Corso komentáře u knih

Mal som chut na nieco overene a uz citane co ma nesklame. Crichton je trefa naisto. Vobec nevadi ak poznate film, co urcite ano bo to bol milnik kinematografie ako celku. Kym film vsadza na spektakularnost zivych dinosaurov, pri citani knihy budete prekvapeni kolko zaujimavosti sa dozviete o genetike. (Mrazit v zadech by vas malo az pri myslienke ze dnes sme zase o 25 rokov dalej!) V podstate skvela sci-fi, niektore Crichtonove filmy proste klamu telom. Napr. Skandalne odhalenie je nejaky eroticky thriller, kniha je o konstruovani lietadiel a dozviete sa kopec veci z fyziky lietania. Ak si dobre pamatam.

32 07.12.2020

Ja osobne tuto detektivku A.Ch. nedavam vo svojom rebricku prilis vysoko. Ako experiment, zaujimava hra s citatelom je to skvele, ale proste nie je to prave co mam rad. Chapete, niekedy vam nechuti drahe vino ktore si vsetci nevedia vynachvalit. Neupieram jej kvalitu. Ale nie je to moja oblubena klasika, mozno ze mi tam chyba Poirot alebo sl. Marplova. Ale pani spisovatelka kazdopadne asi objavila Big Brother system vyradovacky :)

32 06.04.2020

No, mame rok 2019... citane (zatial) treti krat v mojom zivote. Prvy krat samozrejme ako mlady zajac, hrdy na to ze cita Eca a latinske sentencie su take vzletne, mate chut si to pisat na stenu hoci bez poznamkoveho aparatu trt rozumiete. Samozrejme, citatel zvyknuty na beznu beletriu, musi byt tymto textom doslova prekvapeny.
Dnes toto dielo beriem asi ako najluxusnejsiu poctu Sherlocku Holmesovi a Watsonovi. Diskusie a lekcie z filozofie a svetonazorov stredovekych ucencov ma dnes uz neohuria. Zato tri krat po sebe citam pasaze ako stretnutie Adsona s "ruzou" jeho milostne zmatenia, nocne vypravy v kniznici, inkvizicny proces. Nemal som ani velmi v plane vracat sa k Ecovi, ale uz som sa pristihol ako listujem v "Ostrove" a "Baudolinovi".
Vzdy sa musim usmiat na konci kapitol, pri vetach typu "Ach keby si vedel mily citatel, ake veci nas coskoro postretli" :)
PS: ludia, ktori sa uspokojili s tym, ze videli film a to staci, akoby videli strom na kopci z dialky. Vidia ze to je strom, ale nevidia detaily, nevidia listy, nevidia opacnu stranu stromu, nevidia jednotlive konare. Necitat knihu znamena nedozvediet sa o mystickom sne Adsona, nevidiet portal nad vchodom do refektara. Podivne podrobne popisane tak detailne az nadobudnete dojem ze znamenaju nieco viac :)
PS2: A za akych zahadnych okolnosti to vlastne zmizol Pavel z Rimini??
PS3: A ako znelo jej meno...

32 08.01.2019

Mohol by som chvalit ale opakoval by som co uz bolo napisane. Mam rad Danov vhlad do profesionalneho prostredia a procesov vysetrovania. Jeho dialogy a vysluchy su snad to najlepsie co som v kriminalkach kedy cital a som schopny si kapitolu znova a znova vypocut, vyhoda audia. Nevari z vody. A nesnazi sa sokovat krvavymi vyjavmi a neseka seriovych vrahov jedneho za druhym. No dobre, v tejto knihe jedneho mame. Ale cely cas je neviditelny a vieme presne to co vysetrovatelia. Velke makove .... Mam rad proceduralne kriminalky. Opacny protipol su klasicke detektivky, ktore su skor zahadologia a hraju s citatelom hry Takze ano, prisne si delim knihy na detektivky a kriminalky. Plus uz potom na ich subzanre, historicke, humorne, atd. A cim si ma danovky uplne ziskali na svoju stranu, neriesia sa tu citove a rodinne a nezhody s detmi, manzelkami.. a cojaviem ake podruzne problemy, co podla mna nepatria na stranky kriminalok. Ak sa daco take aj spomina, tak okrajovo a tym urcite citatel netrpi. Chcem vrazdu, mrtvolu, obhliadky, vytery, odbery, vysluchy, pitvy, hladanie pachatela je umorna kancelarska praca. Nechcem Rosamundou zmietaneho detektiva :)

