Flipper komentáře u knih

Beletristickko-umelecká forma vysvetlenia vesmíru, či zrodeniu dobra/zla (aj keď to bolo zjavným zámerom) je v tomto prípade skôr na škodu, lebo sa definuje bez pevného základu, či postupnosti čo pre mňa pôsobilo neodborne, zjednodušene či neprofesionálne.

20.02.2016

Skvelý nápad, ktorý ale závisí od viacerých premenných:
1. Zaujímavosť otázky,
2. slalom, či brázdenie medzi vednými odvetiami, či vtipnosť karikatúr
3. relevancia odkazov či pochopenie kultúrneho "backround"-u (kto nepozná LOTR či 300 vínde naprázdno)
Naplno si užijete s celej knihy potom len pár otázok (tie však budú fakt stať zato) no neublížia ani ostatné. Dávkovať postupne :)

1 02.02.2016

Motívy všetkým častí mangy sa opakujú podľa stáleho vzorca špirála - jej oživená hororová metafora - a jej mátanie: ťažko niečo vyčítať. Autor a jeho brainstorming na variácie špirály prebehol bezchybne (v lost chapter už paroduje samého seba špirálovým lízatkom) a takisto odpudzujúca kresba, ktorá má v sebe prvky hnusu a odporu až ste zvedavý na ďalšie znetvorenie. Problémom je konzistencia deja, či jeho aplikácia do reálneho sveta. Veľmi veľa sa toho točí okolo hlavnej hrdinky, okrajovo sa spomína celá spoločnosť a reflexia špirál v nej (a ak náhodou, iná postava bude buď šialeno-posadnutá, alebo neveriaca ničomu). Celý príbeh sú vlastne útržkovité epizódy, ktoré by fungovali rovnako dobre aj samostatne, no ich syntéza je niekedy krkolomná a nestála (jeden deň prežijem najhoršiu nočnú moru môjho života - druhý deň fungujem akoby sa nič nestalo). Ucelenejšie je to poňaté v 3. časti, kde sa pracuje na objasnení záhady - vysvetlenie neurazí no ani nepoteší.

2 12.01.2016

Stručne povedané duševná pohoda prispieva k pozitívnemu mysleniu, odďaľuje choroby no nerastie priamo úmerne s HDP. Podstatné pre Vás je každý deň si písať 3 pozitívne zážitky z vášho dňa a rozvíjať Vaše najsilnejšie stránky osobnosti.
Týmto som ušetril 300 strán knihy, cez ktorú som sa prelúskal za neustáleho a konštantného narcizmu či chválenkárstva pána profesora (čo zabralo s knihy asi 3/4) a myslím si, že ak si čitateľ viac pamätá z osobného života spisovateľa než z obsahu knihy - je to veľký nepomer. Pozitívne (ako inak :) však hodnotím detailné poznámky s odkazmi na zaujímavé knihy a štúdie.

3 03.01.2016

Je fantastické sledovať dialóg medzi Ghándim a hocikým iným. I keď kniha pojednáva veľa o politike, pri ktorej sa ťažšie širšiemu publiku orientuje, tých pár rozhovorov dominuje. Formulácie, ktoré nechávajú protivníkovi jeho hrdosť ako "Veľmi ma prekvapuje, že muž ako vy si myslíte..." a iné len potvrdzujú, prečo je Ghándi Mahátma. Taktiež Režim a skromnosť Ghándiho po príchode do Anglicka by mal byť pre dnešne prekonzumovanú spoločnosť liekom z jej zajatia.

3 28.12.2015

Dlhšie pri čítaní som si kládol otázku ako dokázal niekto zaujímavo a vtipne opísať antropológiu, biológiu, históriu ( áno aj ju o_O ) či sociológiu. Odpoveďou bude výber správnych metód (príklad, premietanie, kladenie otázok) s formátovaním textu (krátke nenásilné kapitoly) a jedinečnej syntéze informácií s pohľadu biológie. Pre mňa inteligentná biblia moderného človeka.

