Recidivista komentáře u knih

V posledných mesiacoch má takmer každý človek nejaký názor na Rusko a všetci sa už pomaly cítime byť odborníkmi na veci s ním súvisiace. Aby sme zostali pri zemi je užitočné prečítať si túto publikáciu, ktorá je prierezom dejinami Ruského medveďa a ktorá pomôže vytvoriť si historický kontext pre to, čo sa deje dnes na Ukrajine.

Na to, že ľudia v Rusku vypadávajú z okien častejšie ako inde vo svete sme si už zvykli, ale keď asi pred mesiacom ruské úrady o smrti plukovníka s piatimi strelnými ranami na hrudi hovorili ako o samovražde, tak to mi pripadá už trochu priveľa aj na Rusko. Uvidíme, čoho sa v tejto krajine neobmedzených možností ešte dočkáme.

V porovnaní s predošlým textom o Ukrajine je moje hodnotenie trochu nižšie, pretože posledná tretina (zhruba od smrti Stalina) sa mi čítala ťažšie a bola dosť nezáživná. Aj keď toto asi nebude vina autora, ale samotných ruských dejín.

8/10

3 31.12.2022

Krátka novela o útrapách malého chlapca Carlitosa, ktorý si svojou nevinnosťou čitateľa určite hneď získa na svoju stranu. Kniha nenudila, ale ani príliš nenadchla. Dej, štýl, ani jazyk mi nepripadal ničím výnimočný. Ktovie, možno som bol nesprávne naladený a možno keby to bolo dlhšie, postupne by som sa do toho dostal a kniha by ma pohltila.

Naopak, páčilo sa mi, ako autor opisoval prostredie mestskej štvrte, ako dokázal vykresliť množstvo postáv na minime priestoru a aj to, ako pracoval s priamou rečou - chýbajú tu úvodzovky a uvádzacie vety, kto práve hovorí, napriek tomu to ľahko uhádnete.

Doslovy tvoria štvrtinu knihy a približujú Pachecovu tvorbu a aj kontext mexického prostredia. Doslovy mávam rád, rozširujú obzory a v tomto prípade mi bolo vysvetlené, že som práve čítal klenot mexickej tvorby.

6/10

27.12.2022

Tento divadelný monológ hráča na kontrabas je vášnivou obhajobou a zároveň obžalobou tohto hudobného nástroja, láska sa tu strieda s nenávisťou ako v talianskej rodine. Hudobné sólo pre kontrabas je síce raritné a asi aj nudné, zato toto knižné sólo pre kontrabasistu sa čítalo skvele.

Je to naozaj veľmi vtipne napísané a celý čas neviete, či máte hlavného hrdinu ľutovať, alebo sa mu posmievať. Veď on si vystačí so svojou sebaľútosťou aj sám. Výborné sú aj narážky na svetoznámych skladateľov, minimálne kvôli tomu si to chcem ešte raz prečítať.

Táto kniha asi nebude mať náborový charakter, lebo pochybujem, že po jej prečítaní sa niekto bude chcieť stať kontrabasistom. Na druhej strane, môže poslúžiť ako výborný úvod k ďalšej Süskindovej tvorbe.

8/10

Plnokrvný western z úvodu knihy sa postupne mení na detektívku a následne v druhej polovici až na dobrodružný príbeh s mysterióznymi prvkami. Niektorým fanúšikom série Steina a Barbariča bude možno tento presah do fantasy trochu prekážať, priznám sa, že aj ja som bol chvíľku na vážkach, ale myslím, že v kontexte postavy Pavla Dobšinského to tam skvele zapadá.

Dej bol priamočiary bez zbytočných zavádzajúcich odbočiek a nepamätám, kedy ma kniha takto dokázala pohltiť, v podstate som ju prečítal na 2-3 záťahy. Výborne bol vykreslený nielen hlavný hrdina, ale aj všetci záporáci. No a oceniť treba aj typický humor zapracovaný do dialógov, v tomto je Červenák veľmi silný. Zážitok z čítania navyše umocnili vydarené ilustrácie, normálne že edícia Stopy vibes.

CHROBÁK v hlave mi našepkáva, že Adam Šarkan sa mal volať Adam DRAK a tým by jeho NÁVRAT domov dostal druhý rozmer, ale „Nahaj tak!“. Teším sa na pokračovanie série a budem Šarkanovi fandiť, aby sa nedostal do chomúta, lebo ako všetci ženáči vedia, týmto je každému dobrodružstvu koniec.

