Flipper komentáře u knih

"Zaspal som tak sladko a detsky, že smrti sa nechcelo ma budiť". Aj keď mám u Heviera radšej veršované básne -vo vnútrozemi ide o niečo iné. Hevierové obrazy, ktoré dopĺňajú básne sú pekným prídavkom na ktoré by mal byť Hevier hrdý a nie nerozhodný ako implikuje v závere tejto zbierky. Aj keď zo zbierky cítiť viac smutnejší nádych pár básni stále skvelých a oplatí sa čítať.

30.09.2014

Ťažko jednoducho a výstižne popísať komplexnosť Evolových názorov a už tobôž ťažko nájsť a popísať sex a jeho vymedzenie ako ho chápe autor. Evola odmieta všetko, čím sa vyznačuje vtedajšia generácia a vracia sa späť až po antiku a starodávne učenia tantry, taoismu, kundalíny jógy a všetkého možného. Putovanie k zmyslu nepoškvrneného a "neznásilneného éróta je symbolické, inšpiratívne, kognitívne novátorské a niekedy aj trochu prehnane určujúce. Evola by sa mal študovať a znova interpretovať, lebo svojimi názormi a priamosťou je viac než nadčasový.

2 01.09.2014

Krása a poetika prvých dvoch príbehov (Jeruzalemského a o stárnucej spisovateľke) sa už ťažšie hľadala v ďalších dvoch, v ktorých nefungovalo skoro nič - ani krása bez priamej reči, ani stotožnenie a retrospektívne rozoberanie citov. Každopádne Za tie prvé dva príbehy sa kniha oplatí čítať.

1 25.08.2014

Metafyzika kvality by sa kľudne dala analyzovať a hodnotiť, no ale je tu ten príbeh, ktorý veľa vody nenamúti a skôr by som bral filozofický obsah knihy (rozdelené na časti o metafyzike, antropológie, či americkej histórie) ako ťažkopádny románový dej, respektíve plavby. Niekedy to zbytočne zničí rozumové pochody a človek sa do toho musí dostávať od začiatku.

13.08.2014

Veľká encyklopédia konfliktu. Niektoré pasáže až hrozne natiahnuté a keďže je písaná veľmi odborne, snaží sa autor dať ku každej možnej príležitosti príklad, ktorý predlžuje text. Niečo som si z toho odniesol, ale čítanie tejto knihy nie je na dlho.

12.08.2014

Začal som skúsil som niečo mu som aj pochopil no potom som stratil záložku a po 2 týždňoch som zabudol o čo sa jedná, lebo toto je HARDCORE filozofia len pre sčítaných. Raz sa k nej možno vrátim.

Patrí do fantasy anglický humor? Otázka znie nie aj áno. Na jednej rovine je dianie vtipné a Clarková k nemu pridáva aj kontrast z anglickým lordstvom a slušnosťou. Na strane druhej sa román neposúva napríklad do temných vôd, lebo jazyk vtipu stále ostáva a dlhé opisy tomu tiež nepomáhajú. Na oddych by som bral niečo menej hrubé.

12.08.2014

Zde trapno existovat je zbierka exilových dokumentov Brouka. Ako však hovorí názov (prevzatý z jednej jeho básne) nie sú to vždy len texty ovenčené pesimizmom a nechuťou k životu. I keď s korešpondencie vieme, že sa či už vo Francúzsku, Anglicku, či Austrálií pretĺkal životom ako mohol, jeho život bol tiež aktívny a všímavý. Vyhnanstvo venuje hlavne textom o slobode, kde slobodu chápe ako iný druh otroctva. Tiež zaujme skôr vtipný text "O svobode a demokracií" kde je velebována prdel :) Celkovo kniha pôsobí ako sám život raz ho len pozorujeme a opisujeme, inokedy hromžíme nad nepohodlnou slobodou, či politickou situáciou a ako obranu tomu vtipkujeme. Táto kniha je práve o tom.

