MonaR0se komentáře u knih

Po mesiacoch čakania som sa piateho dielu konečne dočkala a nakoniec by som bola radšej, keby nikdy nevyšiel! Dostala som totiž vysvetlenie bez hlavy a päty. Vôbec mi nedávalo zmysel a mala som pocit, že autor si to vytiahol len tak z klobúka. Identita Kráľa bolo jedno obrovské zmysel nedávajúce sklamanie, no nanešťastie to nebolo to najhoršie, čo mi záverečný diel ponúkol.

Autorovi pravdepodobne nestačilo to, že na najdôležitejšie otázky odpovedal "mávnutím prútika", on sa ešte rozhodol pre záverečný plot twist, ktorý pravdepodobne pochopil iba on sám. Mám až tri teórie ako to vlastne skončilo, ale úprimne netuším, ktorá teória (a či vlastne nejaká) je správna.

A toto je presne to, čo v knihách bytostne neznášam. Keď reálne neviem, ako to skončilo. Keď stratím čas a energiu čítaním niečoho, čo nedáva zmysel. A to je už čo povedať pri mange, ktorej čítanie jedného dielu trvá tak 10 minút. Záver Kráľovskej hry je jednoducho sklamanie roka a zmasakrovaný potenciál. Jednoznačne neodporúčam, a to aj napriek tomu, že ma predošlé diely bavili.

Vesmírna trilógia Nyxia sa stala mojou najobľúbenejšou sci-fi sériou, a to hneď po prečítaní prvého dielu. Zamilovala som sa do drsného príbehu, ktorý mi pripomínal knihy ako Hunger Games, Ready Player One, Labyrint a Enderova hra. Veľmi mi sadol aj autorov štýl písania a dych mi vyrazili skvelé a najmä nečakané zvraty. Pretože zvraty, ktoré sa vynoria len tak z čista jasna, akoby si ich autor vytiahol len tak z rukáva, no napriek tomu dávajú dokonalý zmysel, sú v novodobých knihách vzácna rarita.

Pred tretím dielom som mala obavy či nebudem zo záveru celej trilógie sklamaná. Predchádzajúce diely totiž nastavili latku vysoko a to bol aj jeden z dôvodov, prečo sa mi do záveru veľmi nechcelo. Našťastie boli moje obavy zbytočné, pretože záverečný diel bol krásne a dôstojné ukončenie celej veľkolepej sci-fi trilógie.

Je však pravda, že som so začiatkom trochu bojovala a nedokázala som sa začítať. Po prekonaní prvej tretiny ma však príbeh vtiahol a prevalcoval emóciami a napätím. Stále si stojím za tým, že najlepšia bola úplne prvá časť, no trilógia ako celok nemá chybu. Už teraz sa teším, keď si ju dám celú znova a rovno za sebou.

18.11.2021

O existencii tejto dystópie som, samozrejme, vedela dlhú dobu, no pustila som sa do nej až teraz, keď vyšla v podobe grafického románu. Ja totiž milujem ilustrácie, takže komiksy si neskutočne užívam.

A po grafickej stránke je táto adaptácia úplne dokonalá. Ilustrácie sú emočne a atmosfericky extrémne silné a dokonale dopĺňajú tento temný, nemilosrdný, depresívny a až hrozivo aktuálny príbeh, z ktorého som mala zimomriavky.

Zo začiatku som mala z dialógov trochu chaos, keďže som originál nikdy nečítala. Chvíľku mi teda trvalo sa začítať a zorientovať v tomto dystopickom svete, no ani neviem kedy, ale zrazu všetko zapadlo na svoje miesto a mne zostalo z tohto desivého príbehu ťažko na duši.

Mám veľkú radosť z toho, že v poslednom čase vychádza stále viac klasík v komiksovej podobe a približuje tieto diela nielen mladšej cieľovke ale aj čitateľom, (ako som napríklad ja) ktorým sa do tých klasík nejako extra nechce .

3 18.11.2021

Poznáte ten pocit, keď zbadáte nejakú knihu a hneď viete, že ju musíte mať a že vám jednoducho sadne ako uliata? Tak u mňa to bola táto krásna poviedková kniha, ktorá ma zaujala svojou nádhernou obálkou a anotáciou.

