Flipper komentáře u knih

"Nezomrieť, milá Alžbetka, to by bolo oveľa lepšie"
Hesse mixnuný s knihou o 30 ročnej vojne a jemným závanom zaklínača či got. Veľmi vyzdvihujem ako sa autor popasoval s témou nadprirodzena a jeho opisom, práve tu bolo spektrum emócií (kráľ a mor uf... o_O) a odpustil som aj "nešťavnaté" opisy kráľovského zákulisia. Keby sa kahleman venoval fantasy to by bol autor...

3 22.02.2021

Úžasné - veľkofotogafiové - rozumne napísané. Podobne vesmírne dobre som sa citil pri Muskovej biografii no toto nie sci-fi ale real

1 11.01.2021

Trpel som. Snaha o Cervantesa v začiatku, bludenie v prostriedku pokus o zakomponovanie autora do deja (ani Kingovi to neslo a tu tobož) a sci-fi koniec. Vyhorenie nikdy nebolo zretelnejšie a aj keď to autor priznáva(!) furt t&m citatelovi nepomoze. Akurat sa hnevam na seba ze v tom miš maši referencií som skoro vsetkemu porozumel - ostal som po nej preto na seba nahnevany---

2 11.01.2021

Fínske "lehké fantastično" zasadené do antiutopie, ktoré by sa dalo zhrnúť tak, že ženy sú vychovávané ako kravy na plodenie a najväčšou drogou je - chilli... Strohosťou opisu a fínskym chladom sa ťažko dá priľnúť k sestrám, či hocakej postave a to čo bolo v (prekvapivo podobnej knihe) Salmelininom Antihrdinovi prehnané, no čitateľsky príťažlivejšie, je tu neforemné a ploché. A nepomôže tomu všetok ten balast (výpisky zo slovníkov, či kníh) okolo toho. Svižne a rýchlo čitateľné no magický, či ľahko fantastický realizmus je tu ešte v nerozhodných plienkach. Zlatý to Murakami...

3 02.04.2018

Vyhrotiť spoločenstvá na samý kraj extrémov a potom ich sarkasticky opisovať nie je žiaden kumšt. Ostatne plno terajších autorov sa predstihuje v cynizme (majster je Sorokin) v dystópií a i keď jadrnná výrazovosť, či grafická originálnosť Salmele slúži ku cti, na skoro 400 stranách je rozpoltenosti zbytočne veľa.

3 22.02.2018

"Tajomné účinky svetla a vzduchu, tisícoraké utrpenia, čo sa vylievajú z celej prírody, sú vykúpným zmyselných bytostí, ktoré majú sklon hľadať potešenie v tvaroch a vo farbách."

2 14.02.2018

Mimoriadne zlá kniha pre deti. Ako S. King nikdy nebude písať dobré romantické telenovely, tak autor Betonovej záhrady nenapíše dobrú knihu pre deti. Fantázia je tu slabá, nepríjemne strašidelná a rieši len variácie na tému chlapec si vymení telo s .... kniha nevýchovná, násilná (vymením si telo s kocúrom a idem len tak vyvolať bitku) či dokazovania si veľkosti svojho ega. Peter je inak slušný, ale v realite nadáva, inak rodičov miluje, ale nechá ich zmiznúť a tak podobne. Pritom happy endy sú akosi len narýchlo dopísané, keď sa vyčerpá ten "wow" efekt snívania.
Nedávno som čítal rozprávky B. Jóbusa a oproti tomuto je to sakramentsky diametrálny rozdiel.

