Shindo
komentáře u knih
Psychologie buddhistické tantry
Rob Preece
V dobe, kedy je tantra v spoločnosti bohužiaľ spojená predovšetkým s erotickými masážami a kurzmi ako si čo najlepšie užiť je takáto kniha potrebná ako soľ. Osobne si myslím, že by inštruktorom takýchto kurzov nezaškodilo, keby si ju povinne prečítali. Možno by zistili, že tantra nie je iba o sexe.
Autor, tantrik a psychoterapeut sa pozerá na tantru očami jungiánskeho psychoterapeuta, hľadá paralely a výsledkom je naozaj pôsobivá kniha. Starý Carl Gustav sa asi s tými archetypmi predsa len nemýlil, niečo na tom bude. Okrem toho, že autor vysvetľuje čo je tá tantra vlastne zač, prepája poznatky, spomína niekoľko úrovní tantry a jej vplyv na bežný život praktikanta, nebojí sa na tantru pozrieť kriticky a to aj na už spomenuté dnes tak populárne "sexuálne kurzy".
Hoci tantru nepraktikujem a skôr ma to tiahne k inému prúdu buddhizmu, kniha ma obohatila. Vadilo mi však vyzdvihovanie homeopatie.
Odporúčam mať aspoň základné povedomie o jungiánskej psychológii a buddhizme. Kniha sa číta dobre, no je lepšie ak viete, o čom autor vlastne píše. Holt to nie je buddhizmus pre masy v štýle "medituj päť minút denne ako celebrity z Hollywoodu a budeš šťastný ako slniečko".
O psaní
Charles Bukowski
Ku knihe som spočiatku pristupoval s istou nedôverou (hoci je to Buk), nie som totiž nadšencom rôznych korešpondencií, recenzií atp. Postupom času som sa však začítal a nabralo to spád.
V Bukovej korešpondencii pekne vidno, ako sa postupne názorovo vyvíjal, no jeho cynizmus a drsný pohľad na svet sa tiahli väčšinou knihy (ak nie celou). Zaujala ma hlavne záverečná časť, kedy už bolo z Buka cítiť istú vyzrelosť - teda v jeho podaní.
Zaujímavý doplnok k jeho poviedkovej tvorbe.
Vraždy v ulici Morgue a jiné povídky
Edgar Allan Poe
Chvíľu mi trvalo, kým som si zvykol na štýl, akým bola kniha napísaná a miestami až prehnane analytický Dupin ma fakt iritoval (rovnako ako jemu podobní ľudia v reálnom živote).
Posledné dve poviedky to ale odľahčili a ak vezmem do úvahy, že Poe ako taký položil základy detektívky, táto zbierka je v podstate unikát.
Esej na konci ešte viac približuje človeka, ktorý sa z nádejného autora stal v podstate troskou, no aj napriek ponurému osudu má v literatúre stále miesto.
Stepní vlk
Hermann Hesse
Miestami náročné, ľahko šmrncnuté psychoanalýzou (ktorú nemusím, no Hesse je Hesse), ostro kritické k vtedajšej (aj dnešnej) spoločnosti, k tomu ešte prelínanie skutočnosti a snu kedy sa človek pýta, čo je vlastne pravda.
Jedna z tých kníh, na ktoré musí človek dozrieť, aby ich dokázal plne pochopiť. Hesse holt nie je literárny brak ani biedne napísaný ženský román, ktorý láme rekordy.
Těžký časy
Charles Bukowski
Od knihy s takýmto názvom nemožno čakať dúhy, kvietočky a ružové jednorožce. Buk bol človek, ktorý bol poriadne bitý životom, čo dával najavo aj vo svojej tvorbe. Na druhej strane kurvy, sex a chlast, ako uňho už býva zvykom.
Myslim si, že človeku chvíľu trvá, kým sa na jeho knihy naladí a potom si ho bud zamiluje alebo nadobro znenávidí ako úchyla a ochlastu.
Temná noc
Svatý Jan od Kříže
Krásna kniha, hoci miestami náročná. Autor bol síce katolík a tak hovorí o temnej noci vo vzťahu k svojmu bohu, no podobný stav v nejakej miere určite zažili aj nekresťania. Ján od Kríža patrí medzi mojich obľúbených a srdcu blízkych mystikov.
Nutno podotknúť, že tému knihy nádherne zhudobnila v rovnomennej skladbe Loreena McKennitt.
Nedostatečný pocit vlastní hodnoty
Heinz-Peter Röhr
Rohrove knihy majú jednu dobrú vlastnosť - sú praktické.
Sám som si roky niesol (a stále nesiem) viaceré negatívne programy, kúpil som si teda knihu a popri čítaní začal pracovať. Pomohlo a pomáha.
Netreba čakať, že si prečítate knihu a zázračne sa vám vyriešia všetky problémy. Ak sa ale odhodláte k zmene, nejaký čas budete makať a prípadne si k tomu priberiete aj psychoterapiu, kniha vám môže naozaj pomôcť.