Casti je skvelý v častiach o udalostiach ktoré môžu zmeniť svet nepolitického razenia (koniec internetu, vírusi, singularita) a málo korektný pri politike. Treba vedieť že autor bol systémový prognostik pri vtedajšej studenej vojne a preto na celý systém udalosti sa pozerá s pohľadu kapitalistického Američana, ktorý si "americkým snom" a chápaním zložitosti (ako sám priznáva) zarobil na terajší luxus. Kniha bola aj viackrát prepisovaná a pri chápaní zahraničnej politiky nekorektná a vyvracajúca sama seba. Napr. Ak má byť znižovanie zložitosti pozitívnym znakom a Rusko tak urobilo - to už je negatívne lebo zrazu pripisuje zreteľ menšej demokraticia a iným znakom. Ak viete rozlišovať politickú korektnosť - stráviteľná kniha, ktorá však môže vadiť maľovaním "čertov na stenu" - no citujem
"Udalosti, ktoré sa môžu stať sa aj stanú"

19.12.2015

Najlepší Bauman. Prednáškovo zrozumiteľný a nedávajúci servítky na ústa. Za paradoxným názvom je však publikácia, ktorá je povinným predkrmom pred striktnejšiu Tekutú lásku, systematicky rozdelenou a niekedy milo opakujúcou najzákladnejšie tézy/body práce. Tie sú zarážajúco alarmujúce avšak aj tak s maličkým kúskom optimizmu na konci.

19.12.2015

Maffesoli ako zástanca prítomnosti, ktorý v moderných zvykoch a "kmeňoch" odkrýva staré archetipy dejín. Čítanie ťažšie a náročné pritom tak trefné a poetické. Pritom menej radikálny (než napr. Z. Bauman) a taký nadčasový. Skloňuje sa hlavne Jung (kolektívne nevedomie!, Simmel, či autori antického Grécka. Všetko popretkávané sedimentáciou rokov a myšlienok, ktoré nútia ďalšie čítanie, či už autora samotného, ale priehrštie odkazov.

19.10.2015

"...jaká byla Vaše otázka?" Rozhovor s Žižekom je ako loďka na rozbúrenom mori - nikdy neviete kde Vás zaveje, neviete či stroskotáte, alebo sa zachránite. Každopádne živelná energia, pansofistická rétorika a akýsi semináristický prístup (kde si Žižek na položenú otázku sám kladie ďalšie otázky) poháňa čitateľa k hlbšiemu skúmaniu predkladaného i predkladá nezameniteľnú, pedantskú a málo výdanú filozofickú vyhranenosť Žižeka. Skvelý rýchly úvod k Žižekovi, ktorý Vás hodí do vody pojmov kde sa musíte rýchlo naučiť plávať.

03.08.2015

...alebo ako Rothfuss vytrel Rowlingovej kocúra. Meno Vetra je vydarenejší, výstižnejší a výchovne poučnejší fantasy príbeh než celá 1.-7. kniha Harryho Pottera. Kým poterovci začnú fučať urážky: tu sú dôvody prečo:
1. Hlavný hrdina - zámerne prvý a hlavný dôvod. Pozadie Kvothe-ho a Pottera sú skoro totožné. Sirota, ktorá prišla o rodičov ide študovať na univerzitu mágie. Kým Potter je zo všetkeho vyhúkaný, Kvothe systematicky zisťuje čo sa im stalo a sám študuje. Potterovy vo všetkom pomáhajú a povesť má založenú na tom, že pri narodení nezomrel, Kým Kvothe svoju povesť buduje. Kvothe sa zlepšuje, študuje a priateľov využíva na odviazanie sa po štúdiu/práci. Potter má pri bojoch šťastie (prípadnú pomoc), Kvothe systematicky sám bojuje. V láske sú obaja podobní, no Potter stagnuje a všetko k nemu príde, kým Kvothe sa snaží a dobíja svoje šťastie. Podobne je to vo viacerých aspektoch, no podľa mňa toto je ten správny archetyp hrdinu pre deti.
2. Dej - retrospektívne rozprávanie v prvej osobe, niekedy jemne prerušené mi prišlo tiež lepšie než rozprávanie príbehu v tretej osobe. Ak by niekto namietal na autenticitu príbehu a hovoril, že Kvothe prikrášľoval či preháňal - epizóda v taverne, (kde obyčajný ľudia Kvotheho príbehy nafukujú oveľa viac, než sám rozpráva) ho presvedčí o opaku. Rothussov fantasy svet je bohatší v každom smere, nie je to len samí zázrak, ale aj boj, malichernosti a tvrdý život, no sem-tam aj humor, či pozitíva správnej rétoriky v dialógoch. Sirota by mala dbať o peniaze a poživeň a nie dostať všetko akoby na tácke.

