Recidivista
komentáře u knih
(Yu)konský zápisník
Martin Notbúk Šóš
V knihe je ako základný slohový útvar použité lineárne rozprávanie, čo prispelo k ľahkému a rýchlemu čítaniu. Väčšina príhod je zábavná a medzi riadkami je cítiť konštantne prítomný jemný satirický humor. Veľká literatúra sa síce nekoná, ale príjemné strávený čas rozhodne áno.
Kniha vo mne okrem iného vzbudila záujem o doteraz pre mňa neznáme Yukonské teritórium (rozloha 10-krát väčšia, ale počet obyvateľov 150-krát menší ako SR!). Ja som už za zenitom, ale pre mladšie ročníky môže byť kniha inšpiráciou, ako ísť za splnením svojho sna. V autorovom prípade bola tým snom sezónna otrocká práca v nehostinnom prostredí blízko polárneho kruhu. Nám ostatným sa môže "tento způsob léta zdát poněkud nešťastným", ale každý máme iné sny a tak je to v poriadku.
Z prečítaného nemám dosť informácií, aby som vedel zhodnotiť, aký dobrý bol Martin Šós ako wrangler. Avšak môžem potvrdiť, že je určite najlepší „spisovateľ“ spomedzi slovenských wranglerov v kanadskom Yukone.
8/10
Nemecká jeseň
Stig Dagerman
Verné zachytenie povojnovej atmosféry zbombardovaného Nemecka očami mladého Švéda s jedinečným spôsobom písania. Čítať o tomto období texty napísané pre zmenu reportážnym štýlom bolo zaujímavé. Kto chce faktografické spracovanie vývoja v Nemecku tesne po WWII, odporúčam čokoľvek od autora Keith Lowe.
Zaujali opisy denacifikačných procesov s klasickou šablónou obhajoby: všetci obvinení Nemci počúvali zahraničný rozhlas a všetci sa k židom správali vždy priateľsky. Už mi tam len chýbalo svedectvo babky zo susedstva, o tom, že taký to bol slušný človek, aj vždy pozdravil...
Lepšie sa mi čítali príbehy obyčajných ľudí ako glosy o politike. Priznávam, že vôbec som si počas čítania nevšimol nejaké anarchistické názory autora, ktoré mu boli v komentároch na konci knihy pripisované. Viem si predstaviť, že ak by som knihu čítal v inom rozpoložení a za iných okolností (nerušený deťmi), mohol to byť ešte lepší zážitok a plné hodnotenie.
„...zaslúžené utrpenie sa znáša rovnako ťažko ako nezaslúžené...“
8/10
Velký indiánský příběh: Úchvatný pohled do života domorodých Američanů
Lubomír Kupčík
V porovnaní s predošlou knihou kvitujem, že je tu viac histórie a etnografie, aj keď ani z toho oblečenia veľmi neubudlo. Je tu ešte jeden podstatný rozdiel, autor sa zameriava na dejiny v predkolumbovskej ére, čiže v dobe, keď „indiáni“ boli ešte „pôvodní obyvatelia“, rovnako ako dnes. Dobrá bola aj posledná kapitola od Petra Majera, ktorá prináša stručný a predovšetkým smutný prehľad o vývoji v 19. a 20. storočí.
Ilustrácie sú opäť nádherné a veľmi realistické. Knihe sa dá vytknúť len slabšia redaktorská práca, keďže v obrazovej časti si dosť často písmena na značenie miest a predmetov (A, B, ...) zahrali schovávačku, prípadne slepú babu. Ale toto nemohlo pokaziť dojem z vynikajúcej autorovej práce.
Kedy bude kniha číslo tri?
Hoka hey!
10/10
HAU KÓLA! - Velká indiánská kniha
Lubomír Kupčík
Oceňujem krásne ilustrácie, len listovať si v tejto knihe je pôžitok. Navyše sa tu nachádza mnoho návodov a nákresov, ako si vyrobiť časti odevov a iných indiánskych predmetov. Niečo ako časopis Burda pre nás česko-slovenských indiánov.
