JohnMiller komentáře u knih

Zdieľam väčšinový názor úžívateľov na Databazeknih.cz. Táto časť sa aj mne páčila podstatne viac ako predošlá. Hoci nasledovné sú pre mňa ešte o niečo lepšie, ten rozdiel tkvie v tom, že Krst ohňom je viac koncipovaný v takej tej najjednoduchšej možnej, až by som povedal, že triviálnej fantasy šablóne, ktorá funguje u čitateľov-poslucháčov v rámci konceptu hádam od doby Homéra. A to je jednoduchá a priama cesta postáv z bodu A do bodu B. Viem, že to znie skôr ako kritika ale vôbec to tak nie je. To, že sa v sérií vytvorila skupina rôznych zaujímavých postáv (zaklínač, bard, upír, trpaslíci atď) a snažia sa prejsť cez frontovú líniu, je jedna z najlepších častí celej ságy. Je to jednoduché, účelné a bavilo ma to. Cez tie strany som preletel ako výchor.

4 21.09.2023

Dejiny písané Rímom bolo moje prvé stretnutie s Vojtechom Zamarovským. Tento slovenský autor literaúry faktu ma veľmi príjemne prekvapil. Tento kúsok sa mi páčil až tak, že som si v momente zadovážil aj iné jeho práce.
V tejto knihe nám predstavuje stručne, ale veľmi pútavou formou 1000 rokov histórie starovekého Ríma. Od pádu Tróje až po posledného cisára.
Kniha nezachytáva iba príbeh vládcov ktorý sa svojim obsahom dá prirovnať ku Hrám o tróny, (intrigy, konflikty, spolupráce to všetko je pútavé v takom rozsahu, ako by to písal dramatik. Keďže však ide o realitu, zážitok bol o to intenzívnejší) ale ako koncept nám chce priblížiť aj bežný život v tejto ríši. Sociálne prvky, myslenie, kultúra, demografia, architektúra, hodnoty, postoje, morálka. Autor pracuje s neskutočným množstvom dobovej literaúry ku ktorej sa takisto rád vrátim.
Táto knižka má tú výhodu, že sa v podstate dotkne každej témy Starovekého Ríma a záleží na čitateľovi, či v bádaní disciplíny ktorá ho zaujala bude pokračovať ďaľej výberom vhodnej literatúry (zoznam použitej literatúry na konci je pestrý).
Jediné čo mi na tejto knižke prekážalo, ale to je v podstate dané dobou, (1967) je až príliš časté parafrázovanie a citovanie známeho dua Marx a Engels. Chápem, že doba nepustila a Marx aj Engels písali o Ríme, o rodine a a ich nekonečných triednych bojoch a netvrdím, že všetko čo napísali je absolútne milné ale na môj vkus tu toho bolo až priveľa. No používal aj veľa "západnej" literatúry, takže je to pre mňa dostatočne objektívne.

4 09.07.2023

Je až zarážajúce ako sa mohli takéto hrozné myšlienky stať tak populárne, že ho nasledovali mnohé veľmoci sveta. Kniha obsahuje zopár stránok v ktorých sa vyhýba najdôležitejším spoločenským otázkam a dokonca ich úboho a drzo označuje ako absolútne nepodstatné veci.. Tam kde Marx a Engels svoje myšlienky nedokážu sformovať a tím pádom ani reagovať na chúlostivé spoločensko-kultúrno-ekonomické otázky relatívne dobre znejúceho teoretického sveta socializmu, tam Hitlerov MEIN KAMPF Adolfa Hitlera bohužiaľ boduje a jeho podporu myšlienok v historickom kontexte dokážem pochopiť. Áno, nepopieram že spravodlivý svet kde má každý rovnaké právo a rovnaké možnosti znie dobre ale v praxi sa to v konečnom dôsledku ukázalo ako nerealizovateľný nápad ktorý dopadol tak ako dopadol. Ľudia mali, majú a vždy budú mať potrebu naplňovať svoje túžby cez vlastný súkromný majetok. Je to prirodzená ľudská vlastnosť ktorú v blízkej budúcnosti nič nezmení. Lebo to sme my. Čo je však pozitívne na tomto diele, je to, že sa tu nenachádzajú číro-číre výmysli alebo manipulácie (ako v Mein Kampfe napríklad) alebo som si ich nevšimol. V podstate všetky spoločenské ideje a udalosti ktoré s atu nachádzajú, sa viac menej tak stali, akurát duo Marx a Engels berú vždy všetko z negatívneho hľadiska.