Spolu a každý zvlášť je zbierka deviatich poviedok od známych YA autorov. Poviedky sú o láske počas lockdownu, vďaka čomu je kniha vysoko aktuálna a zároveň magicky rozprávková. A tie sladké príbehy ma tak pohltili, že som ich všetky prečítala na jedno posedenie.

Bolo to presne také milé, sladké, humorné, zlaté a oddychové ako som si predstavovala. Milo ma prekvapila a potešila aj LGBT tematika, ktorá sa v niektorých poviedkach objavila.

Niektoré poviedky ma bavili viac, niektoré menej, no každá ma niečím zaujala a vyčarila mi úsmev na tvári. Z celej knihy som mala veľmi dobrý pocit a už teraz viem, že sa k nej budem často vracať. Odporúčam každej romantickej duši, ktorá potrebuje občas vypnúť a iba sa usmievať.

1 18.11.2021

Štyria autori hororov, internetový magnát a hororový nadšenec v jednom, jeho osobná asistentka a jedna noc v jednom z najslávnejších strašidelných domov na svete. Halucinácie, psycho a záver s explicitným násilím - aj takto by sa dal opísať dej knihy Kill Creek.

Horory, ktoré sa odohrávajú v strašidelných domoch mám rada, aj keď majú tendenciu spadať do klišé. Kill Creek je však svojim spôsobom iný a celkom originálny, no zároveň nedosahuje takú úroveň, ako napr. výborná séria o Strašidelných domoch od Darcy Coates (ktorá toho klišé obsahuje paradoxne celkom dosť).

Hneď na začiatku ma zaujalo to, že hlavná mužská postava je autor hororov, ktorý je zároveň aj profesor. Jeho prednáška s názvom "Úvod do hororu v populárnej kultúre" bola pre mňa jednoznačne najlepšia časť knihy. Oslovila ma aj temná atmosféra celého príbehu a postupné budovanie napätia.

Prvá polovica knihy má teda dosť pomalé tempo, v ktorom nám autor predstaví postavy, načrtne nám niečo z ich minulosti a čo-to sa dozvieme aj o samotnom Kill Creeku a jeho predchádzajúcich obyvateľoch. Čo mi však trochu vadilo, boli samotné postavy. Väčšina z nich bola pomerne nesympatická a tažšie sa mi s nimi súcitilo.

A o ženských postavách ani nehovorím. Buď tam boli iba ako kulisy alebo boli extrémne nesympatické. Ako napr. hlavná ženská postava. Z jednej strany ju autor vykreslil ako samostatnú a nezavislú ženu s tragickou minulosťou, ktorá sa s ničím a s nikým nekašle, na druhú stranu však pôsobila až priveľmi kruto a zvrátene. A podvedome som si priala, aby to s ňou neskončilo dobre.

A potom tu je posledná tretina knihy, ktorá naberie šielené psycho tempo, ktoré sa mi do tohto slow-burn príbehu skoro až nehodilo. Autor v nej skombinoval subžánre ako slasher a splatter, takže čakajte šialenú vyvražďovačku s explicitne popísaným násilím, množstvom krvi a nečakaným epilógom.

Knihu som si aj napriek vyššie spomenutým negatívam užila, predsa len sú horory moje guilty pleasure a tu si autor v závere celkom pekne uletel. Každopádne z hororov takú Darcy Coates alebo knihu Poslední dny Jacka Sparkse predsa len odporúčam viac.

18.11.2021

Knižky zo žánru middle-grade sú moja srdcová záležitosť. Avšak ešte nikdy som nečítala strašidelný middle-grade príbeh, takže Zrádné mlhy bola moja premiéra. A bolo to úplne skvelé. Naozaj, tento príbeh mi tak neskutočne sadol, že by som ho najradšej čítala stále dokola.

Zrádné mlhy je taký middle-grade horor, z ktorého bude mať nejedno dieťa zimomriavky na tele, no zároveň si prečíta krásny a dôležitý príbeh o priateľstve, vyrovnávaní sa so stratou, o ľudských hodnotách a správnych rozhodnutiach. Veľmi sa mi páčilo, ako realisticky autorka vykreslila pocity dieťaťa, ktoré sa vyrovnáva so stratou milovanej osoby a ktoré tak trochu stratilo chuť do života.