A ešte sa obávam, že pri dlho odkladanej návšteve Ochtinskej aragonitovej jaskyne budem myšlienkami úplne inde ako ostatní návštevníci.

9/10

9 20.11.2022

Nikdy by som neveril, že sa to raz stane, ale počas tohtoročného suchého, horúceho leta som sa niekoľkokrát pristihol pri tom, ako s láskou spomínam na rok prežitý v upršanej Británii. Chčilo tam tak často, že sa mi mimovoľne začala v mysli vynárať tvár starého pána Komárka.

Knihu Jiřího Hošeka som si obstaral ešte dávnejšie, no od medializovaného škandálu som stratil chuť si ju prečítať. A bola to chyba, pretože kniha je to zaujímavá a ja som si skrz tento súbor krátkych reportáži trochu zaspomínal na anglické tradície a mentalitu tamojších ľudí. Väčšina kapitol pojednáva o politických a spoločenských otázkach, čo je trochu na škodu, lebo zaujímavých tém, ktoré sa ponúkali bolo mnoho (média, hudba, gastronómia, ...). Ten kto sleduje dianie vo svete a má všeobecný prehľad sa veľa nového v knihe nedozvie, ale vďaka respondentom, ktorých autor oslovil, má to podanie osobnejší charakter.

Kniha je doplnená veľkým množstvom celostranových fotografií, avšak porozhadzovaných bez ladu a skladu, bez popisu, čo alebo kto sa na nich nachádza a dokonca občas bez zjavného súvisu s okolitým textom. Takže vo výsledku sa obrazová stránka knihy u mňa minula účinkom.

7/10

1 17.11.2022

Je dokázané, že keď človek stratí niektorý zo zmyslov, ostatné budú silnejšie. Podobne je to aj v tomto grafickom románe - minimum textu dáva o to viac vyniknúť obrazovej zložke a detailom kresby. Veď povedať veľa sa dá aj málo slovami.

Príbeh je to jednoduchý, no napriek tomu sa ženie neuveriteľne rýchlo a pri čítaní som poháňaný dejom skákal z panelu na panel, ako poľný zajac pri love. Preto odporúčam prečítať si to rovno dvakrát po sebe, možno tak ako ja nájdete veľa drobností, ktoré vám pri prvom čítaní unikli.

Bolo to síce krátke, zato úderné a silné. Príbeh vo mne ešte určitý čas zostane. Je tu istá príbehová podobnosť s knihou Cesta od Cormaca McCartyho a tú spracovávam už asi 7 rokov. Za zmienku stojí zaujímavá práca s farbami. Naopak, čo mi trochu vadilo boli citoslovcia. Chápem, že zachytiť zvuky v komikse je problém, ale tu toho bolo dosť veľa.

9/10

1 17.11.2022

V gastronomickej terminológii by sa dalo povedať, že šéfkuchár Svěrák namiešal veľké množstvo ingrediencií rôznych vôní a farieb, pričom ak by sa toho chopil niekto iný, vznikol by z toho pravdepodobne nechutný zapáchajúci guľáš, ale jemu sa z toho podarilo pripraviť vynikajúcu pochúťku, ktorú je ideálne zapíjať Pilsnerom 12% (samozrejme zo zálohovanej fľaše).

Jednu hviezdu dávam dole, ale to len preto, že sa jedná o scenár, ktorý má určité obmedzenia oproti klasickým literárnym žánrom, takže som si to nemohol užiť úplne naplno.

8/10

1 01.11.2022

Zatiaľ som si nikdy nepoložil otázku, či je možné obľúbiť si niekoho s menom Izajáš, ale táto kniha mi rovno poskytla aj odpoveď. Izajáš Coleridge, lebo o ňom je reč, má mnoho zlých vlastností, napriek tomu si vás svojou úprimnosťou, skôr či neskôr, získa. Osobne mám vo filmoch s podobným typom „macho“ hrdinov problém, no v knihách mi to vadí len málokedy. Jedná sa o príbeh s klasickou naratívnou štruktúrou z bodu A do bodu B, no s nečakane veľkým počtom postáv. Ide o typickú žánrovku so všetkým, čo k tomu patrí. Moje očakávania boli naplnené a pri čítaní som sa rozhodne nenudil.

