mitko

Příspěvky

Den trifidůDen trifidůJ. Wyndham (pseudonym)

Pri žiadnej z doteraz prečítaných kníh by sa mi nestalo, aby som si počas čítania neustále dával otázky, ako by som v tejto situácii zachoval ja. Hlavne to, či by som ľudom v meste pomohol, aj keď by som sa zachoval asi ako hlavný hrdina. Takýchto morálnych dilem je v knihe oveľa viacej a pekne ukazujú, že stačí otras ľudstva a naše hlboko zakorenené návyky pôjdu bokom. Wyndham tu ukazuje, že na to aby sa stala katastrofa veľkých rozmerov stačí naozaj málo (v dnešnej dobe to platí dvojnásobne) a keď sa stým skĺbi pá neočakávaných situácii (tu v knihe trifidy), môže sa skutočný problém objaviť zrazu inde. V románe je už aj patrne cítiť obavu zo studenej vojny, kde tu hlavne poukazuje na satelity a neistoty zajtrajška. No je tu proste veľa podnetov na zamyslenie. Jedine ku koncu to už začalo strácať tempo, ale vedel to autor kedy uťať :)

07.02.2016


451 stupňů Fahrenheita451 stupňů FahrenheitaRaymond Douglas Bradbury

Tak po druhej knihe prečítanej od Bradburyho som zistil, že jeho štýl písania mi absolútne nesedí (niesom aspoň jediný ako vidím komentáre). Je vidieť,že má veľmi širokú slovnú zásobu, ale prišli mi jeho diela veľmi opisné a zamerané na vnútorné pocity postáv, s pomalým pohybom dejov a s málo dialógov. Aj na knihe sú pre mňa úžasné len dve veci, A to myšlienka, že požiarnici namiesto hasenia ohňov ich zakladajú a potom pozeranie programov v televízii, ktoré ich prehusťujú zbytočnými informáciami a my im to žerieme (písané pred 60 rokmi a na dnešnú dobu to sedí nesmierne). No ale to ostatné šlo úplne mimo mňa, popis sveta bol slabý, ohař moc pritiahnutý za vlasy a ten záver a myšlienka nosiť všetky knihy v hlave no bolo toho už veľa, pri takej krátkej knihe. Oproti knihe 1984 a jeho vízie budúcnosti bol toto slabý odvar.

18.11.2015


Druhá NadaceDruhá NadaceIsaac Asimov

Prvá polovica, ktorá sa ešte zaoberá Mezkom bola zozačiatku fajn, spletité cesty hladania druhej Nadácie, pôsobili dostatočne mysteriózne a nemohol som si byť istý, kto to vôbec hraje na dve strany, ale ten záver mi prišiel veľmi useknutý, na to ako Mezka vykresloval ako dôležitú postavu, sa ho zbavil veľmi rýchlo. Druhá polovica, zas mala pomalý rozjazd a sledovanie plánov v plánoch ďalších plánoch, ma až tak nebavilo, takže tak kniha balansovala na 3 hviezdach, ale koniec tam sa Asimov pochlapil a bolo to nakoniec celkom inak, takže za to že ma tak dokonale splietol tu hviezdičku prihodím, ale aj tak zatiaľ asi najslabší diel.

05.04.2018


SkleníkSkleníkBrian Wilson Aldiss

Od prvých strán my skleník veľmi pripomínal knihu Osada. V oboch sa ľudia nachádzajú v nehostinných podmienkach, kde im príroda usiluje o život na každom kroku. Obidve knižky tiež vynikajú veľkou rozmanitosťou popisov rastlín a druhov, ktoré len vyzdvihujú fantáziu autorov a ja som sa len hltal myšlienkami tieto divoké svety. Ale zatiaľ čo v Osade príroda plnila len úlohu kulisy a dej sa sústredil na hlavné postavy v Skleníku tvorí hlavné jadro knihy, kde ľudia sú len hýbateľom miesta tak, aby Aldiss mohol opísať prostredie na celej zemi (a aj mimo nej). A tu môže spočívať hlavný problém pre veľa čitateľov, ktorý by čakali nejaký väčší dej, dobrodružstvo alebo vývin postáv. Ale keď pristúpite na Aldissovu hru, dostanete výborne opísaný svet, v ktorej sa mu podarilo excelentne vykresliť evolúciu rastlín a živočíšnych druhov, logicky to skĺbiť a ako čitateľ sa len necháte týmto fascinujúcim prostredím unášať.