4 01.10.2014

Po prvej časti Temnej veži ma Čaroděj a sklo zaujal najviac. Ani nie tak po pri čítaní ako po prečítaní celej knihy . Zaujímavý fenomén ktorý sa mi deje iba u Lovecrafta. Je to úplne iná liga... iný šport. No nechcel som si priznať že by nejaká "romantická slátanina" bavila. Tu som sa však musel pred svojou predpojatosťou Kingovi skloniť. Skoro celá kniha sa odkláňa od hlavného príbehu cesty k Temnej veži a zabýva sa mladým Rolandom tesne pred pádom jeho ríše. Plno zaujímavých rozvinutých charakterov ktoré ma zaujali oveľa viac ako hlavné postavy celej tejto knižnej série... Perfektná tragédia spájajúca scifi, western, mysteriózno a horror.

4 19.03.2014

Čierny obelisk je zatiaľ jediný román od Remarka, ktorý si ma úplne nezískal - teda je dobrý ale nedojal ma natoľko ako napríklad: Na západe nič nové, Noc v Lisabone alebo Tiene v raji.

Téma hyperinflácie Nemecka, ktorá sa odohrala v období po prvej svetovej vojne, tu bola zachytená - podľa môjho názoru, dôveryhodne (hoci o téme nemám nejaké extra poznatky) - to jest, že popri faktoch a historických skutočnostaich tu máme aj praktické ukážky toho, akým spôsobom táto šialená inflácia ovplyvňovala každodenný život obyčajných, prostých ľudí. Bolo tu zachytených mnoho situácií, ktoré boli odprezentované cez viaceré vedľajšie postavy. No mal som z toho pocit, akoby som nahľiadol pod pomyselnú pokrievku, a obsah v hrnci som neochutnal.

Čo si môžeme všimnúť je aj to, že je tu veľmi decentne zachytená frutrácia, pocit nespravodlivosti a ostatné negatívne prvky obyvateľov, ktorí - ako vieme, pripravili a uľahčili Hitlerovi a Národnému Socializmu vzostup ktorý vyvrcholil druhou svetovou vojnou.

Hoci dej primárne zachytáva každodenné útrapi mladíka pracujúceho v pohrebníctve, postavy s ktorými komunikuje predstavujú celú škálu rôznych vlastností, ktoré vdychujú prostrediu život. Máme tu veteránov prvej svetovej vojny, prostitútky, kňaza aj psychiatra, mníšky aj pacientov, podnikateľov aj nezamestnaných, úspešných aj samovrahov. Proste celú sériu príbehov, v ktorom sa menili hodnoty zmenou kurzu ich meny.

No zdalo sa mi, že som ich sledoval s odstupom, nie priamo ich optikou. To ma troška zamrzelo, no problém môže byť aj vo mne, nie len v románe.

3 18.12.2023

Ak by som nemal všetkých 5 častí v jednom zväzku, asi by som sa nedonútil dočítať sériu dokonca. Rovnako ako Kroniky Narnie - ma každá časť bavila menej a koniec - teda posledná časť, bola už iba ako nútená jazda. Nehovorím, že nápad z alternatívnimy vesmírmy nebol super, ale úprimne - mňa to už nebavilo.

3 28.11.2023

Mňa si tento román nezískal. Hoci verné opisi prostredia svojho času určite nadchly nejedného čitateľa, ktorý nechodil ešte každý rok na dovolenku k Chorvátskemu pobrežiu, a ani zo sociálneho prostredia som nemal pocit, že by bolo vymodelované umelo, avšak - zdá sa mi, že to čo chcel Kukučín povedať, nie je úplne v poriadku.

To, že naivná - rýchloplanúca - láska nemá dostatok síl na to aby prelomila bariéry sociálnych tried a tradícií, tomu ešte dokážem porozumieť, ale to, že to Kukučín znormalizoval - teda myslel, že je to správne, má to tak byť a v inom prípade by to uškodilo tradícií, rodinám, takže dedičstvo, ktoré sme dostali od rodičov do vienka nie je možné zmeniť a je zbytočné sa o to čo i len pokúšať lebo sa to aj tak nedá. Teda akoby išlo o prírodné zákony, ktoré sú pevné. Toto sa mi nezdá byť v poriadku.