3. Láska - neľahká definovateľnosť citu ako láska je v celom diele úžasne poňatá: láska ako niečo nevysvetliteľné, nepochopiteľné, niečo čo raz je tu a raz tam. Učí čitateľa byť všímavým, ústretovým či čakajúcim. Striktne sa odlišuje od sexu a nevestincov (téma ktorej sa autor taktiež nebojí aj pri relatívne mladých chlapcoch) a pretrváva dlhé veky v spomienkach.

Popri fatalizme HP a vraždách a zradách Trónov je fantasy aká tu chýbala - ktorá dbá na sebarozvoj a tvrdú prácu.

3 23.07.2015

McEwan sa v tejto knihe chytá do vlastnej pasce a utopil vo vlastnom opisnom slohu. Kým Serena vyčíta svojmu spisovateľovi, že nie je potrebné aby opisoval zbytočné detaily, paradoxne sa sami dozvedáme, čo mali na obed, nehovoriac o niekedy zbytočných opisoch okolitého sveta. Celú knihu koncipoval k rozuzleniu v poslednej kapitole, (ku ktorej sa polovica nedostane). Kto sa dostane povie fajn, myšlienka a prínos knihy sa zlepšil, no prehrýzť sa cez tie strany bolo niekedy naozaj utrpením.
Aj keď autor píše o znudenej dievke výborne a jej opis až čitateľa nudí, zlá je téma a spisovateľ výborný - utrpí však čitateľ. Pri fyzikovi v Solari to bolo o stupeň lepšie.

2 23.07.2015

Sartra a jeho múr si asi najcitovanejším na maturitných témach. Niekto môže ešte zaloviť v pameti a vybaví si ešte Hnus / Nevolnosť, no to je tak všetko. Je to možno preto, že z tejto zbierky noviel si neviem predstaviť rozoberať len tak na hodine v prominentnom gymnáziu. Študent, ktorý stieľa po ľuďoch, násile vo vzťahoch, Freudovské zoznamovanie sa z dospievaním s homosexuálnych podtextom. Kým liberálov Sartre zaujme, konzervatívci by ho prekliali no mamičky by sa hneď prišli sťažovať.
Pritom Satrte provokuje čitateľa, necháva sa ho hanbiť, či rozmýšľať. Čítanie to nie je ľahké, niekedy trýznivé, no hlboké a viacznačné. Pri banalite a plytkosti dnešných moderných poviedok je to viac než vítaná zmena.

1 06.07.2015

Ako sa môže kniha ktorá nemá prepracovanú psychológiu postáv a slabé napätie stať jedným z kultových sci-fi thillerov? Možno preto, že pri vysvetľovaní sci-fi sa striktne drží vedeckej metódy, plnej pokusov a omylov, až sa nezvyčajné a "sci-fi" zdá byť plne pochopiteľné, vysvetliteľné a pritom zaujímavé. Z odstupom skoro 50 rokov stále aktuálne a príjemne pitvanie sa v mikróboch a vírusoch. Inak nič pre germafobikov :)

3 09.06.2015

Ak delenie Ćechovových poviedok má byť nasledovné:
1.)humoristické 2.) satirické 3.) lyricko-dramatické a zo 4.) spoločensko-politickým nábojom, mne osobne v jeho tvorbe najviac sadli poviedky filozofické. Boli to "Pavilón č.6" a "Čierny mních" Fakt ak už niečo od Ćechova, kde sa nechcete nasmiať myslím, že lepšie nenájdete. Prešli zubom času, keďže ostatné sú rôzne a preto záleží od vnútorného položenie čitateľa.

