Mladomanželia na mucholapke
István Örkény
https://www.databazeknih.cz/img/books/79_/79005/bmid_mladomanzelia-na-mucholapke-xPo-79005.jpeg
4
3
1
Zborník kratučkých poviedok a esejí, ktoré vyšli samostatne pod veľmi výstižným názvom MINÚTOVÉ POVIEDKY je doplnený o najznámejšie autorove divadelné hry: KOČIČÍ HRA a TÓTOVCI
Literatura světová Romány
Vydáno: 1989 , Tatran (Bratislava)Originální název:
Egyperces novellák, Novellák 1 a 2, Kisregények
více info...
Přidat komentář
Autorovy další knížky
| 1977 |  Kočičí hra |
| 1978 | Minutové grotesky |
| 1999 | Třináctý zpěv |
| 1989 | Mladomanželia na mucholapke |
| 1990 |  Scénář : tragédie |
“Lastovičky vždy lietajú rovnako. Iba my sa pozeráme inak.”
Toto autorove motto snáď najpresnejšie vystihuje jeho životnú filozofiu a schopnosť pozerať sa na svet z iného pohľadu. Dokázať popísať zložité situácie, či dianie okolo seba - to zvládli mnohí spisovatelia pred ním a sú ich celé zástupy aj po ňom. Ale vyjadriť sa 10-timi vetami tak, že čitateľ ostane nad jeho myšlienkami rozmýšľať - to chce talent... Bez zložitých opisov, bez metafor. Len rovno na komoru!
Orkényho posolstvá v minútových poviedkach sú vždy jednoduché a účelné, ako heslá socializmu či slogany marketingových agentúr. Na rozdiel od nich, nie sú však sedliacky priame a polopatistické. Anekdoticky skrátené, ale zároveň obsahovo hutné a na prasknutie plné právd. Právd o nás ľuďoch a našich charakteroch. Lebo rovnako ako naše osudy, nie sú jeho krátke diela nič iné - len grotesky. Posúďte sami:
Myšlienky v pivnici.
Lopta spadla cez rozbité okno do chodby v suteréne. Jedno z detí, domovníková 14-ročná dcérka, išla po ňu. Chuderka prešla cez jednu nohu električka a bola šťastná, keď ostatným mohla zbierať lopty
V suteréne bolo pološero, ale jednako zbadala, že v kúte sa niečo pohlo.
"Cica!" - zvolala domovníková dcéra s drevenou nohou - "Kde sa tu berieš, cicka?" Schmatla loptu a krivkala von ako len vládala.
Starý, odporný a zapáchajúci potkan - lebo jeho pokladala za mačku - bol zaskočený. Takto sa mu ešte nikto neprihovoril. Dosiaľ sa ho iba stránili, hádzali po ňom uhlie alebo zdesene pred nimi utekali.
Teraz mu po prvý raz zišlo na myseľ, že by všetko vyzeralo inakšie, keby sa bol narodil povedzme ako mačička. Navyše - lebo sme takí nenásytní! - hneď rozvíjal svoje predstavy ďalej. Čo keby sa bol narodil ako domovníkova dcéra s drevenou nohou?
Ale to už bolo priveľmi krásne. To si už nevedel ani predstaviť.
ODPORÚČAM: priaznivcom epigramov a anekdot; poviedkárom čo ocenia absurditu nášho bytia aj mravenčenie civilizácie; aj tým, ktorí nezatvárajú oči pred negatívami ľudských charakterov a krutostí... 89%