Z histórie pôvodných obyvateľov Ameriky ma zaujímajú iné veci, takže táto kniha nebola celkom pre mňa. Preto nedávam päť hviezd. Je to možno trochu nespravodlivé, ale rozhodol som sa tak aj z dôvodu, že mám doma aj pokračovanie a pri pohľade na obsah práve tam vidím potenciál na plný zásah.
8/10
Mluví Černý jelen
John G. Neihardt
80% tvorí rozprávanie o histórii, popis známych bitiek a útržky z tradičného spôsobu života indiánov.
20% tvorí mytológia, symbolika, duchovno a nadprirodzeno.
Kým to prvé hodnotím na výbornú, to druhé išlo mimo mňa. Hodnotenie malo byť teda jasné 4/5, ale potom som prečítal obohacujúci 70-stranový doslov a ten to vytiahol na päť hviezd.
Kniha sa čítala dobre, jediný pre mňa rušivý aspekt bol preklad všeobecne známych zemepisných názvov do češtiny (Potok poraněného kolena, Řeka tučné trávy, Pohoří ovce tlustorohé atď.). Chápem zámer – má to pôsobiť ako autentické rozprávanie indiána a napr. pri mesiacoch v kalendári alebo menách indiánov to fungovalo, ale to geografické názvoslovie mi jednoducho nešlo na jazyk.
Na záver zhrnutie – keďže je to kniha vyrozprávaná z pohľadu muža z kmeňa Oglalu (Lakota), rozdelenie dobrých a zlých je nasledovné:
Fandíme: širokej rodine Siouxov – najmä Oglalu a Hunkpapu, ďalej Čejenom a Arapahom.
Nefandíme: Vraním indiánom, Šošonom, Assiniboinom a Arikarom.
Arci-nepriateľ: wašíču.
9/10
Hotel Balkán
Miroslava Kuľková
Čo poviedka, to iná balkánska krajina. Pár dní po dočítaní sa mi už pletú mená postáv a ich príbehy, strácajú sa detaily, kde sa udialo toto a kde zase tamto. Až by sa dalo povedať, že v mojej hlave prebieha znovuzjednotenie Juhoslávie. Tito... pardon, preklep... Tieto poviedky majú v sebe akúsi atmosféru nepokoja, ktorej sa nejde zbaviť. A to je dôležité, podrobnosti mám síce rozmazané, ale pocity z čítania pretrvávajú.
Ak to z vyššie uvedeného nie je jasné, tak sedem obrazov, ktoré autorka v tejto knihe „namaľovala slovami“ na mňa silne zapôsobili. Až sa mi nechce veriť, že sa jedná o debut. Niekto by mohol povedať, že poviedky sú príliš krátke, ja hovorím, že priestor bol dokonale využitý a nie je tu ani slovo navyše. Niekto by mohol povedať, že príbehy sú neukončené, ja hovorím, že im to viac pomohlo, ako uškodilo. Niekto by mohol byť už ticho.
Dlho som hľadal vhodné prídavné meno aj pre ilustrácie, asi najpresnejšie to vystihuje slovo podmanivé.
9/10
Konec světa se prý nekonal
Patrik Ouředník
Zmiešané pocity. Ouředníkovú Europeanu radím medzi svoje obľúbené, čítal som ju viackrát a veľmi sa mi páči štýl, akým je napísaná. Zo začiatku to aj tu vyzeralo nádejne, no neskôr sa tých pár ironických pančlajnov rozplynulo aj v tomto riedkom texte.
Bezprostredne po dočítaní mi je ťažké vôbec povedať, o čom tá kniha je. Sú tam židia, je tam Hilter a dosť veľa uťahovania si z náboženstiev, ale inak? Pripadalo mi to trochu samoúčelné, taký knižný exhibicionizmus. No a dobre vieme, že všetky slová na ex- sú nepríjemné. Exkrement, explózia, exhumácia, exmanželka, exekútor... Tak dobre, nie všetky, dať si pivo na ex je fajn. Výnimka potvrdzuje pravidlo.