3 14.11.2023

Keďže som prevažnú časť letnej dovolenky strávil ako správny stereotypný Slovák pri pobreží bývalého Ilýrskeho kráľovstva, kde, pre zaujímavosť, utrpel Cézar jednu zo svojich vojenských porážok, zobral som si zo sebou nejakú antickú literatúru (ale paradoxne nie Cézara do ktorého sa mi ešte nechcelo).

Zobral som si radšej, pravdepodobne, najznámejšieho autora stoického myslenia.

Priznávam sa bez mučenia, že cisár Marcus Aurelius patrí k mojim najobľúbenejším postavám antického Ríma. Náročné obdobie v ktorom panoval a v ktorom sa snažil udržať ríšu celistvú, keďže za jeho vlády bola Rímska ríša terčom viacerých útokov, dokázal zvládnuť tak dobre vďaka svojej dômyselnosti, že jeho osobnosť neprestáva fascinovať ani po takmer 2000 rokoch. Aj keď sa nechcem pasovať za rozhodcu, a ani nechcem idealizovať jeho samotného, som touto knihou a ním samotným nadšený.

A teraz k textu. Z toho pragmatického hľadiska ide o filozofickú príručku ktorá rozpráva o tom ako žiť šťastný, vyrovnaný a usporiadaný život. Ako byť spokojný a dať svojmu životu zmysel a zbytočne sa nezaťažovať niečim, čo skutočne nestojí za to.

Akceptujem kritiku, že sa tu nenachádza mnoho originálnych myšlienok Marcusa Aureliusa, no na druhej strane si ich neprivlastňuje. Keďže sám mal kvalitné vzdelanie a filozofia ako vedná disciplína ho bavila, z poznatkov ktoré mal, pozbieral a spísal návod na to ako viesť spokojný život. Ide o populárno-náučnejšie zrhnutie stoickej filozofie, ktorá však predčila pôvodných autorov.

Celkom ma prekvapilo, že nezávislo od Aureliusa alebo ostatných stoických filozofov, mnohé témy, myšlienky, nápady či postoje ktoré tu boli pomenované, sú také, ktoré dodržiavam sám. Sám od seba. Prišiel som na ne sám počas žitia života. Od mojich vlastných myšlienok k sebe samému. Jeden z mnohých prípadov je napríklad naplnenie-teda nenaplnenie svojej blaženosti počtom vecí ktoré vlastníme.

Knihu by som pokojne odporučil aj čitateľom nefilozofom alebo tým, ktorí chcú siahnuť po motivačnej literatúre ale chcú sa vyhnúť rýchlokvaseným marketingovým zlepecom.

3 25.08.2023

Obrovské sklamanie. Od tejto knihy som očakával, že mi predstaví sociálne myslenie starovekého Egypta, načrtne mi hodnoty, morálku, a predstaví mi fenomén smrti, vďaka ktorému je Egypt všeobecne známy (múmie, pyramídy atď). Asi po dvadstiach stránkach som si povedal, že mi na tom niečo nesedí. Autor mi prišiel - svojou obhajobou jeho teórií a bezbrehou kritikou ostatných odboníkov s celého sveta - neskutočne pokrytecký. Jeho názory (nemôžem to nazvať vedecké zistenia) vôbec ničím nepodložil, za to všetci ostatní odborníci sa ohromne mýlia. A to takmer vo všetkom. Tak som nabehol na internet a z viacerých zdrojov som zistil to, čoho som sa bál. Ide zväčša o vnútorné pocity autora a nie o vedecké dielo. Povedal by som, že sa pohybuje takmer na hrane dezinformácií. To, že autor tvtdí, že "ide o kľúčové dielo svetovej literatúry", je iba marketing.

3 26.07.2023

Môj názor k tejto časti bude určite nepopulárny, no čas opovrhnutia je pre mňa najslabší diel s celej série. Síce sa nezmenil ani rukopis ani svojský humor ani cinizmus ani chladný naturalizmus autora, no dejovo ma to vôbec nebavilo. časť na Thannedu bola super. Aj rozhovory aj akcia boli skvelé ale to ostatné išlo tak trochu mimo mňa. No čo pozitívneho môžem na konci dodať? To, že ostatné diely sú pre mňa už iba lepšie a lepšie. Možni budú aj pre Vás.

3 12.07.2023

Nezdielam väčšinový názor, že začiatok ságy je lepší ako úvodné dve knihy poviedok. Hoci sa mi vstup do hlavnej dejovej linky, v podaní tejto knihy, páčil, určite to nenaplnilo moje očakávania a jedoducho, niektoré kapitoly boli úžasné a niektoré ma nudili a nebavili. Takže v skratke: Ambivalencia ma nepustí dať vyššie hodnotenie.