03.01.2017


NonstopNonstopBrian Wilson Aldiss

Rozhodne zaujímave a netradičné scifi, kde Aldiss výborne popísal napätú atmosféru lodi posiatej džungľou. Začiatok bol síce ťažší na čítanie, kvôli nie zrovna sympatickým hlavným protagonistom a jednoduchosti kmeňa ale akonáhle sa vydali na púť, začal autor pomaly objasňovať okolnosti ich života (veľmi pomaly) a po príchode do cieľa to už začal na nás sypať a od knihy sa už nedalo odtrhnúť. Pointa bola dobrá (nie zas niečo, čo by ma prikovalo do stoličky) ale menším logickým kiksom sa tam aj tak nedokázal vyhnúť, ale ta atmosféra bola vynikajúca a hlavne je z toho cítiť poctivé nostalgické scifi.

10.09.2016


40 dní pěšky do Jeruzaléma40 dní pěšky do JeruzalémaLadislav Zibura

Ladislavov humor naprieč celou knihou bol ľahko ironický a optimistický. Vďaka nemu sa jeho cesta zdá byť ľahšia ako v skutočnosti bola. Najviac ale čo som si z knižky odniesol bolo správanie sa obyvateľov Turecka a Izraela ku Ladislavovi. Ich pohostinnosť mi prišla už vskutku nereálna a tak-nejak sa nepodobá na tú ako nám ju prezentujú tunajšie média. A schválne ako by sme sa ku nim zachovali my ? :)

11.10.2016


Tři muži ve člunuTři muži ve člunuJerome Klapka Jerome

Kniha o jednoduchom deji, ktorý slúži len na to, aby boli popri ňom rozprávané vtipné zážitky našich troch (štyroch) hlavných protagonistov. Niektoré boli veľmi usmievavé, človek sa v nich dokáže aj nájsť, iné boli slabšie. Čo ale u mňa najviac zráža hodnotenie boli popisy prostredí a histórie miest kadiaľ plávali a tiež niekedy umelecké opisy noci a iných vecí, vôbec sa mi tam nehodili a spomaľovali už dosť tak pomalý dej. Ale som rád, že sa tá kniha veľa ľudom páčila, určite si to zaslúži.

03.01.2017


CestaCestaCormac McCarthy

Knižka je známa vďaka svojej odlišnosti od ostatných. Zatiaľ som nečítal žiadnu inú, ktorá by bola písaná takouto zámernou depresiou. Depresiou ktorá sa tiahne až do konca knihy a nedáva tu nikde priestor na nádej alebo zlepšenie. Sú tu veľmi jednoduché konverzácie, dej plynulo skáče medzi minulosťou a prítomnosťou a hlavne cesta je to veľmi osamelá a sklúčená, kde len sledujeme zháňanie potravy a všadeprítomný rozklad spoločnosti. Ano aj takto sa dá napísať postapokalyptická kniha.

26.01.2017


Konec civilizaceKonec civilizaceAldous Huxley

Najväčšie prekvapenie knihy je určite jej rok vydania. Vyrábanie ľudí cez skúmavky je dnes aktuálna téma (kde o tom v roku 1932 mohli mať len potuchy) a taktiež popísaná spoločnosť, ktorá balansuje na hrane utópie/antiutópie. Ľudia v spoločnosti sú stále šťastní, netrpia chorobami, starobou, majú prácu ktorú milujú, na horšie chvíle je tu soma, nie je žiadna kriminalita, žiadna žiarlivosť a hlavne režim sa nechce nepohodlných ľudí zbavovať (ako napr. v 1984, kde je prudká totalita), ale proste len chce aby boli stále šťastní. Samozrejme niečo pre to museli aj obetovať. A to hlavne pocity, ako lásku, vedu a taktiež aj náboženstvo. Len predestinovaný ľudia si to neuvedomujú a preto nevedia čo stratili. Tu je pre mňa hlavná otázka, či by som chcel svet neobmedzeného šťastia.