V knihe som nakoniec našiel aspoň skvelý popis vývoja slovenskej politickej scény za posledné roky: „Řečníci, nad jejichž blbostí by roztály ledovce v Antarktidě, kráčeli světem ve vší beztrestnosti. Byli si vědomi svého vítězství: tak dlouho brali lidi za idioty, až se lidé stali idioty.“
5/10
Halič: Putovanie po stratenom svete
Martin Pollack
Lonely Planet a súčasne interrailový sprievodca po Haliči a Bukovine okolo roku 1900. Pollackov fiktívny cestopis robí zaujímavým aj to, že je doplnený o úryvky z dobovej tlače, bedekrov, či memoárov a próz spisovateľov - rodákov z tohto regiónu. Niekoľko „zastávok“ z knihy určite stojí za hlbšie preštudovanie (napr. ropné polia v Drohobyči, mesto Černovice). Moja jediná výčitka smeruje k tomu, že v knihe nie je ucelená mapka s vyznačením precestovanej trasy. Pred každou kapitolou sú síce nejaké menšie náhľady na mapku daného mesta a okolia, ale chýba tomu širší rámec.
Dnes tu máme nacionalistické tendencie, ktoré za najväčší problém považujú migráciu, globalizáciu a miešanie kultúr, inými slovami „cudzie nechceme, svoje si nedáme“. Tvária sa, že situácia v posledných rokoch ohrozuje niečo, čo tu bolo odjakživa. Ale práve na príklade tejto knihy môžeme vidieť, že dokonca aj v bohom zabudnutej krajine ako Halič bol v minulosti kozmopolitný svet s pestrou zmesou etník, náboženstiev, jazykov a kultúr.
Od autora som čítal aj Amerického cisára, ale Halič ma bavila ešte o trochu viac.
9/10
Námořní slepota
Michael Romancov
Geopolitická plavba dejinami námorníctva za posledných cca 500 rokov. Jednotlivé historické udalosti a míľniky námorníctva sú tu pútavo a nenásilné pospájané do súvislosti. Je to naozaj informáciami nabitá kniha, ale nie v štýle „Všetko, čo ste chceli vedieť o námorníctve, ale báli ste sa opýtať“, pretože garantujem, že o mnohých veciach tu popísaných, ste nemali ani tušenie.
Zaujímavo je vyriešený poznámkový aparát zabudovaný priamo do textu. Sú tu aj slušne spracované mapky a infografiky, takže knihe nie je čo vytknúť. Ak ste čítali niečo od Tima Marshalla, tak máte zhruba predstavu, akým štýlom je kniha písaná.
Námořní slepota je oči otvárajúca kniha (najmä nám suchozemcom), takže názov je trefný. Ale keďže veľmi rád vymýšľam alternatívne názvy k už existujúcim knihám, nemôžem si pomôcť, ale táto kniha sa mala volať: Kde bolo, tam bolo, more.
10/10
Bitky a bojiská
Roman Mocpajchel
Skvelé! Kniha ponúka základné informácie a zaujímavosti o významných bitkách a bojiskách, navyše je doplnená peknými ilustráciami od môjho obľúbeného Frenkyho Hříbala. Autor nás prevedie najdôležitejšími bitkami spojenými so Slovenskom, väčšinou tým, že sa odohrávali na našom súčasnom území. Chválim vhodne zvolenú štruktúru textu a členenie do blokov, ktoré sa opakujú v každej kapitole.
Závidím dnešným mladým, že majú k dispozícií takéto knižné poklady. Samozrejme, pre dospelého čitateľa zaujímajúceho sa o vojenskú históriu to bude viac-menej zhrnutie toho, čo už pozná, ale vďaka odkazom na použitú literatúru si môže veci, ktoré ho zaujmú dohľadať pre prípadné ďalšie štúdium.
Nielen pod vplyvom tejto knihy si myslím, že dejiny ľudstva je možné zhrnúť do vety: No blood, no party!
