hororov.

Celý román sa skladal z 3 rôznych rovín, a musím s úľavou potvrdiť, že tá hlavná bola absolútne brilantná. Popisovala skutočný život spisovateľa vyrovnávajúceho sa so stratou milovanej manželky a s autorským blokom (v jemných obmenách často používaný autorov prvok) - to bolo vskutku dokonalé. Expozícia je ale tradične KINGova silná stránka.

Druhá rovina, ktorá mala byť osou príbehu bola romantická línia nového vzťahu s mladučkou matkou a jej malou dcérkou a problémy spojené so zverenectvom či adopciou v štáte Maine (kde inde, však?) - tá bola stále veľmi dobrá, tradične geniálne zapracované detaily z minulosti postáv do ich charakterov. Dôkladné budovanie napätia, skvelo využitá tenzia a pomaly sa odkrývajúca história miesta deja, ako predzvesť zápletky. Zato právnická časť celého problému sa mi zdala dosť zjednodušená, pritom netvrdím že GRISHAM je znalec ;) Problémom tohto románu podľa mňa bolo to, že túto rovinu dávala do úzadia rovina tretia.

Treťou a pre mňa najslabšou rovinou bola paradoxne tá, ktorá je u KINGa najdokonalejšia: kde buduje napätie z tajomna a čistej hrôzy. Tentoraz to u mňa bohužial vôbec nezafungovalo :( Jednak duchárska téma, či strašidelné domy nie sú môj šialok zacapy, ale hlavne som bol prekvapený z vlažného a nereálneho prístupu hl.hrdinu k okolitým javom. Dráždila ma nelogická komunikácia medzi jednotlivými svetmi, pridlhé snové výjavy a záverečné finále nechcem spoilerovať, tak len skonštatujem ťažký návrat k 70tym rokom a brakovej literatúre. Napriek tomu historické súvislosti a motívy jednotlivých postáv zapadli dokonale do KINGovho kaleidoskopu :) Rozuzlenie ako ma byť - je to proste kráľ!

PS: Užasol som, lebo pri jednom snovom výjave KINGov hrdina prekonávajúci časové dimenzie uvidel 3 sekundy atentátu na JFK - čo je námet autorovej knihy "22.11.63" (čes.Dalas 63), ktorá vyšla až o 13 rokov po tomto románe!

ODPORÚČANIE: špiritistom bez špiritusu, vyvolávačom duchov aj puchov, ale aj všetkým romantickým dušiam a priaznivcom nádherných metafor, sem tam oxymorónu, ktorý stojí zato ;) 79%

11 20.04.2016

Ďalšia JONASSONova zábavná kniha, písaná jednoduchým až triviálnym štýlom, kde dej rýchlo odsýpá, postavy sú jasne dané a správne šibnuté. A už je to zrejme autorov trademark: aj tí najväčší záporáci sú v jeho dielach úplní sympoši. Len si spomeňte na vtipné scénky s Francom, Stalinom, či Mao Ce-Tungom v 100-ročnom STARČEKOVI.

Osobne ma najviac potešil fakt, že tentokrát sa hlavným cieľom autora nestali monarchie, totalitné zriadenia a komunizmus, ale cirkev ako taká... A ani na chudákovi Bohovi neostala nitka suchá ;) Pripravte sa teda na švédsku trojku (pošahaných hrdinov) a užijete si zábavnú aj keď jednohubkovú roadmovie, ktorá síce pobaví, ale v pamäti neostane...

Viac v mojej recke:
http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/do-tretice-vsetko-dobre-aj-tato-3ka-vas-prekvapi-5936

ODPORÚČAM: všetkým kaplánom, diakonom, farárom, biskupom či onakým cirkevným hodnostárom, aby si osvojili podnikateľského ducha (aj toho Svätého) ale aj zločineckým živlom, aby vedeli, že ešte vždy majú čas sa obrátiť: na pravú vieru, alebo len na druhý bok (prípadne na inú Vieru) - u mňa 65% a 3.5*

8 11.04.2016

"The King is dead, long live The King!"
Možno podobné motto by mohlo tróniť v tejto morbídnej hre na mačku a myš, kde samotného KINGa chce dostať jeho vlastný BACHMAN.

A práve preto mám tento román od "kráľa" tak rád - poodhaľuje tu viac ako v iných prózach - čosi z vlastného života, zo svojich nočných mor. Lebo nielen KINGov pseudonym a jeho drsnejšia tvorba (paralela s jeho hrdinom Tedom BAUMONTom a jeho alter ego Georgom STARKom) presvitá cez písmena tejto knihy: aj zážitky z alkoholickej minulosti a drogovými excesmi sú mu vlastné. V tomto diele mu však paradoxne pomohli dotvoriť tak uveriteľný náhľad do spisovateľskej mysle a rozdvojenosti. A KING dobré pozná nástrahy v mozgu románopiscov! Veď sú hlavnými hrdinami jeho diel OSVÍCENÍ, MISERY, PYTEL KOSTI, TAJEMNÉ OKNO, LUNAPARK,...