Nechcem veľa prezrádzať, ale rozlúsknutie detektívnej línie nemusí sadnúť každému. Predstavte si, že vyše 200 strán hľadáte svoje okuliare, možno ste ich stratili a možno vám ich niekto ukradol, točíte sa neustále v kruhu, samozrejme neúspešne. Až nakoniec zistíte, že ste ich celý čas mali na hlave. Čo mi však vadilo viac, bolo veľké množstvo popkultúrnych odkazov* v dialógoch, ktoré neškodia ani tak plynulosti textu, ako skôr jeho uveriteľnosti. Dialógy tak občas pôsobia strojene a umelo, takto predsa nerozpráva nikto, tobôž nie v mafiánskych kruhoch.

Niečo mi hovorí, že pokračovanie si nenechám ujsť.

*Klobúk dole pred prekladateľom a hlavne vďaka za vysvetlivky pod čiarou.

7/10

5 02.10.2022

Stručné dejiny Ukrajiny sú pohľadom z rýchlika na históriu tejto krajiny. Ale aj rýchlik z času na čas niekde zastavuje a pre mňa ako laika bol výber zastávok, na tejto 1000 rokov dlhej trati, vydarený a obohacujúci. Čítalo sa to ľahko, čomu určite napomáhal aj štýl, akým je kniha napísaná.

Vyvstáva tu otázka: do akej miery je možné zostručniť dejiny nejakého národa? Myslím si, že ak sa toho chopí človek ako je tento autor, tak pokojne môžeme zájsť až ku leporelu pre bábätka. A stále by to malo väčšiu výpovednú hodnotu, ako čokoľvek, čo sa môže človek dočítať na danú tému na dezinfo weboch.

Odporúčam osobnú účasť na besedách s p. Koubským, ukázalo sa, že rozpráva minimálne tak pútavo ako píše a okrem toho, že je to mimoriadne rozhľadený človek, je aj veľmi vtipný.

10/10

5 30.09.2022

Podobne ako pri knihách od lekárov bez hraníc, ani v tomto prípade nemôže byť hodnotená literárna kvalita textu, pretože obsah je v tomto prípade dôležitejší ako forma. Sila knihy pramení zo šoku, ktorý vyvoláva čítanie výpovedi svedkov a páchateľov masových vrážd. Hovorí sa, že deti prestávajú byť deťmi v momente, keď obídu mláku na chodníku. Neplatilo to pre Balkán v 90-tych rokoch, tam sa obchádzali mŕtvoly. Žiaľ, podobné knihy môžeme o pár rokov očakávať z diania na Ukrajine (Buče, Izium, ...) a opäť sa budeme neveriacky diviť, ako je niečo také v súčasnosti možné.

Text je nabitý informáciami najmä o fungovaní Medzinárodného trestného tribunálu a o riešení zločinov spáchaných Srbmi na Chorvátoch. Jednou z mála vecí, ktorú by som vytkol, bol občasný chronologický chaos. Anotácia neklamala, naozaj som sa najmä v prvej polovici knihy od toho nevedel odtrhnúť, bolo to napínavé ako thriller a viackrát som si hovoril, že je to námet pre Hollywood. Film sa síce nekoná, ale dobrá správa je, že o pár dní vychádza komiks na motíve tejto knihy (prípad Dokmanovič) a podľa zverejnených ukážok to vyzerá famózne.

Nechcem sa nikoho dotknúť, lebo rodina je rodina, ale tá obálka je rovnako príšerná ako boli veci, ktoré sa diali na Balkáne v 90-tych rokoch.

A ešte nepravidelná rubrika - okienko športového fanatika s OCD poruchou: štadión Maracana je v Rio de Janeiro, nie v Buenos Aires.

9/10

2 18.09.2022

Má táto 200-ročná klasika čo ponúknuť aj dnešnému čitateľovi? Rozhodne áno, ale nie každému. Dobrodružný príbeh stále funguje, no je cítiť, že je vyrozprávaný zastaralým štýlom (aj keď napr. vstupovanie autora do deja muselo byť na danú dobu prevratné). Nemám problém s knihami, ktoré plynú pomaly, tu však na miestach, kde sa žiadala akcia prišlo namiesto vygradovania deja spomalenie. Bolo to niekedy neprehľadné (rôzne mená pre tých istých indiánov), rozvláčne, ukecané a predovšetkým záver, od ktorého som na základe filmu tak veľa očakával, bol všetko, len nie strhujúci.