Na poště
Charles Bukowski
Jeden z prvých Bukovych románov, ktoré som čítal. Sám som niekedy robil doručovateľa a takisto nemám rád poštu, no takto drsné som to nemal ani náhodou. K tomu pre Buka typické kurvy, chlast, dostihy a neustále pády na hubu.
Dům Páně
Samuel Shem (p)
Keď som počul, že viacerí prirovnávajú Dům Páně k slávnej Hlave XXII, vzbudilo to vo mne isté pochybnosti. Nakoniec ale mali pravdu, obidve knihy "demytologizujú", dávajú čitatelovi slušnú facku od reality a ukazujú na absurditu v systéme. No každá je holt niečím iná.
K samotnej knihe: Málokedy sa mi stáva, že by som sa pri čítaní knihy uchechtával alebo škeril od ucha k uchu, tu to bolo časté. Nie som síce lekár, no v zdravotníctve pracujem, takže kniha ma zaujala. Pekne vidno, ako si Roy počas stáže prechádzal jednotlivými štádiami - od nadšenia cez znechutenie, apatiu až po zmierenie a prijatie (scénka s Marcelom Marceauom). Niečo podobné sa stalo aj mne.
Prekvapilo ma však, koľko bolo v knihe sexu, často opísaného dosť detailne. Nie som žiaden puritán, no ktovie, aké ohlasy vzbudila kniha v dobe vydania (1978).
Zaujímavo vyriešená obálka od Arga je len bonus.
Poslední přání
Andrzej Sapkowski
Dobrý úvod do sveta Zaklínača. Zaujal ma štýl, akým bola kniha písaná, t.j. striedanie zdanlivo navzájom nesuvisiacich poviedok so súvislým Hlasom rozumu. Jednoduché čiernobiele ilustrácie len dotvárali atmosféru.
Fantastické zvery a ich výskyt
Joanne Rowling
Svojho času počas potterovskej mánie som túto brožúrku zhltol na posedenie a musím sa priznať, že niektoré z týchto fantastických potvor som chcel mať doma :) Je síce pravda, že ide o "učebnicu", no pre potterheada je to "must read". Milá nadstavba k celej knižnej sérii.
Postel, hospoda, kostel
Zbigniew Czendlik
Naozaj zaujímavá kniha. Hoci som ateista a v boha neverím, Zbyšek na mňa urobil dojem. Svojimi názormi vniesol do zatuchnutých štruktúr cirkvi trocha života a mnohých svojich kolegov by určite mohol mnoho naučiť - napríklad už len to, aby zlezli z kazateľníc, prestali sa hrať na vyvolenú kastu a namiesto skostnateného dodržiavania a vyžadovania skutočne svoju vieru a poslanie žili.
Mnohé autorove názory by jeho konzervatívni kolegovia pravdepodobne nerozchodili (alebo ho hnali kade ľahšie) no myslím, že keby bolo viac takých kňazov ako on - tolerantných, pokrokových, kriticky mysliacich a naozaj žijúcich svoje poslanie -, obraz cirkvi vo očiach verejnosti by sa možno zmenil k lepšiemu. utor mnohokrát otriasol stereotypnými predstavami o "bežnom kňazovi", no nebál sa byť kritický aj voči vlastnej cirkvi. Na Slovensku by sa ho pravdepodobne už dávno "nenápadne" zbavili, u českých kolegov si však získal srdcia svojich farníkov.
Kniha sa čítala ľahko, potešilo viacero fotografií a mal som pocit, že občas zabŕdla celkom slušne hlboko.
Úzká cesta na daleký sever
Richard Flanagan
Zaujímavý štýl písania - skákanie z minulosti do "prítomnosti", z Dorrigovho detstva cez starobu k dospelosti a nazad, niektoré kapitoly rozpracované podrobnejšie, iné na jednej - dvoch stranách zachytávajú len "myšlienkový trysk" alebo konkrétnu situáciu. Každá časť knihy navyše začínala nejakým haiku.
Kniha začala relatívne "nevinne", no postupom času bola čoraz temnejšia, spád nabrala niekde pri časti opisujúcej život v zajateckom tábore a potom to začalo byť riadne temné. Posledná časť knihy opisuje život postáv po skončení vojny - niektorí si prilepšili, viacerí založili rodinu, z iných sa stali trosky, no málokto sa dokázal vyrovnať so zverstvami, ktoré prežil, či už na strane Japoncov alebo zajatcov. Utápali sa v alkohole, trpeli PTSD, neboli schopní naplácať vlastným deťom alebo sa z nich stal presný opak - z tyrana sa stal človek, ktorý sa rozhodol pomáhať ostatným a vidieť v nich iba dobro.
K tomu pár prekvapivých zvratov, miestami absurdné situácie a prirovnania len podfarbujúce nezmyselnosť celej vojny (napr. vojak, ktorého rozpučil barel plný čokolády - humanitárna pomoc od spojencov, ktorá mu mala zachrániť život).
Knihu som dostal ako darček od partnerky a musím uznať, že vybrala dobre - Úzka cesta zanechala dojem a určite sa k tomuto námetu ešte vrátim.