Ku knihe, prvá polka je vážne vynikajúca (niekde aj ku 5 hviezdičkám), popísaná predestinácia a myslenie ľudí a spoločnosti ako jedného bola fascinujúca. Ale autor podľa mňa trestuhodne zahodil nápad. Akonáhle sa tam objavuje divoch, ktorý ma reprezentovať starú (našu) spoločnosť a sledovať rozkol medzi oboma, začne sa tam priveľmi citovať (Shakespearea a moc mi to tam nezapadalo) a hlavne veľmi písať o náboženstve, ktoré tam dostalo veľmi veľa priestoru a myšlienka bola len jednoduchá. A posledné strany, kde divoch sa už len samoúčelne sebatrýzni, už kniha balancovala aj okolo hodnotenia odpad, čiže priemer 3*. Škoda potenciálu.

04.10.2015


FrankensteinFrankensteinMary Wollstonecraft Shelley

No jo romantizmus v najsilnejšej podobe, o zostavovanie monštra tu vôbec nejde a je to tu len na pár stránkach (najviac ma prekvapilo, že neožil po zásahu bleskom, ako to je asi u všetkých filmových verzií), čo ale autorku veľmi zaujímalo bolo, ako veľmi bude Frankenstein trpieť počas zvyšku knihy, kde sú veľmi často rozoberané jeho smutné myšlienky, ako len trpí za všetko čo mu ten výtvor spôsobil. Filmy si teda zobrali všetko dobré čo kniha mohla ponúknuť a na ostatné sa vykašlali. Čím spravili dobre, ale potom veľa ľudí bude sklamaný z knižky v očakávaní niečoho podobného ako ja.

06.01.2018


Simpsonovi: SimpsorámaSimpsonovi: SimpsorámaBill Morrison

Seriálových Simpsonovcov som veľký fanúšik, ale ku prvému komiksu som sa dostal až vďaka časopisu Pevnost. No čo povedať, myslím že televízia im svedčí oveľa viac. Komiks nedokázal zachytiť charaktery postáv až tak dobre, neprispievali tomu ani to, že väčšina príbehov bola veľmi krátka.. Ale zas páčilo sa mi že, vďaka dabingu má človek už tak pospájané hlasy s tými postavami, že si ich pri čítaní predstavuje.

30.10.2018


Tři stigmata Palmera EldritcheTři stigmata Palmera EldritchePhilip K. Dick

Druhá kniha od Philip K. Dicka, ktorú som čítal a ja musím opäť za plný počet. Autor dokáže brilantne udržať tempo celej knihy, počas ktorej nám podsúva aj kopec filozofie o náboženstve, psychike človeka o jeho vývoji. Opisuje tu veľa zaujímavých vecí a tou najlepšou je bezosporu droga Can-D. Neviem či z vlastných skúseností, ale ten opis jeho použitia a účinkov bol skvelý, nápad so zakomponovaním súprav bol geniálny až som sa vôbec nedivil kolonistom, keď ho brali (bral by som ho aj ja :D ). No a keď sa do toho pridala aj droga Chew-Z, vznikol z toho taký prepletenec, vďaka ktorému si nikto nemôže byť istý či je to realita alebo iný paralelný vesmír. Vidím v tom určitú paralelu s Blade Runnerom, kde tiež neviete kto bol skutočný človek a kto nie. A takto prebieha takmer celý román, počas ktorého sa nabaľujú ďalšie a ďalšie paralelné svety, minulosť, budúcnosť (človek si až spomenie na film Inception). No vďaka Eldritche za psychedelický zážitok.

04.12.2015


Útok na pekárnuÚtok na pekárnuHaruki Murakami

Knižka je to spravená pekne, no ale ten obsah...nemám na to asi predstavivosť :D

11.11.2018


Finální říšeFinální říšeBrandon Sanderson

Nádherný príklad toho, prečo knihy tak milujem. Človek ich začne čítať a zrazu sa ponorí do úplne nového sveta. Sveta tak zázračného, že by tak chcel byť. No nenarážam teraz na to, že Sanderson tu opísal depresívne prostredie, chudobný ľud je pod útlakom tyrana a len vysoká šľachta si užíva bohatého života, aj keď sú medzi nimi samé intrigy. Nie narážam na svet, ktorý je opradený starými mýtmi, žijú tu rôzne divoké zvery, ľudia sa tu môžu narodiť s darom allomancie a priateľstvo tu je silnejšie puto ako nenávisť. S allomanciou sa tu autor pohral veľmi dobre, vymyslel pre ňu rôzne pravidlá a hlavne nezabudol ani na fyziku, ktorá je pri bojoch veľmi často využívaná. Každá z postáv má odlišný charakter, Ham ako filozof, Sazed múdry učenec, Breez starý lišiak, Vin stále nedôverčivá ale nebojácna. No ale zo všetkých som mal aj tak najradšej Kelsiera, vždy optimistického hrdinu, ktorý sa nebál ísť ani cez mŕtvoly a z každej situácie sa vedel dostať. No kniha za jasných 5* kvôli prepracovaného svetu a príjemnému úniku od reality.