Už to tu bolo spomenuté veľakrát, je to veľmi ojedinelý prípad, kedy je film lepší ako kniha. Film má 30 rokov, ale stále by mohol ísť do kino distribúcie, kde by táto poctivá filmárčina v záplave marveloviek, o to viac vynikla. Tak ako úroveň knihy pozdvihli ilustrácie, emócie filmového diváka umocnila hudba. Záverečná sekvencia scén je tým najlepším dôkazom, ako môže hudba posunúť zážitok z filmu na iný level. Dej filmu je oproti knihe podstatne zmenený, ale našťastie sa do scenára dostalo to naj a aj to bolo ešte často upravené do lepšej podoby. Kým film sa venuje hlavne belochom a je tam aj výrazná romantická línia, kniha sa sústreďuje najmä na indiánov. Toľko porovnanie.

A toto si zaslúži samostatný odsek - čítal som vydanie obohatené o krásne ilustrácie Teodora Schnitzera, ktoré svojím dynamickým vyobrazením výborne dopĺňali dej a posilnili zážitok z čítania. Pri mene Teodor Schnitzer by v synonymickom slovníku mohli byť výrazy ako nedocenený, či zabudnutý. Pozrite si akékoľvek jeho práce a budete žasnúť. Ja si zatiaľ idem znovu pustiť film.

7/10

7 08.09.2022

Stručný prierez staršími aj novšími poznatkami o fungovaní mozgu, kniha vysvetľuje prečo sa správame pod stresom a vplyvom emócií inak, alebo ako je to s našim myslením a rozhodovaním. Je to zrozumiteľne napísané, číta sa to naozaj ľahko. Určite sa väčšina ľudí s časťou informácií už stretla, ale prednosťou knihy je, že je to tu ucelene zhrnuté.

Pri čítaní budete možno žasnúť, aký je ľudský mozog intrigán, poťahuje nitky v zákulisí, donúti nás k určitému konaniu a ešte nás aj presvedčí, že to bol náš nápad a všetko je tak ako sme chceli my sami.

Kniha splnila presne to, čo som od nej očakával, preto dávam plné hodnotenie. Samozrejme, ak niekto čaká odbornú publikáciu, ktorá ide do hĺbky, tak bude asi mierne sklamaný.

9/10

3 30.08.2022

Gemer je vesmír a tak si na Ministerstve dopravy a v ŽSR na začiatku nového tisícročia povedali, že cestovanie do vesmíru je príliš nákladné a vesmírny program treba zrušiť. Rozumiem ekonomickému aspektu zrušenia osobnej dopravy, ale zároveň chápem aj nostalgiu miestnych ľudí. Ukázalo sa, že v knihe navrhované opätovné obnovenie dopravy aspoň vo forme výletných vlakov nebolo vôbec nereálne.

Je tu viacero drobností, ktoré si zaslúžia kritiku, ako napríklad chýbajúce číslovanie strán a chýbajúci obsah, chyby v mapách, nižšia kvalita fotografií, slabšia kompozícia fotiek, či osoby na niektorých fotografiách - na opustenej trati by to bez ľudí malo lepší efekt. Na druhej strane tieto nedostatky vykompenzovali iné dizajnové a grafické prvky, ktoré sa v knihe nachádzajú. Vyzdvihujem najmä originálnu myšlienku a snahu o sprostredkovanie zaujímavostí z tohto regiónu. Preto dávam napriek nedostatkom plné hodnotenie.

Zaujali najmä informácie o Gemerských spojkách (Slavošovský tunel, Korpášsky viadukt), tie by si spolu s ďalšími železničnými stavbami postavenými ako dôsledok Viedenskej arbitráže (napr. séria viaduktov v Hanušovciach nad Topľou), zaslúžili nejakú vlastnú publikáciu.

9/10

28.08.2022

Minimalistický príbeh ohlodaný na kosť ponúka krátky, ale o to intenzívnejší zážitok. Tam, kde si mnohí autori musia vymýšľať neexistujúce príšery a netvorov, aby vydesili čitateľa, Ketchum si vystačí s ľuďmi. Opisované veci sa v histórii naozaj diali, také boli a žiaľ ešte stále sú dejiny ľudstva - kruté a plné ľudí bez zábran. Nečakajte žiadnu romantizovanú predstavu divokého Západu, práve naopak, niektoré pasáže sú vhodné len pre ľudí so silným žalúdkom.

Akurát včera som rozmýšľal, že už dlho sa mi nič nesnívalo a po zatvorení knihy dúfam, že sa mi ani dlho nebude. Za zmienku stoja zaujímavé ilustrácie od čiernohorského ilustrátora Kostiča, ktoré sa nesú v rovnakom minimalistickom duchu ako celá kniha.

Otázka znie: chcem to čítať znovu?