24.07.2014

Inšpirujúci príbeh filozofie vysvetlený bez zbytočných rokov a ťažkopádnych definícií. Držiac sa troch základných disciplín (pilierov?) (theoria, etika a moudrost) ukazuje silu vtedajšieho zmýšľania od antiky až po súčasnosť. Forma je pritom láskava, autor chová úctu ku každému spomenutému mysliteľovi a je aj sem-tam jemne sarkastický, alebo dáva otázky, ktoré si zasluhujú hlbšie skúmanie. Postupným čítaním si laik každou stranou povie, že práve preberaná filozofia je jednou z najlepších. Ďalšou kapitolou však pochopí, že stále ostávali medzery, ktoré boli nevyplnené a s nadšením postupuje. Ak by som mal autora ako prednášateľa Histórie filozofie na VŠ nevynechal by som ani jednu prednášku.

23.07.2014

Aj keď vydanie Spánku možno chápať ako predkrm k pripravovanej zbierka Elephant Vanishes tiež sa mu nedá uprieť ekonomický záber, ktorý zapĺňa prázdno po vydaní tretej časti 1Q84. Každopádne sa štýlovo vyrovnáva poviedkam zo zbierky Po otřesech. Obsahuje tradičné Murakamiho "trademarky" (nepracujúci človek, brandy, Mozart, velikáni ruskej literatúry), ktoré používa vo svojich väčších románoch, v zase odlišnom rozpoložení a v rozličných súvislostiach. Atakujúc stereotypnosť typického života, pokladajúc existenciálne otázky, hl. hrdinka sa zamotáva do niečoho nevysvetliteľného (a tak ako v iných dielach jej to nepríde zvláštne). Niekedy sa takéto "zahrávanie" skončí dobre a inokedy zle.

2 16.07.2014

Plútarchos svoju koncepciu chápania politiky podložili nejedným, ale stovkami príkladov a príbehov z histórie (čo je úctihodné na tak tenkú knihu a na zaznamenanú dobu vtedajšej histórie), ktorú varujú, či povzbudzujú budúcich politikou. Aj napriek uplynutej dobe text nestráca na pravdivosti a keďže príbehy sa vysvetľujú doslovne, netreba ani veľké vedomosti z obdobia Antiky, či Ríma. Jediným nedostatkom môže byť fakt, že väčšina textov sa nezachovala.

09.07.2014

Idealistické poňatie práva, štátu a majetku sú v dnešnej dobe, kde sa práva nedodržiavajú, štát bankrotuje a majetok sa vyvlastňuje, často rozčuľujúce. Pár myšlienok ale stojí za úvahu, čo sa týka morálky, vlastníckeho práva a otázkam spravodlivosti.

06.07.2014

Ak románu pristupujete pudovo, všetko je akési jasné: Niekto hľadá a nenachádza, nespí po nociach - niekto sa utopí v alkohole a myslí si že pochopil - a niekto sa zaľúbi do stratených vecí a inému vysvetleniu nechápe. Tá tenká hranica, kde ľudia (čo ostávajú v svojom melónovom cukre a monotónne prežívajú svoje dni) raz rýchlo odpracú a podpália celú bandu neprispôsobivých, aby onedlho mohli trúchliť a velebiť niekoho z vlastných radov.