21.02.2016


Elon MuskElon MuskAshlee Vance

Prvýkrát som o Elonovi Muskovi počul, keď som zistil že je CEO firmy SpaceX. SpaceX je firma ktorá po dlhých rokov rozvírila stojaté vody v kozmonautike, keď ako prvá súkromná firma dokázala vyniesť náklad do vesmíru. V súčasnej dobe patrí ale taktiež ku najviac dynamickej firme na poli kozmonautiky, ktorá chce vytvoriť dostupné lety do vesmíru aj pre bežnú spoločnosť. V súčasnej dobe už dokážu pristáť ich prvé stupne rakiet, čo v budúcnosti zníži náklady na dopravu do vesmíru. Iné firmy len krútili hlavou a považovali Muska za blázna, keď hovoril o svojich plánoch a zakladal SpaceX, ale ku dnešnému dňu už o ňom hovoria ako o vizionárovi, keď sa mu to všetko podarilo a ja už čakám len na chvíľu, kedy zrealizuje svoje plány o Marse...

Kniha je písaná naozaj dobre, preberá sa tam jeho detstvo a pokračuje jeho odletom do Kanady, kde začal novú etapu života na univerzitách a neskôr založením Zip2, PayPal a neskôr SpaceX a Tesla. Všetko je to písané v šialenom tempe, kde sa na Muska valili len problémy z každej strany, ale on svojim spoločnostiam veril a išiel až do maximálneho rizika, kedy nič iné ako stres nepoznal a z každej strany ho bombardovali bulvár, neprajníci, ale aj veľké spoločnosti ju hádzali polená pod nohy. Postupom času (zlom nastal asi po prvom úspešnom štarte rakety Falcon 1), začali ľudia jeho firmám veriť a on dokázal obe firmy stabilizovať.

Čo sa týka osobnosti Elona Muska, kniha ho opisuje z oboch strán. Na jednej požaduje od svojich zamestnancov úplnú oddanosť a zanietenie pre prácu, kde osobný život musí ísť bokom a pracovať 16 hodín denne počas celého týždňa je u neho bežné. Nepozná slovo nemožné a chce aby dokázali veci na hranici nemožného. Nevadí mu nahučať na nich len za účelom zvýšenia ich motivácie a nerobí mu vyhodiť ľudí, ktorý pre neho pracovali aj 10 rokov a patrili ku najlepším za nejakú banalitu. Na druhej strane ale aj on je práci neskutočne oddaný, pre firmy spraví čokoľvek čo je v jeho silách a aj za ich hranicou. Z ľudí dokáže dostať to úplne najlepšie a každý problém sa snaží vyriešiť. A to všetko za účelom pomôcť ľudstvu v jeho prežití....

22.07.2016


Dlouhý pochodDlouhý pochodR. Bachman (pseudonym)

No neveril by som, že ma takto jednoduchý koncept bude baviť až do konca, ale King dokázal udržať pozornosť a napätie počas celej knihy. Túžba vedieť kto vypadne ďalší, akým spôsobom a aký to bude mať dopad na psychiku ostatných ma nútilo neustále čítať ďalej. Ale zas nachádza sa tu aj veľa nedostatkov. Spoločnosť tu nieje moc dobre vysvetlená, nie je tu nič vysvetlené o vzniku, potrebe dlouhého pochodu, nie je poriadne popísaná dystopickejší charakter sveta ( kde bolo len naznačené, že len za blbé reči voči spoločnosti si odvedený preč), taktiež motivácia viacerých postáv bola dosť slabá, keď sa len tak rozhodli že to vyskúšajú (pri šanci 1:100 že prežiješ, by človek čakal trocha viacej), ďalej taktiež na to že to je najsledovanejšia udalosť sveta akoby média ani neexistovali, pár rozhovor a to je všetko, aj ľudí to zaujímalo len na konci. No ale čo ne najtrestuhodnejšie na tejto knihe je jej koniec, kde na posledných 20 stranách knihy zabije najviac chalanov aj keď počas celej knihy umierali len veľmi pozvoľna, akoby to fakt chcel už rýchlo ukončiť a hlavne posledný súboj bol veľmi rýchly no a víťazovi sa rozhodlo doslova v poslednom odstavci a bol koniec.