8/10

3 27.08.2022

Chybne som očakával, že toto bude akýsi druhý Cormac McCarthy, na to tu však absentoval hlbší popis psychológie postáv, či ich vnútorné monológy. Veľkých myšlienok je tu tiež pomenej a niekedy pôsobili dosť rozpačito (pozorovanie stáda na jeden a pol strany, či Freudovská analýza ženy priťahovanej alfa samcom). Celá kniha je tak vyskladaná len z posunov v deji a dialógov, čo je zároveň aj jej výhoda, pretože dej odsýpal dobre a čítalo sa to ľahko. Bolo to celkom predvídateľné a len s jedným momentom prekvapenia v samom závere, ale po knihe som siahol s cieľom zabaviť sa a oddýchnuť si, a to sa aj stalo. Takže spokojnosť.

Opäť raz sa bude zdať, že na to, že knihu hodnotím pozitívne, som prehnane kritický, ale nemôžem si odpustiť 3 poznámky:
1. nechce sa veriť, aké začiatočnícke chyby sú schopní urobiť takí skúsení borci ako ústredná dvojica, či bratia Sheltonovi, samozrejme len, keď si to žiada dej, inak sú dokonalí.
2. zmienky o Clausewitzovej knihe „O vojne“ boli z kategórie fantasy, pretože uveriť, že pár rokov po preklade jeho knihy do angličtiny si bude tento 1000-stranový vedecký traktát čítať nejaký buran na divokom Západe...
3. uviesť v anotácii knihy na prebale preklad termínu „1800s“, ktorý obsiahne celé storočie, ako konkrétny rok 1800, je dosť fail.

Vo výsledku sú to v rámci žánru poctivé 4 hviezdy, hodnotené kritériami umeleckej literatúry by to však vystačilo maximálne na 2.

8/10

20.08.2022

V porovnaní s prvými dvoma knihami sa tu nachádza až 6 príbehov, čo pri rovnakom celkovom počte strán nutne znamená, že sú v kratšom rozsahu, ako sme boli zvyknutí. A presne v tom je podľa mňa ukrytý dôvod, prečo sa tomuto Criminalu nedostáva všeobecne také pozitívne prijatie ako v minulosti.

1. Divošský meč (7/10) - príbeh v príbehu veľmi nezaujal, ale vtipné „prelínačky“ boli super.
2. Smrtíci ruce (7,5/10) – podobný princíp ako jednotka, komiks v komikse išiel opäť mimo mňa. Spoločné pre prvé dva príbehy je to, že je to v podstate príliš rozťahané, to čo sa tu udeje za 60 strán, tak v predošlých knihách by vystačilo tak na 20.
3. Mí hrdinové byli vždycky feťáci (8/10) – k lepšiemu hodnoteniu to vytiahol až výborný moment prekvapenia a záverečná pointa.
4. Noční rohodnutí (9/10) – druhý najkratší príbeh z celej knihy, ale paradoxne dejovo najbohatší a najlepší. Prvý a poslednýkrát som pocítil silný závan z predošlých kníh.
5. Zlý víkend (8,5/10) – pútavý príbeh s náhľadom do zákulisia tvorby komiksu.
6. Sirotci (7/10) – stretnutie so starými známymi, ale príliš krátke na to, aby zanechalo hlbší dojem.

Aby sme sa chápali správne, tretia kniha nie je žiadny prepadák, je to stále nadpriemerná kvalita, ale je tam istá pachuť nesplnených očakávaní. Niečo podobné mám aj so Smrtonosnou pascou - jednotka a dvojka dokážu stále spríjemniť vianočné sviatky, ale od trojky to už začína byť ľahko zabudnuteľné.

8/10

4 14.08.2022

Po príšernom úvode, ktorý bol napísaný takým tým vtieravo-vtipným štýlom, akým niektorí blogeri písali články na začiatku milénia, som si myslel, že kniha je horúcim kandidátom na to, aby som ju nedočítal. Našťastie v ďalších kapitolách tie pokusy o humor už neboli tak časté a otravné, ako v úvode, alebo som si na to jednoducho zvykol.

Názov „Ako Island zmenil svet“ je verím, že iba nadnesený, a to v duchu, akým je písaná celá kniha. Lebo popravde, skôr by sa hodil názov „Ako sa Islandu stalo, že zmenil svet“. Island je tu niečo ako Forrest Gump medzi štátmi, lebo vo väčšine spomenutých príkladov je Island pasívny a veci sa akosi dejú samé bez jeho pričinenia. Predstavte si napríklad, že na Slovensko by dopadol nejaký meteorit, ktorý by poskytol dôkaz o živote na Venuši a nazvali by sme to, že „Slovensko zmenilo Slnečnú sústavu“.