03.07.2014

Erikson je uctievaný ako spisovateľ s obrovskou predstavivosťou. Otázkou však ostáva, či svoju predstavivosť vie primerane interpretovať. Nemyslím tým to, že Malazsku ságu rozvinul do 10 tučných kníh, ale o tom, že dáva čitateľovi priveľa.
a) Priveľmi veľký svet, v ktorom si treba poctivo prečítať slovníček na konci knihy a snažiť sa zamemorovať čo najviac, lebo postavy budú pribúdať a pribúdať.
b) Priveľmi komplikovanú históriu sveta - žiaden prequel ako "12 prsteňov bolo rozdáno medzi 12 rás..." ale rovno sme v nejakom kráľovstve, kde každý pozná jeho predošlú históriu a čitateľovi je predkladaná príliš neochotne, v náznakoch, či básňach. Kombinácia mien a rás + histórie postáv + celková zamotanosť deja = chaos, ktorý prevláda prvých 100-200 strán. Potom sa veci síce vykryštalizujú, ale žiadna výhra to nie je.
Totižto už aj tak do komplikovaného sveta potom začínajú vstupovať nové postavy či ríše, s novými zámermi, takže svet len rastie a rastie. Je to niečo ako keby sme otvárali nekonečnú ruskú matriošku. Z postavy vzíde iná postava a ochráni postavu, lebo má iný zámer a podobne. Osobne som si povedal, že takýmto štýlom môže kniha pokračovať do nekonečna, lebo hranice niesú definované (a čo ešte iné svety, ktorými sa dá dostať cez otvorené chodby?) zapliesť sa do konfliktu môže hocikto. Niekedy to preto pripomína ako keby ste čítali históriu nášho sveta, ale spomenúť musíte všetky štáty, ich politiku, zákulisné dianie a všetky dôležité dialógy. Apropo väčšina podstatného sa udeje v dialógoch a z nich sa dá aký-taký obraz o svete vytvoriť - a aj to zavisí od toho akú majú postavy náladu.
Podobne naladený je aj svet kúziel a mágie. Tu však je efekt opačný a celková tajuplnosť kúziel, chodieb a energie je nezvyčajná a pôsobí tajomne. Akurát tomu chýba hlavná postava, ktorej by čitateľ fandil. Osobne som chvíľkovo fandil rychlému Benovi a jeho boje preto boli fakt lahodné - no potom sa dej zase zameral na celkovú politickú situáciu a ja som len hovoril "Hrome, prečo teraz?" Celkovo čitateľ nefandí ani jednej ríši a je len nečinným pozorovateľom jej deja. Erikson si zrejme myslel, že osud celej ríše je prednejší pred postavami-pešiakmi, no opak je pravdou. Celkovo v celej knihe nie je uspokojivo opísaný ani jeden národ, nikto tu nieje preto zlý-dobrý. Preto by nám malo záležať na postavách, tie sú však (až na Kruppeho) zachmúrené a drsné a sem tam mrtvé.
Byť preto pozorovateľom niečoho, k čomu nemôžem zaujať stanovisko, kde nemôžem povedať či je konanie postáv morálne, alebo nie a kde postavy sú písané záhalene, každý s nejakou históriou je potom čitateľ len uväznený duch a spisovateľ nehrá fér. Keby boli definované hranice a zákony, mohli by sme prežívať aj emócie.

10 03.07.2014

Malá výprava do vašeho mozgu, v ktorej Vám pán Spitzer otvorí oči zistíte prečo ste takí depresívni a nenaplnení keď strávite denne 6 hodín pri počítači. V žiadnom prípade sa nejedná o niečo kontroverzne, ale o ucelenú vedeckú prácu, kde autor vychádza zo štúdia viac než 300 autorov a štúdií. Jeho slová môžem len podčiarknuť, lebo "obeťou" médií som bol aj ja a môj školsky prospech, ktorý na druhom stupni základnej školy začal drasticky klesať. Aspoň viem, že vinníkom bola televízia a rozprávky na Cartoon Network.

3 26.06.2014

Pre totalneho neznalca lezenia dychvyražajúce - hlavne opisy všeobecnej záťaže, ktorá panuje od prípravy až po výstup. Potom je kniha aj dosť smutná. hlavne čo sa týka zbytočných smrtí na Evereste. Celkovo kvitujem štýl písania kde poznať mladého ešte "zelenáča" Gryllsa, ktorý má mentalitu mladého chlapca a dokáže sa uniesť na maličkostiach.

1 13.06.2014

Ak by ste mi povedali o románe kde roboti ovládnu svet, že je písaný len hutne a stroho bez zbytočných odbočiek (len čistá kostra príbehu) a ešte k tomu že je prekliate dobrý - neveril by som vám ani trochu. Každého tu hneď napadá Terminátor, no Robokalypsa je skôr Matrix (nie vo svojej filmovej podobe, ale skôr jeho začiatok), ktorý svojím chladom vie upútať od prvej strany. Pomáha tomu aj svižné rozdelenie krátkych kapitol, ktoré sú skôr len útržky zo života ľudí. Postava je bez väčšieho vysvetľovania či opisu vhodená do deja a tým pádom vzniká túžený survival efekt, ktorý poháňa mašinériu kupredu. Pri čítaní si zoberte sveter, lebo bude to desivo chladné čítanie.