29.08.2016


UbikUbikPhilip K. Dick

Knihy od Dicka by sa dali ľahko spoznať aj keby nebolo na nich jeho meno. Paranoidné svety v každej jeho knihe, aj keď vždy trocha odlišné sú jeho hlavným znakom a je to najväčšia vec čo ma na jeho dielach fascinuje. Nejednoznačnosť reálneho sveta, vytváranie nových v ktorých je hlavný hrdina stratený rovnako ako vy nedokáže popísať iný autor lepšie. Ale v tejto knihe mi prišiel Dick troška riedený. Myšlienka moratórii mi prišla veľmi dobrá taktiež aj využitie psychotikov, ale keď už dôjde na rozpoltenie reality, tak nám dáva Dick až trestuhodne veľa indícií, čo je skutočnosť a čo nie. A aj keď tam dáva pár falošných návnad, pocit stratenia sa v realite a príbehu nenastáva. Prekvapil ma aj dosť logický koniec, kde sa všetko nakoniec vysvetlí (no teda až na posledné 2 strany, ale tie v dnešnej dobe už moc nefungujú), čo mi tiež prišlo na Dicka dosť nezvyklé, keďže v iných jeho knihách má človek po dočítaní toľko otázok ako v strede knihy. V poslednom rade by som aj trocha vytkol svet v ktorom blúdili hlavný hrdinovia, neprišiel mi až tak zaujímavý aby ma to nútilo stále čítať, sústredil sa tu moc na opis prostredia, ktorý veľakrát nebol tak dôležitý.
Ale je to stále Dick, má to jeho rukopis, je tu všadeprítomná paranoia, len vie to aj lepšie..

20.11.2016


Nadace a ŘíšeNadace a ŘíšeIsaac Asimov

O trocha lepšie ako jednotka. Môže za to jednak fakt, že sa tu odohrávajú 2 príbehy, kde dej Asimov mohol viacej rozviť a prišlo konečne aj trocha na postavy. A za druhé je kniha poňatá trocha viacej dobrodružne a politika aspoň trocha ustúpila. Vedecká stránka sa tu moc nerozoberá, čo nieje na škodu a my si môžme len užiť tento výlet pomedzi rôzne nové aj staré planéty. Zatiaľ čo v prvom príbehu tu Nadácia stále vystupuje z pozície predurčenia víťazstva a neprinieslo moc toho nového oproti minulej knihe, len to ukázalo momentálnu mentalitu ľudí na Nadácii. Druhý príbeh už bol odlišný a určil smer uberania príbehu. Mezek bol rozhodne osviežujúci element a aj keď sa celková zápletka dala odhadnúť ľahko (možno aj autorov zámer), ale vďaka tempu a popisu rôznych situácii na planétach som si to užil aj tak.

24.02.2018


Čas mrtvýchČas mrtvýchJiří Kulhánek

Čas mrtvých radím medzi najlepšie diela Kulhánkovej tvorby. Prvá kniha je nabitá toľkou akcie, ktorú som v žiadnej inej knihe ešte nečítal. Hrdina sa dostáva z jednej nebezpečnej situácie do druhej a kniha vám nedá vydýchnuť. V druhej polke tempo padá hlavne kvôli príbehu, čo nepokladám za zlé, stále to bolo zaujímavé a končí to opäť potokmi krvi :). Kulhánek ani tu nemení štruktúru svojich diel, antihrdina s nadľudskými schopnosťami ktorého prenasledujú nepriatelia ešte s nadľudskejšími schopnosťami, predierajúc sa cez potoky krvi nevinných a nezabúda tu samozrejme ani na nežnejšie pohlavie. Jediné čo by som trocha mohol vytknúť sú okamihy, kedy sa hlavný protagonista vždy veľkou náhodou alebo šťastím dostane zo zlej situácie ( a tých tu je), v iných dielach býva autor zväčša kreatívnejší. Ale aj tak je to pecka a pokračujem hneď na ďalší diel.