V podstate je to príbeh o tom, že nič a nikto nie je taký, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Navyše atmosféra celého príbehu je tak správne creepy (Halloween, školská exkurzia, kukuričné pole, strašiaci a boj o život), že pôsobila aj na mňa a to už mám dávno po tridsiatke. Okrem hororovej atmosféry obsahuje príbeh aj jemnú detektívnu zápletku.

Po pravde..., v poslednom čase som už tak trochu otrávená z toho, že snáď každá kniha ktorú začnem čítať je na pokračovanie, no táto kniha je jasná výnimka. V tomto prípade som dvojku potrebovala už minulý týždeň. Knižku jednoznačne odporúčam malým aj veľkým, verím, že si ju užijete rovnako ako ja.

3 18.11.2021

Jan Rendl má jedinečný hlas. Jeho pohľad na svet je iný a asi nesadne každému. Je totiž ovplyvnený ťažkým životným obdobím, ktorým si prešiel a z ktorého čo-to odhalil aj v tejto knihe. Autor sa na nič nehrá. Nič neprikrášľuje. Píše jednoducho realisticky. Takže sa v knihe nevyhýba vulgarizmom či alkoholu, nepočúva rady ostatných a často so svojím životom zbytočne hazarduje. A práve vďaka tejto autentickosti sa jeho rozprávanie odlišuje a pri čítaní vyvoláva o niečo silnejšie pocity, než bežný cestopis.

Pri čítaní Janovho cestopisu sa budete smiať, budete krútiť hlavou, "vypočujete" si rôzne vtipné, tragikomické, napínavé a niekedy až neuveriteľné príhody, prejdete kopu zaujímavých (a často aj dosť nebezpečných) miest (o ktorých sa dozviete všelijaké zaujímavosti) a stretnete rôznorodú zmes dobrosrdečných, nebezpečných a divných ľudí. A keďže fotky sú neoddeliteľnou súčasťou každého cestopisu, aj tu o nich nie je núdza (akurát dúfam, že nabudúce ich autor spraví o trochu viac). Ja som sa teda bavila od začiatku do konca a už sa teším na ďalšiu autorovu knihu.

18.11.2021

Kniha "Veru Dietzovú si láskavo nevšímajte" je presne tá YA kniha, ktorá mi svojou surovosťou vyrazila dych. Je zvláštna, iná, svojská a nie každému sadne. Tínedžeri v nej chľastajú, fajčia, nadávajú, šikanujú, sú stratení a tak hľadajú zmysel života. Navyše sa autorka rozhodla vyrozprávať Verin príbeh veľmi netradične (až experimentálne). A tak sa v knihe dočkáme kapitol aj z pohľadu mŕtveho chlapca (vďaka čomu príbeh naberá trochu nadprirodzený nádych) či jednej neživej pamiatky.

Vera Dietzová je jednoducho kniha, ktoré vo mne vyvolala všetky možné emócie od prekvapenia až po znechutenie a svojím koncom ma dosť zasiahla. Nebol však prekvapivý ani šokujúci, no bol tak surovo reálny až ma z neho zamrazilo (a trochu ma to zmiatlo). Túto knihu si budem musieť prečítať viackrát, pretože jedno prečítanie nestačí (podobne je na tom aj autorkina ďalšia kniha "V tejto rodine kopte hlbšie").

Takže ak máte chuť vyskúšať tažšiu YA knihu, ktorá sa odlišuje a nezapadá do žiadnej škatuľky, skúste Veru Dietzovú. Možno si ju zamilujete rovnako ako ja.

1 18.11.2021

Autorov debut sa mi dostal pod kožu, a to aj napriek tomu, že mám na detektívky až prehnane vysoké nároky. Loutkové divadlo však malo skvelé charizmatické postavy, ktoré sa nedalo nemilovať a nenormálne premyslenú, aj keď vlastne dosť melancholickú zápletku (a také ja môžem). Po takom vydarenom debute som sa trochu bála, že dvojka nedosiahne rovnakú úroveň, no zároveň som sa tešila na návrat mojich obľúbených postáv.

Moje obavy však boli bezdôvodné. M. W. Craven zvládol druhú časť svojej detektívnej série bravúrne a mne sa dokonca páčila o niečo viac, ako prvá časť. Dej Černého léta napreduje trochu pomalšie, precíznejšie. Autor sa vyhral s detailmi, neponechal nič na náhode a šikovne nabádal čitateľa na samostatné pátranie. Jeho štýl písania a spôsob akým buduje zápletku je jednoducho podmanivý.

