Flipper komentáře u knih

Zdravým rozumom podané mýty a pomluvy prisťahovalectva. Mýty a demystifikácie sú však učinnejšie a silnejšie než zdravý rozum a ak budeme apelovať len naňho nič sa nezmení. Eticky a humanisticky preto napísané na jednotku no okrem zdvôrazňovania humanizu žiadne iné riešenia nečakajte. I keď prezentovaná história anglického rasizmu latentne poukazuje na "hype" či politický narcizmus, paradoxne ku koncu sa autor vyhrocuje ako senzácie chtivé médium a len vyratúva rasovo motivované zločiny v štátoch EU bez protipólu či širšej analýzy.

1 25.07.2017

Hygge je nič a hygge je všetko, hygge je pokoj v samote a hygge je ked ste s priatelmi a besedíte, hygge je nové ale je aj staré, hygge je slovo ktoré sa na každej strane objavuje najmenej 3 krát. Dáni sú skromní, ale aj si doprajú, tož žite ako oni, hlavne netreba vychádzať z ničoho iného okrem strednej cesty HYGGE a neprihliadať na geografické, klimatické či sociálne zázemie (priemerný Dán ma 5000 Euro plat, Slovák o jednu 0 menej) a urobiť z našinca hyggeschopného no pritom nepovedať nič svetoborné, či nové. Možno je to autorkou a jej štýlom, ale toto mi príde len newage blud.

05.07.2017

Či sa dá vnútornou emigráciou priblížiť k hláholu zjavenia a prozreteľnosti? Ak ste Islanďan a veľký básnik, žijúci chudobný ani Diogénes možno. Škoda tej obšírnosti, ktorou prelúskať sa je asi tak ľahké ako prežiť zimu na Islande.

1 05.07.2017

O hviezdu lepšie než prokletí. Ale aj 2 sú málo pretože to vyzerá stále ako buranský brainstorming. I keď človek chápe tú dualitu a paródiu stále je to málo, lebo ako satira príliš nadsadené, neuveriteľné či utiopené v štýle 13 ročného dievčaťa. Ako cez kopirák s I. dielu rovnaké "trable" Madison, ktoré postupne nudia a rozpisovanie minulosti takisto. Asi najväčší gól je náboženstvo buranizmu, ktoré však dostáva len jednu dve kapitolu, pričom je zrejme najvtipnejšie v celej knihe. Ak Palahniuk zachová výkonnostnú krivku v 5. diele to bude pecka.

1 28.04.2017

Prečo v dnešnej dobe čítať 800 strán 200 rokov starého filozofa, kde sa pre celkový zážitok predpokladá znalosť Mozartových opier, divadla, gréckej kultúry a biblie? Hlavným dôvodom môže byť, že Kierkegaard svoje alter egá necháva psychologicky mikroskopicky rozoberať a rozpitvať až všetky referencie robia len kulisu človeka. Človeka estetického
(kde najviac excelujú uvodné krátke výroky) završeného Zvodcovým denníkom a človeka etického v druhej časti. Práve druhá časť začína nastoľovať filozofické otázky a smerovania neskoršieho "vybúreného" života a upúšťa od rýchlej románovej prvej časti. Ku koncu sa dotkne trefne emancipácie žien či priateľstva.
Kierkegaard si uvedomoval zbytočnosť organizovanosti náboženstva a cirkvi a aj jeho etické alter ego ho svojsky vníma, avšak nedokáže upustiť od "pravdy" v svätom písme, v ktorom je konečná neoddiskutovateľná pravda. Ak by dokázal preklenúť tento "knižný múr" (viď Nietzsche) a porozhliadať za za ním, etická časť spisu by bola určite najlepším či najcitovanejším čo napísal (takto to je Zvodcov denník).
Čitateľ v °Buď - Alebo° stráca a nachádza samého seba, konfrontuje a stotožňuje svoje postoje, ale hlavne vžíva sa do postáv.