31.10.2014


StalkerStalkerArkadij Strugackij

Prvé prekvapenie bolo zistenie, ako je kniha ľahko a čitelne písaná. Poznajúc film, som čakal prudko filozofické dielo. Druhé prekvapenie originálnosť, takto som sa s príchodom mimozemšťanov teda nestretol, výborne tu bola nastienená teória ich príchodu, ktorá korešponduje so starším názvom knižky. Pasáže, ktoré sa odohrávali v pásme, boli napísane veľmi pútavo, atmosférický a mysteriózne, rovnako všetky veci donášané z pásma. Prostredná časť zas najviac ukazuje ľudstvo, ako druh, ktorý spraví biznis naozaj zo všetkého. Pre mňa záver najslabšia časť, kde sa moc zameriavajú na hodnoty človeka a vyfučalo mi to do prázdna.

18.11.2015


Vládci z nebesVládci z nebesJohn Brosnan

Obrovské prekvapenie, neznáma kniha od pre mňa neznámeho autora a radím ju medzi to najlepšie čo som čítal. Minimálne Post-apokalyptické scifi som lepšie ešte nečítal. Príbeh záčina vo feministickej osade, pokračuje na vzducholodi, kde je veľký šovinizmus vrchnej vrstvy a končí stretom s národom ešte s väčšou nadradenosťou. Najviac ale čo ma zaujalo, je opísanie prostredia sveta. Autor tu prechádza z plynulého deja, do pasáži, kde rozpráva postava Milo, dejiny sveta a vysvetľuje aj genetiku a politické vyhrotenia v minulosti. Hlavne tieto pasáže sa mi páčilo najviac, autor to podal veľmi pútavo a fascinovalo ma, že v dnešnej dobe veda nieje tak ďaleko, aby sa niektoré veci stali aj skutočnosťou. V tejto dobe, už väčšina ľudí je genetický modifikovaná. Vďaka pokrokom vedy, dokázali zmeniť genóm človeka, a tak dokázali zlepšiť imunitu človeka, zničiť niektoré choroby, rakovinu, telo sa rýchlejšie hojí, dokázali odstrániť depresie, modely super štandard sú spravené tak aby sa dožívali 200 rokov a potom zomrú rýchlou a bezbolestnou smrťou, jedine tí najvplyvnejší a najbohatší (ako to býva všade), dokázali stať sa nesmrteľnými. Okrem toho sa tu autor dosť drží aj fyziky a všetky tie prístroje pôsobia viac reálne.
Ďalšie veľké plus je postava Mila, s takou som sa nestretol ešte v žiadnom románe, fandím mu veľmi, aj keď ešte človek ani nevie na akej je strane, ale jeho chladnokrvnosť a racionálnosť je dokonalá. Jediné čo mi na knihe trocha prekážalo bola hlavná postava, ktorá kde bola tam ju len museli zachraňovať a rozumu tu veľa nepobrala. Ale vnímam to tak, že v ďalších dieloch dôjde k jej pretransformovaniu a z malej naivky sa stane neohrozená hrdinka.

06.08.2015


Bůh strachuBůh strachuJan Hlávka

Je to pre mňa prvý diel z tejto série, ktorý som prečítal a preto je moje hodnotenie nižšie. Príbeh bol zábavný so sympatickými postavami, ale bola to len taká jednohubka. Je veľmi pravdepodobné, že som nepostrehol kopec narážok, ktoré súviseli s minulými dielmi alebo teda celou sériou a taktiež som si dobre nevedel vyskladať rôzne vzťahy medzi postavami a tiež svetom, preto sa vtom viac nájdu čitatelia, ktorý majú za sebou viacej dielov.

20.11.2016


Vánoční říšeVánoční říšeJ. Hill (pseudonym)

Dosť príjemné počteníčko, hororové ledva ledva, za to s príjemne šialenými hlavnými postavami a záporákom, ktorý to svojim spôsobom myslí dobre. Joe Hill sa asi miluje rozpisovať lebo veľa situácii tam bolo zbytočne písaných dopodrobna, čo len zbytočne naťahovalo knihu. Čítalo sa to dobre, ale že by mi okrem zábavy dala ešte niečo navyše to nie...

