Přečtené 262

"Přátelé a přátelkyně", toto je kniha o spánku, ktorá otvára oči. Toto je kniha, ktorú by som si prial prečítať už nejakých 20 rokov dozadu. Toto je kniha, ktorú by som si prial, aby moji rodičia mali možnosť prečítať si 40 rokov dozadu. Ak by ste si mali tohto roku prečítať iba jednu knihu, podľa mňa by to mala byť táto. Nie preto, lebo je dobrá. (Je vynikajúca). Ale preto, lebo "spánok patrí k najdôležitejším, ale najmenej pochopeným aspektom nášho života a zdravia". A (zatiaľ?) neviem o inej publikácii, kde by bolo o spánku toľko užitočných a zaujímavých informácií na jednom mieste. Ministri práce, školstva a zdravotníctva by ju mali nielenže propagovať všade kade chodia, ale v rámci svojich rezortov ju aj v čo najvyššej miere aplikovať. O zamestnávateľoch, ktorým zdravie ich zamestnancov nie je ukradnuté ani nehovoriac. Rodičia, ktorí by chceli lepšie pochopiť súvis medzi spánkom, učením, pamäťou a zdravím ich detí, majú túto knihu už v nákupnom košíku.

Autora chválim za to, ako sa všetko snažil priblížiť skutočným reáliám, čo sa mu aj podarilo. K dokonalosti mi chýbalo lepšie, hlbšie vykreslenie postáv. Ale číta sa to dobre, je to napínavé a nenudil som sa ani raz.

Ak niekto netuší, čo a prečo sa udialo u našich severných a východných susedov za posledných 500 rokov, tak v tejto knihe sa to dozvie. Veľmi dobrá a zaujímavá kniha. Silno odporúčam! PS: Rozmýšľam, prečo nám na dejepise žiaden učiteľ nikdy neodporúčal nejakú knihu na prečítanie. Existuje toľko kvalitných kníh na rôzne témy či historické obdobia a ak vezmeme do úvahy, že história a dejiny nie sú jednoduché, ale komplikované, tak učebnice to komplexne utiahnuť nemôžu...

Ten prípad, kedy človek nevie, čo by chcel čítať a tak si z poličky vyberie len niečo naslepo a už počas čítania zistí, že lepšie si v tej chvíli už ani hádam vybrať nemohol. Trochu povzdych na záver s jemným nádychom spoilera, tak si "ma" prípadne dočítajte až po prečítaní: Škoda že nežijeme v dobe (neviem či vôbec niekedy taká bola a že za naších čias taká isto-iste nenastane), kedy by sme na palubu lietadla mohli bez obáv pustiť hocikoho..

Kniha je písaná starším mužom o staršom mužovi, ktorý sa vcelku dosť zaoberá svojou minulosťou. Táto dejová línia mi veľmi nesadla. Našťastie sa pomedzi to vošli aj zaujímavé pasáže (či už z prostredia detskej nemocnice alebo bulváru), ktoré mi už sadli lepšie a vďaka ktorým knihu hodnotím skôr kladne. Monk, ktorého možno sem tam zahliadnuť u nás v telke, mi je sympatickejší.

Fenomenálna kniha. Rád by som si takéto rozmanité zbierky reportáží prečítal o každej krajine. Veľmi podarený koncept ako aj výber. 6 hviezdičiek.

Pekná kniha. Aj smutná, aj vtipná, i myšlienka k zamysleniu sa v nej nájde, ba aj štipka dejinných udalostí sa ta vošla. Ja nebanujem. =)

Výborná kniha, vďaka ktorej som strávil jeden deň v Manile bez toho, aby som vytiahol čo i len päty z domu. Pán Tochman ma presvedčil o tom, aký som rád, že tam nemusím byť čo i len minútu osobne. Ako mínus knihy vydanej vo vydavateľstve Absynt vnímam to, že neobsahuje ani jednu fotografiu, hoci by ich mala obsahovať hneď niekoľko, nakoľko autor s nimi v texte aktívne pracuje.

Netvrdím, že text v knihe by mal byť čo najviac nahutnený s veľkosťou písma 6, ale aby kniha fungovala ako ventilátor, lebo človek venuje viac času otáčaniu strán ako čítaniu, tak to je na mňa trochu moc. Namiesto 350 mohla mať kniha v pohode strán 200 a zopár stromov by ešte bolo žilo... K samotnej knihe, námet super, ale krátkosť kapitol a vždy pohľad inej osoby podľa mňa príbehu uškodili. Čítalo sa to príliš rýchlo a nikde nebol priestor sa do príbehu hlbšie začítať. Miestami som mal dojem, že nečítam knihu, ale film. Škoda. Keď autorka v závere opísala koľko námahy si dala s prípravou, tak je to fakt krátke. Najviac sa mi páčila postava obuvníka.

Začiatok sa mi páčil, ale po vojne to u mňa prestalo fungovať. Je tam niekoľko myšlienok, ktoré tnú do živého, ale príbeh ako celok ma teda miestami veľmi nudil. Nie je to síce literatúra určená na pobavenie, ale čítať len preto, aby som to dočítal, to tiež nie je ono. Oceňujem preklad. Pri takomto štýle a slangu, (ktorý mimochodom kvitujem), to musela byť iná "zábava". "Mozog je tyran, ktorý nemá páru."

Pomer počtu strán ku kvalite mi príde neprimeraný a ten záver, no neviem, mne to prišlo nedokončené.

Kedysi dávno som prečítal Svedkyňu ohňa. Keďže mi aj po dlhej dobe ostal dobrý dojem, tak na Hypnotizéra som sa vyslovene tešil a... a som značne rozčarovaný. S mnohými negatívnymi komentármi sa do značnej miery stotožňujem.

Knihu so čítal dva mesiace. Tým som asi povedal všetko, čo by som k tomu povedať chcel. Námet ma nezaujal a momentov, kedy som bol spokojný s tým, čo čítam, veľa nebolo.

Trochu ma mrzí, že sa mi táto kniha nedostala do rúk o nejakých 20 rokov skôr, kedy by som z nej mal najväčšiu radosť :) A keďže je kniha určená (resp. najvhodnejšia) pre oči mladých zálesákov, nebudem ju rozoberať z pohľadu starého náčelníka, ktorého uši už rátajú s možnosťou, že sa v nich môže ozvať veľký Manitu. :-)

Životopis pátra Damiána de Veuster podaný beletrizovanou formou, ktorý sa číta ľahko a rýchlo. Keďže ide o knihu napísanú kňazom o kňazovi a vydanú Spolkom sv. Vojtecha, je to v knihe aj patrične cítiť, ale nie je to mínus. Pretože tak ako majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že Cirkev je vo svojich dejinách zodpovedná za mnoho zlého, tak príbeh pátra Damiána nám ukazuje, že mala vo svojich radoch aj mnoho ľudí s veľkým Ľ a ešte väčším srdcom, ktorí hlavne svojimi skutkami ukázali, že viera a láska k blížnemu dokáže veľké veci a to za cenu obety, ktorú si väčšina z nás nevie ani dobre predstaviť. O veľkosti tejto osobnosti niečo napovedá aj to, že v roku 2005 bol p. Damián v Belgicku vyhlásený za víťaza ankety "De Grootste Belg".