iskovsky
komentáře u knih
Požehnanie zeme
Knut Hamsun (p)
Pre mňa jedna z najpríjemnejších kníh... požehnaním zeme je slušný a pracovitý človek... všetko čo potrebuje k životu získa vlastnou usilovnosťou a ak je spokojný s tým málom čo získa, tak mu zem pridá k dobru nejaký ten bonus naviac...
vždy si pri tejto knihe spomeniem na začiatok jednej piesne:
"A long time ago came a man on a track
Walking thirty miles with a sack on his back
And he put down his load where he thought it was the best
He made a home in the wilderness"
Paní jezera
Andrzej Sapkowski
Dúfal som vo veľké finále, ale namiesto toho som dostal veľké ..... .
Škoda. Autor buď ztratil dych, alebo ho tak tlačil termín vydania, že sa na to ..... .
Tento diel podľa mňa ani nemusel byť a celej sérii by to iba prospelo. Zredukovať hlušinu a všetko stlačiť do troch výnimočných dielov. Lenže po vojne je každý generál.
Od prvej knihy pracne gradované poslanie Ciri a jej Sudby, vyšumelo neviem kam. Namiesto toho musíme sledovať jej nudné cestovanie v čase a odrážanie útokov o jej insemináciu, Geraltove prázdniny v rozprávkovom údolí, rozťahanú poslednú bitku veľkej vojny a zopár stránok zaplnených neoriginálnou výpožičkou z Artušovskej legendy. Samo osebe by to bola výborná kniha poviedok, ale ako rozuzlenie veľkolepej ságy je to žalostne nedostačujúce.
PS: fakt bolo nutné aby celá družina tak blbo skapala ?
Tank T-34
kolektiv autorů
Možno by stálo za úvahu nahradiť ničnehovoriace označenie: "kolektiv autorů", konkrétnym menom Mark Healy... viď str. 162... autor: Mark Healy... a: © Mark Healy 2018
Krev elfů
Andrzej Sapkowski
Pôvodne som chcel dať tri hviezdy, ale musím priznať, že takým hodnotením som oznámkoval zopár kníh, ktoré by mali tejto pri stretnutí vykať a šúchať nohami...
Pre mňa osobne je to slabšie ako autorove poviedky a aj keď sa snaží svoj román komponovať ako sled na seba nadväzujúcich poviedok, celkový dojem je menej zaujímavý, keďže sa mu ako nevyhnutný vedľajší produkt vytvára dosť hluchých miest...
Slabší dej vyvažujú majstrovsky napísané dialógy - jednoznačne najsilnejšia Sapkowského zbraň... Jarpenove hlášky ma po dlhej dobe dokázali nahlas rozosmiať... naopak Geraltove úvahy o neutralite sa prejedia veľmi rýchlo...
Hodnotím ako výborné, nie však dokonalé dielo... jedným dychom je však treba spravodlivo dodať, že konkurencia v tomto žánri má čo doháňať...
S vlčí hlavou v erbu
František Niedl
Autor akoby cítil, že potrebuje zvýšiť napätie, tak zvolí prelínanie deja v čase, a myslím že mu to vyšlo... Tas sa na začiatku ocitá na pokraji smrti a čitateľ musí čakať, než zistí, ako sa do tejto situácie dostal... čakal som, že tak zásadný zvrat, ako je zmrtvychvstanie Kadrnožku, bude mať nejaký hlbší zmysel ... nestalo sa ... navyše som mal pocit, že vzťah medzi ním a Tasom sa zmenil z priateľstva v prvom diele na vzťah "služobník vs. pán" ... chovanie Markéty po precitnutí som veľmi nepochopil, pretože som žil v domnení, že pred stratou pamäti sa už s Tasom zblížila ... zaujímavý a celkom zábavný bol posledný dialóg Žižku s Tasom aj keď myslím, že sa z toho dalo vyťažiť viac... celkový dojem z knihy: rozpačitý :)
Čas vlků
František Niedl
Pokračovanie životných peripetií rytiera bez bázne a hany, ktorý podľa vlastných slov nerad zabíja a nie je pomstychtivý, ale siahnite mu na to, čo je mu drahé a s radosťou vás narazí na zastrúhaný kolík :) ... zaujímavý je vývoj vzťahu s jeho manželkou a "Šedá"... plusom je aj zistenie, že oproti prvému dielu už hlavný hrdina nie je nezraniteľný... na druhej strane ma dosť prekvapilo, že dej zasadený do doby husitských vojen, bohatých na udalosti, sa úspešne snaží tieto ignorovať, čo mi prišlo ako dosť nevyužitý potenciál a príbeh rytiera sa tak začína akoby meniť na príbeh hospodára ... takto ostáva toto rozprávanie nijako zvlášť výnimočným medzi románmi podobného typu...