3 22.06.2023

Hoci som pred knihou sledoval seriál (štvrtá séria mala svojho času premiéru ak sa pamätám dobre) ktorý nebol vôbec zlý a ani neskoršie série ktoré sa odchýlili od knižnej adaptácie ma nesklamali tak extrémne ako niektorých zarytých fanúšikov, aj tak ma prvá časť prekvapila svojou kvalitou. George R. R. Martin bol spisovateľ ktorého som poznal z jednej zbierky poviedok, takže sa nedá povedať, že by som ho poznal nejako bližšie. Jeho lyrika, silný inštinkt pre realizmus a schopnosť napísať pútavo pasáže ktoré nepatrili medzi tie najpútavejšie časti, spôsobilo to, že v roku 2018 som prakticky nečítal nič iné iba sériu
Piesne ľadu a ohňa.

3 11.05.2023

Dlhé roky som mal problém so Slovenskými autormi, a s klasikmi možno ešte viac. Knihy čítam v podstate od detstva ale z nejakého dôvodu som predmet literatúry nemal rád. Ani na základnej ani na strednej škole. Nepáčilo sa mi, že ma nútili čítať úryvky. Učiť sa básne naspamäť som nenávidel ( veru aj Mor ho) a čítanie povinnej literatúry (bolo toho málo ale aj tak) som ako väčšina nie úplne spravodlivo odsúdil na "opajcnutie obsahu". Ale to už ubehli roky ktoré sa rátajú ako dvojciferné a postupne objavujem krásu a silu našej umeleckej kultúry. Samo Chalupka a Mor ho je toho príkladom. Zo zvedavosti som sa začítal do riadkov a nestihol som sa čudovať ako perfektne dokáže tento autor pracovať zo slovami. Epickosť, emócie a posolstvo na jednotku. Občas keď mi nejaký známy pustí slovenský rap, v drvivej väčšine to cynicky okomentujem, že slovná zásoba a posolstvo sú toho či onoho interpreta, tak slabé, že by som musel mať nižšie IQ aby som to mohol oceniť. A keď sa ma spýtajú tak kto je dostatočne dobrý na to aby som ho počúval, odpovedám im, že nezáleží na tom koho počúvam a koho nie, týmto interpretom by som odporúčal prečítať si Chalupku aby videli ako sa pracuje zo slovom. Nechcem aby sa inšpirovali témami alebo rýmami, mne by stačilo keby si uvedomili silu jazyka a prežijem aj text o tom ako sa pôjdem piatok večer ožrať von (tiež som to robil :) ) ak to bude kvalitne napísané a odprezentované. Toľko k Mor ho :D

3 28.04.2023

Friedrich Wilhelm Nietzsche (* 15.10. 1844 – † 25. august 1900) patrí bezpochyby k najkontroverznejším filozofom 19. Storočia. Bol takisto profesorom, filológom, básnikom a hudobným skladateľom, čo sa odrazilo aj na jeho publikáciach. Jeho filozofické diela, spisy a teórie ešte dneska vzbudzujú v spoločenských vedách istú dávku nejednotnosti názorov. Jedni ho považujú za najvýznamnejšieho filozofa 19. Storočia a iní zase za psychicky chorého, „pošahaného magora“ ktorého silne ovplyvnilo detstvo v čisto ženskej spoločnosti. Nietzsche je dneska kritizovaný za náročnosť jeho diel pretože, vyslovene, nejde o odborné čítanie v tom pravom slova zmysle. Čitatelia odbornej literatúry majú problém preniesť sa cez aforickú štylistiku diela. Vo svojej podstate je to písané formou umeleckou, kritiky sú veľmi osobité, priam ľudsky výbušné a celé to má nádych silných ale hlavne negatívnych emócií, čo mne teda rozhodne sadlo.
Viac v recenzii.