1 15.05.2014

"Koho zaujímalo, ako ryba zomiera, ako krváca, rozrezaná a s ybratými vnútornosťami, pokým bolo možno kúpiť kusy ležiace na ľade? Americké deti maľovali sliepky so šiestimi nohami, lebo kuracie stehná sa ponúkali v šesťkusovom balení. Mlieko sa pilo z papierových kartónov a obsah vemena vzbudzoval zhnusenie. Vnímanie sveta sa mrzačilo a s tým prichádzala arogancia."
Schätzing je puntičkársky detailista, ktorý zrejme nenapíše pasáž knihy, aby sa s niekym neporadil. Samozrejme len čo sa týka odborných a vedeckých vecí - do tohto reálne vykresleného sveta potom zostaví sci-fi lahôdku zo skoro živými postavami.
Osobne som chcel najprv vytknúť pár hluchých miest (Anawarkovo hľadanie seba samého,) no ku koncu žiaden opis nie je písaný zbytočne, takže odporúčam sledovať aj vedľajšie cesty a necesty príbehu. Veľa ľudí odradí, alebo sa im nepáči koniec knihy, ktorý by mal byť v očiach verejnosti vyvrcholením už aj tak skvelo napísanej knihy. Pomstu oceánu však treba brať ako meditáciu nad prírodou a jej silou, so stále visiacim varovným prstom.

4 24.03.2014

Nič nemá zmysel, môžte si prdnuť a pojdete do pekla. To je popísané nemoderne, akoby ho popísal kňaz v 14. storočia. Patetickým a pubertálnym opisovaním však zistíme, že to peklo má nejakú hierarchiu. Tá je však rovnako nezmyselná, stačia vám sladkosti. Tie však musíte mať pri sebe keď zomriete atď... Palahniukov ohňostroj nezmyselností a absurdity by možno pekne odrážal vyumelkovanú skutočnosť hollywoodu, keby bol mierne ironický, alebo vtipný. Madison je však skleslá, rozmaznaná protichodná postava, ktorej koncept nemal autor vôbec premyslený. Najprv predstiera ekzém aby sa "nedopustila" sociálnej interakcie - o 80 strán hovorí, že len v pekle môže byť človek sám sebou... zaujímavé... Oháňať sa tým, že "po smrti je už aj tak všetko jedno" a v rámci toho písať hocičo bez zmyslu je len alibizmus, ktorým sa má zamaskovať koncept ktorý sa tvoril postupne a preto to dopadlo viac než zle.

1 24.03.2014

Postavy: Carrawayové melancholické opisy nenesú až tak tajomnú atmosféru ako napr. Kafkové kde sa človek zmieta medzi tajomnom a úžasom. Carraway 7/8 opisuje bez štipky fantázie sídla a ľudí (ktoré môžu byť zámerom ukázania plochosti a povrchnosti pod všetkou tou pozlátkou spoločnosti, no ako priamy dôsledok toho nudia) a 1/8 vykreslí nejakú existenciálnu kvázi pravdu ako to tu vybrala užívateľka Kachora. Potom ak sa po 150 strán knihy niečo začne diať - čitateľ si povie konečne.
Dej: čo je najlepšie ak máte milióny a lásku na druhom brehu? Odpoveď čakať 5 rokov aby som potom kŕčovito cez 3 osobu obnovil dáke tie city minulosti toť až snílska prostoduchosť, nuž ale čo. Gatsby je postava o ktorého sa čitateľ zaujíma a opiera len na základe záhady pôvodu majetku a ak aj tá spľasne - úprimne mi bolo v tom veľkom (miestami až telenovelovskom) guľáši vzťahov jedno či skončí s pravou láskou alebo nie.
Fitzgerald určite napísal zapeklitý román na svoju dobu a aj najnovšie filmové spracovanie s neho robí parádu pár excelance no vnútri je to len romantická kvázi-intelektuálna sonda do vtedajšej spoločnosti ovplyvnenej vrcholom burzy. Na dnešne pomery tomu chýba švih, publikum hľadanie náznaky a odtiene duševných rozpoložení a vzťahov nemusí baviť.

3 14.03.2014