"Spisovateľ je človek, ktorý dovolí svojej mysli robiť neprístojnosti" - cituje G.B.SHAWa sám KING v knihe "Pytel kostí", ale zrovna v "Temnej půly" sa to jeho hlavnému hrdinovi dôkladne vypomstilo. Mimochodom v tom istom diele je aj odkaz na ďalší osud Teda BAUMONTa - aj takéto hračičky ktoré vniesol do svojich románov, že sa vedľajšie postavy z jedného románu prelínajú v iných jeho dielach, alebo sa rozprávajú o tragickom konci hrdinov z predchádzajúcich noviel a románov - tak takéto fjučúry ma vždy pobavia. Je to také literárne cameo ;)

Samotný príbeh je jednoduchosť sama, ale nebol by Pišta Kráľom nadarmo, keby z toho neurobil jazdu ako Q.Tarantino z westernu The Hateful Eight, komorné krimi alá Agatha CHRISTIE ;) Osobne ma viac bavila BAUMONTova rovina, ako gangsterský slasher v podaní jeho horšieho ja G.STARKa, lebo byť "hajzel par excellence" nie je žiadne umenie ;) Stačí sa pozrieť dnes večer na Správy v TV...

ODPORÚČAM: elévom pisateľského remesla, ktorí stále netušia ktorý žáner si vybrať, vymáhačom a hrubokrkým vydieračom so špecializáciou na mokrú prácu, ornitológom so zameraním na bežné vtáctvo a prevozníkom, čo sa zaujímajú o imigrantské záležitosti na hranici Peklo-Zem. 90%

PS: Ak by ste si mysleli, že "VRABCE ZASE LETIA!" sú len KINGov výmysel, kľudne si kliknite na českú wiki, heslo "vrabec domácí" a prečítajte si posledný riadok prvého odstavca! Snáď pochopíte že Pišta nekecá a veľmi dobre vie, kde väčšina zmizla ;)
https://cs.wikipedia.org/wiki/Vrabec_dom%C3%A1c%C3%AD

11 30.03.2016

Na prečítanie tejto 800str knihy mi stačilo 5 večerov, ale knihu som odkladal pár rokov.
Mal som na to niekoľko dôvodov:

A) politika USA 20.storočia ma veľmi nebavila, mal som len povrchné znalosti o udalostiach okolo atentátu na JFK a nepoznal som historické pozadie ani súvislosti
B) KINGov predchádzajúci "politický" román MŔTVA ZÓNA bola fikcia, ale tento sa odohrával v skutočných historických reáliách a ja som chcel vedieť, ktorej verzie o Oswaldovi sa bude autor držať
C) vedel som, že do roka od vydania tohto románu sa má začať nakrúcanie minisérie a nechcel som mať veľký odstup filmu od románu

Tak som čakanie vyplnil niekoľkými článkami, wikipédiou, dokumentom aj konšpiračnými teóriami a klincom bol Oliver STONE a jeho JFK - výsledkom bolo, že som mal z toho ešte väčší guláš ako FBI, CIA, aj Warrenova komisia dohromady :) Samotná kniha ma však potom neprekvapila - rovnako ako aj ostatné KINGove romány (ak by som mal byť aspoň trošičku nezaujatý, o čom ako jeho fanynka pochybujem :) je veľmi dobrá ;)

Má však ako KINGove ostatné knihy po roku 1999 (a od jeho autonehody) niekoľko spoločných znakov a pripomína to závod formule XYZ: po pomalom rozbehu, kde sa popisuje každá skrutka jeho stroja, nasleduje vynikajúca a brutálna jazda KINGovej mašiny, ale tesne pred cieľom následkom defektu a pár kotrmelcov cieľovú pásku pretína poobíjaný vrak - na stupni víťazov tak stojí obhorený chlapík a v KINGovej stajni vládnu zmiešané pocity, ako keď sa vám svokra zabije vo vašom fungl novom bavoráku ;)

Aby bolo jasné, stojím si za 4 a pol hviezdičkovým hodnotením, aj napriek vyššie uvedenej kritike, len ten záver, ten záver Štefan! Ako náplasť však pôsobí popis a atmosféra tej doby, keď pivo chutilo ako pivo, mlieko ako mlieko a čokoláda ako čokoláda. Ale roky 60.te boli aj o paranoji, nastupujúcej kríze a vrcholiacej studenej vojne, všadeprítomnému dymu cigariet v busoch, vlakoch aj úradoch, či smradu a smogu tovární vo veľkomestách, kde čističky vôd a vzduchu boli ešte budúcnosť. Napriek tomu všetkému som tu minulosť chcel s KINGovým hrdinom vidieť, počuť aj cítiť - a samozrejme aj tú jeho buchtu, čo si tam narazil ;)

ODPORÚČAM: všetkým priaznivcom doby vinylovej a bakelitovej, romantickým dušiam a retromaniakom, prívržencom demokratov, Kennedyho klanu ako aj pútnikom v čase, ktorých nevyľaká butterfly efect - 89%

22 29.03.2016