10/10
Charlie a továreň na čokoládu
Roald Dahl
V posledných rokoch som prečítal mnoho detských kníh, ktoré som však vzhľadom na ich krátky rozsah, nikdy na tomto portáli nehodnotil. S tým, ako deti rastú, sú aj knihy, ktoré čítajú obsiahlejšie a zaujímavejšie aj pre dospelého čitateľa. Zavádzam preto nepravidelnú rubriku „Knihy, ktoré som prečítal skôr ako ich dám čítať svojim deťom“ s cieľom posúdiť vekové odporúčanie.
Roald Dahl sa žiaľ v čase môjho detstva ku mne nedostal, ale môžem potvrdiť, že chýry o tom, že jeho knihy si vedia užiť nielen deti, sú pravdivé. Originál knihy bude mať tento rok 60-te narodeniny, ale je to naozaj nadčasová záležitosť. Celý čas som premýšľal nad tým, ako by asi Dahl opísal dnešné deti, keď každá ďalšia generácia rodičov tvrdí, že s deťmi je to stále horšie a horšie.
Ilustrácie Quentina Blakea nie sú v tejto knihe až tak výrazné, ako pri niektorých iných Dahlových knihách (jeden príklad za všetky je iná naša obľúbená Dahlovka - Obrovský krokodíl, kde sú ilustrácie rovnocenné textu a bez nich by to nebolo ono).
Teším sa na opätovné čítanie, tentoraz aj s mojimi dvoma umpa-lumpami.
Dieťa vo mne hodnotí 10/10.
Bujón v šumienke
Michal Diviak
Od tejto knihy som naozaj nevedel čo čakať, bol to taký výber naslepo, viac-menej iba na základe pozitívnych hodnotení na knižných portáloch. Potreboval som niečo na "dávkové" čítanie, po pár minút denne pred spaním a ukázalo sa, že táto kniha je na to ako stvorená.
Väčšina textov je písaná v prvej osobe a v prítomnom čase, čo pridáva na čítavosti. Príbehy sú to ľahko stráviteľné, písané s humorom. O niektorých veciach by sa z dnešného pohľadu dalo moralizovať (napr. krádež melónu, squatovanie, riskantné výstupy), ale táka bola doba, resp. vek autora. Darmo dnešný čitateľ dvíha obočie a krúti hlavou, treba sa lepšie rozpamätať, lebo podobné hlúposti, len v nižších nadmorských výškach, narobil v bežnom živote každý z nás.
Či už ste turista, športovec, cestovateľ alebo len gaučový povaľač s dušou dobrodruha, neváhajte a siahnite po tejto knihe, zaručene Vás čakajú príjemne strávené chvíle. Najviac som sa pobavil na príbehoch: Na Matterhorn v štýle ostblock, o výstroji za socíku a o vodičoch autobusov.
V rámci žánru za 5 hviezd, ale tak všeobecne je to na silné 4.
8,5/10
Základné prvky
Eliot Weinberger
Začnem tým, čo sa mi na knihe páčilo: grafické spracovanie a obálka. Tak a to by sme mali.
S touto knihou som sa jednoducho úplne minul. Celý čas som čakal, že príde niečo, čo ma vtiahne, zaujme a NIČ. Flow textu ma naopak ubíjal a uspával. Ani neviem, komu sú tieto eseje - tento mix mytológie, etnológie, histórie a (ne)zaujímavostí - vlastne určený? Čo z toho, čo som čítal bola pravda a čo fabulácia?
Bola to veľká skúška vytrvalosti, tréning mojej vôle, lebo už od polovice bolo jasné, že sa to nezlepší, zhoršiť sa to už tiež veľmi nemalo ako. A tak čítanie tejto knihy by mohlo byť hlavným bodom programu na festivale strateného času, ak by sa raz niečo také zorganizovalo.
Keď si pozerám všeobecne pozitívne hodnotenia na internete, uznávam aj možnosť, že chyba je vo mne a že som na Weinbergera nedorástol. Ale už som dosť starý na to, aby ma to trápilo.