Inak mala technicka. Odporucam citat "trilogiu" Uzol-Basnik-Nezna Fatamorgana spolu. Ale to uz asi tiez kazdy dnes vie. Takze Vam moj prispevok vlastne nic nedal :)

31 28.02.2024

Myslim ze seria Hrobnik bude v pocte vysetrovatelov niekde tesne za 87. okrskom Eda McBaina :) Pocitajme, Leo Hertzfeldt, Julia, dvaja kolegovia z mordparty, priratajme aj sefa kriminalnej sekcie, aj ten sa im do toho pletie, samotny hrobar Rothmayer. Kazdy z nich svojou troskou prispeje do riesenia dvoch paralelne odvijajucich sa pripadov. Jeden je ako z Troch patracov o tajomnych mumiach a strasnej kliatbe. Druhy je skor honom na Jacka Rozparovaca "odrezavaca pindikov". Mam dojem ze kazdy pribeh by vydal za samostatnu tensiu knihu. Ale orientuje sa v tom citatel lahko. Aj ked, Rothmayer ktoreho meno je v hlavicke celej serie, zacne nieco konat az v poslednej tretine knihy, dovtedy len chrani svoju "dcerenku" Annu. Pise sa rok 1894, a toto obdobie kdekolvek sa kriminalka bude odohravat, mam rad. Tretia kniha je uz napisana, a trochu sa na nu aj opatrne tesim.

Poznamka pod ciaru.
Co som kedysi mal rad, ale dnes uz az tak v knihe nevychutnavam, je putovanie po uliciach a opis kade kto bezi, vezie sa drozkou a podobne. Moja snaha vytlacit si vzdy mapy mesta v danom obdobi uz minula a dnes to povazujem za dokaz akurat toho, ze autor mal plan mesta pred sebou na stene ked pisal roman.

Inak, KALIBR by mal viac pozornosti venovat korekture. Par krat ma potahala za oci zopakovana predlozka alebo preklep. Nic strasne, ale zo 8 krat som na to narazil.

31 19.02.2024

Kniha v podobe, v akej som ju cital teraz, sa rodila dlho. Za komancov k nam zo dva tri krat prisla rozkuskovana casopisecky, pripadne v dvoch zvazkoch od Saturnu a podobne neucelene, zcenzurovane, skratka nedostojne. Az v 2015 konecne komplet. Aspon dufam. Ona aj tak nejak poviedkovo vznikala a tovarysc Pavlys sa tiez nejak vyskytol, az ked sa to Bulycovovi rozlezalo lepsie v hlave :)
Co musim napisat je, ze som snad od cias priamociarych jednoduchych verneoviek nieco taketo mile necital. Fakt to pripomina dobrodruzstva pre mladez. Nieco ako komiksy z ABC o stroskotani na cudzich planetach, robinzonady, lety balonom, napinave cesty nepriatelskou prirodou cudzej planety. Je to fantastika zo zlatych cias, neexperimentalna, nezlozita, proste putava. Osada je taky chameleon. Ako pisem, ak mate nacitane, raz to bude Robinson, chvilu Lost, potom 5 tyzdnov v balone, potom Aldisov Sklenik, potom Moskva-Kasiopeia, ku koncu Weirov Martan a nahanacka a bludenie o prezitie. Obcas Bulycov kladie otazky o clovecenstve, tak ako sa na plnokrvnu staru sci fi patri, ale nezatazuje citatela filozofovanim. Je to naozaj velmi prijemne dobrodruzne citanie. A teda ak citat nieco co k nam prislo z vychodu, tak potom Bulycovovu fantastiku. Navyse cez Alenku pristupnu aj detom, cez Guslar humornu.
Naozaj Bulycov bol spisovatel fantasta co k tomuto zanru pritahoval novych a novych citatelov. Osada je taky jeho vaznejsi kusok ale stoji za to. A tych zvierat a rastlin co si tu Kir navymyslal, z toho by ste zlozili malu encyklopediu fauny a flory, kadejake blche mrazive a kraby slintave, kozy obrovske... opancierovane.