3 25.01.2018

Naslouchač mal potenciál. Klásť filozofické otázky pretechnizovanej budúcnosti verzus pokoja a harmónie prírody minulosti, cez hľadanie sociálnej rovnosti a pozície žien v nej. Pokračovanie však skĺzlo do citovej sféry emocionálnej hojdačky (kapitán Vs. Ilan, kde je zložito fluktujúci vzťah stále nedoriešený), ktorá zaberá väčšiu časť dialógov. Dialógmi sa naopak šetrí pri akcií a súbojoch a celkové napätie preto stráca. Beletristický však opäť zvládnuté aj napriek prebiehavému peru autorky - postupnosť deja preruší históriou, či príbehom alebo opisom emócií (alebo všetko nesúvisle naraz).
Faja však naznačuje pokračovanie kde sa bude príbeh uberať: z nuly na hrdinu, s pozície sily (spomenuté modré duvaly) a nie s hľadiska inuície, pochopenia či emocionálnej inteligencie, čiže ženskej stránky veci (zbytočne som asi očakával niečo novátorské).
Preto je obrana kapitána, kde Ilian kostrbato krúži nájdeným mečom, aby ho obránila v knihe najsilnejšia a kľúčová. Zobrazuje všetok rozkol medzi otrokom a pánom, či otrokom, ktorý chápe širšie súvislosti (vie čítať život lepšie), no aj tak obraňuje svojho pána a krúti sa vo víre rozpoltenosti a emócií. Výsledok rozseknutého brucha (vyvalených čriev, zabitia), len naznačuje smutnú skutočnosť výberu jeho osudu a ako sa budú veci riešiť v ďalších dieloch...3,5*

4 18.12.2017

Ingrediencie na šťavnate kalorickú knihu sú v symetrickom dolaďovaní: dytopia ale aj stredoveké fantasy / rytieri, ale aj technické vymoženosti / príbeh zvedavo nadaného loosera, ale aj tvrdo kastovné prostredie s akcentom ktorý pripomína arabskú morálku. Všetko dobre pomiešať a hodiť na poväčšine ničnetušiace, alebo málo fantasy zbehlé (bez urážky) ženské publikum a zázrak je na svete. V informačne dobre kódovanej knihe (vial, sklenit, ratrea) sa preto dá odpustiť aj pár logiských chýb.
Na druhej strane kniha baví, číta sa rýchlo a fantasy z pohľadu ženy tu žalostne chýbalo. Od G. R. R. Martinovho krvilačne besniaceho vraždenia, tu chýbala protiváha, že bojovať sa dá aj ženskými zbraňami ako dobre mierenou intuíciou (implicitne dané v po naslouchání krystálu tj. života samotného), ženským egom a emóciami. Skvele to funguje no ťažko povedať či z tohto všeohomixu bude aj rovnako kvalitné pokračovanie, lebo tu sa dá ľahko stratiť v názvoch, histórií či v motiváciách postáv.

3 17.12.2017

Kniha ktorá sa číta akoby ste prehĺtali žiletky. Neustále spôsobuje explózie hnusu, nalieha na pridelenie pocitu či názoru, ktorý svojou formou automatického písania uvádza do zmäteného tanca brainstormingu. Pritom svojou podstatou a koncom ide o hlboko humanistický román, ktorého veľkosť len pozlatil skvelý preklad.

2 13.12.2017

Po dopozeraní BBC The Secrets of Quantum Physics som ohromený tušil, že ľahkosť autorovho vysvetlenia kvantovej (a inej) fyziky bude presne ten štýl, ktorý zaujme a oplatí sa po ňom siahnuť. Nemýlil som sa - Al-Khalili pri vysvetľovaní zdanlivých paradoxov, ľahko prepína medzi relativitou, základnou či kvantovou fyzikou, s vtipom (vychovaného) angličana. Posúďte sami (toto ma dostalo do kolien):
"Uspořádaní pokusu je nasledujíci: koule padají do kapsy kulečníkového stolu, která je strojem času spojená s jinou kapsou s pružinovým mechanismem vracejícim koule zpátky do první kapsy. To kouli umožňuje srazit se sama se sebou předtím, než spadne do kapsy."
Pritom je písaná pre laikov a aj keď nemá až také hlboké, špecifické myšlienky ako prednáša trebárz Barrow, ako vedecká oddychovka skvelá.