2/10
Ruzká klazika
Daniel Majling
Nedať plné hodnotenie knihám Rudo a Zóna bolo možno kruté (sorry, ale komiks musí zaujať aj vizuálne), ale teraz sa ukázalo, že správne. Pretože Ruzká klazika je ešte o level lepšia. Áno, aj tu sa nájdu jeden alebo dva slabšie kúsky a niekomu môže vadiť miestami zbytočná vulgárnosť alebo opisy vyvolávajúce pohoršenie. Ale ako celok bol tento súbor fejkových textov výborný, len na to musí byť človek naladený a musí chcieť pristúpiť na autorovu hru.
Priznávam sa, že môj knižný kompas silne zlyhal, lebo nechápem, že si táto kniha našla cestu ku mne až teraz. Mám chuť to čítať znovu a hľadať ďalšie skryté významy a odkazy na klasiku. Tip: odporúčam čítať radšej po pár poviedkach denne, aby sa vám to neprejedlo.
Najlepšie poviedky: Osud občas nadeľuje aj oboma priehrštiami, Pritakal životu, Koľko dobra znesie človek v zdraví?, Mrzút.
9/10
Zóna
Daniel Majling
Prečítané na dva záťahy, bavilo ma to a stránky sa rýchle míňali. Hneď sa núka porovnanie s Rudom: štýl kresby je rovnaký, no tentokrát prišiel Majling s uceleným príbehom, navyše s detektívnou zápletkou; naopak ubudol prvoplánový humor, aj keď stále sa dalo dobre zasmiať na rôznych intelektuálnych vtípkoch s popkultúrnymi odkazmi a najmä na "milostnom" živote hlavného hrdinu (úvodzovky sú fakt na mieste), tam je Majling podobne silný ako v Rudovi. Na záver sa to všetko poprepájalo a potvrdilo sa, že odpovede na najdôležitejšie otázky vesmíru treba hľadať na Gemeri.
8/10
Rudo
Daniel Majling
Moje prvé stretnutie s Majlingom dopadlo vcelku dobre. Prvá tretina knihy bola fakt výborná, aj keď som mal občas chuť zakričať: Rudo, človeče, prejav trochu súcitu! No, ale potom by to už nebola taká sranda. Zhruba od epizódy s bradavkami a neskôr s Ježišom, moje výbuchy smiechu postupne ustávali a ku koncu to bolo už iba občasné uchechtnutie. Neviem, možno sa mi len časom zunovala X-tá variácia vtipu o tom, že s Rudom môže žena stráviť noc, iba keď pri ňom zaspí od nudy.
Mám rád cynický humor plný sarkazmu a absurdnosti a v miestach, keď to bolo ako-tak vyvážené, tak to na mňa aj fungovalo. Časti knihy, kde sa to preklápalo viac na stranu absurdna, ma až tak nebavili. Treba uznať, že táto kniha je veľmi originálna, neviem, kde na tie nápady autor chodil, ale dokonca aj otrepané vtipy a frázy, boli zapracované veľmi originálne.
Jedná sa o komiks, tak pridám aj pár slov ku výtvarnej stránke. Kresba nie je tým, čo by tento komiks ťahalo na vyššiu úroveň, ale to človek zistí už pri zbežnom prelistovaní pred kúpou. Aj tu sa však dajú nájsť veci, z ktorých sa je možné potešiť - za pozornosť stoja napríklad výrazy postáv pri doznievaní vtipov a Rudov punchable face, čo budem považovať za autorský zámer, keďže Majling je typ človeka, ktorý si zo seba dokáže urobiť srandu.