31 18.01.2024

Presne tento druh humoru mam rad. Okoreneny mudrostou, nadhladom, trefny. Pripomina, nech mi je odpustene, az Wericha. Obcas ako naznacuje nazov serie, sebaironizujuci, odhalujuci sukromie starnuceho muza, ktory neveriaco kruti hlavou aj nad sucasnou dobou, ale hlavne, nad vecami ktore si bezne mozno ani neuvedomujeme. Nadhlad, ktory prichadza az s pribudajucim vekom. Mavnuci rukou nad vlastnymi slabostami, s ktorymi uz clovek vlastne odmieta bojovat. Ale hlavne ocenujem tie vtipne glosy odhalujuce absurditu dnesneho medialneho sveta. Nie som zastancom myslienky ze stare casy boli lepsie. Prd. Len sme boli mladsi, naivnejsi, blbsi. Kazda doba hlavne v nasej zemepisnej sirke ma svoje vlastne absurdity.
Zasa sa budem opakovat, ale... taka nenapadna knizocka ale ake prekvapko.

31 02.05.2023

Mladeho citatela chcem upozornit, ze nejde o nijake rozsirenie sveta Harry Pottera ani Zaklinacskeho. Ak vsak mas rad Cimrmana, Jak utopit dr. Mracka, je to kniha prave pre teba.

Ake prijemne prekvapenie. Kniha, ktoru by sme dnes zaradili do zanru fiktivneho dokumentu, sa cela vlastne nesie v duchu akejsi cimrmanovsky vaznej poetiky. Prispievaju tomu aj skvele ilustracie J.Slivu, ktore akosi viem docenit az teraz, starsi. Vyborny preklad a az lokalizacia do ceskeho prostredia, niekto si dal vela prace a ocividne ho to bavilo. Kniha bola priam predurcena aby vysla aj pre nasho citatela, vyrastajuceho na rozpravkach o rusalkach vodnikoch certoch morenach rarachoch. Az som uvazoval ze ci autor ma tak rad Cechy, ci take rozsiahle zasahy a caste pomrknutia museli s Vetemaaom nejak konzultovat a davat si to schvalit. Proste a stratka je to kniha, akej podobnu budete tazko hladat. Vtip strieda sarkazmus, pomrknutia na stary komunisticky rezim obcas tiez (mladej generacii to uz nepride vtipne), vsetko podporuje taky ten pseudovedecky material napisany s vaznou tvarou. To ze to navyse nachadzam v edicii, v ktorej by som to az tak necakal zasa svedci o tom, ze aj v povinnych ediciach prinasajucich na knizne pulty rusko-sovietsko-soc-blokovy import sa nasli a dostali kvalitne, citatelne dielka. Vlajkovou lodou Lidove Knihovny samozrejme boli bratia Strugacki, (Ktori vtedy vychadzali upraveni cenzurou, ale to uz priamo od zdroja, ani v Moskve nevydavali ich romany v plnom zneni. O tom inde.)
Summa summarum, taka blbinka prihodena v antiku za 2 euro a take posusnanicko.
A teraz tra-daaaa obut pohorky, do ruksaku zabalit kluc, dalekohlad, notes, ceruzku. A niekam k nudaplazi.. ehm... k jazierku, mokradi riecke potociku studnicke sledovat vyskyt Holoprsatiek, Machaliek, Zlatohriviek.