Podobne, ako pri prvej časti, ani tu som nedokázala knihu pustiť z rúk. Autor si pre nás pripravil niekoľko pôsobivých zvratov a ako bonus sa dej knihy odohráva v kulinárskom prostredí. Autor sa posunul aj v budovaní charakterov a postavy neustále rozvíja. Vďaka tomu mi trojica hlavných vyšetrovateľov a ich osobné príbehy prirástli k srdcu ešte viac ako v prvej knihe.

Ak patríte medzi milovníkov detektívnych sérií a z nejakého dôvodu vás táto séria obišla, dajte jej šancu. Úprimne verím, že sklamaní určite nebudete.

6 18.11.2021

Toxické vzťahy v knihách ma bavia, pokiaľ sa zbytočne neromantizujú (ehm, After...). A komiks Laura Deanová mě už zase nechala, ktorý je o toxickom vzťahu dvoch dievčat, tento vzťah neromantizuje.

Laura je dominantná a manipulatívna, robí si čo chce a kedy chce a správa sa tak, ako jej to v danej chvíli vyhovuje. Príbeh ale sledujeme z pohľadu tej druhej. Tej, ktorá sa vždy nechá zmanipulovať, tej, ktorá sa vždy podriadi, tej, ktorá kvôli svojej zaslepenosti zanedbává tých, ktorí sú jej najbližší a ktorí potrebujú jej pomoc a podporu.

Na celom príbehu sa mi páčilo najviac to, aký je skutočný. Je napísaný až surovo realisticky, autorka nič neromantizuje, nič neprikrášľuje, je to jednoducho príbeh, ktorý sa môže stať každému. Komiks obsahuje aj nádherné kresby ladené do ružova, čo je doslova pastva pre oči. Ale...

Podobne, ako pri autorkinom prvom komikse (Jedno obyčejný léto) to akosi nebolo ono. Je to zvláštne, pretože si uvedomujem, že autorka má naozaj výnimočný dar surovo a realisticky vykresliť tínedžerov a strasti dospievania, no vo mne jej opisy jednoducho nedokážu vyvolať žiadne emócie. A to už je čo povedať, pretože ja revem aj keď sa niekomu pokazí bicykel.

Skrátka, autorkine komiksy vo mne vyvolávajú asi toľko emócií, ako keď čítam telefónny zoznam (a aj pri ňom by som bola určite rozcítenejšia). Dosť ma to mrzí, pretože oba jej komiksy sú vizuálne úplne dokonalé. Spracovávajú vážne témy ako je dospievanie, sexuálna orientácia, dôležitosť priateľstva, rodinné a milostné vzťahy či dokonca potrat. A to sú presne tie témy, vďaka ktorým tak milujem young adult literatúru. Nuž, knihy od Mariko Tamaki asi nebudú pre mňa (aj keď fakt netuším, s čím konkrétne mám taký veľký problém), každopádne verím, že si komiks nájde kopu nadšených fanúšikov.

18.11.2021

Ja som s touto knihou trochu bojovala, no nie preto, že by ma nejako extra nebavila, skôr mi nesadol štýl písania. Text na mňa totiž pôsobil ako učebnica (trochu odľahčená humornými komentármi) a tažšie sa mi naň sústredilo. Tiež ma mierne otravovalo, že sa fakty veľmi často točili okolo rozmnožovania. Bolo to zaujímavé, často až šokujúce, no rada by som sa dozvedela aj niečo iné.

Avšak fascinovala ma samotná autorka. Z textu bolo cítit, že miluje nespútanú divočinu, má na zvieratá neskutočnú slabosť, najmä na tie najzvláštnejšie a najmenej pochopené (najmä teda leňochody :D)a že ju jej práca dokonale napĺňa. Autorkin život je jednoducho dokonalý príklad toho, ako sa z vášne stane práca a z práce životné poslanie. A práve táto jej vášeň mi bola veľmi sympatická a len vďaka nej som sa prehrýzla cez, pre mňa náročnejší text.