2 11.02.2017

"Prostor pro Vaše ego"
Svižná púť vesmírnou loďou, kde nikto nevie čo sa deje s celou plejádov referencií na Freuda a Junga a paradoxne veľmi slabo rozvinutými postavami. Skombinovať priestor vesmírnej lode, kde sa ľuďia, zvieratá a rastliny vymkli kontrole a kde neustále prebieha akýsi urýchlený Darwinov prírodný výber s akčným dejom prežil bez zreteľnej či viditeľnej ujmy aj po polstoročí. Kniha má švih a číta sa rýchlo až by človek nostalgicky čakal druhú časť, no práve v tej otvorenosti a kombinovateľnosti dejov je krása. Osobne som fandil krysám :)

4 09.02.2017

"Víš oni kážou o víře a podvolení se. Já jsem toužil jasno." Kniha pretkaná rozdeľovaním celkov, štruktúr, logických typov (bez jednej rovnice) ich určeniami či skladbami, poukazovaním na slabé miesta, ktorá v dodatku poukazuje na rýchlosť a nestálosť zmien, či aplikovaním na širšiu perspektívu univerzity. Už len nastoľovanie otázky hĺbky králičej nory v sebe skrýva mágiu (aj keď to slovo Bateson neznáša, lebo podľa neho bola len sublimovaná z náboženstva, preto skôr myslím "mágiu" avšak v Dawkinsovom zmysle) či radostné bádanie. Hlavne ak záber je plný biológie, "doplňaním" či znovuvymedzením evolučnej teórie, odmietaním Lamarca či iných nespočetných referencií. Podcenené dielo, ktoré sa dostáva k Russelovi and beyond...

3 21.01.2017

Dawkins opisuje dávne mýty a ich protiklad vo vede a jeho poznámky kritického myslenia ma skôr bavili ako rozčuľovali. Takisto pridáva aj niektoré svoje zažité divadelné hry či pozorovania, ktoré z neho nerobia pro-reálneho puritána. Ak by bol taký striktný, či "proti-fantazijný" (ako ho charakterizuje HTO a Boyle) určite by nedal knihu ilustrovať McKeanom, lebo jeho ilustrácie sú nesymetrické, neanatomické, a nereálne! Umenie, rozprávky či mýty majú svoju historickú opodstatnenosť no pri ich presahu by trebalo uplatniť jednoduché pravidlá poslednej kapitoly knihy.
Výborný darček pre mladého vedca no poslúži aj na spresnenie poznatkov pre dospelých.

3 28.12.2016

Začiatok je fascinujúci. Metafora a jej prenikanie do úplne základných pojmových entít a jej rozdelenie. Koniec knihy sa však snaží o akúsi tretiu cestu medzi objektivizmom a subjektivizmom v podobe experiencializmu prostredníctvom metafory, čo znie zbytočne hegelovsky všezahrňujúco či prekombinovane.
Ps: dočítal som a išiel som spať a pomyslel som si, že som "fajne unavený" - tým, že som použil metaforu odkazujúcu na jedlo gastronomicky fajne, znamenalo aj "poriadne" aj "akurát" - to asi metaforicky vystihuje aj knihu.

1 28.11.2016

Anotácia "najkreatívnejšie a najkomplexnejšie podanie dejín západného myslenia" nie je len komerčný ťah. Pri kooperácií s čítaním Ubaldových "Obrázkových dejín filosofie" ešte podnetnejšie a viacvysvetľujúcejšie. Tarnas má záľubu v dlhých súvetiach, ktoré vyžadujú sústredenosť no pritom je v celku pochopiteľný a inšpiratívny. Okrem toho zhrnie aj nadchádzajúcu budúcnosť západnej mysle (Stanislav Grof, či ženské archetypy).