31 28.04.2023

Praca komisara v medzivojnovom obdobi bola ovela spinavsia a drsnejsia. Navrativsi sa z fronty si prinasaju traumy, sklamanie, ponizenie, hnev, depresiu, a su na oboch stranach barikady. Ci v radoch podsvetia, ci medzi policajtmi, ci medzi robotnikmi, slachtou, v zbytkoch armady.
Kutcher na pozadi krimi pripadu ale vykresluje uveritelnu a realisticku mosaiku, fresku Vymarskej republiky, spolocensky var, aky Nemecko po porazke cakalo. Velmi mi kniha pripomenula ineho mojho oblubeneho detektivkara, poliaka Mareka Krajewskeho a jeho Breslawsku seriu. Podobne, velmi podobne citanie. Az mam dojem ze Kutcher Krajewskeho (pomrknutie aj v Mokrej rybe?) pozna. Rovnako drsne pribehy. Krajewski knihkupectvami preletel dost nepovsimnuty. A mne chybaju taketo detektivky. Rozumej, neseverske neamericke, nie hry s citatelom ake hra Aghata. Spinavy realizmus a troska nahliadnutie do historie. Konecne som objavil nieco tak dobre. Myslim ze Kutcher sa stane mojim oblubencom.

31 03.02.2023

Vypocute ako audio, pre atmosferu po nociach. Pripomenulo mi to moju niekdajsiu detsku fascinaciu strasidelnymi pribehmi. Napodiv ak zapnete fantaziu, co vam nocny klud umoznuje, je to lepsie, ako citat nejaky sofistikovane napisany horor svetoznameho autora. Toto su zaklady! Krasne atmosfericke, nie az tak detske ako sa to predava.... A naozaj nemam problem vypocut si to znova.

31 29.10.2022

Ani po dvoch dnoch od docitania, neviem co by som napisal. Citanie knihy ma zasiahlo v horsom obdobi a utekal som k nej aby som nemusel aspon chvilu mysliet na svoje problemy. Mozem napisat 10 stran A4, preco uz davno obdivujem Nikiho. Aj co mi na jeho style vadilo v porovnani s inymi pilotmi. Ale ako clovek musel byt jednoducho ferovy chlap,a to sa vzdy pocita, nech by robil trebars aj tesara alebo kladol vodovodne trubky.
Ku knihe sa urcite za par rokov vratim. Chvilu som z nej cerpal silu. Oproti nedavnej knihe o Kimim Raikonenovi, ktoru som zalozil a uz nemam potrebu ju v zivote vidiet, tato kniha je neskutocne bohaty a detailny portret.

31 12.09.2022

Viete, ja tohto autora absolutne nepoznam. Knizka sa tu zjavila ako ebook zadara, obalka uputala. A reku, preco nie.
Okamzite som dekodoval co to pripomina. Obdobie ako Pelisky, traja studenti vysokoskolaci, mozno autobiograficke crty. Cita sa to lahko, je to v podstate par stran. Kapitolky kratke. Ale salalo na mna z toho celeho ..taka ta existencialna marnost, prazdnota. Myslienkou diela je pravo jednotlivca na kus osobneho stastia. To je taka definicia, viem, to by mozno potesilo profesora pri maturite. Kus stastia v nalinkovanej dobe, v nalinkovanom systeme, v hre kde su urcene pravidla a vy s tym prd narobite. Sabachov Obcansky prukaz je napr. plny vzdoru, rebelie, ale doba je zhodna ako tu. Hlavne postavy tejto knihy nerebeluju, skor len odmietaju vzdat sa svojej nadeje. V podstate drobne pribehy nicim vynimocne nevybocuju zo spomienok tisicov dalsich ludi Ceskoslovenska. "Ja sa teda zaradim, ale nechajte mi aspon nieco." Mozno si to len tak namyslam, ale sala z toho smutok, beznadej, podobne ako trebars u Murakamiho. Klasicky osamely jedinci bludiaci, hladajuci. Obsahuje to aj take tie vtipne pribehy, ake mate aj vy s kamaratmi z intrakov, lenze su tazivo opisane, zahmlene vykreslene stroho. Urcite je tu vyzdvyhnuta hodnota nezistneho priatelstva, radosti z urobenia radosti druhemu. Nebude sa to kazdemu pacit ako nezabudnutelny text, ale mne sa to dobre citalo a fajn sa mi nad tym premyslalo :)

31 16.07.2021

Uprimne, oproti povodnej poviedke roman stratil tempo. Postava Charlieho dostala minulost, detstvo, vacsi priestor sa dostalo aj na jeho "pooperacny" lubostky a citovy zivot. Paradoxne to ubralo na udernosti, naliehavosti a genialite povedky. Tu povazujem snad za to najlepsie co som kedy zo sci-fi poviedok cital. Tu sa ta priama vypravacska linka denniku Charlieho, pripominajuca horsku drahu alebo vystup na nebesia a nasledny pad do priepasti... utlmila. Stale je to vyborne ctivo, ale oproti poviedke nariedene.