13.04.2017


Blade Runner – Sní androidi o elektrických ovečkách?Blade Runner – Sní androidi o elektrických ovečkách?Philip K. Dick

Sní androidi o elektronických ovečkách? Názov knihy, ktorý dobre odráža jeho myšlienku. Dick tu vykreslil svet, temný, atmosférický, zahalený do rádioaktívneho prachu. Hlavný hrdina, Deckard je lovcom androidov, ktorý doteraz nemal problém z ich zabíjaním. Ale po udalostiach čo sa v knihe odohrajú, začína cítiť aj empatiu ku nim, čím chce autor poukázať, kde je ta hranica, kedy sa jedná už o ľudskú bytosť, aj keď je zložená z umelých tkanív. Ich hlavný nedostatok spočíva v neschopnosti cítiť empatiu, na tom je založený Voigt-Kampffův test empatie, ale aj tu sa ukazuje, že nie vždy môže byť dostatočný a je teda možné spoľahlivo ich identifikovať, keď ich vývoj sa posúva míľovými krokmi. Ďalším zaujímavým nápadom je tam vykreslenie náboženstva v podobe mercerismu, kde ľudia zdieľajú pocity a aj keď sa neskôr ukáže jeho skutočný pôvod, ľudia (tak ako v dnešnom živote) na to nepotrebujú dôkazy, proste keď to slúži, nebudú sa toho vzdávať.
Počas celého čítania ma pohlcovala atmosféra knihy, fascinovali ma jej myšlienky a dej, pri ktorom si nieste ani istý kto je android a kto nie ma sprevádzal až do konca. Jasných 5* a teším sa na ďalšie knihy.

04.10.2015


Planeta opicPlaneta opicPierre Boulle

Jedna z mála kníh pri ktorej mi uškodilo, že som videl prvý film. Tak už potom koniec ale aj postupné jeho odhaľovanie nemá takú silu. Ale na tú dobu, kedy vyšla to muselo byť veľmi prekvapivé. Boulle dával pekne do paralely správanie opíc na Sore a ľudí na Zemi, kde porovnával zamestnania a správanie. Nezaškodilo ani trocha sebareflexie, hlavne pri návšteve ústavu, kde si určite veľa z nás hovorilo, aké nehumánne pokusy robia opice na ľudoch, ale niečo také podobné robíme aj my na Zemi. Jediné čo mi viac vadilo na knihe bol štýl jej písania, snaženie sa o denníkovú formu, kde veľa pasáži bolo napísaných skokovo a neriešili sa tam dosť veľké detaily, čo je ale zas výhodou, že kniha nieje dlhá a tempo neupadáva. A taktiež občasné správanie hlavnej postavy, kedy bol veľakrát súťaživý ku ostatným ľudom a ľahko sa podriaďoval primitivizmu, autor asi chcel ukázať, že kultivovanému človeku stačí malo na to aby odhalil svoje primitívne korene, ale neverím že takto málo :)

04.02.2016


Utiekol som z OsvienčimuUtiekol som z OsvienčimuRudolf Vrba

Bol som príjemne prekvapený, keď som zistil, že kniha sa zameriava skorej na fakty ako na emocionálnu stránku života v tábore (aj keď po tých zážitkoch to muselo byť ťažké). Rudolf Vrba bola silná osobnosť, má môj obdiv, že už po príchode do tábora myslel na to ako utečie a myšlienky sa napriek všetkým okolnostiam nevzdal, nevzdal to psychicky ani fyzicky a čakal len na vhodnú príležitosť. Najviac ma ale asi prekvapilo, to koľkokrát sa mu vďaka šťastiu podarilo ujsť pred smrťou. Taktiež jeho útek nebol veľmi plánovaný a komplikovaný ale skorej sa chopil len príležitosti (pri úteku mal taktiež veľa šťastia, až mi niekedy vyskakovalo na mozog, že to chcel tak osud). No a celkovo jeho výpoveď židom bola tiež kapitola sama o sebe.

10.09.2016


Archa zrůdArcha zrůdPavel Fritz

V arche zrud sa nachádzajú poviedky rôznych žánrov. Prejdeme si od vesmírnych dobrodružstiev s objavovaním nových rás a stretom s neznámim cez cestovanie do minulosti, bojom v stredoveku s nadprirodzeným (dokonca sa tu stretneme aj s Bohom) až cez atmosfericky ladené hororové poviedky. Velice chválim autora za to, že snáď každá poviedka obsahuje zaujímavú pointu a taktiež za rôznorodosť obsahu poviedok, kde som sa pri každej ďalšej mohol tešiť na zaujímavý svet. Najlepšie poviedky mi prišli To, co milovalo Arthura Brookse - výborná komorná atmosféra s dobre popísanou entitou. A potom ešte poviedky Záhrada slepcu s veľmi dobrou pointou. Naopak nezaujali poviedky ako Konkurz na Boha a Poklad Černého Lombarďana.