Ak vás fascinujú zvieratá a chcete sa o nich dozvedieť zaujímavé, vtipné až šokujúce fakty a nevadí vám trochu učebnicový štýl písania, tak knihu určite vyskúšajte.

18.11.2021

Autorka vytvorila uveriteľný príbeh plný záhad, tajomstiev a klamstiev, v ktorom sa so svojimi čitateľmi tak trochu zahráva. Vedome nás totiž mätie, no zároveň nám jemne dávkuje indície, ktoré nás nakoniec zavedú k nevyhnutnej pravde.

Spletitá a miestami trochu prekombinovaná zápletka mi veľmi sadla, takisto aj autorkin štýl písania, vďaka ktorému som knihu prečítala na jedno posedenie. Navyše celý príbeh je napísaný v takom melancholickom tóne, ktorý sa mi veľmi páčil a k príbehu sadol ako uliaty.

Mira ako postava určite nesadne každému, avšak treba brať na vedomie to, že je v neľahkej situácii. Mirin charakter aj myšlienkové pochody teda autorka vykreslila veľmi dobre a ostatné postavy taktiež nezaostávali. Aj keď zo správania niektorých postáv mi bolo až nevoľno (našťastie to bol autorkin zámer).

Ja som si príbeh veľmi užila a určite rada siahnem aj po autorkinej prvotine a aj po jej budúcich knihách. Na záver musím pochváliť fakt nádhernú obálku, ktorá mi vzala dych ( a vďaka ktorej som si knihu pred rokom zakúpila) a ktorá sa k príbehu dokonale hodí.

18.11.2021

Vždy keď dočítam knihu, ktorá ma niečím zasiahla, zakazujem si o nej čítať názory iných recenzentov, aspoň kým nenapíšem ten svoj. Často sa mi totiž stáva, že si niekto všimne to, čo ja nie, a keď si to uvedomím, tak na to už nemôžem prestať myslieť. A potom sa to odrazí aj na mojom hodnotení. Občas vydržím a neprečítam si nič a občas je to silnejšie ako ja.

Pri knihe Se špetkou skořice som to nevydržala a pár názorov som si prečítala. A zamrzelo ma, že schytáva celkom rozporuplné hodnotenia. Nie vyslovene negatívne, no vraj autorka nešla dostatočne do hĺbky, kniha nemá dej a podobne. Podobné názory vlastne aj chápem, no na mňa táto kniha zapôsobila až magicky.

Možno to bolo tým krásnym štýlom písania, ktorý mi nedovolil prestať čítať, možno to bolo tým, že som sa dokázala s hlavnou hrdinkou dokonale stotožniť a možno to bolo tým, že to je jednoducho skvelá kniha, ktorej nechýba absolútne nič a kto to nevidí, jeho smola.

Nie každá kniha potrebuje ťažké témy rozobrať do najmenšieho detailu. Niektoré sa ich dotknú iba zľahka, aby sa o nich vedelo, no zároveň dávajú vedieť čitateľovi, že to o tých ťažkých témach nie je. Takže áno, táto kniha mohla byť dramatická, mohla ťažké témy viac rozvinúť, mohla byť ostrá a extra dôležitá a mohla hrať na city a bodať do srdca. Ale ona nechcela. Ona chcela len tak plynúť...

Milujem na nej to, ako je z jednej strany reálna (najmä strasti mladučkej mamičky sú neskutočne dokonale vykreslené) a z druhej totálne rozprávková. Hlavná hrdinka je v podstate taká ľudská obdoba Remyho z Ratatouille (každé jej jedlo je dokonale magické, vyvoláva v ľuďoch hlboké emócie). Aj jemná romantická linka, ktorú kniha obsahuje, je tak trochu rozprávková, no zároveň milá a nie je presladená.

Takže ak očakávate dej plný zvratov (alebo nejakú zápletku), čistú romantiku či recepty na každej tretej strane, tak táto kniha asi nebude pre vás to pravé. Ak ju však prijmete takú, aká je, je dosť možné, že sa do nej zamilujete. Táto kniha má proste dokonalú obálku a ešte krajší obsah.

1 18.11.2021

Od Sarah J. Maas mám prečítané iba Dvory (cez TOG sa nejako nedokážem prehrýzť), no Půlměsíční město ma zaujalo na prvý pohľad. Zaujalo ma najmä to, že má zo všetkých autorkiných sérií najrozmanitejší fantasy svet, ktorý sa navyše odohráva v modernej dobe.