31 08.06.2021

Zamysleli ste sa niekedy nad otazkou, ako sa mohli pred stovkami milionov rokov odumrete stromy premenit na uhlie a dnes sa to uz tak nedeje? Preco sa dnes kazdy padnuty strom do par rokov rozpadne? (Ak ho samozrejme nespracujeme my) Pri citani tejto knihy som nadobudol dojem, ze huby su za a) zaujimave b) nie su len na jedenie ale mame ich aj vo vlastom tele c) cele nejake divne ako z inej planety. D) zistil som ze tu boli velke jak dvojposchodove domy este predtym nez sa na susi objavili prve zelene rastlinky E) ze niektore su obrovske ako cele Slovensko (no to som uz trosku prehnal) F) Vobec ma nezaujala tema psychedelickych zazitkov ich prinos do tejto oblasti G) na druhej strane, su nasimi zachrancami na poli mediciny a to nas este mozu prekvapit v mnohom okrem antibiotik a anti-kadeco. Dozviete sa nieco aj o lisajnikoch, napr ze ich zivotny cyklus vytvara podu, ake su zaujimave, hoci v skole sa im venuje tak 5 minut niekedy na zaciatku prirodovednych hodin na zakladke. Alebo sa dozviete ze bakterie si dokazu vymienat a "ucit sa" DNA kod od inych bakterii. Ako keby si siel po ulici a uvidis cloveka s peknymi modrymi ocami a povies si, take oci chcem aj ja a zoberies si kod na modre oci. Zaujimavy svet obyvame. A mozno raz budeme pomocou hub stavat domy, cistit nasu zaspinenu planetu od toxickeho odpadu a mnoho inych uzasnych veci maju pre nas este huby pripravene. Velmi zaujimava kniha, pre mna velmi objavne. Hoci ako maly som aj ja s otcom lietal po lese s papekom a zbieral masliaky. Poslednych 25 rokov som bol v lese tak akurat pracovne alebo chltat na chate s kolegami :) Kniha prekvapujuco konci v polovici, cca 60% (vidis jak je dobre kupovat ebooky, vies percenta:) Zvysok su poznamky a literatura. Takze nezlaknite sa. Fakt si stiahnite dakde na alze aspon ukazku, bude vas bavit. Nejde o to ci si niekedy hriby zbieral-a. Ide o to ze risa hub je zvlastny uzasny svet. Tak, a idem listovat v atlase hub, ci si este daco zo skoly pamatam. Latinaky som musel ovladat ako ked bicom plieska.

31 16.02.2021

Co si asi pomyslite, ked si na zahrade kychnete a zpoza plotu sa ozve "Gesundheit!"

Jedneho dna si King polozil otazku. Kde su ti vsetci uteceni nacisti z potapajucej sa Tretej rise? Mozno u vas, mozno je to prave vas sused? (No dobre, to bolo v casoch ked este niekto z nich mohol zit.) A hned potom si polozil druhu otazku. Je nieco, z coho by sa aj ostrielanemu gestapakovi mohol dvihat zaludok, nieco, z coho by siel mozno vacsi strach ako z neho sameho? A tak vznikol Nadany zak. Novela z cias, kedy King naberal sily ale uz vedel putavo pisat. Vlastne to vedel uz pri Carrie. Hoci mu nikdy nezabudneme hrube veldiela, aj maly rozsah mu sedi.

Novelka Telo je zase cista esencia postupov, ktore neskor rozvinul v romane To. Americke mestecko, parta chalanov, kamaratov na zivot a na smrt. A ich vyprava za morbidnym pokladom.