03.11.2016


GatewayGatewayFrederik George Pohl Jr.

Gateway sa umiestňuje v rebríčkoch najlepších sfi-ci kníh na popredných miestach, a tak ako milovník tohto žánru som sa na neho patrične tešil. Anotácia ku knihe taktiež sľubuje nevšedný zážitok, kde sa budú objavovať nové svety a technológie pri dobrodružných výpravách. Tešil som sa na autorovu predstavivosť v tomto ohľade. No ale pre čítaní knihy mi prišlo ako keby ten svet, to objavovanie Heechov bola len veľká kulisa, slúžiaca len na testovanie psychiky hlavného hrdinu, no a jeho problémy boli veľmi....zaujímavé. Sedenia u psychorobota boli pre mňa v 80 % zbytočné a trápil som sa pri ich, pri tých omáčkovitých rečiach.

Druhá línia bola aspoň trocha zaujímavejšia, ale to cestovanie mi prišlo veľmi odbité, o Heechoch sme sa tu nič nedozvedeli (aj keď to asi kvôli priestoru v ďalších knihách) a väčšinu času tu sledujeme moralizovania hlavného hrdinu a jeho spanie so ženskými (no dobre trocha aj s chlapmi). Takže zatiaľ by som hodnotenie videl na slabšie 3*.

No ale kto by to bol povedal, že nakoniec najväčšie prekvapenie príde v mojej najnenavidenejšej časti knihy a to u sedení u psychiatra, kde od incidentu teplomera sa to zrazu otočí na silnejší emocionálny zážitok a ta posledná kapitola.. no bol to dosť prekvapenie, ktoré som v hlave ešte chvíľu mal..čo zdvihlo hodnotenie na 4*.

01.12.2016


Měsíc je drsná milenkaMěsíc je drsná milenkaRobert A. Heinlein

Heinleinov štýl tu je cítiť na kilometre ďaleko, je to ukecané, satirické a hlavne dosť rozvláčne. Začiatok knihy dokáže navnadiť, atmosféra mesiaca a doba pred revolúciou sú ešte svižné a takisto koniec knihy, keď sa už láme chleba zaujme čitateľa. Ale ten stred, no je vidieť že Heinlein proste miluje popisovať svoje myšlienky a snažil sa za každú cenu vtedy šokovať. Táto časť je skoro celá iba o politike, kde teda sa svoji názormi triafa inokedy mieri úplne mimo. Taktiež ta ich myšlienka rodín na mesiaci bola pre mňa už dosť pritiahnutá za vlasy. Zem tu je tiež popísaná ako diktátor, ktorý nemá poriadny rozum (ani vojenskú silu), ale pre účel románu sa to ešte dá odpustiť, lenže po prečítaní zistíte, že kniha vám nič nedala, väčšiu časť ste sa nudili a len parkrát sa človek zasmeje nad politickou situáciou a Mikom. Lepšie ako 3 dať nemôžem.

05.02.2017


NadaceNadaceIsaac Asimov

Prvá kniha zo série sleduje založenie Nadace a jej rastúci vplyv na okraji galaxii počas približne 200 rokov. Postupne tu sledujeme jej vývoj v piatich príbehoch, kde v každom sa rieši kríza Nadace. Krízy sú to všetko politické, kde hrozí vojna proti Nadaci a do toho sa pridáva faktor, že všetko už bolo dopredu vypočítané a zahrnuté v plánoch zakladateľa Hariho Seldona. A tu prichádza aj pre mňa zaujímavý rozkol, budúcnosť Nadace je pevne daná a všetky prekážky, ktorým bude čeliť sú už v pláne zahrnuté. Niektoré hlavné postavy o tom vedia a tak stoja veľakrát pred problémom, či majú niečo aj podnikať, keď vedia že Nadace aj tak ďalej prežije. Všetky poviedky sú politické, ale Asimov vždy písal ľahším štýlom, takže sa v tom nestratíte.

Jediné čo ma trocha sklamalo bola vedecká stránka knihy, v roku písania bola atómová energia ešte v plienkach a Asimov si asi myslel, že nakoniec týmto smerom sa ľudstvo vyberie a všetko bude založené na tejto energii. Je to hold pri scifi veľká neznáma, ktorým pokrokom sa ľudstvo bude vyvýjať

20.02.2018


1