Objavili sa tu anjeli, démoni, víly, čarodejnice, vlkolaci a množstvo iných bytostí známych z rôznych fantasy príbehov. Maas v knihe predstavila niekoľko rodov, z ktorých úplne každý má svoju históriu prepracovanú do najmenších detailov a podrobností. Lenže tých informácií o rodoch (a celom jej fantasy svete) je také obrovské množstvo, že som z nich mala počas čítania poriadny chaos a ani po dočítaní nemôžem povedať, že som ich úplne pochopila.

Páčilo sa mi, že autorka svoje postavy dokázala vykresliť veľmi charizmaticky a až do neuveriteľne živých detailov. Že si dala záležať nielen na hlavných postavách, ale aj na tých vedľajších, a každá z nich mala iný, svojský charakter. Aj keď som počula, že postavy v jej knihách sú ako cez kopirák, na mňa to nemalo nijaký vplyv. Jej postavy som si zamilovala aj znenávidela, zžila som sa s nimi a prešla si s nimi všetky ich úspechy a pády.

Samotný príbeh nie je až taký komplikovaný, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Je však zaobalený do množstva nečakaných zvratov, z ktorých prvý ma čakal v podstate hneď na začiatku. Postavy sa museli popasovať s rôznymi komplikáciami a nástrahami, ktoré zvrtli príbeh nečakaným smerom a mňa to neskutočne bavilo :). Vrcholom celej knihy bol epický a dosť nepredvídateľný záver, ktorý mi dal zabrať. Za mňa teda spokojnosť a teším sa na ďalší diel :).

18.11.2021

Keď som asi pred rokom siahla po prvej časti tejto young adult série, mala som fakt vysoké očakávania. A kniha Ako nájsť vraha ich s prehľadom prekonala. Bola totiž úplne fantastická. S čistým svedomím by som ju odporučila aj všetkým milovníkom detektívok, ktorým young adult žáner nie je veľmi pochuti. Autorka si totiž dala záležať na detektívnej linke a napísala ju veľmi precízne.

Pátranie hlavnej hrdinky je poctivé, zrozumiteľné a najmä logické. Každý jej krok je veľmi dobre opísaný a teda dáva zmysel. Dalo by sa povedať, že je to aj taký návod pre laikov, čiže by sa dal ten postup aplikovať aj v reálnom živote. A to sa o veľa detektívkach povedať nedá.

Dobré dievčatá končia zle je voľne nadväzujúce pokračovanie (nový prípad, ktorý ale mal nejaké základy už v jednotke) a moje očakávania boli tentoraz naozaj obrovské. A autorka opäť nesklamala a splnila ich do bodky.

Milujem autorkin jednoduchý a čítavý štýl písania, spôsob, akým opisuje detektívne pátranie hlavnej hrdinky a zvraty, ktoré sa spočiatku zdajú predvídateľné, no nakoniec aj tak niečím prekvapia. Milujem ten dynamický dej bez hluchých miest, ktorý drží čitateľa v napätí a udržiava pozornosť od začiatku až do poslednej bodky.

Na záver musím spomenúť aj postavy, ktoré sú neskutočne skutočné, ľudské a uveriteľné. V týchto knihách čiernobiele postavy jednoducho nenájdete. Séria Ako nájsť vraha je pre mňa jednoznačne NAJ young adult detektívka!

1 18.11.2021

Snehová sestra od Maji Lunde mi pred časom vyrazila dych svojim nádherným melancholickým zimným príbehom a ešte krajšími ilustráciami. Vtedy som ešte netušila, že je to prvá časť zo série príbehov o ročných obdobiach. Takže keď vyšla Strážkyňa slnka a ja som zistila, že je to jej voľné pokračovanie, tentokrát o jari, knižka bola pre mňa jasná voľba. A zasiahla ma ešte viac, ako samotná Snehová sestra.

Opäť to bol krehký melancholický príbeh detí, ktoré poznamenala strata blízkych. Tentokrát je však zasadený do tmavého a daždivého sveta, v ktorom chýba slnko. Hlavná hrdinka príbehu jedného dňa nájde miesto, v ktorom je slnko ukryté a rozhodne sa ho za každú cenu oslobodiť.