1 01.06.2015

V podstate poriadna dávka teoretického vyobracania hnevu - kde máte pocit, že tých teórií a podkapitol je zbytočne veľa - keďže sa človek chce venovať sebarozvoju. Ten prichádza ku konci knihy ako tipy na správne hádanie. Pritom posledná kapitola, (ktorá by mohla byť širšie rozpracovaná) pojednáva zaujímave teórie Ericha Fromma, či iných autorov. Neviem, či autorka mala potrebu len poopierať sa o teórie iných no môjmu sebarozvoju veľmi nedala zabrať.

01.06.2015

Hawking hrá švihácky na viacero strán. Na jednej strane má širokú verejnosť, ktorá z jeho knihy (za pomoci obrázkov) dokáže kde tu čo pochopiť, aj keď z fyziky mala dostatočné. Na druhej vedcov, ktorí si len zopakujú históriu veľkých objavov a poďakujú za propagáciu fyziky. Zapustí chrobákov do hlavy agnostikov, no hlavne neurazí kresťanov, keďže boha skloňuje o vedeckej knihe viac než je potrebné. Kým prvé kapitoly, ktoré majú uviesť čitateľa do deja možno nájsť v zložitejšej verzii hocikde inde, obdivuhodno-mysteriózne sú témy ako cestovanie časom a možnosti čiernych dier (možno aj preto, lebo sme na začiatku prečítali toľko základu fyziky, aby sme o nich mohli uvažovať). Odhliadnúc od všetkého mediálneho humbuku a životného príbehu Hawkinga je kniha zaujímavým úvodom do fyziky, kvantovej mechaniky či kozmológie.

3 01.06.2015

Také cynicko-depresívno-čiernohumorné bilancovanie života bežného Slováka. V podobnom duchu o tri roky staršia kniha "Veselé príhody z prázdnin" bolo o trošíčku lepšia.

23.05.2015

Vzdať sa svojich majetkov, neustále zdvíhať mandle aristokracií a prepísať si Bibliu po svojom - prenasledujúce otázky mladíckej nerozvážnosti videli Tolstoja ak humanizácií až do špiku kosti. Literárnemu umeniu to však neubralo.
V dnešnom rýchlom svete sa už nenosí opisovať určitý jav takýmto podrobným opisom. Moderný spisovateľ chce odbaviť čitateľa najlepšie jednou vetou. Tolstoj si zdĺhavosťou opisu spoločenského prostredia, (ktoré potom kritizuje) nahráva na smeč trefnej kritike, až vďaka prednesenej obrazotvornosti akoby celý problém vystihol a vyriešil. Inokedy akoby tápal, vychytáva muchy - chytá sa do problému urážky dôstojnosti ktorý si sám nastražil (rozhovor s Nechľudovej sestry - manželom, právnikom). Posledná tretia časť už viac nadchýna monológmi Nechľudova a jeho prerodu, ako ďalšími opismi. Ostáva spomenúť skvelá práca s gradáciou, (Maslová na súde) či skvelú psychológiu postáv.
Časť, ktorú si asi každí bude pamätať je opis väzenskej bohoslužby, ktorú potom "znesie" pod čiernu zem. V tomto mu nemožno nič vytknúť. Či hlboká ľudskosť obstojí aj v ostatných predložených otázkach spoločnosti a jej zákonov a hlavne(!) dnešného sveta - by bol skvelý námet na úvahu, ktorú táto kniha len podporí.

2 22.05.2015

"Každí pachtí za nesmrteľnosťou a pritom nevie čo robiť ak v nedeľu prší". Nikde tak skvelo nefunguje prepojenosť príbehov a inteligentne zrozumiteľnej filozofie ako v tejto knihe. Číta sa veľmi ľahko (pričom nestráca na odbornosti) a zmení vo viacerých smeroch vaše uvažovanie o živote a smrti. Ako čerešničku na záver autor na konci knihy doplnil aj vlastným komentárom zdroje z ktorých čerpal

03.05.2015