1 28.11.2016

Univerzitné zhrnutie kultúry, tolerancie, inakosti, ktoré vyznieva popisne, formálne a pritom je to len košatým úvodom problematiky (či fenoménu) v ktorom absentuje hlbšie vymedzenie histórických hýbateľov vs.techniky( vymedzenia my - oni, konkrétnych štátov a pod.) aj hlbším popisom súčasnosti. Autor priznáva, že úlohou filozofov je "diagnostika" doby, no vlastné (i keď výstižné) zistenia prevažne syntézuje bez hlbšieho zanietenia.

02.11.2016

Nenútená učebnica aj pre ne-antropológa, písaná svižne a pútavo, ktorej vytknúť máločo. Zhrnie čitateľovi antrop. výskumy, zaujme tiež priloženou bibliografiou. Taktiež ukáže hluché miesta po autoroch, ktorých diela by MALI byť preložené (Harris, Whiting, Maed). K dokonalosti chýbala len lepšia obrazová príloha namiesto mnoho-portrétov antropológov.

1 29.10.2016

Filosoficko-existencialna onania na tisíc a jeden mien a postrehov vnútornej postavy pána profesora, ale aj príbeh o hľadaní, melanchňolií, starých traumách, čo tvorí neidentifikovateľný bes. Paradoxná alegorická očista v New Yorku s jej analyzovanou každodennosťou a citáciou literárnej histórie či povrchnosťou konzumu.

1 17.10.2016

Inteligentné eseje. Niekedy až mudrlantské, či snobské no po rokoch nestrácajú na šarme aj keď väčšina sa odvoláva na knihy dávno minulé. Rôznorodosť je však veľká a kým pri niektorých som dostal záchvat smiechu pri iných len krútil hlavou koľko toho neviem, alebo naopak koľko toho ten Eco vie ( a že to vie aj podať).

2 11.10.2016

...alebo ako Rothfuss vytrel Rowlingovej kocúra. Meno Vetra je vydarenejší, výstižnejší a výchovne poučnejší fantasy príbeh než celá 1.-7. kniha Harryho Pottera. Kým poterovci začnú fučať urážky: tu sú dôvody prečo:
1. Hlavný hrdina - zámerne prvý a hlavný dôvod. Pozadie Kvothe-ho a Pottera sú skoro totožné. Sirota, ktorá prišla o rodičov ide študovať na univerzitu mágie. Kým Potter je zo všetkeho vyhúkaný, Kvothe systematicky zisťuje čo sa im stalo a sám študuje. Potterovy vo všetkom pomáhajú a povesť má založenú na tom, že pri narodení nezomrel, Kým Kvothe svoju povesť buduje. Kvothe sa zlepšuje, študuje a priateľov využíva na odviazanie sa po štúdiu/práci. Potter má pri bojoch šťastie (prípadnú pomoc), Kvothe systematicky sám bojuje. V láske sú obaja podobní, no Potter stagnuje a všetko k nemu príde, kým Kvothe sa snaží a dobíja svoje šťastie. Podobne je to vo viacerých aspektoch, no podľa mňa toto je ten správny archetyp hrdinu pre deti.
2. Dej - retrospektívne rozprávanie v prvej osobe, niekedy jemne prerušené mi prišlo tiež lepšie než rozprávanie príbehu v tretej osobe. Ak by niekto namietal na autenticitu príbehu a hovoril, že Kvothe prikrášľoval či preháňal - epizóda v taverne, (kde obyčajný ľudia Kvotheho príbehy nafukujú oveľa viac, než sám rozpráva) ho presvedčí o opaku. Rothussov fantasy svet je bohatší v každom smere, nie je to len samí zázrak, ale aj boj, malichernosti a tvrdý život, no sem-tam aj humor, či pozitíva správnej rétoriky v dialógoch. Sirota by mala dbať o peniaze a poživeň a nie dostať všetko akoby na tácke.