Celý príbeh na mňa pôsobil veľmi originálne, nič podobné som ešte nikdy nečítala. Bolo to tak krásne rozprávkové, no zároveň neskutočne krehké a melancholické a premyslené do najmenšieho detailu. Vďaka tomu som sa prvýkrát v živote zamyslela nad tým, aké katastrofálne následky by mal svet bez slnka alebo naopak svet, v ktorom nonstop svieti slnko.

Knihu okrem krásneho a dôležitého príbehu dokonale dopĺňajú ilustrácie od Lisy Aisato. Je to moja najobľúbenejšia ilustrátorka a jej kresby mi pravidelne vyrážajú dych. A práve kombinácia Lisiných kresieb s Majiným príbehom vytvorila z knihy jedinečné umelecké dielo, ktoré ulahodí snáď všetkým vekovým kategóriám. Odporúčam všetkými desiatimi.

1 18.11.2021

Kniha Pamatuj na smrt ma zaujala krásnou obálkou, anotáciou ktorá sľubovala zaujímavý triler z českého prostredia a v neposlednom rade tým, že ju napísal mladý český autor. Českí autori ma totiž bavia a zatiaľ ma (naštastie) žiadny nesklamal.

Hneď ma zaujal už dramatický úvod, ktorý mi trochu pripomínal seriál Supernatural. Vlastne celý príbeh mal tak trochu Supernatural vibe aj keď neobsahoval žiadne fantasy prvky. Dvaja bratia, mŕtva matka, otec, ktorý zasvätil celý život svojej práci aby boli jeho synovia v bezpečí, pátranie na vlastnú päsť, temné tajomstvá a ešte temnejší prípad.

Páčil sa mi autorov štýl písania, odľahčený humor, temnejšia atmosféra a české prostredie, vďaka ktorému príbeh vyznieval autenticky. Občas ma však iritovali niektoré postavy, najmä mladší brat Martin, ktorý bol úprimne na facku (ale mal na to vek, takže to bol iba môj problém) a niektoré konverzácie, ktoré mi prišli trošku neprirodzené. Avšak nepovažujem to za nejaký veľký problém, autor mi to totiž vynahradil napínavou zápletkou.

Najviac ma potešil záver, vraha som síce odhadla dosť skoro, no to, ako sa naňho prišlo plus celé vyvrcholenie knihy bolo super a ja som mala pocit, že sledujem diel nejakej mojej obľúbenej kriminálky :).

4 18.11.2021

Autorovu trilógiu s názvom Nyxia som si zamilovala, pretože obsahovala brutálne nečakané zvraty a aj keď som v nej videla podobnosť s inými dystopickými knihami, pôsobila na mňa veľmi originálne. Vládci popela teda boli pre mňa povinná jazda, pretože keď si raz od nejakého autora niečo zamilujem, automaticky siaham aj po jeho ďalšej tvorbe.

Priznám sa však, že som mala trochu strach, či ma úvod do jeho novej série nesklame, predsa len Nyxia nastavila latku vysoko. Vládci popela ale prekonali moje očakávania a ja sa musím priznať, že ma zaujali ešte viac, ako samotná (mnou donekonečna ospevovaná) Nyxia.

Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu troch postáv. Každá postava pochádza z iného prostredia a má inú motiváciu k tomu, aby sa zúčastnila pretekov na fénixoch (majestátnych koňoch, ktorí sa znovuzrodia z popola). Je to súťaž, ktorú by som mohla porovnať s Hrami o život. V podmienkach je síce zakázané súpera zabiť, ale vážne zraniť alebo otráviť popol súperovho fénixa je dovolené.

Na začiatku spoznávame postavy, prostredie v ktorom žijú a ich spoločenské postavenie. Na prvý pohľad sa teda môže zdať, že je začiatok trošku zdĺhavejší, no je to dôležité na pochopenie nového sveta, ktorý autor vytvoril. Neskôr sa dej rozbehne a nepovolí až do konca. Podobne ako v Nyxii, aj tu na vás čakajú rôzne zvraty, parádne nadupaný dej, postavy, ktoré si rýchlo obľúbite a záver, po ktorom budete chcieť hneď ďalší diel.