6 04.12.2017

Na jednej strane nejde o žiadnu "osvedčenú" príručku ako byť najlepší manažér na svete. Skôr len humanistické pripomenutie, že v biznise sú aj podriadený, čo majú city (ako sa opovažujú!), treba ich motivovať a pýtať sa na ich názor (na čo sa v tvrdom biznise akosi zabudlo, lebo materialistický posun ľudstva je zrejmý všade).
Na druhej strane nehovorí nič o tom, ako nespadnuť do slizkej jamy biznisu bez škrupúľ a pravidiel, či ako to predvídať. A orientácia na "celkove dobro ľudsta" tu nepomáha keď na druhej strane rovnice je balík plný peňazí. Preto páky, ktorými by "mala" fungovať dobrá firma, sú v tomto prípade možné, no vo väčšej výskumnej vzorke nefungujú. Chýba tu akási paralela s manažérmi s nízkym morálním kreditem a príkaldov by bolo dosť.

29.11.2017

I keď prednáškova forma rozvitých viet a viac než 80 rokov štrukturovanejších výskumov v sémiotike, lingvistike či neurológie dávajú Meadovým (centrální nervová sústava je prozkoumaná jen částečne s.23) úvahám punc intuitívnosti, je ukážkou poctivej logickej analýzy. Svedčí o tom i fakt, že svoje teórie nikdy knižne nevydal (zozbierané vyšli až po jeho smrti) a neustále svoje teórie spresňoval.

2 23.11.2017

Politická kniha roka. Vargovič bez zbytočných emócií, či kvetnatosti stroho a systematicky opisuje pomečiarovskú situáciu na Slovensku. Učelovo tak jeho štýl pripomína u nás miliónkrát opakované bezemotívne slová politikov ("Skutok sa nestal") a obracia im zrkadlo. A to zrkadlo je riadne špinavé.
Niekedy to vyžaduje silný žalúdok prelúskať sa všetkými kauzami a príbuznosťami, či bratríčkovaním podnikateľov, developerov, papalášov a ich vzťahmi. Potom to vyzerá, že táto králičia nora je nekonečne dlhá a neprehľadná - no verte že na konci vždy zasvietia milióny korún a eur. Pri texte potom len mierne politicky zaangažovaný čitateľ dostáva doslovný záchvat otázok, prečo sa s TÝMTO nič neurobilo? Koniec knihy komentuje konanie polície a vyšetrovateľov (prehliadačov), ktorích "metly spravodlivosti" všetko pekne zahrnú pod koberec. Tento svet však nie je vystrihnutý z kafkového procesu, ale predstavuje reálny "sociálny a právny štát.

Takže právo platí... ale iba ak ste radoví občan. Na beztrestnosť musíte byť oligarcha alebo "náš človek".

4 23.11.2017

Absurdné poviedky. Skvelá bola však každá 4-5. Ostatné pôsobia mierne nevyvážene a postavy by len chceli žiť americký sen. Najhoršie to však dopadlo pri vzťahových poviedkach - ploché a bez nápadu. Avšak dáka ta kafkovská perla sa tu dá nájsť. (Naj poviedka Zmysel života za 19,99 šekelov)

22.11.2017

Tak to dopadne keď vám násťročná dcéra radí ako pospájať témy. Kým v Born to run všetko fungovalo, tu máme koktail 2. svet. vojny, divokých rástlín rastúcich na Kréte, fitnes metód, úvahy o uhľohydrátoch a navyše McDougall nie je žiaden M. Gladwell, aby s toho namixoval niečo stráviteľné.
Hlavne veľmi zdĺhavé pri snahe o (a) napätie (b) obľúbenie si postáv (c) zjednodušiť a zaujímavo podať históriu opisovaných postáv.