8/10
Johnny Cash: I See a Darkness
Reinhard Kleist
Stáva sa, že najúspešnejšie piesne sú pre spevákov prekliatím. Ak prídu s niečím novým, možno aj lepším, zostane to nedocenené. Fanúšikovia sú fixovaní na staré hity, ktoré si žiadajú na každom koncerte. A tak tomu bolo aj u Johnnyho Casha s Walk the line a Ring of fire. Špeciálne druhá menovaná pieseň bola pre mňa vstupnou bránou ku Cashovej tvorbe a preto ma trochu zamrzelo, že v tomto grafickom románe je iba predmetom vtipu.
Silné stránky: zaujímavý rozprávač, vďaka čomu dostáva príbeh aj druhý rozmer, ďalej vhodne zvolená vizuálna stránka a výborné zapracovanie reálnych fotiek do príbehu.
Slabiny: vtesnať Cashov život do 200 strán je nemožné, preto muselo zákonite dôjsť na skratkovitosť, ale treba uznať, že voľbu zobrazených životných etáp zvládol autor na jednotku; rozpačité vykreslenie detských tvári (možno zámer, neviem).
Prečítané na jeden záťah. Musím spomenúť skvelý predslov, ktorý bol obohacujúci a s ktorým do bodky súhlasím (najmä s názorom na film Walk the line). Smutné je, že Reinhard Kleist bol pred pár mesiacmi v mojom rodnom meste a ja som to prepásol.
„Nemusels žít v bídě, aby z tebe byl úspěšnej country hudebník, ale pomáha to.“
9/10
Démoni balkánské války (komiks)
Zdeněk Ležák
Keďže som len nedávno prečítal knihu, z ktorej komiks vychádza, väčšinu detailov som mal ešte v čerstvej pamäti. Kniha splnila moje vysoké očakávania, ale na druhej stráne chápem, že pre niekoho nezorientovaného mohlo toto komiksové prevedenie pôsobiť trochu chaoticky. Je tam veľa postáv a informačne zaujímavých odbočiek, ktoré však príbeh nikam neposúvajú a súvisia s ním len okrajovo.
Navyše to, že sa jedná o skutočný príbeh je jeho silnou stránkou a zároveň aj slabinou. Občas tomu totiž chýba akcia, napr. ak by išlo o vymyslený príbeh tak v lietadle by sa kvôli zbrani v taške strhla mela, lenže v realite sa to tak nestalo, takže sa to dozvieme až ex-post len ako takú zaujímavosť, čo sa mohlo stať keby... No KEBY u čitateľa nevytvára tie pravé emócie. Nie je to výčitka, snažím sa len nájsť dôvody, prečo to niekoho nemuselo zaujať. Ja som práveže rád, že sa komiks drží reality a môže mladým sprostredkovať neskreslené informácie z vojny v Juhoslávií.
S hodnotením som bol na vážkach medzi 4 a 5 hviezdičkami, nakoniec sa kvôli podarenej vizuálnej stránke, ktorá mi do príbehu výborne sedela, prikláňam k plnému hodnoteniu.
9/10
Stručné dejiny Ruska od Zlatej hordy cez Napoleona, Stalina až k Putinovi
Petr Koubský
V posledných mesiacoch má takmer každý človek nejaký názor na Rusko a všetci sa už pomaly cítime byť odborníkmi na veci s ním súvisiace. Aby sme zostali pri zemi je užitočné prečítať si túto publikáciu, ktorá je prierezom dejinami Ruského medveďa a ktorá pomôže vytvoriť si historický kontext pre to, čo sa deje dnes na Ukrajine.
Na to, že ľudia v Rusku vypadávajú z okien častejšie ako inde vo svete sme si už zvykli, ale keď asi pred mesiacom ruské úrady o smrti plukovníka s piatimi strelnými ranami na hrudi hovorili ako o samovražde, tak to mi pripadá už trochu priveľa aj na Rusko. Uvidíme, čoho sa v tejto krajine neobmedzených možností ešte dočkáme.
V porovnaní s predošlým textom o Ukrajine je moje hodnotenie trochu nižšie, pretože posledná tretina (zhruba od smrti Stalina) sa mi čítala ťažšie a bola dosť nezáživná. Aj keď toto asi nebude vina autora, ale samotných ruských dejín.
8/10