3 14.04.2015

tretie pokračovanie, tohoto hororového mága, je rozdelené na dve časti. Volání Cthulhu 1 a 2 je to to absolútne najlepšie s týchto spisov a vrchol tohoto spisovateľa. Príbehy ako Chladný vzduch, Volání Cthulhu, Pickmanův model sú proste dokonalé. Nasledujúca fantastická novela Snové putování k neznámému Kadathu ma totálne ohromila. Ide o plnokrvný fantastický príbeh v štýle Pána Prsteňov iba s tým rozdielom že je dej vtesnaný do Lovecraftovského sveta a to zo všetkým čo k tomu patrí. Fantasy až tak nečítam ale tu som strácal pri čítaní dych, výborné ! Posledná novela Případ Charlese Dextera Warda rozdelená na dve polovice v tejto časti tak neohúrila ale v nasledujúcom pokračovaní všetko vykompenzuje. 5*

3 13.07.2014

V poradí druhé Sebrané spisy Howarda Phillipse Lovecrafta podstatne naberajú na obrátkach. Kým v prvej Lovecraft iba naznačoval akým smerom sa bude uberať a sám ešte nevedel o akých témach bude písať tak v tejto časti sa už naladil na tú správnu kozmickú vlnu a servíruje nám horory s toho najpekelnejšieho dna. Na Lovecraftovi milujem to ako sa slovami ktoré nevyjadrujú presne hrôzu s ktorou sa hlavný hrdinovia stretávajú, a iba náznakom rozpráva o takom desivom prízraku že sa ho sám bojí opísať, dokáže vyvolať vo mne vyvolať obrovský strach... strach s medzihviezdneho tajomna. Poviedky ako Hudba Ericha Zanna a Krysy ve zdech patria k tým najdesivejším a najlepším hororom aké som kedy čítal........ Ale to lepšie nás stále ešte iba čaká v nasledujúcich publikáciach.

3 18.04.2014

Tú pochmúrnu negatívnu atmosféru som cítil ešte dlho po prečítaní. Neviem čím to je ale staršie Science Fiction ma priťahujú viac ako tie dnešné. Viac ma baví sledovať ako si v minulosti predstavovali set budúcnosti ako teraz.. Zo začiatku pri vysvetľovaní čo sú a odkiaľ sú vlastne trifidi som bol trocha stratení (Téma studenej vojny ma akosi nikdy nepriťahovala) avšak sa príbeh dostal do nemocnice k hlavnému hrdinovi som sa neprestával čudovať ako dokonale držal autor v napätí až dokonca. Realistické a logické zmýšľanie charakterov ma bavilo až do konca. Celé generácie postapokaliptyckých filmov sa nechala týmto dielom inšpirovať.. SPOILER....Jediné čo ma sklamalo bol ten otvorený koniec...SPOILER

3 16.03.2014

Moje prvé stretnutie s Alexandrom Puškinom, legendou Ruského romantizmu, sa začalo pekne odzadu - a to s jeho posledným dielom "Kapitánova dcéra". Keďže Puškin inšpiroval mnoho Ruských autorov, ktorých mám rád, bolo iba otázkou času kedy ho sám oprobujem. Nebudem klamať, Kapitánová dcéra je na môj vkus až priveľmi naivný romantizmus určený skôr pre mládež ale v rámci témy je to super. Najviac ma na tom zaujal fakt, že sa to priamo inšpirovalo nepokojmi a vzburami v druhej polovici 18. storočia. A jednou z hlavných postáv deja je Jemelian Ivanovič Pugačov - kozák-zbojník, ktorý vyburcoval chudobnú časť obyvateľstva Ruska, hlavne rôzne etnické skupiny a chcel dobyť Moskvu pri čom sa chcel stať cárom. Ak by som sa k tomuto dielu dostal o niečo mladší - ocenil by som to pravdepodobne viac.

2 07.12.2023

Tretia časť bola posledná ktorá ma ešte bavila. Prehistorický svet, kriket, zmysel života, roboti.. Nemusel som sa nútiť do čítania. Palicu som definitívne zlomil až pri posledných dvoch pokračovaniach. No mám vo svojom ukruhu známych, ktorí pomyselnú plaicu zlomili práve nad týmto dielom.

2 23.11.2023

Asi nebudem jediný čitateľ, ktorý siahol po tejto zbierke sonetov iba preto, že ide o texty Williama Shakespearea - a nie preto, že by sa zaujímal o sonety alebo dokonca o samotnú poéziu. Ja sa bez mučenia priznávam a práve preto je moje výsledné hodnotenie také aké je. Udržalo si to moju pozornosť, hoci naivné zaláskované rými už na mňa nemajú taký efekt ako keď som bol mladší. Ale ešte stále dokážem na text pozerať tou optikou nekritického milenca. Žánrovo to však ide mimo mňa.

2 08.11.2023