3. Láska - neľahká definovateľnosť citu ako láska je v celom diele úžasne poňatá: láska ako niečo nevysvetliteľné, nepochopiteľné, niečo čo raz je tu a raz tam. Učí čitateľa byť všímavým, ústretovým či čakajúcim. Striktne sa odlišuje od sexu a nevestincov (téma ktorej sa autor taktiež nebojí aj pri relatívne mladých chlapcoch) a pretrváva dlhé veky v spomienkach.

Popri fatalizme HP a vraždách a zradách Trónov je fantasy aká tu chýbala - ktorá dbá na sebarozvoj a tvrdú prácu.

11 09.07.2016

Úmysel autora natiahnuť vznik a históriu zeme do cca 3/4 knihy a len v poslednej a venovať živočíchov, človeku, či budúcnosti Zeme je papierovo príťažlivá a dáva punc uvedomenia si dĺžky trvania procesov jej formovania, na druhej strane niekedy meditácie o horninách sú viac opisno-štatistické a nevyvolávajú myšlienkovú aktivitu väčšieho kalibru. Môže to tiež súvisieť s menším obrazovým materiálom, ktoré ťažšie formuje predstavivosť (v tomto ohľade mi dala viac obrazkovo nabitá "Tajemství Země od Roberta Coenraadsa), koniec knihy sa podobá na knihu "Budúcnosť - 50 myšlienok" takže podnetné len pre striktných geológov.

23.06.2016

Abdel-Samadovo účtovanie s Mohamedom, mi štýlovo i obsahovo pripomínalo Boží blud Richarda Dawkinsa. Autor má však možno ešte celú problematiku lepšie ucelenú (keďže korán študoval), no nevyhne sa ani sarkazmu či iróni a pritom iba komentuje nekritickým pohľadom:

"Áiša obvinila Máriu, že se vyspala s jedním egyptským otrokem. Že otcem jejího dítěte není Mohamed, nýbrž onen Egypťan. Řekla o tom Mohamedovi, a ten nařídil otroka zabít. Jenže těsně před vykonáním popravy prý kat zjistil, že otrok je vykastrovaný."

Smutné však je, že toto a veľa podobného berie jedna miliarda moslimov ako svätú pravdu a odmieta Mohameda ako človeka. Tiež odmieta akúkoľvek diskusiu či kreativitu pri výklade. Koncepcia prerozprávania života Mohameda je ucelenejšia a výstižnejšia než Müllerov Islam a Islamismus a pritom sa dotýka aj dopadu na Islám ako ho chápeme dnes.

2 12.06.2016

Budúcnosť ako znepokojenie, či príjemne očakávanie? Vyskladať mozaiku toho najpravdepodobnejšieho či už "za rohom čakajúceho" sa autorovi darí a zrejme je na každom z nás ktorému odvetiu či ktorej kapitole priloží patričný význam.U mňa to skôr bolo viac znepokojenia (a to som vraj optimista) a to hlavne otázky o individualizme či náboženstve menej otázky o možných koncoch sveta.

11.06.2016

Zborník k 200stinám Fenomenologii ducha od Hegela má aj úplne neznalému čitateľovi čo ponúknuť. Od historie vzniku diela, jeho prijatie, jeho viaceré interpretácie či porovnávanie filozofie u Hegela a Kanta, či Heideggera. Okrem iného sa nevyhne aj kritike prekonaných názorov, (kritika Dialektickej metódy u Trendelenburga) alebo filozofický "dialóg" medzi Patočkom, Sobotkom a Hegelom. Voľne stiahnuteľná na: https://www.upjs.sk/public/media/5596/Hegelova-fen-ducha-a-sucasnost.pdf

27.02.2016

Greyovo dvojstranové poukázanie na Modus vivendi, ktorý je každým prichádzajúcim dňom v kultúre zreteľnejší. Inak jeho vyčerpávajúca argumentácia o nesúmerateľnosti hodnôt má svoje odôvodnenie.

27.02.2016