31 09.12.2020

Aby bola kniha dobra, nestaci mat len dobry napad.

Ze je to jeden z dolezitejsich titulov zanru hororov? No to ja nepopieram.

Zhodujem sa s predoslymi nazormi, myslel som ze budem v opozicii, ked mi konanie postav prislo nelogicke, detinsky naivne a vlastne nie len konanie postav. Finney nevedel pisat dialogy, nevedel vystavat ani zapletku, v ktorej by postavy dokazali konat uveritelne. Mal len napad, aj to nie originalny, len dostatocne paranoidny. Co ho preslavilo boli vsak coskoro filmove adaptacie. Fakt az krutite hlavou nad konanim postav, najdete u seba v dome nehybne ludske telo ale neoznamite to policii. Ujdete aby ste sa tam zase vratili. (Zavolajme vojakom, ti to vyriesia. Akurat mam znameho podplukovnika v Pentagone. OK. Zavolas, bez problemov Ta tam prepoja... a on ti povie ze urobi co moze ale aj tak ho nik nebude pocuvat mozno len jeho plukovnik ale ten ze to uz generalom dalej urcite nepreda. Aha...no tak to nechajme tak.) Finney sa naozaj vyhybal viac postavam, dialogom, styl a tempo zodpoveda skor dobovym kratkym poviedkam ktore maju len rychlu expoziciu a tah k pointe. Roztiahol to na velkost novely, ale fakt to nie je literarne dobre citanie. A ako horor to tiez velmi nefunguje, akurat obcas atmosferou situacii. Nebudem ani uvazovat nad tym, ako by sa dokazal rozpisat Stefan, a v klude by mal 1000 stran a 60 postav s dokonalou motivacou a vyvojom. Zo strukov by sa liahli najprv macky a psy, neskor male deti, matky a nakoniec majitel motorestu... potom uz by to bol regularny Akta X material :)
Ja nemam problem byt aj trosku zhovievavy k starsim dielam, predsa len zaner prechadzal vyvojom a zlata era podla mna nastala az v takych sestdesiatkach, sedemdesiatkach. A preto tri hviezdy, to som totiz este zhovievavy.

30 03.03.2024

Ludo Zelienka je nas regionalny autor, narodil sa tuto nedaleko. Aj pribehy Rybarskych smiechot sa odohravaju tuto asi 500 metrov od domu kde zijem. Akurat v dalekej minulosti. Zvolenom tecu dve rieky, Hron a mensi pritok Slatina. Zlievaju sa u nas, cez mesto este tecie odkloneny kanal co napajal kedysi Unionku. Zdalo by sa ze sme nieco ako Benatky :) Prdky. Bezny zvolencan nie je riecny typ, niektore deti ani netusia ze tu nejake rieky tecu :) Ono dakedy bol zivot viac spaty aj s okolim,aj s prirodou aj s riekami. Rybacky, kupalisko na Hrone, clnkovanie, boli bezne. Kupalisko dnes mame kryte ale zanedbane, rekreuje a rybarci sa skor na nedalekej priehrade. Chlapika s udicami vidim asi tak raz do roka.
Na knihy Luda Zelienku nedam dopustit, jeho humor mozno dnes uz nie je taky moderny, aktualny, ale dokaze vykreslit postavicky, dokaze pospominat na kadeco, ide mu situacny humor, sak viete, ako ked starsi chlapi spominaju na detstske huncuctva, na vojancinu a tak. V knihe sa blbne a rybarci na miestach kde sme sa aj my so spoluziakmi chodili hravat, hoci uz ani ten Zvolen mojho detstva neexistuje. Stred knihy su potom skor take dobrodruzstva barona Prasila. Ze nostalgia? No mozno za jednu hviezdu navyse ano. Ale ako humorna kniha kludne obstoji popri tych vtipoch o politike, blondynkach, toto je aspon literarne viac na urovni. S cistym svedomim doporucujem citatelom aj rybarske, aj polovnicke aj sportove smiechoty, aj moju najoblubenejsiu Detviansku naturu. V antikoch sa to povaluje, da sa pomerne lahko vsetko zohnat. Vzdy s peknymi ilustraciami, za par euro, prinajhorsom darujes dakemu polovnikovi alebo rybarovi.