21.11.2017

Ak by sa dalo o skvelej Sandersonovej poviedke Císařova duše povedať, že je modelovaná v 3D o Ritmatikovi by sa dalo tvrdiť, že je kreslený v 2D.
Ritmatik pôsobí ako fajn teenage fantasy oddychovka, písaná dospelým štýlom, pre publikum od 16 do 100. Z môjho pohľadu možno vyčítať iba zbytočne násilne zasadenie do steam-punkového sveta. Toto prostredie dej nijako neovplyvňuje a podobne podmanivo by pôsobil aj svet staroveku, či stredoveku (v duchu som si ho tam predstavoval). Ak by Sanderson nebol milovník pokračovaní na plný úväzok, mal by všetky predpoklady minimálne sa vyrovnať Menu vetra od Rothfussa.

1 08.10.2017

Metalurg, alebo Ocelové srdca je mix X-Menov a Matrixu (kde si k týmto filmom budete postavy budete mimovoľne a nechtiac priradzovať) písaný z perspektívy 18 ročného"kockáča" či nerda (ktorému tak nemožno povedať, lebo sa "urazí" lebo už je "muž" :)
Jednoliatosť pomsty hlavného hrdinu sa tu snúbi s dialógmy, ktoré raz chcú postapokalyptický svet opisovať, inokedy vtipne zaujať, no hlavne plánovať pomstu. Nepomôžu im veľmi ani vnútorné dialógy, kde hl. hrdina rozoberá vhodnosť, či nevhodnosť určitej metafory a zrejme má na to dostatok času aj keď naňho útočia celé komandá (asociácia s Draxom (Strážci Galaxie) ktorý metafory nechápe sa u mňa vynorovala akosi často).

Vidno, že išlo o bokovku, ktorú Sanderson písal pri iných projektoch a do ktorého, možno zbytočne (ako sa na konci dozvieme) zasahoval Paolini. Vidno to hlavne v určitej horlivosti či nedbanlivosti. Niekedy sa dej rozoberá do detailov, no niekedy vôbec, až tomu chýba logika (napr. Epic mal nekonečné množstvo nábojov. Bodka. Viac k tomu nebolo).
K dobru však treba povedať, že sa kniha číta rýchlo, dej niekedy chytí no prvotne je súdená pre podobne zmýšľajúcich teenegerov, ktorý by chceli niečo fantastické dokázať (from zero to hero) a neznesú škatuľkovanie.

10.09.2017

Na prvý dojem je to kniha o nejakom psychologickom výskume dojmov. Avšak dostanete knihu o designe skĺbenú s autorovou reklamou na jeho knižné obálky. Posudzovanie prvého dojmu na škále tzv. "záhadometra" niekedy trafí do čierného (nápis výluky metra), inokedy vôbec (str.66 ak sú jednofarebné americké bankovky super jednoduché, zrejme európania s farebným rozlíšením nechápu "jednoduchosť") a niekedy je na mieste vlastná subjektivita (s. 115 môj prvý dojem s knižnej obálky bol: hviezdna obloha v kontraste s nehodou - čiže som myslel na nejaký "nebeský osud" - preto mi autorové vysvetlenie pripadalo nadmieru subjektívne).

18.08.2017

Ponaučenie č.9: dbajte na svoj jazyk - "rejting" možno preložiť do slovenčiny ako osobné hodnotenie, či ohlas v príslušnom zmysle a "mind tank" možno preložiť ako myšlienkovému puncu, či hlavnému úmyslu.

Z historického či morálneho hľadiska dobré, reflektovanie do dnešnej doby postráda hromadu fenoménov či dovysvetlení. Napísané možno v zápachu politického boja, nemožno postrehnúť, že niektoré poučenia (napr č. 19) sú písané len pre Američana. Preto ak mám byť "dobrým príkladom pre budúce generáci v tom, čo znamená Amerika" kde sa následne preberie Trumpov subjektívne ladený životopis - vyznieva akoby zlo prišlo do Ameriky práve teraz a predtým to bola prechádzka ružovou záhradou (ďalšia zmienka o Amerike je len pri T. Jeffersonovi a deklaracií, čiže celkovo pôsobí zámerne (?) kontrastne). Aj napriek uvedenému, tu nájdeme niektoré luxusne skrátené myšlienky.

3 07.08.2017