Aby som nebol len negatívny, informačne je to celkom hodnotná kniha, sú tam veci známe aj menej známe, častokrát pospájané do nových súvislostí. Je tam dosť zaujímavostí z rôznych oblastí, takže každý si nájde to svoje. Celkove je to tak na 3,5 hviezdičky, ale keďže oceňujem všetko, čo sa objaví s tematikou Islandu, tak zaokrúhľujem nahor.

7/10

3 31.07.2022

Som síce veľký fanúšik Hrobára, ale musím priznať, že scenár bol tentokrát o trochu slabší a menej uveriteľný, no stále ide v rámci žánru o nadpriemer. Nemôžem sa však zbaviť dojmu, že z tohto indiánskeho príbehu sa dalo „vytrieskať“ viac. A hlavne tá stará záporáčka mi tam nejako nesadla, možno preto, že sa mi podobala na hlavnú postavu z kresleného večerníčka „Starká, prosím ťa, príď!“

Čo sa týka kresby, tá tiež trošku zaostávala, ale to najmä z dôvodu, že prostredie plné skál a snehu (v celom komikse takmer absentovala zelená farba) neumožnilo Ralphovi Meyerovi vyniknúť tak, ako v predošlých dieloch.

Možno sa snažím nájsť niečo tam, kde nič nie je, ale som jediný, kto vidí za menami členov starej partie z New Orleans odkazy na autorových miláčikov? Maurizio Pupo (Mario Puzo?) a Louis Robicheau (Robert Louis Stevenson?). Ale kto je potom Sid Beauchamp?

Záver dáva nádej, že sa dočkáme ďalšieho pokračovania, asi aj s Angličankou, na čo sa už teraz teším.

8/10

5 30.07.2022

Podobne ako v prvej časti, aj tento zväzok obsahuje 3 samostatné príbehy, poďme si ich rovno rozobrať:

Zlá noc (8/10) - na prvý pohľad je scenár premakaný a uveriteľný, no pri spätnom listovaní začnú tu a tam na povrch vychádzať určité pochybnosti. Ako keď zjete vynikajúci hamburger, no potom vás prepadnú výčitky z nedravého stravovania a pokazíte si tým celý gastro zážitok. Navyše záver ma vyslovene sklamal.

Hříšníci (9,5/10) - priamočiary dej s rýchlym tempom, akcia strieda akciu, takže je tu minimum hluchých miest. Tak ako v prvej knihe, aj pokračovanie príbehu Tracyho Lawlesa je vynikajúco spracované, neviem, asi mám na neho slabosť.

Poslední z nevinných (10/10) – v kategórií príbehov „Ako naplánovať dokonalý zločin a urobiť pri tom školácku chybu“ zatiaľ najlepšie, čo som čítal. Potešilo aj zaujímavé spracovanie flashbackov so zámerným kontrastom v kresbe, ktorý zvýrazňoval bezstarostnosť detstva. Brubaker sám v úvode predznamenáva, že toto je Magnum opus celej série a ja mu dávam za pravdu.

Ako celok ešte o trochu lepšie ako prvá kniha.

9,5/10

6 25.07.2022

Pri hororoch existuje tenká čiara medzi tým, keď príbeh funguje a čitateľa desí a tým, keď prevládne rozčarovanie a často aj rozčúlenie z nelogického chovania postáv, čo väčšinou dokáže celý zážitok z hororu pochovať. Našťastie kniha Sacculina sa takmer celý čas pohybuje na správnej strane tejto hranice. Aj keď... Som síce len občasný čitateľ tohto žánru a na motorovom člne som v živote nebol, ale musím povedať, že mnohé veci mi napadli omnoho skôr ako hrdinom z knihy, vrátane skúseného kapitána.

Autor pre tvorbu atmosféry využíval skôr postavy, lebo samotný - keďže nechcem spoilovať tak to nazvime - „hororový prvok“ nebol až tak desivý. Na to „bol“ príliš pomalý a treba povedať, že tri postavy „mu“ svojím konaním situáciu značne uľahčili. Celkove je to však veľmi dobre spracovaná jednohubka.

Ako športový fanúšik si nemôžem odpustiť pozdrav prekladateľovi, lebo spojiť tieto tri veci: hokejový klub LA Kings, zápas delený na štvrtiny a touchdown... hm, tak to mi nevychádza.

7/10

2 23.07.2022