Knihu som si veľmi užila a dúfam, že druhý diel bude už čoskoro, pretože ho nutne potrebujem. Dokonca mi ani nevadilo, že jedna z troch hlavných postáv rozpráva svoj príbeh v druhej osobe (a to už je čo povedať, pretože ja du-formu vyslovene neznášam). Autor to však dokázal napísať veľmi prirodzene a k postave sa to dokonale hodilo. Knihu určite odporúčam všetkým fantasy nadšencom.

18.11.2021

Kniha Láska dvoch svetov ma príjemne prekvapila. Čakala som zaláskovanú oddychovku a tú som aj dostala, ale ponúkla mi niečo viac ako len ľúbostný príbeh. Ponúkla mi aj náhľad do inej kultúry. Dozvedela som sa, aké je to pre slovenskú rodinu žiť v Iráne či prispôsobiť sa diametrálne odlišným zvykom a to všetko vďaka veľmi prirodzenému spôsobu, akým autorka tento príbeh poňala.

Láska dvoch svetov je voľné pokračovanie knihy Zákon príťažlivosti, ktorú som zatiaľ nečítala, no po tejto knižke si ju s radosťou zakúpim. Je to jedna z tých kníh, ktoré prečítate na jeden záťah.

V príbehu sa striedali pohľady dvoch hlavných postáv - Sabiny, ktorá prežila detstvo v Iráne a sympatického hasiča Richarda, ktorý sa objavil už v Zákone príťažlivosti.
Autorka má veľmi príjemný štýl písania, vďaka ktorému všetky postavy z knihy ožili. Bolo naozaj jednoduché vžiť sa do každej jednej postavy a prežiť s nimi príbeh plný lásky, zrady , tajomstiev či odpustenia. Navyše prostredie Iránu bolo výborne vykreslené, všetko som si dokázala živo predstaviť. Príbeh sa čítal jedným dychom a nechýbali mu ani dramatické situácie či nečakané zvraty :).

Kniha ma upútala, dojala, nahnevala a rozveselila a ja jej nemám čo vytknúť, možno len to, že mohla byť dlhšia. Po knihe môžu pokojne siahnuť aj tí, čo podobne ako ja autorkinu prvotinu nečítali :)

18.11.2021

Michaela Zamari ma očarila už svojou šéfovskou sériou či samostatným románom Posledný džentlmen, v ktorom sa jedna dejová línia zameriava na to, čím všetkým si autorka musela prejsť, kým jej vydavateľstvo vydalo prvú knihu. V knižke Zákulisie samovydávania sa rozhodla ozrejmiť svojim čitateľom celý proces, ktorým si prechádza autor samovydávateľ.

Ak ste už od autorky čítali nejakú knihu, tak určite viete, že píše prudko čitateľne a Zákulisie samovydávania nie je žiadnou výnimkou. Napriek tomu, že to nie je beletria, číta sa jedným dychom. Je napísaná pútavo, vtipne a jemne sarkasticky a dozviete sa z nej plno zaujímavých informácií, vďaka ktorým nahliadnete "za (samo)vydavateľskú oponu". Od samotného napísania knihy, cez distribúciu, marketing až po financie. Za perfektné spestrenie knihy považujem to, že sa autorka nebála vyspovedať aj iných úspešných slovenských autorov či blogerov, ktorí sa podelili o svoje rady, názory a skúsenosti k danej téme.

Ak ste niekedy premýšľali nad vydaním vlastnej knihy alebo vás len zaujímal celý proces, ktorým si musí autor samovydávateľ prejsť a nedokázali ste sa dopátrať ku všetkým informáciám, je kniha Zákulisie samovydávania určená priamo pre vás. Dovolím si však tvrdiť, že vďaka autorkinmu jedinečnému štýlu písania kniha zaujme aj tých, ktorí sa o túto tému doteraz nezaujímali.

Takže ak hľadáte knižný poklad, ktorý sa dá čítať stále dokola a napriek tomu vás neomrzí, je to práve Zákulisie samovydávania od talentovanej slovenskej autorky Michaely Zamari. Myslím si, že by kniha nemala chýbať v knižnici žiadnemu pravému milovníkovi kníh. Knižka sa stala mojou novou bibliou a rovno sa aj zaradila do môjho zoznamu TOP kníh roka 2020.

18.11.2021