Chatrč
Wm. Paul Young (p)
Pomaly z každej strany som na túto knihu počul chválu. Ja som sa však musel premáhať, aby som ju prečítal, aj to som to po čase radšej vzdal. Neurobila na mňa dojem. Jasné, v dnešnej dobe, kedy sú mnohí egoistické kuvy, na svete je plno utrpenia a človek sa nemá o koho oprieť je táto kniha balzamom na ubolenú dušu. Aj tak je to však primárne americká, prehnane pozitívna, bohom sa oháňajúca dojná krava. Nič proti náboženskej literatúre, sám mám v knižnici viacerých kresťanských mystikov a mám ich rád. Toto však bolo tak "made in America" a tak naivné, až ma z toho napínalo.
Luciferův efekt: Jak se z dobrých lidí stávají lidé zlí
Philip Zimbardo
Povinnosť. Oproti premrštenému niekoľkonásobnému filmovému spracovaniu je Philova kniha usadenejšia a vážnejšia. Autor hľadá paralely medzi zneužívaním väzňov v Abú Ghraib a svojim experimentom. Zaujímavé a trocha úsmevné sú dve veci - slečna, ktorá vehementne bojkotovala Zimbardov experiment sa nakoniec stala jeho manželkou a viacerí účastníci výskumu sa neskôr vydali na vedeckú dráhu, kde skúmali práve fenomén psychológie väzňov a to, čoho sú ľudia schopní v extrémnych podmienkach.
Forrest Gump
Winston Groom
Knižná predloha milovaného Forresta, hoci s iným, menej hollywoodskym koncom. Ak si človek zvykne na trocha zamotaný, "idiotský" prejav hlavného hrdinu, stojí to za prečítanie.
Pěšky mezi buddhisty a komunisty
Ladislav Zibura
Málokedy sa stáva, že ma nejaká kniha rozosmeje a ešte menej, že sa smejem počas celého jej čítania. Pekné ilustrácie, hromada informácií, svižný štýl písania a humor, s ktorým Zibi komentuje celú svoju cestu, to celé dáva dohromady skvost medzi cestopismi, ktorý je narozdiel od bežných turistických sprievodcov niekde inde. Toto je cestovanie, nie to, že človek príde do exotickej destinácie a potom sa pol dňa škvarí na slnku na prepchatej pláži.
Cujo
Stephen King
Je svojim spôsobom fascinujúce, že King dokázal napísať tak dobrú knihu v alkoholovom opare tak silnom, že si na jej písanie vôbec nespomína.
Príbeh má pomalý rozjazd, to však nie je na škodu. Priateľský bernardín z malomesta prenasleduje králika, natrafí na jaskyňu, od tej doby to ide pomaly ale isto dolu vodou a King udržuje čitateľa v napätí. Kniha je o to uveriteľnejšia, že niečo takéto sa kľudne môže stať.
Dejová línia Charity a Bretta mi ale prišla trochu zbytočná.
Umíráme každý den: Pouť potulného mnicha bardy žití a umírání
Yongey Mingyur Rinpoche
Môj známy mi raz povedal, že ak chcem zistiť, či mi moja meditačná prax funguje, mám ísť meditovať na Václavák.
Autorov "Václavák" boli špinavé indické ulice, zavšivení spolucestujúci vo vlaku a zvyšky jedla, ktoré si musel vyžobrať. Svojim spôsobom rozmaznaný vždy dohladka oholený opát, ktorý mal neustále za zadkom nejakého asistenta a odmala s ním zaobchádzali ako s najvzácnejšou kvetinou sa rozhodol konfrontovať svoju meditačnú prax s tvrdou realitou a výsledky sú zaujímavé. Zlom nastáva, keď mu dôjdu peniaze a musí žobrať a spať na ulici.
Príbeh autora je prepojený s výkladom buddhistickej praxe a spomienkami na jeho rodinu a učiteľov.
Obálka knihy je však zavádzajúca. Po otvorení si človek všimne, že YMR je iba spoluautor, nie autor. Taktiež nerozumiem tomu, prečo knihu s názvom In Love with the World preložili ako Umíráme každý den. Áno, je to jedna z nosných myšlienok knihy, ale zmena názvu kompletne zmení jej vyznenie.
Inak, indické nemocnice (aspoň tá, kde ležal autor) sú vážne hnus.
Beren a Lúthien
J. R. R. Tolkien
Nie nadarmo vraj ide o najromantickejší príbeh z Tolkienovej tvorby. Krásny, smutný, občas aj uštipačne humorný (napr. v scéne, kedy Beren odpovedá Thingolovi na otázku, kde má silmaril).
Preklad je fajn, grafické spracovanie nádherné. Dobrou pomôckou je aj menný zoznam na konci knihy; niektoré postavy alebo miesta sa v jednotlivých verziách príbehu o Berenovi a Lúthien objavujú pod rôznymi názvami.
Huan bol super a vlkodavy mám zasa o niečo radšej.
Celkovú atmosféru knihy dokresľoval aj Summoning, ktorý som pri čítaní počúval.