30 20.11.2023

Tentoraz v hlavnej ulohe synovec Grimsdykea, pravdepodobne toho spoluziaka Gordona zo sv. Swithana. Kedze som po knihe siahol po tretom dieli, chvilu som sa nechytal o kom to idem citat. Tri prve diely boli o jednej postave. Dr. Gaston Grimsdyke je taky mlady "floutek" co ani o medicinske povolanie velmi nejavi zaujem, a robi starosti svojmu starsiemu bratrancovi. Snazi sa skor len prezivat a mat bezstarostny zivot. Zrazu mi to velmi pripomenulo ineho humoristickeho autora, Wodehousea. Ci uz dialogmi, postavami a prostredim, situacnym humorom, postavou mladeho hrdinu-nehrdinu.

30 02.10.2023

Urcene detom roku 1989, vcelku prehladne o historii animovaneho filmu hlavne teda v Ceskoslovensku. Len to treba brat v ramci kontextu tej doby. Strucne. Prehliadat alebo pousmiat sa nad vetami citujem:
"Nezavisle na sebe pokracovali ve zkoumani moznosti animovaneho filmu dva evropani, francouzsky karikaturista Emile Cohl a Rus Vladislav Starevic"... pripadne "Moderni animovany film dnes po boku ostatnich druhu umeni velmi casto bojuje za myslenky miru a pokroku."
Je tu dostatok ilustracii z animakov, ale vsetko len ciernobiele, a takej tej kvalite lacno publikacnych fotoreprodukcii. Od tretej kapitoly uz sa venuje kniha historii ceskoslovenskeho animfilmu, Bratri v triku, osobitne kapitoly pre J.Trnku, H.Tyrlovou, K.Zemana.
No, takze ako zdroj strucnych informacii ok, a popri tom si tie filmy mozete hned dohladat na nete. Co v roku 1989 neslo, takze aj tie obrazky mohli deti potesit. Sam som si Mickey Mousea hned vystrihol ked som ho niekde v casaku videl. Kdeze vtedy video v kazdej rodine, pocitac. Vecernicky, Filmarik a Filmuska, nedelne Podte s nami boli nase zdroje. Kua to bolo tak asi 4000 rokov pred Shrekom a Toy Story :)
Posledne kapitoly preletia celym svetom, doslova. Sovietsky zvaz na prvom mieste, az po dekadentny zapad a aj na Japonsko, Kanadu a kadeco exoticke pride. Ale stylom ten-a-ten vytvoril film XY, ten-a-ten v roku 1960 TO a TO. Plus par fotociek.

30 13.09.2023

Pokracovanie serie ale presun do ineho zanru. Od krimi loveni seriovych vrahov k spionazno-vojensko-paseracko-tajnosluzobnej thrilleroviny. Ved to aj autor v doslove vysvetluje, ze tento pribeh v podstate mal vymysleny pre inu seriu. A citlivejsi citatel co da knihy v kratkom case to vyciti. Washington je v Mrtvej zone doslova obklopeny zenami, az sa zdalo najvacsim problemom Cravena vymysliet pre neho nejaku cinnost a cim by posuval vysetrovanie dopredu on, miesto genialnej Tilly a agentiek MI5 a FBI. Nastastie ma vojensku minulost a to sa teraz hodi a mu pomaha odhalit par detailov. Ale stale je to putavo svizne napisane, knihu doslova mozete zhltnut. Trosku na smiech mi prisli doslova na konci kazdej kapitoly dalsie a dalsie "cliffhangery". Pri osemdesiatom zakonceni stylom "A vtedy to uvidel." "A toto bol len zaciatok." "A vtom Poeovi vsetko zapadlo do seba." som si uz len urobil dalsiu ciarku. :) Craven taketo barlicky nepotrebuje, fakt vidno iny... jednoduchsi styl vedenia rozpravania pribehu. Ale stale je to za poctive 4/5.
Ozaj, a bacha na darovane kabliky.

30 03.07.2023