PS: spôsob akým knihu načítal Dušan Sitek je famózny...
Čtvrtý králův pes
František Niedl
Superhrdina s ostrým mečom a ešte ostrejším jazykom vycvičený v Miláne sa vracia do rodných Čiech aj so svojím superkoňom, aby pomstil smrť svojho brata a otca, ktorý ho v tom Miláne pred 20 rokmi zabudol... pomsta je vykonaná hneď na začiatku príbehu a potom sa to už len tak vleče... čo samo osebe nemusí byť zlé, ale ak sa autor rozhodne vystavať dej okolo neporaziteľného bojovníka, tak sa myslím právom očakáva viac akcie... dej sa odvíja v pohodovom tempe a autor sa nesnaží čitateľa príliš rozrušiť nejakými zvratmi, alebo prílišným napätím... charaktery postáv sú až na výnimku jasne čitateľné... Zikmund je stelesnené zlo a jeho brat Václav IV. stelesnená blbosť... nastalý chaos v kráľovstve ku konci knihy a tým aj akčnejší spád deja naznačuje, že pokračovanie knihy by mohlo byť lepšie...
Šedí bastardi
Jonathan French
Nebolo to vyslovene zlé, ale ani nijako zvlášť zaujímavé, takže som sa pristihol, že je mi úplne jedno ako to skončí...
Paměti křižákovy
Jean de Joinville
Autor knihy nebol povolaním spisovateľ, preto nehodnotím formu, ale obsah... a ten je neoceniteľným zdrojom informácií o priebehu siedmej križiackej výpravy a tiež dokladom toho, ako veľmi bolo konanie a myslenie stredovekých ľudí ovplyvnené vierou v boha, ktorej najväčším prejavom bolo zabíjanie iných ľudí v domnienke, že tým konajú jeho vôľu...
Mega hustej nářez
František Kotleta (p)
Obsah plne zodpovedá názvu knihy... bojové scény sa striedajú rýchlejšie než letáky v poštovej schránke a popis tu použitej výzbroje ma plne kvalifikoval na funkciu poradcu NATO o ktorú by som sa mohol uchádzať na úrade práce...
Bojové scény si viem vychutnať asi ako každý chlap... sú pre mňa ako hrozienka v bábovke, na ktoré rád narazím, keď sa prežieram tou sladkou hmotou...
Misku samotných hrozienok by som si už ale nedal.... :)
Lovci
František Kotleta (p)
Toto ma moc nebavilo... každopádne je vidieť, že Kotleta rozprávačský talent má... ak si dá viac záležať na príbehu, určite vytvorí veľmi zaujímavú knihu... otázne je či dovtedy nevystrieľa svoje najlepšie hlášky a nápady naslepo...
Perunova krev II.
František Kotleta (p)
Tak toto sa naozaj podarilo... originálne, nápadité, svižné, akčné, humorné... a všetko dokopy namiešané v tom správnom pomere...
Duna
Frank Herbert
Pre mňa veľké sklamanie... otrepaný scenár: vyvolený príde o všetko a musí si svoje dedičstvo vybojovať späť... navyše ovešaný kvázi filozofickými myšlienkami, ktoré zrejme mali dielu dodať patričnú hĺbku, ale dodali tak akurát hlbokú nudu... pripomína mi to B-éčkové filmy (ktoré mám rád), pokiaľ sa nesnažia tváriť ako A-čko, pretože v tom prípade je z nich C-éčko, a práve to sa Herbertovi podarilo...
21 úderů
František Kotleta (p)
Dobré meno sa buduje ťažko a dlho ... a potom stačí jeden paskvil ako tento a už sa to s tebou povezie celý život... Frantíku :)
Perunova krev I.
František Kotleta (p)
čo majú spoločné všetky knihy od Kotletu ? ... mozkomíšní mok :)
Řetězová reakce
František Kotleta (p)
Tento záver série ma zaujal najviac... je to príbehovo rozmanitejšie a hlavná hrdinka je viac človek z mäsa a kostí ako ten český Chuck Norris z predchádzajúcich dielov :)
Poločas rozpadu
František Kotleta (p)
Cesta - boj - cesta - boj - cesta - boj .... a tak stále dokola.... niektoré hlášky sú už dosť predimenzované ale stále sa jedná o svižne plynúcu zábavu...
Rázová vlna
František Kotleta (p)
"Muj kulomet se rozštěkal a postavy před jeho hlavní začali tančit pogo..."
Tisícročná včela
Peter Jaroš
Mylne som sa domnieval, že by kniha mohla byť lepšia ako film... :)